Pestovanie stévie v kvetináči: Zdravé sladidlo priamo u vás doma

Stévia, známa aj ako sladká rastlina (Stevia rebaudiana Bertoni), je vďačná rastlina, ktorá ponúka zdravé a prírodné sladidlo. Táto rastlina je čoraz populárnejšia medzi záhradkármi, ktorí hľadajú alternatívy k umelým sladidlám. Je právom označovaná za mimoriadny zdroj necukrového sladidla. O škodlivých účinkoch nadmernej konzumácie cukru na naše zdravie dnes už nikto nepochybuje, preto zaň hľadáme zdravšie alternatívy. Jednou z nich je stévia - sladidlo, ktoré je bezkalorickou náhradou cukru, pričom ponúka aj množstvo benefitov pre zdravie. Ide o tzv. neenergetické sladidlo. Jej všestranné účinky už objavili starí Indiáni, ktorí ju nazývali sladká bylina. Pestovanie stévie je jednoduché, ak sa dodržiavajú správne podmienky.

Stévia ako prírodné sladidlo

Čo je stévia?

Stévia cukrová (Stevia rebaudiana) pochádza z tropických a subtropických oblastí Južnej a Strednej Ameriky, konkrétne z Paraguaja, Brazílie a Amanbayskej hornatiny, kde jej domorodci prisudzovali liečivé účinky už v dávnych dobách. Patrí k čeľadi astrovité (Asteraceae), čo znamená, že je blízkou príbuznou nechtíka lekárskeho, georgín, echinacei, sedmokrások či dokonca púpavy. Poznáme viac ako 150 rôznych druhov, pričom niektoré z nich radíme medzi rastliny, iné zas medzi kríky. Táto teplomilná stálozelená rastlina dorastá do výšky 50 - 100 cm. Jej drobné, sýto zelené lístočky sú protistojné a kopijovité. Zaujímavosťou je, že stévia bola pôvodne jednoročnou rastlinou, ale rôznymi šľachtiteľskými postupmi sa zaradila medzi viacročné.

Rozšírenie a typy stévie

Neskôr si stévia našla svoje miesto aj v Európe - v Nemecku, Bulharsku, Rusku, ale aj na Slovensku a v mnohých ďalších krajinách, ako sú USA, Thajsko, Vietnam a Filipíny. Dobre sa jej darí v nadmorskej výške od 200 do 600 m, mnohokrát rastie i vo veľmi vlhkej, až bahnitej pôde, ale úspešne sa začala pestovať aj v hornatejších oblastiach.

Najčastejšie sa pestuje jeden druh, Stevia rebaudiana, ktorá je známa svojimi extrémne sladkými listami. Tu sú niektoré z najznámejších odrôd:

  • Stevia rebaudiana - Najbežnejšie pestovaný druh stévie, známy pre svoje vysoké množstvo rebaudiozidov, ktoré dávajú listom ich prirodzenú sladkosť.
  • Stevia rebaudiana 'Bertoni' - Jedna z najlepších odrôd pre komerčné pestovanie, vyznačuje sa vysokou sladivosťou a odolnosťou.
  • Stevia rebaudiana 'Morita II' - Táto odroda je známa pre vyššiu koncentráciu rebaudiozidov A, čo jej dáva mierne odlišnú chuť.

Zdravotné benefity stévie

Komplex sladivých látok, najmä steviozid, je obsiahnutý takmer v celej rastline okrem koreňov, obzvlášť v listoch. Stévia je 300-krát sladšia ako cukor, ale obsahuje komplex sladidiel, ktoré nespôsobia zvýšenie hladiny cukru v krvi. Naopak, pomáhajú udržiavať cukor v rovnováhe v krvi a v pečeni. Navyše steviosid, teda ono prírodné sladidlo extrahované zo stévie, vykazuje nulovú energetickú hodnotu, čo ocenia najmä ľudia trpiaci cukrovkou.

Tabuľka porovnania stévie a cukru

Stévia je nový „bojovník“ proti obezite. Keďže stévia nezvyšuje hladinu cukru v krvi a neobsahuje takmer žiadne kalórie, je vhodná pri redukcii hmotnosti. Ak obľubujete sladké, môžete to využiť, aby ste zredukovali v potrave cukor. Užijete si sladkú chuť, ale neprijmete kalórie navyše.

Ďalšie zdravotné benefity stévie zahŕňajú:

  • Podporuje činnosť pankreasu a pomáha tak pri cukrovke II. typu. Je vhodná aj pre pacientov trpiacich cukrovkou typu I (diabetes mellitus I.), lebo sladí, no nemá žiadnu energetickú hodnotu.
  • Chráni pred vysokým krvným tlakom, pomáha uvoľňovať a rozširovať cievy.
  • Povzbudzuje trávenie a pozitívne pôsobí pri tráviacich ťažkostiach, najmä pri hnačke.
  • Podieľa sa na zhutnení svalovej hmoty, čo je dôležité pri odtučňovaní.
  • Pomáha pri liečbe akné a ekzémov.
  • Znižuje chuť na alkohol a tabak.
  • Má antibakteriálne a protivírusové účinky. Dokáže zničiť celý rad nebezpečných baktérií ústnej mikroflóry a nie je kariogénna, čiže neprispieva k vzniku zubného kazu.
  • Je bohatá na vitamín C a B, triesloviny, silice, steroly, vápnik a draslík. Podporuje imunitu a má pomerne silné antibakteriálne a protizápalové účinky.

Je sladidlo stévia pre vás dobré? | Zvládnutie cukrovky | Dr. David L. Katz

Pestovanie stévie v kvetináči

Stévia sladká čiže Stevia rebaudiana Bertoni je ako rastlina vhodná aj pre pestovanie v bytoch či panelákoch. Stévia nepotrebuje záhradku či skleník, ideálna je východná strana (na okne, na parapete...). Praktické je pestovať ju v mobilnom kvetináči, ktorý ľahko presuniete. Na leto ju odporúčame dávať ju von a na zimu dnu.

Výsev zo semien

Semená stévie klíčia veľmi ťažko, preto sa obyčajne používajú planty stévie. Pestovanie stévie zo semien je pomerne jednoduché, ak sa dodržiavajú špecifické podmienky. Základom je kvalitné osivo. V interiéri túto rastlinu môžete vysievať celoročne, najlepšou dobou je však koniec zimy až jar. Pokiaľ ju máte v pláne na leto vyložiť vonku, semená vysejte približne 7 - 8 týždňov pred poslednými možnými mrazmi. U nás to teda vychádza na marec až prvú polovicu apríla. Ak máte skúsenosti s vysievaním bazalky, pri stévii postupujte podobne.

  1. Do kvetináča alebo misky najprv nasypte substrát vhodný na výsev semien. Nemal by obsahovať žiadne hnojivá alebo pridané živiny.
  2. Semená iba rozsypte na povrch substrátu a mierne ich utlačte prstom. Podobne ako semená bazalky, aj semená stévie klíčia na svetle, preto ich nezasypte hrubou vrstvou zeminy.
  3. Vysiate semená stévie umiestnite na svetlé a teplé miesto.
  4. Čas klíčenia sa pohybuje od 7 do 21 dní. Počas tejto doby ich musíte udržiavať vlhké. Najlepšie je, ak kvetináče zakryjete igelitovým vrecúškom, ale dajte si pozor, aby nebolo úplne uzavreté. S vodou to nepreháňajte, semená stévie sú náchylné na plesnenie. Najlepším spôsobom polievania je použitie rozprašovača. Pri kvetináčoch zakrytých igelitovým vreckom stéviu pri klíčení možno ani nebudete musieť polievať.

Koncom januára sa odporúča umiestniť 3 alebo 4 semená na povrch pôdy v malých kontajneroch (s odvodňovacím otvorom), alebo do plastových buniek. Je možné použiť štandardne dostupnú pôdu, najvhodnejšie ľahkú. Z takto pripravených semien s pravidelnou zálievkou by mali v 1. až 2. týždni vzniknúť sadenice. Vyrastené sadenice je vhodné presadiť tak, aby bola iba jedna sadenica v bunke, v kvetináčoch. Do šiestich týždňov nám rastlina vytvorí štyri páry listov.

Rozmnožovanie odrezkami

Stévia sa dá rozmnožovať aj z koreňových odrezkov, čo je rýchlejší a istejší spôsob. Podobne jednoduché je aj pestovanie stévie z mladých - nedrevnatých odrezkov. Na vegetatívne množenie si na začiatku leta narežeme z materských rastlín stonkové odrezky dlhé 30 až 50 mm s terminálnym púčikom a párom listov. Ostrihajte všetky listy zo stonky, nechajte na nej len 4 - 6 vrchných lístkov. Spodné konce odrezkov ošetríme koreňovým stimulátorom rastu a šikmo ich zasadíme do priepustného substrátu v krytej množiarni. Zakorenenie trvá približne jeden až dva týždne. Druhou možnosťou je odrezky vložiť do vody, nechať ich zakoreniť v nej a do kvetináča presadiť až potom. Odrezky dobre polejte a umiestnite na priame slnko.

Mladé sadenice stévie

Starostlivosť o stéviu

Stévia (Stevia rebaudiana) je citlivá rastlina, a preto si vyžaduje výnimočnú starostlivosť. Rast stévie sa zrýchli v letných mesiacoch. Dospelé rastliny potrebujú počas leta pravidelnú a výdatnú zálievku. V teplom počasí ich polievajte pokojne i každý deň. Na druhej strane neznášajú premokrenie. Pôda má byť vlhká, ale nie premočená. Stévia nemá rada, keď má „mokré nohy“. Piesočnatá zemina vyžaduje častejšie polievanie.

Pôda a hnojenie

Stévia rastie v pôde s pH od 5,0 do 8,0, čo v preklade znamená, že znesie zásaditú aj mierne kyslú pôdnu reakciu. Najlepšie podmienky jej však vytvoríte použitím substrátu s pH od 6,0 do 7,7. Základom je dobre odvodnená a priepustná pôda s primeranou dávkou živín. Jej zloženie pre rastlinu nie je až tak podstatné, preto vám postačí klasický záhradný substrát. Kvetináč naplníme kvalitnou zeminou bohatou na organické látky, pretože tak rastlinky nebudú potrebovať ďalšie hnojenie. Stévii vyhovuje organické hnojenie, ideálny je teda napríklad dobre vyzretý záhradný kompost. Na postupné uvoľňovanie živín do pôdy a zároveň ochranu pred jej vysychaním vám dobre poslúži mulčovanie.

Po príchode slnečného počasia, približne po jednom mesiaci musíme zeminu mulčovať v hĺbke 7,5 - 15 cm organickými odpadmi, ako napríklad tráva, slama, seno alebo kompost. Stéviu potešíme, keď ju prihnojíme raz mesačne výťažkom z morských rias. V lete, keď začne stévia rapídne rásť, môžeme „zapracovať“ do pôdy trocha dusíka alebo organické hnojivo.

Svetlo a teplota

Požadované sladké látky sa tvoria vo väčšom množstve, keď má rastlina dostatok svetla a tepla. Čím viac slnka a vody bude mať, tým bude i bohatší rast. Stévia je pomerne náročná na slnko a zálievku. Či už ju budete pestovať v interiéri, na balkóne alebo záhrade, doprajte jej stanovisko s plným svetlom v priebehu doobedia. Poobede už potrebuje mierny tieň. Prežije aj na mieste v polotieni, no jej rast bude o poznanie pomalší. Stévia obľubuje teplé a slnečné miesto, preto potrebuje aspoň 6 hodín priameho slnka denne. Počas chladného počasia môžeme dať stéviu na priame slnko, ale postarajme sa o tienenie počas horúcich dní, aby pôda nevyschla. V našich klimatických podmienkach musíme stéviu v zime pestovať v interiéri. Rastlina neodkáže odolávať ani miernym mrazom. Už pri teplote pod 5 °C sa výrazne zastavuje jej rast. Do interiéru ju preto vložte pokojne koncom augusta, pri chladnejšom počasí i skôr.

Zimovanie a rez

Pred zimou je potrebné stéviu zrezať na približne 6 cm. Počas zimy zalievame menej, udržiavame pôdu vlhkú. Keďže ide o stálozelenú rastlinu, aj počas zimy potrebuje teplotu okolo 21 °C, dostatok svetla a výdatnú zálievku. Pomôcť jej môžete aj umiestnením pod umelé osvetlenie. Vyhovujúce sú pre ňu žiarovky, napríklad halogénové, ktoré majú dostatočnú svetelnosť. Na jar je vhodné umiestnenie vonku, na terasu, balkón, či do záhradky.

Kvôli rozkošateniu sa odporúča odštiknúť vrcholčeky rastlín 3 - 4 týždne. Silné vetry môžu polámať stonky rastliny. Ak je taká možnosť, rastlinu pestujme na mieste chránenom proti vetru.

Kombinácia s inými rastlinami

Stévii sa v kvetináčoch darí najviac vtedy, keď ju pestujeme s jednou alebo dvoma ďalšími rastlinami. Vhodnými sú najmä tie druhy, ktoré majú podobné nároky na život. Medzi ne patrí bazalka a rozmarín, nepoškodí jej ani petržlenová vňať alebo koriander. Vyhnite sa kombináciám s rastlinami, ktoré sú vyslovene suchomilné, napríklad s tymianom. Tieto rastliny v prvom rade nevytvárajú správnu pôdnu mikroklímu, takže môžu spôsobiť pomalší rast stévie. Problémom je aj to, že ich napádajú podobní škodcovia.

Stévia pestovaná s bylinkami

Škodcovia a choroby

V našich končinách stévia nie je obzvlášť náchylná na napadnutie škodcami alebo chorobami. Uškodiť jej môžu vošky a molice, a to hlavne pri pestovaní v skleníkoch. O čosi nebezpečnejšie sú druhé spomínané škodce. Proti obom škodcom rastlinu ochránite klasickými spôsobmi, teda použitím postreku z mydlovej vody alebo ručným zbieraním. Prirodzenými predátormi molíc sú tiež parazitické osičky Encarsia formosa. Tieto 0,5 mm veľké osičky kladú vajíčka priamo do lariev molíc. Ďalším pomocníkom je dravý roztoč Amblyseius swirskii, ktorý pre zmenu larvy oboch škodcov vysáva. Osičky aj roztoče sú dostupné i na Slovensku, avšak iba v špecializovaných e-shopoch. Postreku sa snažte vyhýbať. V prvom rade je na neho stévia citlivá, v rade druhom budete konzumovať jej listy. Alternatívou je prírodný insekticíd s názvom Spin Tor, ktorý funguje na základe fermentačnej činnosti baktérií Saccharopolyspora spinosa. Podobne účinné sú tiež prírodné insekticídy NeemAzal, Karaninba Mikro, pomarančový olej BorOil alebo listové hnojivo PREV - B2.

Stéviu môžu napadnúť najmä dva druhy húb, a to Septoria steviae a Sclerotinia sclerotiorum. Sclerotinia zanecháva na stonke blízko pôdy tmavohnedé rany. Dôsledkom napadnutia rastlina najprv zvädne, a potom vyhynie. Záhon v záhrade pravidelne zbavujme buriny, pretože to pomáha rastline viac odolávať chorobám.

Zber a spracovanie stévie

Lístky môžete zbierať priebežne počas celého leta, najsladšie sú tesne pred kvitnutím. Koncentrácia sladkých látok je najvyššia pred kvitnutím, vtedy ju zrezávame a sušíme. Kvitnutie trvá od stredu leta až po koniec jesene. Rastlinky treba obrať pred prvými mrazmi, prípadne keď začína kvitnúť. Listy trhajte pravidelne (napr. raz mesačne), rastlina sa bude rozkonárovať a produkovať nové, mladé listy.

Stévia sa ľahko suší zavesením hlavičkou dole na suchom, teplom mieste. Do zväzku dáme niekoľko rastlín a zviažeme ich za stonky gumičkou. O niekoľko dní môžeme obrať listy zo stoniek a vložiť ich do čistej nádoby, napríklad do zaváraninovej fľaše. Takto môžu zotrvať aj niekoľko rokov. Keďže stonky nie sú také sladké, môžeme ich zahodiť do kompostu. Pokiaľ sušenie trvá 8 alebo menej hodín, z rastliny sa stratí málo steviozidu. Stévia sa dá sušiť aj v sušičke ovocia pri teplote 37 - 43°C. Usušené listy sú dokonca sladšie, než čerstvé. Sušené lístky môžete použiť pri príprave domácej limonády.

Sušenie listov stévie

Je sladidlo stévia pre vás dobré? | Zvládnutie cukrovky | Dr. David L. Katz

Použitie stévie v kuchyni

Listy možno užívať v čerstvom stave, zmrazené alebo sušené. Sušené listy sú dokonca sladšie, než čerstvé. Pri žuvaní aj toho najmenšieho lístka vydrží sladká chuť v ústach veľmi dlho a človek potom nemá túžbu po iných energeticky výdatnejších jedlách a nemá pocit hladu.

Stévia je využívaná najmä ako sladidlo, pretože jej sladkosť niekoľkonásobne presahuje sladkosť cukru. Niektoré zdroje uvádzajú až 300-násobne sladšiu chuť. Od roku 2011 je používanie stévie v sladkých výrobkoch oficiálne povolené aj Európskou Úniou. Nájdete ju pod označením E960.

Využitie stévie v kuchyni je veľmi široké. Môžete si ňou sladiť kávu, čaj či akékoľvek iné sladké pokrmy. Osladiť si stéviou môžete koláče, zákusky, muffiny, sušienky, ale aj cesto na palacinky či lievance, ovsenú, ryžovú či inú obilninovú kašu, sladké omáčky či marinády na mäso, kávu alebo čaj a domáce limonády. Celé listy sa používajú na prípravu čaju. Veľmi ľahko sa dá pripraviť stéviový prášok pomocou kuchynského robota alebo kávového mlynčeka. Takto získaný prášok môžeme použiť do jedál. Čerstvé listy sa dajú použiť na čaj, ale môžeme zjesť aj 1 - 2 listy. V kombinácii s mätou majú veľmi dobrú chuť.

tags: #stevia #pestovanie #v #kvetinaci

Populárne príspevky: