Striedanie stanoviští pri pestovaní zeleniny: Ako dosiahnuť bohatú úrodu a zdravú záhradu
Pestovanie vlastnej zeleniny je skvelé. Len tak si vyjsť do záhrady a hneď mať plný košík zdravých surovín na varenie je absolútne radostný pocit. Ako však bohatú úrodu dosiahnuť? Práve teraz je na to ten najvhodnejší čas. Pri plánovaní pestovania zeleniny v záhrade musíme brať do úvahy nielen požiadavky týkajúce sa pôdy či umiestnenia jednotlivých druhov. Dôležité je aj koordinované pestovanie, teda výber rastlín, ktorým prospieva vzájomná blízkosť, ako aj striedanie.
Pestovanie rovnakého druhu zeleniny na tom istom mieste rok čo rok môže spôsobovať viacero problémov. Monokultúra tej istej zeleniny môže byť ľahkým cieľom pre škodcov a choroby, čo si pri veľkých komerčných výsadbách vyžaduje použitie pesticídov. Aj živiny v pôde sa vyčerpajú, ak sa v nej bude pestovať ten istý druh zeleniny. Aj keď malí záhradkári nepestujú tak intenzívne ako veľkopestovatelia, môžu sa stretnúť s rovnakými problémami len v menšej mierke. Týmto problémom sa však dá ľahko vyhnúť, ak budeme jednotlivé druhy zeleniny rotovať. Princíp je veľmi jednoduchý - rovnaký druh zeleniny by nemal byť pestovaný rok čo rok na tom istom mieste.
Prečo je striedanie plodín také dôležité?
Predtým, než si rozoberieme konkrétne druhy, ktoré budú na stanovišti po cesnaku a cibuli zdravo rásť, pozrime sa na dôležitosť striedania plodín. Je to dôležité z dvoch dôvodov - predchádzanie napadnutiu škodcami a obsah živín v pôde. Rastliny rastúce na danom mieste sterilizujú pôdu a obohacujú ju o ďalšie zložky. Pri výsadbe a výseve zeleniny musíme dbať na jej nutričné nároky a hĺbku vrstvy, v ktorej rastie. Druhá otázka sa týka chorôb a škodcov, ktorí napádajú konkrétne druhy. Nepestujme po sebe na danom mieste rovnakú zeleninu. Vďaka rotácii sa škodlivý hmyz a patogény nerozšíria na nové rastliny.
Základom je pôda
Základom všetkého je v prípade pestovania zeleniny zdravá a vhodne obrobená pôda s dostatkom správnych živín. Predovšetkým však zelenina potrebuje, ako sa píše v knihách, úrodnú pôdu s drobnohrudkovitou štruktúrou. Takáto pôda je dostatočne prevzdušnená a obsahuje vyšší podiel organickej zložky. Má dobré drenážne schopnosti, no zároveň dokáže zadržiavať vodu, čo sú na prvý pohľad protichodné vlastnosti. Predstavme si špongiu, ktorou umývame riad. Keď ju ponoríme do vody, celkom sa napije, keď ju zdvihneme, prebytočná tekutina z nej vytečie, no stále v nej ostáva dostatok vody. Každú pôdu ale môžeme aktívne vylepšovať jej obhospodarovaním a pridávaním organického materiálu, či už dobre rozloženého kompostu, maštaľného hnoja.
Rastliny pritom majú aj svoje individuálne preferencie. Napríklad kapusty uprednostňujú mierne alkalické ťažšie pôdy, koreňová zelenina (mrkva, petržlen a paštrnák…) obľubuje ľahšie piesčité pôdy. Šalátom a cuketám sa najlepšie darí v dobre vyživenej pôde bohatej na humus. Zemiaky na alkalickej pôde majú sklon k chrastavitosti. To, že plodine nevyhovuje pôda, zistíme podľa jej rastu. Napríklad mrkve sa v pôde s vyšším obsahom dusíka alebo v ťažkej pôde zvykne rozvetvovať koreň. Musíme vychádzať z pôdy, podmienok a možností, ktoré máme.
Systém štyroch pestovateľských tratí
Hneď za pôdou nasleduje zodpovedne naplánovaný osevný postup. V podstate ide o to, že kým niektoré druhy si vystačia s málom, iné sú neustále „hladné“ a na zdravý rast vyžadujú pôdu bohatú na zásobu živín. Najviac živín potrebujú rastliny, ktoré počas sezóny prinesú niekoľko kilogramov alebo niekoľkokilogramové plody. Na základe nárokov na prísun živín, teda podľa potreby hnojenia sa zeleniny rozdeľujú do pestovateľských tratí. Záhradníci ich už v minulosti rozdelili do štyroch skupín, čo uľahčuje plánovanie výsadieb. Zásadou číslo jeden je, že rovnaké rastliny nepestujeme každý rok v rovnakom záhone. Záhony si rozdelíme, či už reálne, alebo pomyselne, na plôšky, medzi ktorými doslova rotujeme výsevy a výsadbu jednotlivých skupín. Na jednom mieste sa tak plodiny neobjavia častejšie ako raz za štyri roky. V bežnej záhradníckej praxi sa tejto metóde hovorí aj pestovanie v štyroch tratiach. Najlepšie tak dokážeme využiť pôdu, hnojivo a predchádzame tiež množeniu chorôb a škodcov.
Striedanie zeleninových plodín pritom vychádza aj z faktu, ako rastliny znášajú hnojenie maštaľným hnojom. Ak s pestovaním zeleniny začíname, zvyčajne pestujeme iba v lete plodiace druhy, ako sú paradajky, cukety, a to opakovane v jednom záhone aj niekoľko rokov po sebe. Takto sa pôda môže rýchlo vyčerpať. Preto je lepšie založiť si viac záhonov. Aby sme ich aj využili, pridáme i rastliny plodiace skoro na jar a neskoro na jeseň. Ak nič iné okrem (napríklad) paradajok pestovať nemôžeme alebo nechceme, do záhona, ktorý práve nevyužívame, vysejeme a neskôr do pôdy zapracujeme zelené hnojenie. Rozdelenie zelenín do štyroch skupín vychádza predovšetkým z toho, ako reagujú na hnojenie maštaľným hnojom. Niektoré ho milujú, iné neznášajú, čo sa prejaví na úrode. Maštaľný hnoj je totiž „silné“ hnojivo plné živín. Zapracúva sa do pôdy na jeseň.
Prvá trať: Rastliny náročné na živiny a hnojenie maštaľným hnojom
Do záhonov na jeseň zahnojených maštaľným hnojom vysádzame plodiny náročné na živiny: kapustovité zelenina (kapusta, kel, karfiol, brokolica), uhorky, melóny, prípadne menej obvyklá kvaka alebo okrúhlica. V prvej trati, čiže prvý rok po vyhnojení maštaľným hnojom, pestujeme plodovú zeleninu (rajčiny, paprika, baklažán, cuketa, melón), ale i hlúboviny (karfiol, brokolica, kapusta, kel) s výnimkou kalerábu, ktorý relatívne čerstvý maštaľný hnoj zle znáša. Pôdu na jar dôkladne zrýľujeme, čím ešte raz dobre premiešame hnoj pridaný na jeseň, ktorý sa už začal rozkladať. Ak nepoužívame hnoj, nahradíme ho výdatnou dávkou kompostu alebo iného organického hnojiva. Tým vylepšíme aj štruktúru pôdy. Povrch zarovnáme a rozbijeme veľké hrudy. Spomínané rastliny intenzívne rastú a plodia, vyžadujú preto i pravidelnú zálievku. Záhon podľa potreby buď odburiňujeme a okopávame, alebo medzi rastliny nastielame organický mulč. Plodová zelenina potrebuje dostatok prístupných živín, aby rastliny dokázali nasadzovať veľké množstvá plodov a všetky vyživiť do plného dozretia bez poškodení, akým je napríklad suchá hniloba špičiek plodov typická pre rajčiny a papriku. Vysievame v marci „pod sklo“, čiže do zatepleného skleníka alebo na okenný parapet. Dopestujeme sadenice, ktoré po 15. máji (po „troch zamrznutých“) vysádzame von, no nie príliš nahusto, aby sme predchádzali plesni.
Druhá trať: Koreňová a cibuľová zelenina po vyhnojených záhonoch
Hriadky, ktoré ste udržiavali s vyšším obsahom živín v predošlej sezóne, teda ste na nich pestovali druhy náročné na živiny (zeleninu 1. trate), budú teraz ideálne na vysievanie koreňovej (mrkva, petržlen, paštrnák, reďkovka, cvikla) a cibuľovej (cibuľa, cesnak) zeleniny. Tá vyžaduje dostatok živín, ale neznáša priame hnojenie maštaľným hnojom, prípadne inými organickými hnojivami (príliš vysoký obsah dusíka). Patrí sem väčšina koreňových a cibuľových zelenín okrem zeleru a póru, ktorým sa lepšie darí v prvej trati. Koreňová zelenina má drobné semienka, preto povrch dôkladne urovnáme. Vysievame ju do riadkov, nikdy nepresádzame, iba jednotíme. Rastliny by sa síce ujali, ale ich korene by nakoniec neboli pekné, rovné. Jesenný cesnak vysádzame približne v októbri, jarný skoro na jar. V tejto pôde sa páči aj cibuli sadzačke. Pestovanie koreňovej zeleniny v pôde, z ktorej v predchádzajúcom roku odčerpali veľa živín hlúboviny a plodová zelenina, zamedzí rozvetvovaniu koreňov (tento problém nastáva pri prehnojení pôdy dusíkom). Semená vysievame do plytkých riadkov a zakryjeme tenkou vrstvou pôdy, niektorí majú dobrú skúsenosť aj so zakrytím pieskom. Skoré odrody vysievame skoro na jar, neskoré na konci jari. Pozor na výnimky: Kapustu pekinskú a kapustu čínsku je lepšie pestovať v druhej trati.
Tretia trať: Menej náročná zelenina a bylinky
Tretí rok (alebo v tretej trati) pestujeme zeleninu menej náročnú, ktorú môžeme prihnojiť priemyselnými hnojivami. Patrí sem koreninová zelenina (rôzne bylinky, koreniny) aj šaláty. Tretí rok po vyhnojení maštaľným hnojom vysievame a vysádzame na záhon koreninovú zeleninu, ako sú rôzne bylinky, koriander, rukola, a aj rôzne druhy šalátu. Zľahka a nie príliš do hĺbky záhon skoro na jar zrýľujeme. Ak budeme zapravovať aj kompost, rozprestrieme ho na povrch pôdy a hrabľami premiešame s vrchnou vrstvou. Odstránime buriny a hrudy. Povrch zarovnáme. Vysievame do riadkov. Šaláty pikírujeme a rozsádzame, reďkovku iba jednotíme. Pôda si pri tejto skupine rastlín trochu oddýchne. Hoci sa šaláty dajú pestovať aj v druhej trati, je táto trať významná aj preto, aby sme dodržali štvorročný cyklus, čo je dôležité z hľadiska chorôb a škodcov v pôde. Šalát vysievame v predjarí pod sklo, aby sme získali pevné sadenice, ktoré môžeme vysádzať von, keď sa oteplí. V strede jari ho vysievame už aj priamo do záhona. Mnohé veľmi skoré odrody znášajú dobre krátkodobý pokles teploty pod nulu. Šalát má krátke vegetačné obdobie, na opakovaný zber ho vysievame v malých množstvách približne v desaťdňových intervaloch. Neskôr na jar vysievame neskoré odrody alebo odrody vhodné na celoročné pestovanie.
Štvrtá trať: Strukoviny
V štvrtom roku (v štvrtej trati) zaradíme strukoviny, pretože dusík, ktorý by chýbal iným rastlinám, si dokážu samy získať zo vzduchu, vďaka baktériám žijúcim na ich koreňoch. Patrí sem najmä plodová zelenina a hlúboviny. Strukoviny, medzi ktoré patrí hrach, fazuľa, cícer, šošovica, sója, majú v niečom v porovnaní s inými druhmi rastlín navrch. Na korienkoch vytvárajú špeciálne druhy baktérií hrčky. Vyhovuje im vzdušná pôda schopná zadržiavať vlahu. Nie je na škodu hnojenie čerstvým kompostom, pretože sa v ňom nachádza veľa živých baktérií. Pôdu dôkladne spracujeme, porozbíjame hrudy, odstránime všetku burinu a kamene. Zapracujeme do nej dobre rozložený kompost, vďaka nemu pôda aj lepšie udrží vlhkosť. Strukoviny dokážu dobre využiť pôdu aj štvrtý rok po vyhnojení maštaľným hnojom, keďže časť potrebných dusíkatých látok pre ne „vyrábajú“ baktérie v koreňových hrčkách. Ide v podstate o jarnú plodinu, ktorú vysievame i dva- až trikrát v jednej sezóne na postupný zber úrody. Prispôsobíme tomu i výber odrôd. Hoci sa hrach predpestuje zriedkakedy, je to možné. Oplatí sa to najmä pri veľmi skorých odrodách. Vysejeme ich do téglikov a dáme do miestnosti s teplotou cca 10 ⁰C. Keď podrastú a v apríli sa oteplí, vysadíme ich do záhona. Semená pred výsevom necháme napučať niekoľko hodín vo vode, urýchli to klíčenie. Takéto hriadky by mali mať spravidla najnižší obsah okamžite prístupných živín pre rastliny. Definujú sa ako pôda, ktorá ešte nebola hnojená alebo ste ju vyhnojili organickým hnojivom na jeseň pred dvoma sezónami. Je vhodná na pestovanie strukovín (hrach, fazuľa, bôb), ktoré vedia s pomocou hľúzok na koreňoch viazať vzdušný dusík, no prosperovať tu bude aj rýchlená zelenina, ako je napríklad skorý jarný šalát alebo reďkovka. Strukoviny sú pre väčšinu zeleninových druhov vhodnými predplodinami, lebo zlepšujú fyzikálny stav pôdy a obohacujú ju o dusík.
Plánovanie osevného postupu
V prvom rade je dôležité rozdeliť si zeleninovú záhradu na segmenty, v ktorých budeme pestovať jednotlivé druhy zeleniny. Z tohto pohľadu sú výhodnejšie trvalo vyvýšené záhony, ktoré nemenia svoje miesto, takže presne vieme, kde bolo čo nasadené. V prípade používania klasického preorávania záhrady sa musíme spoľahnúť na našu pamäť a odhad. Plán striedania pre naše štyri záhony si môžeme nakresliť na počítači alebo na papier. Základom sú štyri listy linkovaného papiera, ktorý rozdelíme zvislými líniami na 12 častí (mesiacov) podobne ako kalendár. Ak pestujeme iba sezónne, prispôsobíme tomu aj počet zvislých línií. Každý jeden papier predstavuje jeden záhon. Jeho veľkosť sa snažíme na papier zaznačiť v mierke, napríklad 2 cm na papieri zodpovedajú 1 m v skutočnosti. Horizontálne linky na papieri môžu značiť riadky v záhone. Vpíšeme mená rastlín a počty kusov presne tak, ako keby sme ich sadili rovno do záhona. Zvislé linky používame nato, aby sme vedeli, v ktorých mesiacoch bude plodina reálne rásť a plodiť. Niektoré druhy rastú v záhone väčšinu sezóny, iné, napríklad skorý šalát, reďkovky, hrášok či skoré zemiaky, sú na ňom len zopár až týždňov, napríklad do júna. Ľahko tak uvidíme, na ktorých miestach v záhone a v akom čase sa uvoľní miesto, a ľahko naplánujeme plodiny pred a po hlavnej plodine. Plán nevyhadzujeme, zaznačíme si doň počas roka poznámky, aby sme ho vylepšili a napasovali na vlastné skúsenosti a podmienky. Táto metóda pestovania chráni pôdu pred jednostranným vyčerpaním a zabraňuje premnoženiu niektorých chorôb a škodcov.
Ako pripraviť pôdu na jar tak, aby ste sa zároveň zbavili slimákov? #zahrada #zelenina #gardening
Záhon s vytrvalou zeleninou
Nezávisle od osevného postupu si v záhrade vyčleňte priestor na trváce druhy, ktoré na jednom mieste môžete pestovať niekoľko rokov. Mimo systém stoja vytrvalé rastliny, ktoré plodia niekoľko rokov a zostávajú na jednom záhone. Ten by sme mali založiť na mieste s kvalitnou pôdou dobre vyhnojenou organickými hnojivami a každoročne dopĺňať živiny priemyselným hnojivom. Jedná sa napríklad o ligurček, špargľu alebo obľúbenú rebarboru.
Striedanie po zbere cibule a cesnaku
Keďže viaceré plodiny majú podobné nároky na prostredie, výživu a starostlivosť, záhradníci ich už v minulosti rozdelili do štyroch skupín, čo uľahčuje plánovanie výsadieb. Dnes sa pozrieme na rastliny, ktoré sa po zbere cesnaku a cibule oplatí pestovať. Cibuľa a cesnak sa vysievajú a vysádzajú v dvoch termínoch - na jeseň a na jar, pričom termíny zberu tejto zeleniny sa líšia v závislosti od nich. Zimné odrody, ktoré boli zasadené do pôdy na jeseň, sa zberajú v júni a jarná sejba prináša úrodu asi o 2 mesiace neskôr. Keď vňať a listy cesnaku začnú žltnúť, schnúť a vädnúť, je to znak toho, že naša zelenina je pripravená na zber. Po cibuli a cesnaku je čas zmeniť zeleninovú záhradku. Voľný priestor v záhrade sa oplatí využiť pre iné druhy rastlín. Ako sme už spomínali, cesnak a cibuľu nesadíme znova na to isté miesto.
Čo zasadiť po cibuli a po cesnaku?
V tomto článku sa pozrieme na to, ako pestovať uhorky, papriky a zeler, aby ste dosiahli bohatú úrodu.
Pestovanie uhoriek
Uhorka (Cucumis) je rod rastlín z čeľade tekvicovitých, ktorý zahŕňa asi 52 druhov. Rastliny rodu Cucumis sú jednoročné popínavé byliny s dlaňovito zloženými listami a úponkami, ktoré im umožňujú šplhať sa po oporách. Kvety sú jednopohlavné, žltej farby a vyrastajú jednotlivo alebo vo zväzkoch. Uhorky potrebujú dostatok slnka a vlahy.
Výsev semienok
Semená uhoriek môžeme vysievať do sadbovačov na predpestovanie sadeníc, ale tiež priamo do záhonov v skleníku či na záhrade. Ak chcete pestovať uhorky v skleníku po celú dobu vegetácie, môžete ich vysievať priamo do zeme. Ak trváte aj napriek tomu na tom, že budete uhorky pestovať priamo zo semien, pripravte si v skleníku záhony a skleník dobre vyhrejte. Uhorky potrebujú na klíčenie teplotu okolo 20-25 °C, pôda by mala mať minimálne 15 °C. Skleník pravidelne vetrajte, aby sa zabránilo premnoženiu plesní a húb. Udržujte pôdu stále mierne vlhkú. Semienka uhoriek zasaďte priamo do záhona asi 1-2 cm hlboko a nechajte medzi nimi rozostup cca 30-40 cm pre optimálny rast rastlín. Po výsadbe pravidelne zalievajte a udržujte pôdu vlhkú, ale nie premokrenú.
Predpestovanie sadeníc
Uhorky spravidla predpestovávame vo vyhrievanom skleníku alebo v interiéri. Na predpestovanie uhoriek použite malé kvetináče, rašelinové zakoreňovače alebo špeciálne sadeničkové palety. Uhorky potrebujú dobre priepustnú a živinami bohatú pôdu. Do každej nádoby zasaďte 1-2 semienka uhorky, asi 1-2 cm hlboko. Po výsadbe semienok dôkladne zalejte pôdu, ale neprelejte ju - pozor na vyplavenie semien, použite vhodný typ kanvičky alebo rozprašovač. Uhorky potrebujú na klíčenie teplotu okolo 20-25 °C. Umiestnite nádoby na teplé a svetlé miesto, ideálne s prístupom k priamemu slnku. Sadenice uhoriek by mali vyklíčiť do 7-14 dní. Pred presadením sadeníc uhoriek von je dôležité ich aklimatizovať na vonkajšie podmienky. Sadenice do záhonov vysádzame najčastejšie po „troch zamrznutých“, teda v druhej polovici mája.
Starostlivosť a hnojenie
Rovnako ako väčšina druhov zeleniny, aj uhorky potrebujú na úspešný rast dostatok živín, ktoré počas vegetácie dopĺňame hnojivami. Využiť môžete klasické minerálne hnojivá, ktoré však nie sú pre rastliny určené na konzumáciu najlepšie. Skvelou voľbou sú prírodné organické hnojivá, ako je kompost, hnoj, slepačince alebo nejaká forma zeleného hnojenia. Pri hnojení (nielen) uhoriek je dôležité dodržiavať správne dávkovanie a intervaly aplikácie, aby nedošlo k prehnojeniu alebo poškodeniu rastlín. Riadime sa vždy informáciami uvedenými na obale hnojiva. Kompost či hnoj zapravujeme do pôdy ešte pred vysadením rastlín. Ak chcete rastliny podporiť v prirodzenom získavaní dôležitých látok z pôdy a vody, vyskúšajte symbiotické huby v prípravku Symbivit. Celý proces funguje na princípe symbiózy a konkrétne táto spolupráca koreňov rastliny a húb, ktoré sa na nich usídlia, sa nazýva mykorhiza.
Choroby a škodcovia
So zeleninou to býva v záhrade často náročné. O rastliny a plody plné živín sa totiž pokúšajú nielen škodcovia, ale aj celý rad chorôb. Tie sa nevyhýbajú ani uhorkám. Plesne sa prejavujú bielym až šedým práškovitým povlakom na listoch, ktorý sa postupne rozširuje na celú rastlinu. Pre úspešné pestovanie uhoriek je dôležité pravidelne sledovať rastliny a včas zasahovať proti možným chorobám. Používajte preventívne opatrenia, ako je správna poloha záhona, dostatočný rozostup medzi rastlinami, použitie zdravých sadeníc alebo semienok a kontrola škodcov.
Vrúbľovanie uhoriek
O vrúbľovaní uhoriek ste ešte možno nepočuli, najmä ak pestujete výhradne nakladačky a poľné uhorky. Vrúbľujú sa totiž hlavne hadovky, ktoré sú náchylnejšie k rôznym chorobám a vďaka vrúbľovaniu podporíme nielen vitalitu celej rastliny, ale aj výnosy. Sadenice šalátových uhoriek alebo hadoviek už kúpite väčšinou vrúbľované. Ide totiž o náročnú disciplínu, ktorá potrápi začínajúcich aj pokročilých záhradníkov. Ako podnož môžete použiť odolnejšie odrody uhoriek alebo tekvíc, ktoré majú silný koreňový systém a odolnosť voči chorobám. Na vrúbľovanie budete potrebovať ostrý a čistý nožík alebo skalpel, vrúbľovacie klipy alebo pásky a dezinfekčný prostriedok na sterilizáciu nástrojov. Vyberte zdravú a silnú rastlinu ako podnož. Vykonajte šikmý rez asi 2-3 cm nad pôdou, pričom dĺžka rezu by mala byť asi 2 cm. Ďalej zvoľte zdravý výhon uhorky požadovanej odrody ako štep. Vykonajte rovnaký šikmý rez, ako pri podnoži, tak aby sa oba rezy dobre spojili. Položte štep na podnož tak, aby sa rezy presne kryli. Na upevnenie spojenia použite vrúbľovacie klipy alebo pásky. Rastliny umiestnite do tieňa a zaistite im vlhké prostredie (napríklad pomocou plastového vrecka). Zalievajte opatrne a pravidelne, aby bola pôda a vlhká, ale nie premokrená. Počas nasledujúcich 7-10 dní by malo dôjsť k zrastaniu vrúbľovaných častí. Po úspešnom zraste môžete postupne zvykať vrúbľované rastliny na silnejšie svetlo a nakoniec ich vysadiť na záhon.
Pestovanie paprík
Paprika (Capsicum) patrí, podobne ako paradajky alebo zemiaky, do čeľade ľuľkovitých. Jedlé plody rastliny našli široké uplatnenie v kuchyniach celého sveta. Rod paprika zahŕňa viac ako 40 rôznych druhov a desiatky, ak nie stovky odrôd, ktoré sa od seba líšia veľkosťou či tvarom kríka, farbou, veľkosťou i chuťou plodov, prípadne aj obsahom kapsaicínu, ktorý spôsobuje pálivú chuť. V záhradách bežne nájdeme hlavne papriku siatú (Capsicum annuum). Ide o jednoročnú rastlinu a hospodársky veľmi významnú plodinu. Druh zahŕňa širokú škálu farieb a chutí, nájdeme tu klasické sladké "bell" papriky, kapie, feferónky, chilli papričky a ďalšie. Tento druh najčastejšie uvidíte aj na pultoch obchodov. Papriky potrebujú dostatok tepla a slnka.
Výsev semienok a predpestovanie sadeníc
Pestovanie paprík zo semienok je jedna z najčastejších variant, ku ktorej sa záhradkári prikláňajú. Semienka kúpite v záhradníctve či hobby markete. Dbajte na certifikované osivá, semená získané z paprík zakúpených v obchode nie sú na výsev vhodné. Pred samotným výsevom je dobré semená na niekoľko hodín namočiť. Výsev papriky robíme už vo februári. Sadenice si predpestujeme doma na okennom parapete alebo vo vyhrievanom skleníku. Keď semená vyklíčia a utvoria dva pravé listy, prichádza čas na pikírovanie. Každú rastlinu umiestnime do malého plastového kvetináča so záhradným substrátom zmiešaným so zrelým kompostom alebo hnojivom určeným na výživu paprík či plodovej zeleniny. Papriky a chilli - začnite 10 až 12 týždňov pred výsadbou. To znamená február, pokojne aj koniec januára. Sú to pomalé rastliny, ktoré potrebujú čas.
Výsadba na záhon
Na konci apríla si záhon, do ktorého hodláme papriky vysadiť, prekryjeme čiernou netkanou textíliou. Vďaka tomu sa pôda pekne prehreje, čo papriky vyžadujú. Tie vysádzame v štvorcovom spone s rozostupmi 40-60 cm, v závislosti od veľkosti použitej odrody. Jama na umiestnenie sadenice musí byť dostatočne hlboká, koreňový bal umiestnime niekoľko centimetrov pod úroveň záhona a prihrnieme zeminou. Na dno každej jamky ešte môžeme pridať trošku kompostu. Do vonkajších záhonov vysádzame papriky približne v polovici mája, keď už nehrozia prízemné mrazíky, ktoré by mohli rastliny poškodiť či úplne znehodnotiť. Okrem mrazíkov sú papriky náchylné aj na vietor - volíme chránené miesto, ideálne blízko múrov (tu pozor na zatienenie). Papriky môžeme sadiť do jednej jamky 2 ks, pre opelenie a vzájomnú oporu.
Zalamovanie papriky
Zalamovanie papriky nie je len otázkou estetiky. Správnym zásahom totiž docielime nielen vyššie výnosy, ale aj zdravšie rastliny. Z bežne pestovaných paprík je nutné najviac a najčastejšie zaštipovať čili papričky a celkovo nízke odrody s menšími plodmi. Hlavným cieľom vyštipovania výhonkov je viesť rastlinu do žiadaného tvaru, docieliť dostatočné presvetlenie a zlepšiť cirkuláciu vzduchu. To je veľmi dôležité pre opelenie kvetov a neskorší vývoj a zrenie plodov. Pokiaľ nie je rastlina ešte rozvetvená, môžete tento proces podporiť odstránením centrálneho výhonu (najvyšší vrchný výhonok). Tým dôjde k vytvoreniu dvoch až troch nových bočných výhonkov, vďaka čomu sa krík pekne rozvetví, bude hustejší a košatejší. Pri niektorých odrodách (najčastejšie pri nižších a drobnejších) sa môžeme stretnúť s tým, že si rastlina tvorí korunu sama. Často sa môžete stretnúť s rýchlym pučaním nových výhonkov od najspodnejších častí rastliny, pod prvými či najstaršími listami, alebo dokonca od koreňovej časti.
Ako pripraviť pôdu na jar tak, aby ste sa zároveň zbavili slimákov? #zahrada #zelenina #gardening
Zber papriky
Papriky zberáme v dvoch stupňoch zrelosti, záleží na ich využití. Pokiaľ pestujete túto zeleninu na priamu konzumáciu a očakávate šťavnaté a sladké plody, zberajte v auguste. Chcete papriky skôr na varenie, napríklad na naplnenie mäsom, do leča a podobne, zberajte ich v takzvanej technickej zrelosti. V tejto chvíli sú plody ešte zelené až zelenožlté, veľmi tuhé a s "kôrkou".
Podpora rastu a živiny
Už vyššie sme si uviedli, že papriky sú pomerne dosť náročné na živiny. Dostatočný príjem dôležitých prvkov po celú vegetačnú dobu im môžeme zaistiť s pomocou prípravku Symbivit na papriky. Nejedná sa o žiadny chemický postrek, ale o čisto prírodné mykorhizné huby, ktoré žijú s rastlinou v symbióze na jej koreňoch a na oplátku ju neustále zásobujú živinami. O mykorhize a celom procese symbiózy medzi rastlinou a hubami sa viac dočítate aj v našom článku venovanom tejto téme.
Pestovanie zeleru
Zeler má rád čiastočný tieň a vyžaduje ochranu pred silným slnečným žiarením. Najlepšie sa mu bude dariť v pôde, ktorá bola v predchádzajúcom roku hnojená odležaným kompostom.
tags: #striedanie #stanovist #na #pestovanie #zeleniny