Pestovanie kiwi: Ako správne pripraviť substrát a zabezpečiť bohatú úrodu
Kiwi, pôvodne známe ako čínsky egreš, je ovocie, ktorého korene siahajú hlboko do histórie Číny, kde bolo spomínané ako delikatesa vyhradená pre cisársku rodinu. Toto nutrične bohaté ovocie si našlo svoje miesto aj v slovenských záhradách, kde sa pestovatelia musia venovať špeciálnemu prístupu k výberu vhodných odrôd a technikám pestovania.
Príchod kiwi na európske pôdy sa datuje do začiatku 20. storočia, no na Slovensku sa s jeho pestovaním začalo o niečo neskôr. Významným míľnikom bol import prvých sadeníc v druhej polovici 20. storočia, kedy sa začali skúmať možnosti adaptácie tejto rastliny na miestne klimatické podmienky. Prvé úspešné úrody kiwi na Slovensku boli zaznamenané v 80. rokoch, išlo o odrody dovezené z Nového Zélandu a Talianska, ktoré boli odolnejšie voči mrazom. Následne pestovanie kiwi začalo naberať na popularite, podporené lokálnymi škôlkami, ktoré začali ponúkať sadenice širokej verejnosti.
Charakteristika rastliny kiwi
Kiwi, známe pod botanickým názvom Actinidia deliciosa, patrí do rodu Actinidia, ktorý zahŕňa viac ako 50 druhov. Rastlina kiwi je dvojdomá, čo znamená, že samčie a samičie kvety sa nachádzajú na oddelených rastlinách. Tento faktor je kritický pri plánovaní výsadby, pretože pre úspešné opeľovanie je potrebné mať v blízkosti samičie rastliny aj samčie. Existujú aj obojpohlavné odrody, napríklad 'Jenny' a 'Issai', ktoré môžu postačiť aj ako samostatná rastlina. Avšak pre lepšiu úrodu je vhodné k 3 až 5 samiciam zakúpiť aspoň jedného samca. Samčie kvety obyčajne po rozkvitnutí a opelení samičích opadnú a vyrastajú na výhonkoch v zhlukoch, obyčajne po troch. Samičie kvety vyrastajú väčšinou samostatne.
Listy sú jednoduché, striedavé, s hlbokým zeleným odtieňom a môžu dosiahnuť až 30 cm v priemere. Aktinídia je rýchlo rastúca liana s opadavými listami, ktorá rýchlo vytvára bujnú vegetáciu a dokáže spestriť záhradku.
Medzi najbežnejšie druhy a odrody kivi patria:
- Actinidia deliciosa (Kivi čínske): Najbežnejší druh kivi s veľkými, chlpatými plodmi a zelenou dužinou. Pre naše podmienky nie je príliš vhodný a je ho možné pestovať len v najteplejších regiónoch a na chránených miestach.
- Actinidia arguta (Kivi drobnoplodé/mini kiwi): Má menšie plody bez chlpov, ktoré sa dajú konzumovať celé. Tento druh je najmrazuvzdornejší a znáša teploty pod -30 °C. Odrody ako 'Issai' a 'Weiki' sú jednodomé, takže nepotrebujú opeľovača.
- Actinidia kolomikta: Veľmi odolný druh s dekoratívnymi listami, ktoré majú ružové a biele odtiene (samčia rastlina). Plody sú menšie a viac oválne. Je dvojdomá, takže vyžaduje opeľovača. Kvitne skôr ako Actinidia arguta, preto je vyššie riziko poškodenia jarnými mrazíkmi.
- Actinidia chinensis (Zlaté kivi): Tento druh má hladkú šupku a zlatú dužinu. Plody sú sladšie a jemnejšie než u klasického kivi.
Výber vhodného miesta a príprava substrátu
Úspešné pestovanie kiwi na Slovensku vyžaduje pozornosť k niekoľkým kľúčovým faktorom. Kiwi je teplomilná rastlina, preto je pre jej pestovanie dôležité vybrať lokalitu s dostatkom slnečného svitu a chránenú pred silnými vetrami. Optimálna teplota pre rast kiwi sa pohybuje okolo 25 °C počas vegetačného obdobia. Rastline vyhovujú slnečné až polotienisté miesta. Ideálna poloha je južná, juhovýchodná, chránená východná alebo chránená západná.
Kivi je nutné pestovať na opore, podobne ako vinič. Južná alebo juhozápadná orientácia steny alebo plotu môže poskytnúť ideálne podmienky, zvlášť v chladnejších oblastiach Slovenska. Rastliny využívajú teplo odrazené od stien, čo im pomáha prekonať chladnejšie obdobia. Oporná konštrukcia by mala byť odolná, stabilná a trvácna, vysoká približne 2 metre, s napnutými drôtmi (spodný drôt vo výške 0,8 m).
Príprava pôdy a substrátu
Aktinídia vyžaduje mierne kyslú pôdu s pH 5,5 až 6, ktorá je výživná a dostatočne vlhká. Rastlina je citlivá na stres zo sucha, čo sa prejavuje rýchlym vysychaním listov. Pôda by mala byť dobre priepustná, s nízkym obsahom vápnika. Ideálna je ľahšia piesočnatá pôda obohatená o kompost alebo hnoj. V prípade ťažšej ílovitej pôdy je vhodné vykopať hlbšiu jamu a na dno pridať kamene a štrk pre lepšiu drenáž.
Zloženie dobrého substrátu tvorí 25 % humusu, 25 % piesku, 30 % hlinitého ílu a 20 % rašeliny. Ak pôda nie je dostatočne kyslá, pridáva sa kyslá rašelina. Pred výsadbou sa pôda dôkladne skyprí a obohatí rašelinou a kompostom. Na dobré opelenie sa odporúča vysadiť jednu samčiu rastlinu na sedem samičích.
Pestovanie v kvetináči
Pre majiteľov menších záhrad alebo terás môže byť pestovanie kiwi v kvetináči zaujímavou alternatívou. Nádoba na výsadbu by mala byť dostatočne veľká a hlboká, s otvormi na odtok vody a drenážnou vrstvou. Rastliny vysadené v nádobách sú náchylnejšie na mráz a vyžadujú správne zazimovanie presunutím do interiéru.
Výsadba a starostlivosť
Kiwi by sa malo sadiť na jar, ideálne po posledných mrazoch, aby sa predišlo poškodeniu mladých rastlín. Rastliny potrebujú dostatok priestoru pre rast, preto by sa mali sadiť vo vzdialenosti minimálne 3 až 5 metrov od seba. V rade sa rastliny vysádzajú vo vzdialenosti 3-5 m, vzdialenosť medzi špaliermi má byť 3 m. Ak vysádzame kivi k drôtenkám ako vinohrad, volíme spon výsadby 4 až 5 × 2 až 5 m pri výške drôtenky asi 2 m. Prvý drôt je vo výške 60 až 90 cm a ďalšie každých 50 cm. Po zasadení výhony ihneď riadne vyviažte. Výhon, ktorý rastie v prvom roku slabo, je vhodné v druhom roku po výsadbe ešte raz zrezať, aby sa vytvoril silnejší letorast.
Zálievka a hnojenie
Kiwi má veľké listy, z ktorých sa vyparuje veľa vody, preto potrebuje sústavnú závlahu. Je citlivá na preschnutie substrátu, no pôda nesmie byť úplne zamokrená. Počas teplých a suchých období polievajte kiwi pravidelne, aby pôda zostala mierne vlhká. Rastlina trpí stresom zo sucha a stráca listy, ktoré rýchlo vysychajú.
Pravidelné organické hnojenie spočíva v prikrývaní pôdy vrstvou rozloženého maštaľného hnoja alebo kompostu. Ak je potrebné minerálne hnojenie, používajú sa len kyslo pôsobiace hnojivá s vysokým obsahom draslíka a fosforu. Vápnenie sa vylučuje, pretože by mohlo viesť k chloróze. Rastlinu ale začíname hnojiť až druhý rok po výsadbe na jar. Päťročný rastlinný jedinec potrebuje ročne priemerne 200 g dusíka, 100 g fosforu a 130 g draslíka, spolu so stopovými prvkami.
Rez a tvarovanie
Rez kiwi je kľúčový pre zdravý rast a bohatú úrodu, pričom sa v mnohých ohľadoch podobá rezu viniča. Kiwi plodí na jednoročnom výhonku, ktorý vyrastá z dvojročného (minuloročného) dreva.
- Letný rez: Vykonáva sa na odstránenie neestetických a dlhých výhonkov, ako aj konkurenčných výhonkov. Plodné výhonky sa skracujú po 5 - 8 listoch u samičích rastlín, u samčích rastlín na 1 m.
- Jarný rez (po zime): Odstránia sa suché, staré, mrazom poškodené a inak poškodené výhonky. Rezy sa robia koncom februára, keď by už nemali udrieť silnejšie mrazy.
- Presvetľovací rez: Vykonáva sa počas vegetačného obdobia na podporu rozvetvovania a tvorby plodonosného dreva.
Pri reze pamätáme na to, že aktinídia plodí na jednoročnom dreve. Staré vyrodené drevo sa pri zimnom reze odstráni. Výhonky nad násadou plodov sa skracujú za piatym listom, aby sa podporil vývin plodov. Nadbytočné a konkurenčné výhony aj v lete vystriháme a plodné výhony skrátime s ponechaním 5 až 8 listov nad posledným plodom.
Lúpačka na kiwi PRESTO
Kvitnutie a opeľovanie
Kvety aktinídie sa objavujú v máji až júni, v závislosti od stanovišťa, a kvitnú približne 10 dní. Samčie kvety obyčajne po rozkvitnutí a opelení samičích opadnú. Vyrastajú na výhonkoch v zhlukoch, obyčajne po troch. Samičie kvety vyrastajú väčšinou samostatne. Kvety sú opelené hmyzom, najmä včelami a čmeliakmi. Pre úspešné opeľovanie a tvorbu plodov je nevyhnutné mať v blízkosti samčiu rastlinu (opeľovač).
Opelené kvety žltnú, neskôr hnednú a opadnú, a na ich mieste sa začnú tvoriť malé plody. Keďže kvitne v období neskorých jarných mrazíkov, je vhodné, aby boli rastliny vysadené na chránenom mieste, prípadne im v tom období zabezpečiť ochranu.
Zber a spracovanie plodov
Kiwi zvyčajne začína prinášať plody po 3 až 5 rokoch od výsadby. Plody kiwi dozrievajú na jeseň, zvyčajne od októbra do decembra. V závislosti od odrody môžu byť plody drobnejšie alebo veľkoplodé. Malé odrody sú odolnejšie voči chladu. Veľkoplodé odrody sa môžu zbierať aj nedozreté, pretože rýchlo dozrievajú aj vo vnútorných podmienkach.
Pri zbere je dôležité manipulovať s plodmi opatrne, aby nedošlo k ich poškodeniu. Na skladovanie čerstvosti by sa kiwi malo uchovávať v chladiacom zariadení pri teplotách okolo 0 až 1 °C s relatívnou vlhkosťou okolo 90-95%. Plody kiwi sú veľmi zdravé, obsahujú vysoký podiel vitamínov C, B, E, stopových prvkov a minerálov. Existuje mnoho spôsobov spracovania kiwi, vrátane prípravy džemov, štiav alebo sušených plodov.
Mrazuvzdornosť a ochrana
Mrazuvzdornosť je odrodová vlastnosť. U nás pestované odrody v dospelosti znesú zimnú teplotu až do -16 °C i menej. Ihličky narašených očiek znesú -11 °C, no kvety zničí už 3-stupňový mrázik. Ak kvety zmrznú, aktinídia vyženie nové kvety, ale v menšom množstve.
Mladé rastliny sú obzvlášť citlivé na mrazy a musia byť chránené. Mladé rastliny znesú maximálne -6 °C, preto sa musia chrániť chvojinou alebo suchým lístím prekrytým fóliou tak, aby mal k výhonom prístup vzduch. Mladé rastliny je vhodné prvé tri roky na zimu prikryť čečinou alebo obaliť netkanou textíliou či tieňovkou, ktorá prepúšťa vodu. Určite nepoužívajte fólie. Rastliny majú tendenciu vymŕzať už pri -12 °C. Rastliny vysadené v nádobách sú ešte náchylnejšie a vyžadujú správne zazimovanie.
Rozmnožovanie kiwi
Kiwi sa ľahko množí semenami, odrezkami, očkovaním a vrúbľovaním.
Rozmnožovanie semenom: Semená sa zbierajú z dozretých plodov, vyčistia sa a nechajú sa vysušiť. Sú veľmi drobné, preto ich musíme hneď vysiať alebo stratifikovať vo vlhkom piesku (2 týždne pri teplote 5 °C). Klíčenie nastáva pri teplote 20 °C asi o mesiac. Semenáče rastú rýchlo, začínajú kvitnúť a plodiť v 3. až 5. roku. Nevýhodou je, že nemusí zachovať vlastnosti materskej rastliny a dlho sa čaká na kvet pre určenie pohlavia.
Odrezky:
- Polovyzreté odrezky: Odoberajú sa od polovice júla do polovice augusta. Spodný list sa odstráni a vrchné listy sa skrátia na polovicu. Konce odrezkov je vhodné namočiť do stimulátora na podporu zakorenenia a napichnúť ich do vlhkého substrátu (rašelina a piesok, prípadne s perlitom). Letné rezkovanie býva úspešnejšie.
- Zimné odrezky: Režú sa zo stredne zdrevnatených výhonov, musia byť dlhé 20 až 30 cm. Máčame ich v stimulátore, sadíme do polovice dĺžky do mierne vlhkého substrátu a pod stálou teplotou ich necháme zakoreniť.
Vrstvenie: Zahŕňa ohnutie vetvy k zemi, jej čiastočné zakopanie a zabezpečenie, kým sa nevytvoria nové korene.
Vrúbľovanie a očkovanie: Dvojročné semenáče s hrúbkou 8 až 12 mm sa očkujú v druhej polovici augusta až v prvej dekáde septembra. Pred očkovaním podnože dobre zavlažíme a 14 dní pred očkovaním ich zrežeme vo výške 20 cm. Očká berieme z jednoročných výhonov a očkujeme čo najnižšie pri zemi.
Choroby a škodcovia
Aktinídia je pomerne odolná voči chorobám a škodcom. Ak sa už nejaká objaví, môže ísť o hniloby koreňov a plodov. Zo škodcov ju najčastejšie napádajú štítenky a kvetový a ovocný mol. Pestovatelia by mali pravidelne kontrolovať rastliny na prítomnosť škodcov a známky chorôb. V prípade vážneho napadnutia môže byť potrebné použitie fungicídov alebo insekticídov.
tags: #substrat #na #pestovanie #kivi