Pestovanie mrkvy: Od výberu substrátu po bohatú úrodu
Mrkva obyčajná (Daucus carota) je dvojročná rastlina, ktorá sa najčastejšie pestuje ako jednoročná. V prvom roku vyraší vňať a koreň výrazne zdužnatie a zhromažďuje živiny. Je príbuzná s petržlenom, kôprom či anízom a patrí medzi mrkvovité alebo zelerovité rastliny. Mrkva patrí medzi zeleninu bohatú na živiny a vitamíny. Obsahuje najmä beta karotény, vitamín A, vlákninu a antioxidanty. Mrkva (Daucus carota subsp. sativus) je koreňová zelenina obľúbená pre svoju sladkosť, chrumkavosť a vysoký obsah betakaroténu. Patrí medzi chladnomilné plodiny a v záhrade ju možno pestovať už skoro na jar. Aby bola úroda zdravá a bez deformácií, je dôležité venovať pozornosť výberu pôdy, pravidelnej zálievke a vhodnému typu hnojenia.
Druhy a odrody mrkvy
Mrkvu obyčajnú môžeme rozdeliť do dvoch poddruhov. Prvým je mrkva obyčajná pravá (Daucus carota subsp. carota), čo je pôvodná nešľachtená forma, ktorá sa vyskytuje divoko v prírode. Druhým poddruhom je potom mrkva obyčajná siata (Daucus carota subsp. sativus).
Medzi záhradníkmi sa odrody mrkvy delia častejšie na skoré a neskoré.
- Skoré kultivary (karotky): Majú väčšinou tupé korene, jemnejšiu dužinu, sú sladšie a menej vhodné na skladovanie. Zberajú sa ako prvé. Medzi stredne skoré odrody môžeme zaradiť napríklad 'Marquette' alebo 'Jolana F1'.
- Neskoré kultivary: Sú vhodné na uskladnenie a zberajú sa až počas jesene. Koreň je väčší, tmavší, chuť výrazná a šupka hrubšia.
Mrkva prichádza v rôznych tvaroch, farbách a veľkostiach. Zaujímavým spestrením na tanieri môžu byť rôzne farebné variácie mrkví. Na pohľad veľmi výrazná je odroda 'Purple Haze', ktorá sa vyznačuje temne fialovou farbou so žíhaním. Prvotná mrkva pestovaná v dávnych dobách mala fialovú, červenú alebo žltú farbu. Oranžová mrkva, ktorú poznáme dnes, bola vyšľachtená v Holandsku v 17. storočí. Farebná mrkva ponúka rozmanitosť nielen v chuti, ale aj v zdravotných benefitoch. Biela mrkva je na farbivá najchudobnejšia, ale je sladká a chutná.
Obľúbené odrody mrkvy:
- Chantenay: Má kratší a hrubší koreň, ideálny na pestovanie v ťažších pôdach.
- Nantes: Jedna z najobľúbenejších odrôd s dlhým, rovným koreňom, jemnou textúrou a sladkou chuťou.
- Imperator: Má veľmi dlhé a tenké korene, ideálna na komerčné pestovanie.
- Danvers: Má dlhý, kónický koreň a je vhodná do rôznych druhov pôd, vrátane ťažších.
- Fialová mrkva: Má výraznú fialovú farbu a je bohatá na antioxidanty.
- Ďalšie odrody: Pariser Markt - Parabell, Pariser Markt - Karussell, Kundulus, Konfrix, Rubin, Parmex a Planet. Bauers Kieler Rote, Lange Rote Stumpfe ohne Herz (známe aj pod názvami Berlikumer, Feonia a De Frise) so selekciami Banta, Zino, Hit, Oranza, s hybridmi Berlanda, Bertop a ďalšími, Juwarot, Rote Riesen (syn. Flakkeer, De Colmar, Autumn King, Flakkese) so selekciami ako sú Cubic, Flacoro, Karaf, Vita Longa a s typmi ako Furon, Tardo a i.
Podmienky pre úspešné pestovanie
Výber a príprava pôdy (substrátu)
Mrkva vyžaduje hlbokú, dobre prekyprenú, piesočnato-hlinitú pôdu s neutrálnou až mierne kyslou reakciou. Najlepšie sa jej darí na hlbokých, kyprých a humóznych pôdach. Mrkva obľubuje ľahšiu hlinitopiesočnatú pôdu, dostatok vlahy, živín a humusu. Mrkva bude prosperovať v dobrej pôde a s kvalitným substrátom. Čím je pôda bohatšia na organický život a humus, tým viac živín dokáže mrkva prijať počas vegetačného obdobia.
Mrkva sa zaraďuje do takzvanej druhej trate a potrebuje pôdu v starej sile, čo znamená druhý až tretí rok po hnojení organickým hnojivom. Pestovanie na čerstvo vápnených pôdach nie je vhodné. V ťažkých a kamenistých pôdach vyrastajú tzv. „nohaté“ mrkvy. Ťažké, ílovité alebo kamenisté pôdy spôsobujú deformáciu koreňov, preto je potrebné pôdu pred výsevom dôkladne pripraviť. Ak je vaša pôda príliš ťažká, pridajte do nej piesok alebo organickú hmotu. Mrkva nemá rada kyslú pôdu, ale môžete jej pomôcť vápením pôdy na jeseň, prípadne hnojením na jar. Pôda by mala byť hlinito-piesočnatá, pri optimálnej závlahe môže byť aj piesočnatá.
Pôdu prekyprite do hĺbky 20 - 25 cm a pridajte piesok alebo kompost. V chladnejších oblastiach sa osvedčilo aj sadenie mrkvy do kopcov. Kamenisté, premočené a pôdy prehnojené dusíkom sú nevyhovujúce pre mrkvu, pretože spôsobujú rozštiepenie a hnitie koreňa. Vyhovujú jej stredne ťažké pôdy, hlboko spracované, na slnečnom stanovisku.
Výsev
Pripravte sa na výsadbu mrkvy už teraz. Mrkvu vysievame najčastejšie na jar. Semienka sejeme priamo do záhonu, približne v marci až apríli. Riadky by od seba mali byť vzdialené 30-40 centimetrov. Mrkvu je ideálne vysievať priamo na záhon na jar, keď sa pôda ohreje na približne 10 °C. Semená mrkvy klíčia už pri nízkej teplote a prvé výsevy v marci sú možné hneď, ako sa dá pôda spracovať. Vysieva sa viackrát až do júna, približne 2 cm hlboko do riadkov vzdialených 20-30 cm.
Výsev mrkvy možno vykonávať aj na jeseň, čo zaistí skoré jarné klíčenie. V tomto prípade sa neponáhľajte - semená do záhona vysejte až koncom novembra, aby semená klíčili naozaj až na jar. Pôda by však nemala byť ešte zamrznutá. Sadenie mrkvy nie je náročná činnosť. Osivo sa seje priamo do pôdy a nepotrebujete skleník alebo predpestované priesady. Voľte hriadky v záhrade, kde ste aspoň štyri roky nepestovali koreňovú zeleninu, ale hlúboviny ako kapusta, kel, brokolica.
Hĺbka výsevu je 1 - 3 cm. Po výseve pôdu utlačíme ľahkým valcom alebo dlhou drevenou doskou, na ktorú sa postavíme, aby sa utužila a priľnula k semienkam. Mrkva klíči veľmi pomaly, 3 - 4 týždne. Na záhone sa za ten čas vytvorí pôdny prísušok, ktorý bráni rovnomernému vzchádzaniu a rozrastá sa burina. Ak vysievame voľné, neobalené alebo obalené osivo, je vhodné ho pomiešať so značkovacou rastlinou, napríklad reďkovkou alebo šalátom. Mrkva aj petržlen môžete siať skoro na jar, hneď ako pôda rozmrzne a dá sa prekypriť. Ideálne obdobie je marec až apríl. Niektorí pestovatelia sledujú aj to, kedy sadiť mrkvu podľa lunárneho kalendára. Odporúča sa siať v dňoch, keď mesiac pribúda a je v takzvaných koreňových znameniach.
Ako vysiať petržlen (NOVÁ ZÁHRADA)
Sadenie mrkvy so škrobom
Drobné semienka mrkvy sa ťažko sejú rovnomerne. Pomôcť si môžete jednoduchým trikom - zmiešajte semená s tekutou zmesou vody a zemiakového škrobu, nalejte do pripravených riadkov a zasypte. Výsev bude rovnomerný a jednotenie menej náročné.
Jednotenie mrkvy
Príliš husté porasty sa jednotia na vzdialenosť 2-5 cm. Vzhľadom k veľkému množstvu semien vsypaných do riadkov je po vzídení prvých lístkov a miernom podrastení sadeničiek potreba mrkvy vyjednotiť. Aj pri opatrnom výseve rastlinky často vyklíčia nahusto. Preto je dôležité jednotenie. Jednotením zabezpečíte, že každá rastlina bude mať dosť priestoru na rast a koreň porastie do optimálnych rozmerov. Vykonajte ho vo fáze, kedy má rastlina 2 - 3 pravé listy. Nechajte medzi rastlinami rozostupy 3 - 5 cm, aby mali dostatok priestoru. Takto zostávajúce mrkvy majú dostatok miesta, živín a vody, aby mohli rásť rovnomerne a vytvoriť pekné, zdravé korene.
Zálievka
Mrkva potrebuje pravidelnú zálievku, no dôležité je, aby ste sa vyhli premočeniu pôdy. Pravidelná, ale primeraná zálievka je kľúčová. Mrkva má tendenciu rásť hlboko, a preto je dôležité, aby sa voda dostala až ku koreňom. Počas klíčenia semien zabezpečte, aby bola pôda neustále mierne vlhká. Praskanie mrkvy je spôsobené výraznými výkyvmi pôdnej vlhkosti. Mrkva nemá rada premočenú pôdu, takže stačí len primerane a pravidelne polievať, aby nedochádzalo k pukaniu koreňov. Mrkva zakoreňuje hlboko, preto je aj pomerne odolná proti suchu. Ak sa rozhodneme pre závlahu, musí byť pravidelná. Nerovnomerné zavlažovanie alebo aj výdatné dažde po období sucha spôsobujú deformácie a praskanie koreňov. Praskliny sú vstupnou bránou pre druhotnú infekciu spôsobenú pôdnymi hubami a škodcami.
Hnojenie
Mrkva je citlivá na čerstvý maštaľný hnoj, ktorý môže spôsobiť deformácie a popraskanie koreňov. Odporúča sa použiť vermikompost, frass (hmyzie hnojivo) alebo minerálne hnojivá s vyšším obsahom fosforu a draslíka, ktoré podporujú vývoj koreňov. Mrkva sa pestuje v starej sile - druhý až tretí rok po aplikácii maštaľného hnoja. Pri jarnom výseve však môže byť prínosné mierne prihnojenie dusíkom, avšak nie viac ako tri týždne pred sejbou.
| Živina | Účinok na rast mrkvy |
|---|---|
| Dusík | Podporuje rast vňate, ale nadmerné množstvo môže spôsobiť deformáciu koreňov. |
| Fosfor | Podporuje vývoj koreňov, sladkosť a pevnosť. |
| Draslík | Zvyšuje odolnosť voči chorobám a stresu. |
Starostlivosť počas rastu
Mrkva rastie spočiatku pomaly, preto je najmä v prvých týždňoch dôležité odstraňovať burinu. Zelenaniu hláv koreňov možno zabrániť miernym prihrnutím pôdy pri okopávaní. Po vyklíčení rastlín je dôležité mladé sadenice preriediť, aby korene mali dostatok priestoru pre rast. Keď sadenice dosiahnu výšku približne 5 cm, začnite ich preriediť. Následná údržba potom nie je zložitá.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Jedným z najväčších nepriateľov mrkvy je mrkvová muška, ktorej larvy napádajú korene a spôsobujú ich poškodenie. V otvorených polohách sú porasty touto muchou menej ohrozované. Ďalším škodcom je merule mrkvová. Mrkvová muška môže byť odradená pestovaním mrkvy v blízkosti cibule alebo pomocou sieťok proti škodcom. Z chorôb sú to múčnatka, ktorá jej hrozí v druhej polovici leta v prehustených tienených porastoch. Môžete sa stretnúť aj so škvrnitosťou listov počas druhej polovice vegetácie. Napadnúť ju môže tiež pleseň. Napadnuté rastliny odstraňujte, prípadne použite odporúčané prípravky. Nezabudnite vytrhávať burinu, ktorá dusí každú rastlinu a chrániť ju proti škodcom. Ak chémiu vo vašej záhrade používať nechcete, zvážte takzvané partnerské pestovanie zeleniny. Taká mrkva sa znáša so všetkými druhmi a je vhodné do jej blízkosti sadiť cibuľu, pór alebo kapucínku, ktoré účinne odpudzujú jej škodcov.
Zber a skladovanie
Kedy vykopať mrkvu zo zeme závisí od použitej odrody - existujú totiž mrkvy skoré, stredne skoré či neskoré. Tie skoré sa zo záhonu obvykle zberajú už počas júla, pokojne už 2 až 3 mesiace po vysiatí (ak sa jedná o výsev jarný). Mrkva je zrelá približne 70-80 dní po výseve, v závislosti od odrody a podmienok. Pri zbere používajte vidly alebo rýľ, aby ste mrkvu jemne vytiahli zo zeme bez poškodenia koreňov. Po zbere odstráňte listy, pretože tie odoberajú živiny z koreňa.
Mrkvu skladujte na chladnom, tmavom mieste, ako je pivnica alebo chladnička. Na uskladnenie sa hodia neskoršie odrody, ktoré zbierame tesne pred mrazmi. Mrkvu necháme ležať na hriadke na slnku. Je to kvôli hnilobným baktériám, ktoré na slnku hynú. Vňať zrežeme vo výške cca 10 cm. Korene od hliny nečistíme, inak bude hroziť, že mrkva bude trpieť hubovými chorobami. Skladujeme pri teplote 1°C a vysokej vzdušnej vlhkosti 95%.
Rád, ako uskladniť mrkvu na zimu, je skutočne veľa, a každý záhradkár uprednostňuje trochu iný spôsob. Všeobecne však platí niekoľko základných pravidiel. Tým prvým je, že uskladňujeme iba odrody neskoré, skoré nie sú na dlhodobé skladovanie vhodné. Po vytiahnutí úrody zo zeme odstránime vňať (tú môžeme využiť v kuchyni alebo ju treba zmraziť) a korene dobre očistíme od hliny. Následne pozbieranú zeleninu rozložíme a necháme chvíľu preschnúť na dobre vetranom, chladnom a suchom mieste. Najčastejšie sa potom mrkva dáva do debien, v ktorých sa zasype pieskom, a ukladá sa do tmavej pivnice s možnosťou vetrania, kde sa teplota počas zimy pohybuje medzi 0 až 4 °C.
Pestovanie mrkvy v nádobách
Pestovanie mrkvy na balkóne nie je nemožné, chce to ale zodpovedajúce vybavenie. Základom sú dostatočne hlboké nádoby. Kvetináče by teda mali mať aspoň 40 centimetrov na výšku. Obľúbené je tiež takzvané debnové pestovanie, kedy sa zelenina vysieva do 50 centimetrov hlbokej debny plnej záhradníckeho substrátu. Na balkónové pestovanie sa však odporúča voliť skôr skoré a drobnejšie odrody. Mrkva je ideálna na pestovanie v nádobách, pretože nepotrebuje veľa miesta, len dostatočne hlboký substrát na vývoj koreňov.
Plastové vedrá s objemom aspoň 10 litrov sú vhodné na poskytnutie priestoru pre zdravý rast mrkvy. Dôležité je vybrať kvalitnú, ľahkú pôdu s dobrou drenážou, aby sa zabránilo nadmernému zadržiavaniu vody. Tajomstvom úspechu pestovania mrkvy v interiéri je dostatok svetla, správna nádoba a vhodná odroda. Keďže mrkva rastie do hĺbky, potrebujete kvetináč hlboký minimálne 20 až 30 cm v závislosti od odrody. Mrkve sa najlepšie darí v ľahkej a dobre priepustnej pôde. Najlepšia je kvalitná pôda určená na pestovanie zeleniny. Môžete si však namiešať aj vlastnú - zmes rašeliny, perlitu a kompostu. Nie každá odroda mrkvy je vhodná na pestovanie v kvetináči.
Nádobu najprv naplňte kvalitným substrátom a mierne ho zvlhčite. Semienka vysievajte priamo do pôdy, približne 0,5 cm hlboko a 5 cm od seba. Pôda by mala byť stále mierne vlhká, ale nie premokrená. Mrkva potrebuje minimálne 6 hodín svetla denne. Ak nemáte dostatok prirodzeného svetla, použite pestovateľské LED svetlá. Na hnojenie používajte organické hnojivá s nízkym obsahom dusíka, ktoré podporia rast koreňov.
tags: #substrat #na #pestovanie #mrkvy