Pestovanie hlivy ustricovej: Komplexný sprievodca substrátmi a tipmi

Pestovanie vlastných húb sa stáva čoraz populárnejšie. Nie je to nič zložité a pri dodržaní správnych podmienok môžete čakať bohatú úrodu. Hliva ustricová (Pleurotus ostreatus) je drevokazná huba, ktorej popularita neustále rastie vďaka svojim diétnym a liečivým vlastnostiam. Tieto vlastnosti sú pripisované jej obsahu biologicky aktívnych látok, ako sú vitamíny B1, B2, B3, B5, B6, D, C, K, proteíny, steroly a stopové prvky ako železo, draslík, fosfor, sodík, zinok, cín, chróm, meď, bór a jód.

Okrem sieti potravinárskych obchodov sa hliva ustricová vyskytuje od októbra do marca v trsoch na kmeňoch alebo pňoch listnatých stromov, najčastejšie na bukoch a topoľoch. Jej klobúk je 40-200 mm široký, klenutý až plochý, holý, hladký, suchý, lesklý, hnedoolivový, modrastohnedý, tmavomodrý až sivomodrý.

Typy pestovania hlivy ustricovej

Existujú rôzne metódy pestovania hlivy ustricovej, z ktorých každá má svoje výhody a nevýhody:

• Pestovanie na dreve: Táto metóda spočíva v pestovaní hlivy na pňoch a klátoch dreva, čím sa napodobňuje prirodzené prostredie rastu huby.
• Pestovanie na slame a štiepkach: Táto metóda využíva slamu a štiepky ako substrát pre rast hlivy.
• Pestovanie zo substrátu: Táto metóda je založená na použití zlisovaného substrátu v igelite, ktorý je pripravený na pestovanie.

Pestovanie hlivy ustricovej na substráte

Pestovanie hlivy ustricovej zo substrátu je jednoduchý a efektívny spôsob, ktorý si nevyžaduje veľa námahy a pomôcok. Na trhu sú dostupné hotové balíčky s naočkovaným substrátom, ktoré stačí umiestniť do vhodného prostredia a čakať na úrodu.

Výber a príprava substrátu

Najjednoduchším riešením je kúpiť zlisovaný, naočkovaný substrát v už hotovom balíčku, ktorý je ľahko dostupný v záhradkárskych predajniach alebo na internete. Substrát si viete zaobstarať od 3 do 17 kilogramov. Dôležité je, aby kupovaný substrát nebol starší ako jeden rok. Sadba hlivy ustricovitej je vhodná pre pestovanie vo vreci a predstavuje praktický spôsob, ako si dopestovať obľúbenú hlivu v domácich podmienkach.

Pri intenzívnom pestovaní hlivy ustricovej sa využívajú ligno-celulózové materiály, najmä odpady, ako sú piliny, stružliny, kukuričné kôrovie, pšeničná slama. Technológia je trochu zložitejšia, vyžaduje si tepelné preparovanie substrátu a svetlú vetranú miestnosť s teplotou okolo 15 °C. Pri pestovaní na slame alebo inom vhodnom lignocelulózovom substráte vo vreci vytvára ideálne podmienky na prerastanie a následnú tvorbu plodníc.

Na trhu sú dostupné rôzne veľkosti balení substrátu pre pestovanie hlivy ustricovej:

• 10 litrové vrece: Z 10 litrového substrátu je možné dopestovať až 4 kg húb počas obdobia 6 mesiacov.
• 15 litrové vrece: Ďalšia bežná veľkosť substrátu pre domáce pestovanie.
• 2,5 kg balenie (Hobby): Menšie balenia určené pre hobby pestovateľov.
• 270 ml sadba (Buková, Kráľovská): Menšie balenia sadby, ktoré sa zvyčajne používajú na inokuláciu iných materiálov.

Substráty sú často dostupné v BIO kvalite, vyrobené z prírodných materiálov bez chemických prísad a ošetrení. Niektoré produkty môžu byť označené ako "Profi" alebo "Hobby" s rozdielnou hmotnosťou substrátu (napr. Profi cca 4,2 kg, Hobby cca 2,5 kg).

Podmienky pre pestovanie na substráte

Substrát ponechajte v pôvodnom obale. Umiestnite ho na vhodné miesto s nasledujúcimi podmienkami:

• Svetlo: Mierne svetlé miesto, bez priameho slnečného žiarenia. Pre vytváranie plodníc je potrebné aspoň slabé svetlo, nie úplná tma. Hliva nedokáže rásť v úplnej tme, potrebuje aspoň malé okienko, a neznáša priame slnečné svetlo.
• Teplota: Ideálna teplota pre rast hlivy ustricovej sa pohybuje od 8°C do 18°C, s optimom okolo 13°C. Niektoré zdroje uvádzajú rozsah 10-18°C alebo 12-14°C. Pri vyššej teplote rastie hliva rýchlejšie, ale zároveň sa aj rýchlejšie minú živiny zo slamy. Optimálna teplota pre prerastanie podhubia je 20 až 27 °C.
• Vlhkosť: Vyžaduje sa štandardná vzdušná vlhkosť, ideálne okolo 80-85%. Pri plodení potrebuje hliva čerstvý vzduch a pomerne vysokú vzdušnú vlhkosť (75%). Na dosiahnutie vlhkosti položíme vrece nad otvorenú nádobu s vodou (napr. lavór) a prekryjeme perforovanou priehľadnou fóliou. Vrece však nemôže byť vo vode ponorené.

Starostlivosť o substrát a zber úrody

S balíčkom netreba nijako manipulovať. Stačí ho len umiestniť do voľného kúta s izbovou teplotou od 20 do 25 °C a počkať si. Akonáhle sa z otvorov balíčka začnú objavovať malé zhluky plodníc alebo tenké biele vlákna mycélia, pripomínajúce pavučinu, balíček už treba preniesť na miesto s nižšou teplotou a vyššou vlhkosťou. Ideálna je pivnica, kde by sa teplota mala pohybovať pod 18 °C. Nezabudnite udržiavať vysokú vlhkosť vzduchu a 2x alebo 3x za deň huby poprašujte vodou.

Chutné hlivy môžeme začať zbierať, akonáhle sú plodnice dostačujúco veľké. Zistíme to aj vtedy, keď je už klobúčik narovnaný a má svetlejšiu farbu. So zberom netreba čakať, pretože plodnice časom strácajú kvalitu. Netreba ich nechávať prezrieť, aby zbytočne nezačali produkovať spóry. Do zberu sa môžete pustiť pred tým, než huba začne vydávať výtrusy v podobe bieleho prášku - stredné klobúčiky narovnajú podvinuté okraje. Celý trs neodrezávajte, ale krúťte. Z otvorov na vrecku začnú vyrastať huby. Plodnice zberáme, keď sa najväčšie klobúky v trse vystrú. Vtedy celý trs vyberieme pootočením a vytiahnutím aj s trochou substrátu. Otvor po trse musí zostať čistý bez zvyškov huby. Ako trsy dorastajú, tak ich postupne oberáme.

Substrát hlivy plodí v intervaloch 4 až 6 krát. Každé obdobie plodenia trvá 5 až 10 dní. Medzi obdobiami plodenia nastáva útlm na 14 až 20 dní. Ak ste už prvú úrodu úspešne zožali, substrát nechajte 2-3 týždne oddýchnuť na rovnakom mieste, a potom ho na dva dni opäť premiestnite na miesto s teplotou od 20 do 25 °C. Teplotný šok naštartuje rast ďalších plodníc a spustí kolobeh, ktorý môžete opakovať aj 3 až 4-krát, v závislosti od veľkosti substrátu. Po 6 až 8 mesiacoch sa obsah vreca zmenší, zmäkne a tým je životnosť substrátu ukončená. V priebehu 6 mesiacov dopestujeme z 10 litrov substrátu až 4 kg húb. Výnosy hlivy dosahujú približne 10 - 30% hmotnosti substrátu.

Pestovanie hlivy ustricovej na dreve

Ak ste sa rozhodli pestovať hlivu na pňoch a klátoch, budete potrebovať malé miestečko v záhrade. Huba bude rásť na dreve tak, ako rastie voľne v prírode.

Výber dreva

Vhodnými drevinami na pestovanie hlivy sú orech, buk, topoľ, osika aj breza. Naopak, nevhodné sú ihličnany, agát, hruška, jaseň a kôstkoviny s výnimkou spomínanej čerešne. Problémy by mohol robiť aj dub, ktorý má tvrdé drevo a vysoký obsah trieslovín. Drevený klát by mal mať priemer aspoň 20 cm, pretože drevo s menším priemerom by rýchlejšie vyschlo. V prípade tvrdých drevín budete na prvú úrodu čakať dlhšie než pri mäkkých. Okrem správneho výberu dreviny je dôležité, aby drevo bolo zdravé a čerstvé, teda maximálne pár mesiacov po výrube. Vyhnite sa poškodenému, starému, suchému a nahnitému drevu bez kôry.

Pri klátikovom spôsobe pestovania si zo stromových kmeňov hrubších ako 15 cm narežeme klátiky 20-30 cm dlhé. Najvýhodnejšie je drevo čerstvé, prípadne zo stromov maximálne 5 mesiacov zoťatých, a to najlepšie koncom zimy. Optimálnym termínom zakladania kultúry je začiatok leta.

Očkovanie dreva

Spôsobov, ako naočkovať pník, je viacero. Podstatou je, aby sa sadivo dostalo do kontaktu s drevom a hliva mohla cezeň prerastať. Pri modernej kolíčkovej metóde sa do dreva rovnomerne po celom jeho povrchu zboku cez kôru navŕtajú otvory. Ich priemer by mal byť približne 8 mm a vrt by mal byť o 3 až 5 mm dlhší ako dĺžka dreveného kolíka, ktorý do otvoru zatlčiete. Do vyvŕtaných otvorov sa vloží kúpená zrnitá sadba hlivy a kolíky sa zatlčú do otvoru tak, aby boli „utopené“. Potom sa zapečatia voskom. Postačí aj ten z obyčajnej sviečky. Očkovať môžete aj klát vhodnej dreviny s koreňmi v zemi, ktorý zostal po výrube v teréne. Klát musí byť starý maximálne rok. V tomto prípade sa očkujú korene, z ktorých opatrne odstránite kôru. Sadbu opatrne zahrňte hlinou. Ideálne je chladnejšie obdobie, teda jeseň, zima i jar.

Klátiky podhubím očkujeme tak, že na ich hornú reznú plochu položíme asi 1 cm hrubý kotúčik narezaného podhubia a priložíme naň ďalší klátik. Postupujeme do výšky 3-4 klátikov, pričom spodný a horný koniec klátikového stĺpika naočkujeme podobne, prekryjeme a konce priklincujeme asi 5-cm hrubým dreveným kotúčikom. Klátikový stĺpik môžeme spevniť bočným sklincovaním na styku rezných plôch.

Starostlivosť a úroda

Naočkované poleno vložte do igelitového vreca s približne pollitrom vody a zaviažte. Raz za dva týždne ho otvorte, nechajte vyvetrať, prípadne doplňte vodu. Naočkovaný klátik zakopte do polovice do zeme. Trvalý kontakt so zeminou mu zabezpečí vlahu. Ideálne bude miesto, kde je tieň a vlhko, napríklad pod kríkom alebo na severnej strane pozemku. Naočkované klátiky občas pokropíme vodou. Pre túto etapu prípravy je najvhodnejšia teplota v rozpätí 20 až 27 °C.

Koncom augusta klátiky prerastené podhubím vyberieme z úložných priestorov a vsadíme 10-15 cm do pôdy, najlepšie do trávnika na vlhkom, zatienenom a záveternom mieste záhrady. Zaočkované klátiky najlepšie rodia pri teplote okolo 15 °C a pri vysokej relatívnej vlhkosti vzduchu. Preto prvé plodnice môžeme očakávať koncom septembra. Dôležité je, aby okolitá pôda bola vlhká. Jej trávnatý povrch vytvára vhodnú mikroklímu. Najkvalitnejšie plodnice sú mladé, pevné, nie príliš rozvinuté. Zberáme ich vykrútením alebo odrezaním z pníka. Klátiky dávajú najväčšiu úrodu v druhom roku a celkove rodia 3 až 4 roky.

Intenzívne pestovanie hlivy ustricovej na slame

Pri intenzívnom pestovaní sa substrát, t.j. pšeničná slama alebo kukuričné kôrovie, najprv rozreže asi na centimetrové kúsky, navlhčí sa a preparuje sa pri teplote 100 °C niekoľko hodín. Pri zjednodušenom spôsobe pestovania sa slamené balíky namočia do horúcej vody alebo sa ňou dôkladne popolievajú a voda sa nechá odtiecť. Na druhý deň to zopakujeme. Slama sa nechá vychladiť na 30 °C a balíky sa prenesú do miestnosti s teplotou 15 až 20 °C alebo v lete na tienisté miesto v záhrade a zabalia sa do fólie. Podhubie rozdrobené na kúsky veľkosti orecha sa vpraví do celého objemu preparovanej slamy v balíku.

Fólia, do ktorej je balík zabalený, sa na spodnej strane poprepichuje, aby sa prebytočná voda odviedla. Proti priamemu svetlu balíky chránime zakrytím plachtou, slamou alebo zeminou. Za 6 týždňov slamu prerastie biele podhubie. Zjari a na jeseň nám slama bude plodiť aj vonku na tienistom mieste. Stačí len fóliu odstrániť alebo aspoň narezať a balíky pyramidálne na seba nastavať a chrániť ich pred priamym svetlom a vysychaním. V miestnostiach s regulovateľnou teplotou tieto kultivácie môžeme robiť celoročne. Pripravené balíky substrátu rodia vo vlnách 1 až 3 mesiace.

Nutričná hodnota a kuchynské využitie hlivy ustricovej

Z konzumného hľadiska je zaujímavá nutričná hodnota hlivy ustricovej. V priemere sa svojím 3,5 až 5% obsahom bielkovín skôr podobá hodnotnej zelenine ako mäsu. Bielkoviny sa však v hubách nachádzajú vo forme nie celkom jednoducho stráviteľnej. Na zlepšenie stráviteľnosti má často najväčší vplyv ich spôsob kuchynskej úpravy, teda jemné nakrájanie, prípadne až rozomletie a dobré tepelné spracovanie.

Pozoruhodný je aj ich relatívne vysoký obsah minerálnych látok (asi 10 % zo sušiny). Obsah cukrov je len 0,9-2 % na čerstvú hmotu, čo predstavuje veľmi nízku kalorickú hodnotu (len 45 kalórií na 100 g plodníc). Veľmi zaujímavý je obsah biologicky aktívnych látok, najmä vitamínu B2 a B12, menej vitamínu C, ďalej obsahuje kyselinu škoricovú, vanilínovú a kumarovú. Pozoruhodný je aj ich vplyv na odbúranie cholesterolu. Japonským vedcom sa dokonca podarilo na pokusných zvieratách potvrdiť v hlive ustricovej prítomnosť antitumorových a imunostimulačných látok.

Tabuľka nutričných hodnôt hlivy ustricovej (na 100 g)

Kuchárske využitie hlivy ustricovej je pestré. Môže sa z nej pripraviť viedenský alebo parížsky rezeň, chutná je hliva dusená na masle, na víne, na horčici, na divoko. Originálne chutí zapečená v alobale v pahrebe so slaninou a cibuľou. Dá sa z nej pripraviť ražniči, palacinky, ba i šalát s olejom, majonézou alebo s tatárskou omáčkou. Hliva ustricovitá je tiež veľmi vhodná na sterilizáciu na kyslo so zeleninou a následne použiť do šalátov. Chutná je aj pripravená na ihle, v polievke a vítaná je čerstvá, použitá do novoročnej kapustnice.

tags: #substrat #pre #pestovanie #hlivy

Populárne príspevky:

• Zamiokulkas: prečo nerastie?
• je lupina invázna rastlina
• Ako pestovať paradajky pre bohatú úrodu
• Kompletný sprievodca rozmnožovaním Scaevola
• praktické tipy pre vyvýšené pestovanie