Žlté kvety Tatier: Symboly krásy a odolnosti vysokohorského ekosystému
Keď sa povie Tatry, ako prvé sa nám vyjavia ich ohromné štíty, siahajúce vysoko k oblohe, často pocukrované snehom. Silným zážitkom pre turistu býva stretnutie s kamzíkom alebo svišťom. A pre mnohých turistov tiež stretnutie s nádhernou tatranskou kvetenou. Jar je obdobím, keď príroda opäť ožíva. S ňou prichádza aj množstvo kvetov, ktoré nás tešia svojou krásou a vôňou. V našich veľhorách rastie v nižších polohách mnoho kvetín, s ktorými sa môžete stretnúť aj v iných pohoriach Slovenska. Zároveň tu však, najmä vo vyšších polohách, rastie množstvo kvetín, s ktorými sa inde na Slovensku nestretnete vôbec alebo len výnimočne v Nízkych Tatrách, Veľkej Fatre, Malej Fatre, Poľane, Beskydách či na Muránskej planine. Mnohé z týchto kvetín oko turistu z chodníka neuvidí, lebo často rastú v neprístupných lokalitách - vysoko na skalách, sutinách či v žľaboch.
V tomto článku sa pozrieme na najzaujímavejšie žlté kvety Tatier, ktoré môže pozorný turista spozorovať priamo z turistického chodníka. Spomenieme tiež niektoré bežnejšie druhy a povieme si, ktoré druhy sú endemity Tatier a ktoré paleoendemity sa zachovali v Tatrách.
Žltohlav európsky (Trollius europaeus)
Medzi najkrajšie jarné kvety v Tatrách vyniká žltý zázrak - žltohlav. Tento pôvabný kvet so svojou intenzívnou farbou, zaujímavým tvarom a jemnou vôňou, je skutočným pohladením pre dušu. Keď kvet rozkvitne, prináša so sebou nielen estetické potešenie, ale aj pocit nádeje a obnovy, ktorý je pre jarné obdobie taký typický.
Žltohlav európsky (Trollius europaeus) je krásna a vzácna rastlina, ktorá sa stala symbolom zachovanej prírody Vysokých Tatier. Tento elegantný kvet s jeho žiarivo žltými kvetmi rastie prevažne v horských oblastiach a je chránený zákonom. S jeho unikátnym vzhľadom a ekologickým významom sa stal obľúbeným medzi botanikmi aj milovníkmi prírody.
Výskyt a ochrana
Žltohlav európsky je trvalka, ktorá sa prirodzene vyskytuje v subalpínskych a alpínskych lúkach, najčastejšie vo vlhkých a močaristých oblastiach. Vo Vysokých Tatrách ho môžeme nájsť na miestach ako sú okolité vysokohorské lúky, rašeliniská a pri okrajoch vodných tokov. Je to rastlina, ktorá preferuje chladné a vlhké podmienky, čo jej poskytujú práve tieto vysokohorské prostredia.
Kvôli svojmu zriedkavému výskytu a ohrozeniu ľudskou činnosťou je žltohlav európsky prísne chránený. Zákony na ochranu prírody v Tatranskom národnom parku (TANAP) zabezpečujú, že táto rastlina zostane nedotknutá a môže prosperovať v jej prirodzenom prostredí.
Botanická záhrada v Tatranskej Lomnici
Pre všetkých, ktorí chcú vidieť túto nádhernú rastlinu zblízka, je ideálnym miestom Botanická záhrada v Tatranskej Lomnici. Táto záhrada, ktorá sa nachádza v srdci Tatier, ponúka návštevníkom možnosť obdivovať rôzne druhy vysokohorských rastlín v ich takmer prirodzenom prostredí. Botanická záhrada nielenže prezentuje žltohlav európsky ako súčasť svojich expozícií, ale tiež poskytuje informácie o jeho ochrane. Návštevníci tu majú jedinečnú príležitosť naučiť sa viac o tomto kvetinovom poklade a pochopiť jeho dôležitosť pre horský ekosystém.
Pestovanie v domácej záhrade
Pre záujemcov o pestovanie žltohlavu európskeho vo vlastnej záhrade má Botanická záhrada v Tatranskej Lomnici skvelú ponuku. Tu si môžete kúpiť sadenice tejto krásnej rastliny a tešiť sa z jej žltých kvetov aj u vás doma. Pestovanie žltohlavu európskeho však vyžaduje špecifické podmienky, ktoré musia napodobňovať jeho prirodzené prostredie. Rastlina potrebuje vlhké, dobre priepustné pôdy a slnečné stanovište, no toleruje aj ľahký polotieň. Ideálne je tiež zabezpečiť dostatočnú vlhkosť, čo môže byť výzvou v nižších nadmorských výškach. Avšak s trochou úsilia a starostlivosti sa táto krásna rastlina môže stať ozdobou vašej záhrady. Pri vysádzaní rastliny umiestňujeme do stredných až veľkých skupín po 5 -10 ks. Tým docielime výrazného kvetného aspektu. Kvety sú zlatožltej farby, guľovitého tvaru, ktoré zakvitajú koncom jari. Výška dospelej rastliny je až 80 cm. Zaujímavosťou je jej mrazuvzdornosť až mínus 23 stupňov C.
Vyhadzujete peniaze za hnojivá? Obyčajná rúra za dve eurá ukončí podvod!
Ďalšie žlté kvety Tatier
Okrem žltohlavu sú v Tatrách aj iné nádherné žlto kvitnúce rastliny. Väčšina z nich má päť žltých okvetných lístkov, líšia sa drobnými prvkami.
Iskerníky
V Tatrách rastie niekoľko vzácnych iskerníkov, ktoré rozžiaria aj tatranské skaly a hole. Iskerník vrchovský rastie vo Vysokých Tatrách, iskerník okrúhlolistý s netypickým okrúhlym listom zase v Belianskych Tatrách. V Tatrách sa vyskytuje veľmi veľa druhov iskerníkov.
Krivec
Žlté krivce nás v skorej jari tiež vedia potešiť. Krivce žlté vedia v skorej jari potešiť svojou prítomnosťou.
Rozchodníky a rozchodnica
Rozchodníkov rastie v Tatrách viac druhov. Ale pokiaľ si malé rozchodníky turista málokedy všimne, veľké trsy žlto, ružovo až oranžovo kvitnúcej rozchodnice ružovej upútajú už z diaľky. Rhodiola má až 30 cm vysoké stonky, ktoré nemajú žiadne vetvy, sú vysoko olistené a listy sú pomerne hrubé a špicaté. V plnom kvete sú kvety žlté s červenými koncami a spodnou časťou. Rastie vo vyšších nadmorských výškach, približne 2 300 metrov nad morom.
Všivce
Odvar zo všivcov sa kedysi robieval na hubenie vší a iných parazitov. Odvtedy mu zostalo škaredé meno. Všivec Oederov a všivec praslenatý sú v Tatrách bežné nad hornou hranicou lesa. Statný všivec Hacquetov síce nie je taký bežný, ale svojím žltým súkvetím vyčnieva nad okolité byliny a priťahuje pozornosť.
Angelika lekárska
Z čeľade mrkvovité asi najviac zaujme angelika lekárska. Malé žltozelené kvety sú zoskupené do mohutných súkvetí a rastlina je neprehliadnuteľná. V minulosti to bola dôležitá liečivá rastlina. Podľa povesti ju ľuďom odporučil archanjel Michal, aby ňou liečili mor.
Kamzičníky
Vysoký kamzičník rakúsky z čeľade astrovité spestruje tatranskú kvetenu v nižších polohách, jeho menší súrodenec kamzičník chlpatý zasa tatranské hole nad hranicou lesa. Meno má podľa lovcov kamzíkov v Alpách, ktorí vraj konzumovali jeho koreň, aby nedostali závrat na skalách. Doronicum je pomerne vysoký a silný, môže dorásť až do 150 cm. Zvyčajne má dve alebo tri vetvy. Obľúbené sú však vyššie nadmorské výšky až do 1 750 metrov nad morom.
Fialka žltá sudetská
Fialka žltá sudetská je častá vo vyšších slovenských pohoriach.
Horce
Horcovité kvety vždy pútali pozornosť turistov. Jednak svojou farbou a jednak povesťami o ich liečivosti. Neprehliadnuteľný je bledo žltozelený horec ľadový a aj žltý, s fialovými bodkami, horec bodkovaný, ktorého koreň sa kedysi používal na liečebné účinky. Aj dnes vám niekde ponúknu pálenku s horcom. Na tieto účely sa však používajú pestované rastliny.
Endemity a Paleoendemity Tatier
Tatry sú domovom mnohých unikátnych rastlinných druhov, ktoré sa nikde inde na svete nevyskytujú, alebo prežili z dávnych geologických období.
Paleoendemity
Paleoendemit je vývojovo starý druh, ktorý sa vyvinul v treťohorách a možno aj skôr. Na Slovensku rastú štyri paleoendemity - lykovec muránsky, stračia nôžka tatranská, klinček lesklý a lomikameň trváci. Posledné tri rastú aj v Tatrách.
Endemity Tatier
Iskerník vysokotatranský, lyžičník tatranský, piesočnica tatranská, rožec tatranský, očianka bezosťová, margarétka alpínska tatranská, lipnica osobitá a lipnica žulová - to sú endemity Tatier, čiže druhy, ktoré rastú len v Tatrách a nikde inde na svete. Bežnému turistovi sa veľmi podobajú na iné druhy rodu, takže ich ťažko rozozná. Jedine margarétka alpínska tatranská je dobre rozpoznateľná. Rastie prevažne na silikátoch. Z rodu cochlearia evidujú ochranári aj druhú skupinu populácie rozdielneho druhu - lyžičník tatranský, ktorý je považovaný za tatranský endemit s výskytom na poľskej aj slovenskej strane Tatier. Osídľuje vysokohorské prameniská, mokré sutiny, vlhké skalné štrbiny od subalpínskeho až po subniválny stupeň. Posledný záznam lyžičníka pyrenejského na území TANAP-u pochádza z roku 1966. V roku 2014 bol opätovne zaznamenaný jeho výskyt v prameniskových spoločenstvách na vápnitom substráte v podhorskom stupni.
Tatranský národný park (TANAP)
TANAP je veľký národný park s množstvom rastlín. Niektoré druhy sú cennejšie ako iné, ale všetky sú prísne chránené. V parku je zakázané trhať kvety. Niektoré druhy sú navyše glaciálnymi reliktmi, pretože prežili doby ľadové a žili niekoľko miliónov rokov.