Tatranská kvetena: Poklady slovenských veľhôr
Tatry, nádherné hory rozprestierajúce sa na hranici Slovenska a Poľska, sú známe svojou úchvatnou prírodou a bohatou flórou, ktorá v sebe ukrýva množstvo jedinečných kvetov. Kvety v Tatrách sú vzácne skvosty, ktoré v mestách väčšinou nevidíme. Mnohé z týchto kvetín oko turistu z chodníka neuvidí, lebo často rastú v neprístupných lokalitách - vysoko na skalách, sutinách či v žľaboch. V našom texte si predstavíme zaujímavé tatranské rastliny, z ktorých väčšinu si pozorný turista môže všimnúť priamo z turistického chodníka.
Tatranská príroda a jej jedinečná flóra
Flóra Slovenska je rozmanitá a taká „iná“. Vďaka tejto rozmanitosti sa otvára priestor rastlinám. Ich adaptabilita je neskutočná a jedinečná. Od nížin až po výšky, kde často panuje priam nehostinné prostredie. Vysoké Tatry sú nádhernou ukážkou vytrvalosti a sily jednotlivých druhov. Počas túry sme nie raz pohltení úžasnými pohľadmi na naše veľhory a opomíname krásu, ktorá nám rastie priamo pod nohami. Možno si ani neuvedomujeme, aké poklady a dary ponúka naša príroda. Nájdeme v nej nielen všedné rastlinné druhy, ale i tie vzácne, chránené a rovnako aj tie smrteľne jedovaté.
Keď sa povie Tatry, ako prvé sa nám vyjavia ich ohromné štíty, siahajúce vysoko k oblohe, často pocukrované snehom. Silným zážitkom pre turistu býva stretnutie s kamzíkom alebo svišťom. A pre mnohých turistov tiež stretnutie s nádhernou tatranskou kvetenou. V našich veľhorách rastie v nižších polohách mnoho kvetín, s ktorými sa môžete stretnúť aj v iných pohoriach Slovenska. Zároveň tu však, najmä vo vyšších polohách, rastie množstvo kvetín, s ktorými sa inde na Slovensku nestretnete vôbec alebo len výnimočne v Nízkych Tatrách, Veľkej Fatre, Malej Fatre, Poľane, Beskydách či na Muránskej planine.
Stupeň podhôľny (subalpínsky) 1550 až 1800 m - je vlastne stupňom kosodreviny. Hôľny stupeň (alpínsky) 1800 až 2300 m - vznikli tu alpínske lúky s množstvom vysokohorských kvetov a tráv. Stupeň subniválny (stupeň pod čiarou večného snehu) 2300 m a viac - vyskytujú sa tu nesúvislé porasty lišajníkov alebo cievnatých rastlín medzi skalnými rebrami, v žľaboch a v skalných stenách.
TANAP je veľký národný park s množstvom rastlín. Niektoré druhy sú cennejšie ako iné, ale všetky sú prísne chránené. V parku je zakázané trhať kvety. Niektoré druhy sú navyše glaciálnymi reliktmi, pretože prežili doby ľadové a žili niekoľko miliónov rokov.
Významné tatranské rastliny
V našom článku sa pozrieme na tatranské kvety, ktoré si môžete vypestovať vo svojej záhrade a vytvoriť si tak kúsok tatranskej prírody priamo doma. Predstavíme vám najzaujímavejšie druhy, poradíme s ich pestovaním a poskytneme tipy, ako zabezpečiť, aby sa im vo vašej záhrade darilo.
Nekvitnúce rastliny
V tatranských lesoch, ale i na lúkach, skalách či okolo chodníkov je veľké množstvo rôznych machov a vyšších rastlín, ktoré sú na prvý pohľad nekvitnúce a pre bežného turistu nezaujímavé. Mnohé z týchto rastlín sú však veľmi vzácne a pri bližšom pohľade veľmi pekné. Sú to plavúne, prasličky, vratičky, pľuzgierniky, slezinníky, vudsie, sitiny či ostrice.
Zaujímavý je ježohlav úzkolistý. Je to vodná rastlina, ktorá za optimálnych podmienok kvitne. Rastie v troch tatranských plesách a keďže tu nemá optimálne podmienky, prežíva len v sterilnom stave. Vidieť vlniace sa sviežozelené trsy pod hladinou vody je pekný zážitok.
Kvitnúce rastliny
Ako sme spomenuli, mnohé rastliny, ktoré rastú v Tatrách, nájdeme aj v iných pohoriach. Väčšinou rastú v submontánnom až montánnom pásme, niektoré z nich prenikajú do subalpínskeho pásma a len výnimočne do alpínskeho pásma (nad kosodrevinou).
Sú to napríklad kýchavica biela Lobelova, fialka žltá sudetská, soldanelka valašská, jednokvietok veľkokvetý, horec krížatý, horec luskáčovitý, astra alpínska, kamzičník rakúsky, nátržník zlatý, tučnica alpínska, stokráska Micheliho, žltuška orlíčkolistá a mnohé ďalšie.
Špecifické tatranské druhy
Predstavíme si niektoré druhy, ktorých ťažiskom výskytu sú hlavne Tatry. Spomenieme tiež niektoré bežnejšie druhy a povieme si, ktoré druhy sú endemity Tatier a ktoré paleoendemity sa zachovali v Tatrách.
Orchidey
V Tatrách rastie veľa druhov orchideí, ale jedna je pre Tatry typická. Je to vstaváčik alpínsky, najmenšia orchidea európskej flóry. Rastie výhradne na vápencoch, preto sa s ním môžete stretnúť len v Belianskych Tatrách. Je to však vecou šťastia, pretože iba pár centimetrová žlto-zeleno-hnedá rastlinka je veľmi nenápadná.
Iskerníky
Vieme, ako dokážu iskerníky spestriť obyčajnú lúku. V Tatrách rastie niekoľko vzácnych iskerníkov, ktoré rozžiaria aj tatranské skaly a hole. A ani nemusia kvitnúť na žlto! Iskerník vrchovský rastie vo Vysokých Tatrách, iskerník okrúhlolistý s netypickým okrúhlym listom zase v Belianskych Tatrách.
Bielo kvitnúce iskerníky alpínske a ľadovcové môžeme vidieť vo Vysokých a Západných Tatrách. Rutovník koriandolistý patrí medzi iskerníkovité a podobá sa na bielo kvitnúce iskerníky, ale je to samostatný rod.
Poniklece
Zavčasu na jar sa všetci tešíme na prvé poniklece. Aj v Tatrách rastú. Poniklec jarný, kvitnúci ružovofialovo, je veľmi vzácny druh, ktorý rastie len na niekoľkých mikrolokalitách v Západných a Vysokých Tatrách. Poniklec biely je v Tatrách pomerne hojný a na vhodných stanovištiach sa z jeho bielych kvetov môžeme tešiť od mája často až do septembra.
Krivec
Žlté krivce nás v skorej jari tiež vedia potešiť. V Belianskych Tatrách však rastie krivec biely. Je naozaj biely, s tenkými fialkastými prúžkami. Jeho starší názov znel poetickejšie - ľaľujka neskorá.
Rozchodníky a rozchodnica
Rozchodníkov rastie v Tatrách viac druhov. Ale pokiaľ si malé rozchodníky turista málokedy všimne, veľké trsy žlto, ružovo až oranžovo kvitnúcej rozchodnice ružovej upútajú už z diaľky.
Lomikamene
Ako názov napovedá, lomikamene obľubujú skalnaté biotopy. V celých Tatrách ich rastie niekoľko druhov - lomikameň jastrabníkolistý, karpatský, machovitý, pižmový, pochybkový, sivý, trváci, vystupujúci, zohnutolistý, metlinatý. Nie sú to vysoké, nápadné rastliny, ale tým, že často rastú v trsoch, môžu pritiahnuť našu pozornosť.
Ďateliny
Človek by nečakal, že aj ďateliny môžu byť vzácne. A predsa sú ďateliny, ktoré rastú vo vyšších horách a spestrujú horské trávniky. Je to purpurovo kvitnúca ďatelina lúčna Kotulova, ktorá má na rozdiel od lúčnej ďateliny väčšie hlávky a intenzívnejšie sfarbené kvety. Ďatelina orbelská hôľna sa podobá bielo kvitnúcej ďateline plazivej z nižších polôh, ale tiež má oveľa väčšie kvety.
Kozince, ostropysk a sekernica
Rody z čeľade bôbovité sa môžu bežnému turistovi navzájom podobať. Na prvý pohľad sa odlišujú v maličkostiach - kozince majú člnok (pysk) tupý, ostropysk má člnok končistý, na konci zahnutý a sekernica má striešku sklonenú dole, takže člnok nevidieť. Pre nás je dôležité, že ich strapcovité súkvetie, farebne od bielej, cez žltú až do fialovočervenej krásne oživujú skalnaté hole, terasy či spevnené sute. Všetky tieto druhy sú vápnomilné, a tak ich nájdeme hlavne v Belianskych Tatrách.
Dryádka a kuklíky
Tieto druhy sú z čeľade ružovité. Dryádka rastie takmer vo všetkých vyšších slovenských pohoriach. Hoci je to nízka poliehavá rastlinka, jej pomerne veľké biele osemlupienkové kvety a lesklé kožovité tmavozelené listy zaujmú vari každého. Žlto kvitnúci kuklík horský poznáme z viacerých našich pohorí, ale kuklík plazivý môžeme stretnúť len v Tatrách.
Fialky
Fialka žltá sudetská je častá vo vyšších slovenských pohoriach, no fialka alpínska rastie ostrovčekovito iba na vápencoch v Západných Tatrách, Belianskych Tatrách, Veľkej Fatre, Nízkych Tatrách a Chočských vrchoch. A aj tam len v malých populáciách. Zaujímavé je, že fialku v Chočských vrchoch dlho považovali za endemit masívu Choča, až neskôr sa potvrdilo, že je to fialka alpínska.
Vŕby
Nie je vŕba ako vŕba! Tatranské nie sú stromy, ale len kríky až plazivé kríčky. Je ich tu viac druhov - vŕba švajčiarska, alpínska, tupolistá, Kitaibelova, bobkolistá, bylinná, oštepovitolistá, sieťkovaná. Niektoré rastú na silikátovom podloží a niektoré zase na bázickom podloží. Často sa plazia po skalách a sutinách a vytvárajú pekné prírodné scenérie. Vŕba bylinná je najmenšou vŕbou a zároveň našou najmenšou drevinou.
Klinčeky
Spomenieme len dva najvzácnejšie. Klinček ľadovcový, ktorý rastie hojnejšie v Belianskych Tatrách a roztrúsene na mylonitoch v ostatných častiach Tatier, a náš najozdobnejší klinček - klinček pyšný alpínsky, ktorý tiež rastie prevažne v Belianskych Tatrách. Zaujímavosťou je, že v nížine na Záhorí rastie takmer rovnaký klinček - klinček pyšný pravý.
Kuričky a rožce
Ide o druhy z čeľade klinčekovité, často rastú v trsoch a ich pekné biele trsy na skalách sú oku veľmi lahodiace. Pokiaľ kurička vápencová je bežná aj v iných slovenských pohoriach, kurička karpatská rastie u nás iba v Tatrách. Rožec tatranský.
Rožcov je viac druhov - rožec jednokvetý, širokolistý, tatranský, trojčnelkový, vlnatý. Niektoré preferujú vápencové podložie, niektoré silikáty. V každej oblasti Tatier sa dá nájsť niektorý z rožcov.
Silenky
Sú tiež z čeľade klinčekovité a v Tatrách sú dve vzácne a zaujímavé. Pokiaľ bielo kvitnúca silenka maličká je naozaj nenápadná a vytvára len redšie trsy, tak ružovo kvitnúca silenka bezbyľová je síce tiež drobná, ale vytvára veľké vankúšovité trsy a svojou ružovou farbou priťahuje pozornosť z diaľky.
Prvosienky a pochybky
Rastie tu viacero prvosienok. Ale takou typickou pre Tatry je ružová prvosienka najmenšia. Jej pekné veľké kvety oživia sivú tatranskú žulu. Pochybkov rastie v Tatrách viac druhov, ale väčšinou na neprístupných miestach. Pochybok biely a nízky rastú však aj v blízkosti tatranských chodníkov.
Horce
Horcovité kvety vždy pútali pozornosť turistov. Jednak svojou farbou a jednak povesťami o ich liečivosti.
V Tatrách rastú aj bežnejšie druhy ako horcovec brvitý, viacero horčekov, horec krížatý či luskáčovitý. Drobná horcovka útla je ľahko prehliadnuteľná, sýtomodrá farba horca snežného sa nedá prehliadnuť a veľké modré až modrofialové kvety horca Clusiovho doslova priťahujú oči.
Neprehliadnuteľný je bledo žltozelený horec ľadový a aj žltý, s fialovovými bodkami, horec bodkovaný, ktorého koreň sa kedysi používal na liečebné účinky. Aj dnes vám niekde ponúknu pálenku s horcom. Na tieto účely sa však používajú pestované rastliny.
Všivce
Odvar zo všivcov sa kedysi robieval na hubenie vší a iných parazitov. Odvtedy mu zostalo škaredé meno. Všivec Oederov a všivec praslenatý sú v Tatrách bežné nad hornou hranicou lesa. Statný všivec Hacquetov síce nie je taký bežný, ale svojím žltým súkvetím vyčnieva nad okolité byliny a priťahuje pozornosť.
Angelika
Z čeľade mrkvovité asi najviac zaujme angelika lekárska. Malé žltozelené kvety sú zoskupené do mohutných súkvetí a rastlina je neprehliadnuteľná. V minulosti to bola dôležitá liečivá rastlina. Podľa povesti ju ľuďom odporučil archanjel Michal, aby ňou liečili mor.
Kamzičníky
Vysoký kamzičník rakúsky z čeľade astrovité spestruje tatranskú kvetenu v nižších polohách, jeho menší súrodenec kamzičník chlpatý zasa tatranské hole nad hranicou lesa. Meno má podľa lovcov kamzíkov v Alpách, ktorí vraj konzumovali jeho koreň, aby nedostali závrat na skalách.
Plesnivec
Krásny a osobitý kvet sa stal symbolom európskych hôr. V Tatrách rastie na karbonátoch v Belianskych Tatrách a Západných Tatrách a paradoxne sa stal rastlinným symbolom Vysokých Tatier.
Kyprina úzkolistá
Nápadná rastlina z čeľade pupalkovité nie je typická pre Tatry a vôbec nie je vzácna a predsa ju treba spomenúť. Určite si mnohí pamätáte na rok 2004, kedy víchrica v Tatrách zničila veľkú časť smrekových lesov. Na niekoľko rokov potom sa holiny zahalili do sýtej ružovofialovej farby tisícov zakvitnutých kyprín úzkolistých. Keď trochu podrástli mladé stromčeky, kyprina ustúpila na okraj lesov, rúbaní či násypov.
Linnéovka severná
V dnešnej dobe, postihnutej zmenou klímy, znečisťovaním pôdy a ovzdušia, nadmernou ťažbou dreva, ničením pralesov, rozťahujúcou sa výstavbou do prírodného prostredia, veľmi veľa vzácnych, ale i bežných rastlinných druhov ubúda. Ale príroda je mocná a občas sme svedkom malého zázraku. Desaťročia bola v Tatrách nezvestná drobná popínavá rastlinka s drobnými zvončekovými kvetmi. Až pri mapovaní pralesov ju znovu objavil Marián Jasík. Teraz sú známe viaceré lokality vzácneho severského druhu, žiaľ, pre bežného turistu neprístupné, lebo ležia v ťažkom sutinovom a pralesovitom teréne.
Paleoendemity a endemity Tatier
Paleoendemit je vývojovo starý druh, ktorý sa vyvinul v treťohorách a možno aj skôr. Na Slovensku rastú štyri paleoendemity - lykovec muránsky, stračia nôžka tatranská, klinček lesklý a lomikameň trváci. Posledné tri rastú aj v Tatrách.
Endemity Tatier: Iskerník vysokotatranský, lyžičník tatranský, piesočnica tatranská, rožec tatranský, očianka bezosťová, margarétka alpínska tatranská, lipnica osobitá a lipnica žulová - to sú endemity Tatier, čiže druhy, ktoré rastú len v Tatrách a nikde inde na svete.
Bežnému turistovi sa veľmi podobajú na iné druhy rodu, takže ich ťažko rozozná. Jedine margarétka alpínska tatranská je dobre rozpoznateľná. Rastie prevažne na silikátoch.
Tatranské kvety v záhrade
Pestovanie tatranských kvetov vo vašej záhrade môže byť náročné, ale s týmito užitočnými tipmi a trikmi môžete vytvoriť ideálne podmienky pre ich rast a kvitnutie.
Tipy na pestovanie
- Simulujte prírodné podmienky: Tatranské kvety sú zvyknuté na drsné horské prostredie s výraznými dennými a nočnými teplotnými rozdielmi.
- Použite vhodný substrát: Zabezpečte, aby pôda bola dobre priepustná a bohatá na organické látky.
- Mixujte farby a výšky: Kombinujte tatranské kvety s inými trvalkami a letničkami rôznych farieb a výšok, aby ste vytvorili vizuálne atraktívne záhony.
- Vytvorte sezónnu rôznorodosť: Vyberte rastliny, ktoré kvitnú v rôznych obdobiach roka, aby vaša záhrada bola krásna od jari do jesene.
Starostlivosť počas roka
- Jar: Na jar vykonajte prerezávanie odumretých častí rastlín a pridajte organické hnojivo do pôdy, aby ste podporili nový rast. Skontrolujte rastliny kvôli škodcom a chorobám.
- Leto: V lete zabezpečte dostatočné zavlažovanie, najmä počas suchých období.
- Jeseň: Na jeseň pripravte rastliny na zimu. Pridajte mulč okolo základne rastlín, aby ste chránili korene pred mrazom.
- Zima: Počas zimy minimalizujte polievanie a nechajte rastliny v pokoji.
Rozmnožovanie
- Delenie trsov: Mnohé tatranské kvety sa dajú rozmnožovať delením trsov.
- Semená: Niektoré druhy, ako soldanelka karpatská, je možné pestovať zo semien.
Dodržiavaním týchto tipov a trikov môžete vytvoriť optimálne podmienky pre pestovanie tatranských kvetov vo vašej záhrade.
Nebezpečné tatranské rastliny
Nie všetky tatranské kvety sú neškodné. Niektoré druhy sú jedovaté a vyžadujú si opatrnosť.
Prilbica
Prilbica je krásna, zvodná, ale i nebezpečná rastlina. Dokonale ju vystihuje spojenie „nechytať, netrhať a ani nevoňať“, nakoľko je celá silne jedovatá. Spôsobuje otravy, ktoré sa prejavujú slinotokom, dusením, triaškou, zvýšeným pulzom a zrýchleným dychom. Otravy spôsobuje ako človeku, tak i zvieratám. Smrtiaca dávka koreňa je už pri 10 gramoch! Vzhľadovo ide o vysokú trvácu bylinu s hľuznatými koreňmi. Stonka je priama, listy striedavé, dlaňovito-perovito zložené. Plodom je mechúrik. Zaujímavosťou sú jej kvety, ktoré obľubujú čmeliaky. Zistilo sa, že tvar kvetov prilbice presne vyhovuje tvaru dospelého čmeliaka. Plus, čmeliaky veľmi obľubujú modrú farbu kvetov.
Náprstník
Žlté alebo červené krásky náprstníka obdivujú, no neuvedomujú si, že jeho listy obsahujú jedovaté látky. Pri toxickej dávke môže vo výnimočných prípadoch nastať aj smrť. Náprstník patrí do čeľade skorocelovitých, známych je asi 35 druhov, jeho zástupcovia rastú v Európe, severnej Afrike a západnej Ázii. Sú to dvojročné a vytrvalé byliny s trubkovitými kvetmi, rastliny obsahujú glykozidy, ktoré sa využívajú na liečbu srdcových chorôb. Všetky druhy sú jedovaté a môžu spôsobiť smrteľnú otravu. No v rukách skúseného lekára sú nenahraditeľným liekom. Máme ich aj v záhradách, semená rastliny sa voľne predávajú a sú ich obľúbenou ozdobou. U nás poznáme hlavne náprstníky veľkokveté, vlnaté, žlté či červené. Práve teraz kvitne, v našich zemepisných šírkach od júna do augusta. Láka nás obzrieť si rastlinu, pretože je krásna, výnimočná. V prvom roku vyháňa priamu stonku s veľkými až 25 cm dlhými listami, ktoré sa pozvoľna zužujú do krátkej stopky. Kvety vyrastajú v hornej časti a tvoria jednostranný strapec. Majú päťzubý kalich a veľkú, až 5 cm dlhú, nafúknutú korunu so šikmým okrajom. Pozor na listy! Odrezávajú sa na jeseň, pri druhom roku pestovania v lete. No celá prax pestovania, zberu a sušenia listov je veľmi chúlostivá. Ak sa listy náprstníka dostanú nevedomky, alebo z nepozornosti do úst, môže dôjsť k nevoľnosti, vracaniu a zápalu úst. Toxická dávka, čo sú už dva listy rastliny, je sprevádzaná nevoľnosťou, hnačkami, podráždením tráviaceho ústrojenstva, človeku sa zle dýcha, môžu sa objaviť poruchy videnia, nerovnomernosť pulzu. Bez pomoci to znamená smrť na zástavu srdca. Otrava sa lieči podaním absorpčného uhlia a trieslovín, treba podať napríklad silný čierny čaj a okamžite vyhľadať lekársku pomoc. No pravda je aj to, že dva listy je veľmi ťažké skonzumovať, lebo sú veľmi horké. Rastlinu je možné obdivovať, ale treba sa od nej držať ďalej. Predstavuje vážnu hrozbu pre zdravie. Aj zašpinenie rúk šťavou a následné zahryznutie do obloženej žemle sú nebezpečné. Príznaky otravy sa môžu objaviť aj po dni, dvoch. Alergická reakcia môže byť rýchlejšia. Z listov náprstníka sa pripravujú nálevy a tinktúry, ich užívanie sa odporúča iba pod dohľadom lekára. Jed náprstníka sa pre rýchle účinky používal už v stredoveku.
Botanická záhrada v Tatranskej Lomnici
Nie každý môže ísť zdolávať tatranské štíty a mnohí nedokážu vyjsť ani nad hranicu lesa po turistických chodníkoch. Ale obdivovať tatranskú kvetenu môže takmer každý. Slúži na to Botanická záhrada v Tatranskej Lomnici, kde môžeme vidieť takmer všetky vzácne kvety Tatier.
Prehliadka 28-akrovej botanickej záhrady ZBERATEĽA RASTLÍN — 250. epizóda
Informačné zdroje
Len malý zlomok z bohatej škály tatranskej kveteny sa dostal do nášho výberu. Záujemcom odporúčam kúpiť si alebo požičať v knižnici niektorú z publikácií o kvetoch Tatier. V roku 2022 vyšla kniha Ohrozené rastliny Tatier autorov Milana Zajaca a Mária Duchoňa, kde sú prezentované všetky ohrozené tatranské druhy. Kniha je zaujímavo textovo spracovaná a hlavne sú v nej prekrásne fotografie až 265 druhov tatranskej kveteny.
Tatranská kvetena je veľmi pestrá, veľmi vzácna a zároveň veľmi zraniteľná. Tatry dovolili prežiť aj druhom z doby ľadovej, my im prosím dovoľme, aby prežili aj dobu nezmyselnej výstavby, ťažby a ničenia vzácnych biotopov v Tatranskom národnom parku!!!