Komplexný sprievodca pestovaním tekvice obyčajnej: od semienka po zber

Tekvica obyčajná, latinsky známa ako Cucurbita pepo, je najznámejší a najviac rozšírený druh z rodu tekvíc. Ide o rastlinu pôvodom zo Strednej Ameriky, ktorá sa teraz pestuje po celom svete. Rastliny Cucurbita pepo môžu byť buď popínavé alebo pôdopokryvné, s veľkými, svetlo zelenými listami a žltými kvetmi. Plody môžu byť rôznych tvarov, veľkostí a farieb, od malých, okrúhlych, zelených až po veľké, pretiahnuté, oranžové. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na pestovanie tekvice obyčajnej, vrátane výberu odrôd, výsevu, starostlivosti, zberu a skladovania, ako aj na jej nutričné hodnoty a rôzne spôsoby využitia.

Charakteristika tekvice obyčajnej

Rastlina tekvice obyčajnej je jednoročná, má bujný vzrast a mohutnú koreňovú sústavu, ktorá jej umožňuje čerpať vodu aj z väčších hĺbok. Na hrubej, chlpatej a dutej stonke vyrastajú veľké päťlaločnaté listy, ktoré sú tiež porastené tvrdšími chĺpkami. Kvety sú nápadné, žltej farby a dosahujú dĺžku až 100 mm. Plodom tekvice je dužinatá bobuľa, ktorá môže mať rôzny tvar a veľkosť. Farba býva biela, žltá, zelená alebo oranžová. Povrch plodu môže byť jednofarebný, pásikavý alebo rôzne mramorovaný. V dužine plodu sa nachádzajú ploché vajcovité semená. Ich veľkosť závisí od kultivaru.

Výskyt a podmienky pestovania

Tekvica obyčajná sa vyskytuje celosvetovo. Dnes sa pestuje najmä v Severnej Amerike, Európe a Ázii. Preferuje slnečné a teplé polohy s dobrou pôdnou vlhkosťou. Je veľmi odolná a rastie až do výšky 3000 metrov nad morom.

Obľúbené odrody tekvice obyčajnej

Existuje mnoho odrôd tekvice obyčajnej, ktoré sa líšia tvarom, veľkosťou, farbou a chuťou. Medzi obľúbené odrody tekvice obyčajnej patrí tekvica Hokkaido, špagetová tekvica, maslová tekvica a cuketa. Do tejto skupiny odrôd patria napríklad aj patizóny, tekvica olejná a okrasné tekvice. Zástupcovia tekvice figolistej (Cucurbita ficifolia) sa u nás využívajú len ako podnož na štepenie uhoriek a melónov. Majú totiž bohatý koreňový systém a vyššiu odolnosť proti patogénom. Naštepené odrody následne lepšie odolávajú stresu. Pokiaľ na jar kúpime vrúbľované uhorky, je podnož práve táto tekvica.

Tekvica Hokkaido

Tekvica Hokkaido je jedným z obľúbených typov tekvíc, ktorý patrí do druhu tekvica obyčajná. Dužina Hokkaida je pevná, sladká a mierne oriešková, čo ju robí vhodnou na rôzne kulinárske účely. Často sa používa v polievkach, pečená, dusená alebo ako príloha. Hokkaido všeobecne nevyžaduje žiadne špecifickejšie podmienky pre svoje pestovanie. To znamená, že ju môžete taktiež pestovať v stredne ťažkej pôde s dostatkom živín. Potrebuje ďalej aj teplo a dostatok priestoru. Prvé výpestky z vlastnej záhradky môžete u tekvíc hokaido očakávať koncom augusta.

Špagetová tekvica

Špagetová tekvica je ďalšia odroda tekvice, ktorá je známa pre svoje unikátne vlastnosti. Špagetová tekvica má obvykle oválny tvar a svetlú, žltú až krémovú farbu. Dužina je mierne sladká s jemnou textúrou. Táto odroda tekvice je veľmi obľúbená ako nízkokalorická alternatíva k tradičným cestovinám a je často podávaná s omáčkou alebo ako príloha. Špagetové tekvice boli vyšľachtené cca pred 70 rokmi v Japonsku. Je tiež bohatá na mnoho vitamínov a minerálov, ako je vitamín C, vitamín B6, draslík a vápnik.

Maslová tekvica (Butternut)

Maslová tekvica je ľahko rozpoznateľná vďaka svojmu charakteristickému hruškovitému tvaru a hlboko oranžovej farbe dužiny. Jej dužina je krémová a jemná, čo ju robí skvelou voľbou pre polievky, pečené pokrmy, rizoto alebo ako prílohu. Maslová tekvica je tiež výborným zdrojom vitamínov A a C, vlákniny a draslíka. Jej semená sú tiež jedlé a môžu byť pražené ako chutná a zdravá desiata. Je to tekvica muškátová (Cucurbita moschata), ktorá je často označovaná ako maslová tekvica.

Cuketa

Cuketa je ďalšia odroda tekvice obyčajnej. Je obvykle dlhá a tenká s hladkou, zelenou alebo žltou šupkou. Dužina cukety je biela až svetlo zelená s mierne sladkou až neutrálnou chuťou. Cukety sú veľmi obľúbené v kuchyni vďaka svojej všestrannosti. Cukety sa tiež často používajú v receptoch na moussaku, ratatouille, cestoviny alebo ako prísada do šalátov. Sú bohaté na vitamíny A a C, draslík a vlákninu. Navyše sú nízkokalorické, čo ich robí populárnym výberom pre zdravé stravovanie. Do tejto skupiny patrí napríklad aj Cuketa Goldline F1: Žltý hybrid cukety.

Tekvica Goliáš

Latinsky známa ako Cucurbita maxima 'Goliáš', je druh tekvice, ktorá je známa pre svoju obrovskú veľkosť. Táto tekvica má typicky guľatý až oválny tvar s hladkou, svetlo oranžovou šupkou. Dužina je tiež oranžová, s jemnou a sladkou chuťou. Pre svoju veľkosť je táto tekvica často používaná na dekoratívne účely, napríklad na vyrezávanie veľkých Halloweenových lampiónov. Plody dosahujú vysokú hmotnosť, často 30 až 45 kg.

Okrasné tekvice

Okrasná tekvica je určitý typ tekvice obyčajnej, ktorý je obľúbený pre svoju estetickú hodnotu. Okrasné tekvice sú často používané na vytváranie dekorácií pre jesenné aranžmány. Môžu byť vyrezávané do rôznych tvarov, maľované alebo zdobené na mnoho rôznych spôsobov, aby dodali domu alebo záhrade jesennú náladu. Tento typ tekvice je nevhodný na kulinárske využitie. Podmienky pestovania okrasných tekvíc sú podobne nenáročné ako u jedlých druhov, to znamená hlavne výživná pôda a dostatok slnka. Čas na výsev si vyhraďte v polovici mája. Aj okrasné tekvice možno predpestovať. Potom ich môžete vysievať do pripravených kvetináčov už na začiatku apríla.

Tabuľka charakteristiky vybraných odrôd tekvice

Výsev a pestovanie tekvice

Tekvicu možno považovať za nenáročnú plodinu, ktorú pestujeme v prehriatej a dobre vyživenej pôde. Ideálna teplota na klíčenie je asi 20 až 25 °C. Pri nižších teplotách by semienka splesniveli. Tekvica podobne ako ostatné rastliny z čeľade tekvicovitých je teplomilná rastlina, vhodná do kukuričných oblastí.

Priamy výsev

• Ideálny čas na výsev už na konci apríla, pokračovať môžeme až do konca mája.
• Vysievať môžete rovno do záhona. V zemine vyhĺbime jamky, kam vysejeme 2 až 3 semená, ktoré vysievame do hĺbky 3 až 5 cm.
• Semená tekvíc vysievajte od polovice do konca apríla do 7,5 cm kvetináčov naplnených univerzálnym kompostom. Ploché semienka vysievajte na bok, 1 cm hlboko.
• Na každé pripravené miesto vysaďte dve alebo tri semená do hĺbky 3 cm. Prikryte ich plachtou alebo fóliou a po vyklíčení ich nechajte na mieste dva alebo viac týždňov.

Predpestovanie sadeníc

• Tekvice si môžeme tiež predpestovať. Konkrétne v prípade tekvíc však tento postup nemá žiadne zvláštne výhody.
• Odporučiť možno predpestovanie v chladnejších oblastiach, a to približne s predstihom 4 týždňov. Ideálne tak začíname už na začiatku apríla.
• Pestované rastliny je vhodné postupne otužovať. Sadenice následne pestujeme v spone 2 x 0,5 až 1 meter od seba. Vždy však záleží na odrode.
• Čo sa týka sadeníc, do záhona ich môžeme dať až po 15. máji, teda takzvane po troch zmrznutých.

Pôda a stanovište

Potrebuje primárne priepustnú, stredne ťažkú pôdu s dostatkom humusu, ktorá bude bohatá na živiny. Tie im dodáte kompostom alebo maštaľným hnojom. Pre pestovanie tekvice sú nevhodné ťažké, studené a zamokrené pôdy, ale aj sterilné piesky. Tekvica má rada teplé a slnečné stanovištia s úrodnou pôdou, dostatok dažďa alebo pravidelné zalievanie. Pozemok by mal byť ideálne orientovaný na juh. Pre výsadbu tekvice je nevyhnutné nájsť dostatočne priestranné stanovište. Ideálna je piesočnatá pôda s vysokým obsahom organickej hmoty ako je humus a pH, ktoré sa pohybuje od 6 do 6,8. Pokiaľ máte k dispozícii len ťažkú ílovitú pôdu, nič nie je stratené.

Starostlivosť o tekvicu počas rastu

Základnými podmienkami pre úspešné pestovanie tekvíc je ich dôsledné odburiňovanie a tiež pravidelná zálievka. Nároky tekvice na vodu sú rozdielne podľa období vývinu rastliny. V prvej polovici rastu vyžaduje rovnomerný prísun vody, pretože vodou sa do rastliny dostávajú potrebné živiny. Najviac závlahy budú vyžadovať v prvej polovici vegetačného obdobia. Pri okopávaní myslite na to, že sa väčšina koreňov nachádza v malej hĺbke.

Zálievka a hnojenie

• Zálievku je vhodné vykonávať každý druhý deň, najlepšie navečer. Rastlina potom vodu pomerne dobre využije.
• Tekvicu zavlažujte len ku koreňom, listy nekropte, boli by potom náchylnejšie na plesňové ochorenia.
• Tekvica je náročná na živiny. Na začiatku sezóny použite hnojivo s vysokým obsahom dusíka.
• Pôdu pripravujeme na jeseň zaoraním 4 až 6 kg maštaľného hnoja na 1m2.

Ochrana pred chorobami a škodcami

Priebežne tiež skontrolujte, či rastlina nie je napadnutá plesňou. A pozor, pokiaľ tekvicu pestujeme opakovane, musíme zakaždým zvoliť iné miesto. Tým zabránime nežiaducemu postupnému vyčerpaniu pôdy. Pri pestovaní tekvice sa často vyskytujú na rastlinách ochorenia; väčšinou rovnaké, ako pri uhorkách a melónoch. Medzi najzávažnejšie patrí múčnatka uhorková, pri ktorej sa zničí asimilačná plocha rastlín a tie potom rýchlo odumierajú. Proti tejto chorobe používame preventívne postreky sírnatými prípravkami, alebo organickými fungicídmi.

Múčnatka tekvice

Ak sa na oboch stranách listov vytvára biely práškový povlak, ide o múčnatku. Najhorší scenár - múčnatka úplne zastaví rast plodín. Biely povlak zabráni listom nasávať príjem potrebného slnečného svetla. Najčastejším dôvodom vzniku múčnatky je nepravidelné zalievanie. Napadnuté listy okamžite odstráňte. Ekologické riešenie, ako predísť najhoršiemu scenáru a prísť tak o vašu úrodu, je nastriekať listy roztokom z jednej tretiny mlieka a dvoch tretín vody. Mliečny elixír nastriekajte na listy hneď zrána počas suchého slnečného dňa. Proces opakujte každých 10 až 14 dní počas celého vegetačného obdobia. Druhou možnosťou je ošetrenie fungicídom.

Bzdocha

Bzdochy sú hmyz, ktorý si veľmi rád pochutná na tekvici. Ako zistíte, že bzdochy napadli vašu tekvicu? Odpoveď je žltnutie a vädnutie listov. Vysávajú šťavu z listov, čím narušujú tok živín a vody k rastline.

Nesýtka tekvicová

Larvy nesýtky si rady pochutnajú na spodnej časti stonky, čo následne vedie k neželanému žltnutiu a vädnutiu listov. Ak sa larvy naplno pustia do tekvice, musíte okamžite reagovať a vytrhať všetky napadnuté rastliny. Ako sa nesýtky zbaviť? Najskôr sa musíte zbaviť dospelých jedincov, ktorí koncom júna kladú vajíčka. Pripravte im pascu. Nastavte žlté „záchytné“ misky naplnené vodou, v ktorých sa utopia.

Ďalšie choroby

Ďalšou chorobou je alternáriová škvrnitosť hlúbovín - účinnou prevenciou je morenie semien Hermalom. Na porastoch často sa vyskytuje aj antraknóza uhoriek. Prejavuje sa tak, že na listoch a stonkách vzniknú svetlozelené vodnaté škvrny, ktoré postupne hnednú. Postihnuté pletivá vo vlhkom prostredí hnijú a v suchom prostredí vypadávajú. Dôležitá je dobrá dezinfekcia pôdy, osiva a všetkých materiálov a náradia. Pri prvých príznakoch musíme postriekať fungicídmi. Peronospóra sa prejavuje ako lézia na hornom povrchu listov. Na začiatku choroby sú léziami žlté škvrny. S progresiou ochorenia sa lézie stávajú nekrotickými. Antraknóza, biela škvrnitosť, sneť: Ochorenie začína malými, svetlohnedými škvrnami ohraničenými tmavším okrajom. Časom sa choroba postupne rozširuje až sa nakoniec na listoch vytvoria malé otvory. Príznakmi bielej škvrnitosti (Plectosporium) sú žltohnedé vretenovité lézie na povrchu listov. Na plodoch sa prejavuje drobnými bielymi škvrnami.

Zber a skladovanie tekvice

Zvyčajná doba na zber tekvíc nastáva zhruba na konci prázdnin a pokračuje až do konca októbra, najneskôr však musíme výpestky zo záhona pozbierať do príchodu prvých mrazíkov. Plody odrezávame z rastliny postupne podľa zrelosti. Za lahôdkovú zeleninu sa považujú tie plody, ktoré ešte nedosiahli botanickú zrelosť. Sú jemnejšie a majú veľmi dobré chuťové vlastnosti.

Znaky zrelosti

• Je šupka tvrdá a matná? V takom prípade je už tekvica zrejme dobre zrelá. Týka sa to hlavne známej odrody hokkaido.
• Na zrelosť u tekvice hokkaido charakteristicky upozorňuje predovšetkým zaschnutá stopka.
• Čo pomôže udržať tekvicu čo najdlhšie „dobrú“? Dlhá stopka. Pri zbere dbajte na to, aby ste tekvici ponechali stopku dlhú minimálne 5 cm. Pamätajte, ak sa so zberom uponáhľate, tekvici hrozí napadnutie baktériami skrz neuschnutú stopku.

Skladovanie

• Plody na skladovanie zberajte až po vyschnutí vňate.
• Ak chcete tekvicu skladovať, nechajte ju ešte dva týždne dozrievať rozloženú vonku na slnečnom mieste alebo v interiéri.
• Potom uskladnite na chladnom mieste, teplota nesmie presiahnuť 20 °C.
• Pozor na veľkú vlhkosť, ktorú pri skladovaní vyžadujú napríklad mrkva alebo zemiaky. Tá pre tekvice nie je vhodná, mohli by začať hniť.
• Väčšie kusy neukladajte na seba, nechajte ich rozložené vedľa seba. Tekvica by vám mala vydržať niekoľko týždňov až mesiacov.
• Mladé cukety môžu už po týždni v chladničke stratiť svoju tvrdosť. Vhodné je uskladnenie pri teplote do 12 °C.

Nutričné hodnoty a využitie tekvice obyčajnej

Tekvica obyčajná je veľmi obľúbená na kulinárske účely. Jej sladká dužina je využívaná v mnohých receptoch, od polievok a koláčov po cestoviny a grilované pokrmy. Dužina tekvice obsahuje vitamín C a beta-karotén, ktorý sa premieňa na vitamín A. Obsahuje tiež vitamíny skupiny B (kyselina pantoténová a niacín), draslík, meď, železo, horčík a selén. Vysoký obsah vlákniny podporuje trávenie. Semená, ktoré sú tiež jedlé, obsahujú zdravé tuky, bielkoviny a rôzne minerály. Jedlé sú dokonca aj kvety.

Liečivé účinky tekvice a jej semien

Tekvicové semienka ocení prostata. Obsahujú totiž cucurbitacíny, ktoré zabraňujú premene hormónu testosterón na jeho aktívnejšiu formu dihydrotestosterón. Nezanedbateľnú úlohu v prevencii rakoviny prostaty zohráva aj zinok, ktorý sa v tekvicových jadierkach nachádza vo väčšom množstve. Tiež horčík, mangán, meď a železo. Semená tekvice sú jedným z najbohatších zdrojov aminokyseliny tryprofán. Pritom práve ona ovplyvňuje vyplavovanie serotonínu v mozgu, čím môže priaznivo ovplyvniť náladu a eliminovať sklony k depresii. Tekvicové jadierka sú bohatým zdrojom nenasýtených mastných kyselín.

Tekvicový olej

Tmavozelenou farbou a orechovou chuťou sa pýši aj olej z tekvíc. Samozrejme, panenský, lisovaný za studena. Okrem toho, že je veľmi chutný, povzbudzuje krvný obeh a znižuje hladinu cholesterolu v krvi. Môžete ho používať na pokožku aj zvonka. Lieči ekzémy, hydratuje pleť a dodáva jej pružnosť. Obsahuje až deväťdesiat percent nenasýtených mastných kyselín, predovšetkým kyseliny olejovej, linolovej, palmitovej a stearovej. Prirodzene v ňom nájdete aj vitamíny E, A a K, síru a draslík, zinok, chróm a selén. A tiež jód, ktorý si váš organizmus nedokáže vyrobiť.

Zaujímavosti o tekvici

• Tekvice pochádzajú z Ameriky a patria medzi najstaršie úžitkové rastliny.
• Pôvodne to boli horkasté nejedlé plody, z ktorých Indiáni konzumovali len ich výživné semená.
• Tekvica sa používala aj na výrobu riadu.
• V ázijskej medicíne sa tekvica hokkaido používa na liečbu podžalúdkovej žľazy, sleziny a žalúdka.
• Americkí Indiáni vytvorili zaujímavé trojkombinačné samoživiteľské pestovanie. Podieľajú sa na ňom kukurica, fazuľa a tekvica. Na pozemku k vysiatej kukurici prisiali semená fazule, ktorá sa ťahala po kukurici ako po opore, a do medziradia kukuríc vysadili tekvicu, ktorú zasa kukurica ako vetrolam chránila pred vetrom. Fazuľa svojimi hľúzkovými baktériami na koreňoch, asimilujúcimi vzdušný dusík, zasa živila kukuricu aj tekvicu dusíkatými živinami.

tags: #tekvica #obycajna #pestovanie

Populárne príspevky:

• Duchovná cesta k Bohu
• kvety podobné konvalinkám do tieňa
• Ako presadiť starý ovocný strom
• Príručka pre záhradníkov o bielych listoch
• biele trvalky do skalky