Pestovanie tropického ovocia v kvetináčoch na Slovensku: Sprievodca pre záhradkárov
Na Slovensku sa medzi záhradkármi stáva čoraz populárnejším trendom pestovanie exotického ovocia, ktoré bolo v minulosti považované za nevhodné pre naše klimatické podmienky. Ovocie ako kiwi, figy, granátové jablká a dokonca aj citrusy sa postupne stávajú súčasťou domácich záhrad. V tomto článku vám ukážeme, že pestovanie exotického ovocia nemusí byť len snom. Poradíme vám, ktoré druhy exotického ovocia môžete pestovať, aké podmienky im vyhovujú a ako sa postarať o ich úspešný rast. V našich končinách, najmä na juhu Slovenska, je možné dopestovať viaceré druhy exotického ovocia.
Pestovanie exotických rastlín, ako sú figy, citrusy či olivovníky, je na Slovensku čoraz populárnejšie. Napriek tomu, že naše klimatické podmienky nie sú pre tieto rastliny ideálne, klimatická zmena ich možno už čoskoro vráti ako bežnú súčasť záhrad. Figovníky boli totiž súčasťou vinohradov oddávna. S trochou starostlivosti a správnymi postupmi je možné u nás úspešne pestovať aj teplomilné rastliny. Stačí vybrať správnu odrodu, vhodné stanovisko a zabezpečiť rastlinám ochranu pred chladom.
Základ pre pestovanie exotického ovocia u nás spočíva v pochopení potrieb týchto rastlín. Je dôležité zohľadniť niekoľko faktorov: svetlo, teplo, vlhkosť a štruktúru pôdy. Tropické rastliny zvyknú vyžadovať vzdušnú vlhkosť, preto im dobre padne orosenie povrchu listov vlažnou vodou. Najlepšie je rosiť listy ráno, keď ešte nie sú oslnené.
Figovník (Ficus carica)
Figovník (Ficus carica) pochádza z oblasti Stredomoria a Blízkeho východu, kde sa pestuje už tisíce rokov. Figy boli obľúbeným ovocím v starovekom Egypte, Grécku a Ríme. Figovník je subtropická rastlina, ktorá prekvapivo dobre znáša mierne mrazy. Niektoré odrody, ako napríklad ‘Brown Turkey’, ‘Dalmatie’ alebo ‘Michurinska-10’, sú vhodné na pestovanie aj v našich podmienkach. Figovník sa dá pestovať v záhrade, ale aj v nádobe na balkóne či terase.
Výsadba a stanovište
Figovníky môžeme vysádzať na jar alebo na jeseň, keď nie sú extrémne teploty. Pri výsadbe je dôležité vykopať dostatočne veľkú jamu, aby sa korene mohli voľne rozrásť. Jama by mala byť dvakrát taká široká ako koreňový bal a približne rovnako hlboká. Figovník potrebuje teplé a slnečné stanovište, ideálne orientované na juh, kde je chránený pred studenými severnými vetrami. Miesto pri južnej stene domu alebo v záhrade s dostatočným slnečným svitom počas väčšiny dňa je ideálne. Vietor, resp. neustály prievan je niečo, čo figovníku vyslovene škodí.
Pôda a hnojenie
Pôda by mala byť dobre priepustná, bohatá na živiny a mierne zásaditá. Figovníky v kvetináčoch presádzame každé štyri roky. Figovník stačí pri presádzaní vyklopiť aj so zeminou z kvetináča. Potom orezať korene a pridať čerstvý substrát. Ten si vyrobíme jednoducho zo zmesi pôdy zo záhrady, kompostu a piesku v pomere 2:1:0,5. Figovníky nevyžadujú časté hnojenie, no na jar je vhodné rastlinu prihnojiť kompostom alebo organickým hnojivom bohatým na draslík, ktorý podporuje tvorbu plodov. Počas jari a leta je vhodné prihnojovať organickými alebo minerálnymi hnojivami s vyšším obsahom draslíka.
Zálievka a rez
Figovníky majú stredné nároky na vodu. Po výsadbe je dôležité rastlinu pravidelne polievať, aby sa dobre zakorenila. V období rastu a tvorby plodov je potrebné zabezpečiť dostatočnú zálievku, avšak pôda by mala byť vlhká, nie premokrená. Figovník je pomerne odolný voči suchu, no počas vegetácie ocení pravidelnú zálievku. Figovník režeme na jar, pri intenzívnom raste aj v lete. Rezané figovníky majú hustejšie rozkonárenie a viac plodov. Pri reze si však treba dávať pozor na dráždivú mliečno sfarbenú tekutinu, ktorú figovníky vylučujú.
Ochrana pred škodcami a zimná ochrana
Figovníky sú relatívne odolné voči škodcom, no môžu ich napadnúť roztoče, vošky a húsenice. Pri menších napadnutiach pomôže postrek mydlovou vodou alebo insekticídmi na báze prírodných látok. Antraknóza spôsobuje tmavé škvrny na listoch a plodoch, čo môže viesť k opadávaniu listov a plodov. Bakteriálna škvrnitosť sa prejavuje vodnatými škvrnami na listoch, ktoré postupne tmavnú a môžu viesť k odumieraniu listov. Napadnuté listy je potrebné odstrániť. Koreňová hniloba je spôsobená nadmerným zavlažovaním a nedostatočnou drenážou, čo vedie k hnilobe koreňov a celkovému oslabeniu rastliny. Aj keď sú figovníky pomerne odolné, mladé rastliny potrebujú ochranu pred mrazom. Pred príchodom zimy je vhodné rastlinu mulčovať vrstvou slamy alebo lístia okolo koreňového balu a zakryť ju netkanou textíliou. Figovník v záhrade treba pred zimou obaliť netkanou textíliou alebo slamenými rohožami. Rastliny staršie ako tri roky zvládnu s takouto ochranou aj mrazy do -18 °C. Ak pestujeme figovník v nádobe, je ideálne preniesť ho do chladnej miestnosti s teplotou okolo 5 - 10 °C.
Zber a skladovanie plodov
Figy dozrievajú v lete a na jeseň. Plody sú zrelé, keď sú mäkké na dotyk a ľahko sa oddelia od stromu. Je dôležité zbierať figy v správnom čase, pretože prezreté plody rýchlo podliehajú skaze. Figovník začína rodiť približne druhý rok po vysadení. Plody dozrievajú v dvoch vlnách - prvé už v júli a druhé v septembri až októbri.
Banánovník (Musa spp.)
Banánovník (Musa spp.) pochádza z juhovýchodnej Ázie a Austrálie, kde sa pestuje už tisíce rokov. Je jednou z najstarších a najdôležitejších plodín tropického pásma. Banánovník je mohutná exotická rastlina, ktorá si na Slovensku získava čoraz viac pestovateľov. V našich podmienkach sa kvety na banánovníku objavia v druhom alebo treťom roku. Banánovníky u nás plodia bez opelenia.
Výsadba a stanovište
Banánovníky môžeme vysádzať na jar, keď pominie riziko mrazov. Pri výsadbe v kvetináčoch je dôležité použiť veľký kontajner, aby korene mali dostatok priestoru. Pri výsadbe do zeme je potrebné vykopať veľkú jamu a zabezpečiť dobrú drenáž, aby sa predišlo premokreniu koreňov. Banánovník potrebuje teplé a slnečné stanovište, ideálne s vysokou vlhkosťou vzduchu, napríklad skleník. Rastlinu je vhodné umiestniť na miesto, kde dostáva dostatok priameho slnečného svetla počas väčšiny dňa. Nesmie byť priamo vystavený vetru.
Pôda a hnojenie
Banánovník preferuje dobre odvodnenú pôdu bohatú na minerály. Banánovníky sú náročné na živiny a potrebujú pravidelné hnojenie. Každých 4-6 týždňov je vhodné rastlinu prihnojiť vyváženým tekutým hnojivom, ktoré obsahuje dusík, fosfor a draslík.
Zálievka a rozmnožovanie
Banánovníky majú vysoké nároky na vodu. Je potrebné ich pravidelne a hojne polievať, najmä počas teplých mesiacov. Pôda by mala byť stále vlhká, ale nie premokrená. Banánovníky sa zalievajú odstátou vodou izbovej teploty. V lete, resp. v období vegetácie ho polievame častejšie. Banánovník sa rozmnožuje pomocou výhonov z koreňovej sústavy.
Ochrana pred škodcami a zimná ochrana
Banánovníky môžu byť napadnuté rôznymi škodcami, ako sú vošky, roztoče a húsenice. Pravidelná kontrola listov a plodov je nevyhnutná. Pri prvých známkach napadnutia použite mydlovú vodu alebo biologické insekticídy, ktoré sú šetrné k životnému prostrediu. Odstraňujte napadnuté časti rastliny a zabezpečte dobrú cirkuláciu vzduchu okolo rastliny. Panamská choroba je spôsobená hubou Fusarium, ktorá napadá korene a spôsobuje vädnutie rastliny. Čierna škvrnitosť sa prejavuje tmavými škvrnami na listoch a plodoch. Fuzarióza spôsobuje žltnutie a odumieranie listov a môže viesť k úhynu celej rastliny. Banánovníky nie sú mrazuvzdorné, preto je dôležité ich počas zimy chrániť. Ak pestujeme banánovník v nádobách, na zimu ho presunieme do interiéru na teplé a svetlé miesto. Keď teplota v zime klesne na 0 stupňov, odporúča sa stonku banánovníka pestovaného vonku na začiatku zimy zrezať na približne 10 cm a zakryť ju vlastnými listami a kúskami stonky. Možno ho chrániť aj vrstvou slamy, lístia, čečiny alebo obaliť do viacerých vrstiev hrubej jutovej vrecoviny. Koreňový systém pred mrazmi možno chrániť mulčom.
Zber a skladovanie plodov
Banány dozrievajú postupne a mali by sa zbierať, keď sú plody žlté a mierne mäkké na dotyk. Plody dozrievajú 60 až 120 dní, v chladnejších oblastiach 6 až 8 mesiacov. Čerstvé banány je možné skladovať v chladničke niekoľko dní, avšak najlepšie chutia čerstvé. Ak pestujete banánovník v skleníku, alebo v kvetináči, presádza sa každé 2 až 3 roky.
Kiwi (Actinidia deliciosa)
Kiwi (Actinidia deliciosa) pochádza z južnej Číny, kde bolo pôvodne známe ako „čínsky egreš“. Na začiatku 20. storočia bolo prenesené na Nový Zéland, kde získalo svoje dnešné meno. Kiwi rastliny môžeme vysádzať na jar po pominutí rizika mrazov. Rastlina vyžaduje dobre priepustnú, mierne kyslú pôdu. Pri výsadbe je dôležité vykopať dostatočne veľkú jamu, aby sa korene mohli voľne rozrásť.
Stanovište a zálievka
Kiwi potrebuje slnečné a teplé stanovište, ideálne na južnej strane záhrady, kde je chránené pred studenými vetrami. Kiwi má stredné nároky na vodu. Po výsadbe je dôležité pravidelne polievať, aby sa rastlina dobre zakorenila. Počas vegetačného obdobia je potrebné zabezpečiť dostatočnú zálievku, najmä v suchých obdobiach.
Hnojenie a ochrana pred škodcami
Na jar je vhodné kiwi prihnojiť kompostom alebo organickým hnojivom bohatým na dusík, ktorý podporuje rast listov. Počas sezóny môžeme použiť vyvážené hnojivo s obsahom fosforu a draslíka na podporu tvorby plodov. Kiwi je relatívne odolné voči škodcom, no môže byť napadnuté voškami a roztočmi. Pri menších napadnutiach pomôže postrek mydlovou vodou alebo insekticídmi na báze prírodných látok. Botrytída spôsobuje sivý plesnivý povlak na plodoch, čo vedie k ich hnilobe. Bakteriálna rakovina spôsobuje opuchy a vredy na stonkách a listoch. Pleseň sa prejavuje bielym alebo sivým povlakom na listoch, čo môže spôsobiť ich predčasné opadanie.
Zimná ochrana a zber
Kiwi je pomerne mrazuvzdorné, ale mladé rastliny potrebujú ochranu pred silnými mrazmi. Pred príchodom zimy je vhodné mulčovať okolie koreňov vrstvou slamy alebo lístia a zakryť rastlinu netkanou textíliou. Kiwi dozrieva na jeseň, obvykle v októbri. Plody sú zrelé, keď sú mäkké na dotyk a ľahko sa oddeľujú od rastliny. Pozbierané kiwi je možné skladovať v chladničke niekoľko týždňov.
Rajčiakovec repový (Tamarillo)
Rajčiakovec repový, známy aj ako tamarillo (Solanum betaceum), pochádza z juhoamerických Ánd, konkrétne z oblastí Peru, Ekvádoru a Kolumbie. Tamarillo je možné vysádzať na jar po pominutí rizika mrazov. Pri výsadbe v nádobách je dôležité použiť veľký kontajner s dobre priepustným substrátom. Pri výsadbe do zeme je potrebné vykopať dostatočne veľkú jamu a zabezpečiť dobrú drenáž.
Stanovište, pôda a zálievka
Tamarillo potrebuje teplé a slnečné stanovište, ideálne s miernym polotieňom, kde je chránené pred priamym vetrom. Rastlina vyžaduje dostatok slnečného svetla, aby sa dobre rozvíjala a produkovala kvalitné plody. Tamarillo má vysoké nároky na vodu, najmä počas vegetačného obdobia. Je potrebné zabezpečiť pravidelné a hojne polievanie, aby pôda bola stále vlhká, ale nie premokrená. V suchých obdobiach je vhodné zálievku zvýšiť.
Hnojenie a ochrana pred škodcami
Rastlina vyžaduje pravidelné hnojenie, najmä na jar a počas vegetačného obdobia. Odporúča sa používať vyvážené tekuté hnojivo s obsahom dusíka, fosforu a draslíka. Tamarillo môže byť napadnuté rôznymi škodcami, ako sú vošky, roztoče a molice. Aby sme predišli vážnemu poškodeniu rastliny, je dôležité pravidelne kontrolovať listy a plody. Pri zistení prvých príznakov napadnutia je možné použiť prírodné metódy, ako postrek mydlovou vodou, ktorá je účinná proti voškám a roztočom. Pri väčších napadnutiach môžeme použiť insekticídy na báze prírodných látok, ktoré sú šetrné k životnému prostrediu. Pleseň spôsobuje biely povlak na listoch, ktorý môže viesť k ich odumieraniu. Alternáriová škvrnitosť sa prejavuje tmavými škvrnami na listoch a stonkách. Bakteriálna škvrnitosť spôsobuje vodnaté škvrny na listoch a plodoch, ktoré postupne tmavnú.
Zimná ochrana a zber
Tamarillo nie je mrazuvzdorné, preto je dôležité ho počas zimy chrániť. Ak pestujeme rastlinu v nádobách, na zimu ju presunieme do interiéru na svetlé a chladné miesto, kde teplota neklesne pod 10 °C. Plody tamarilla dozrievajú postupne a mali by sa zbierať, keď dosiahnu plnú farbu a sú mierne mäkké na dotyk. Zrelé plody je možné skladovať v chladničke niekoľko týždňov, no najlepšie chutia čerstvé.
Nashi hruška (Pyrus pyrifolia)
Nashi hruška (Pyrus pyrifolia), známa aj ako japonská hruška, pochádza z východnej Ázie. Tento druh hrušky je cenený pre svoje chrumkavé plody s osviežujúcou chuťou a vysokým obsahom vody. Nashi hrušky môžeme vysádzať na jar alebo na jeseň, keď pominie riziko mrazov. Pred výsadbou je dôležité pripraviť jamu dostatočne veľkú na to, aby sa korene mohli voľne rozrásť.
Stanovište, pôda a zálievka
Nashi hrušky potrebujú slnečné stanovisko, kde budú chránené pred silným vetrom. Pôda by mala byť dobre priepustná, hlboká a úrodná. Nashi hrušky majú stredné nároky na vodu. Je potrebné zabezpečiť pravidelné polievanie, najmä počas suchých období a počas vegetačného obdobia. Pôda by mala byť vlhká, ale nie premokrená.
Hnojenie a ochrana pred škodcami
Nashi hrušky potrebujú pravidelné hnojenie na zabezpečenie dostatočného množstva živín. Na jar je vhodné použiť kompost alebo organické hnojivo bohaté na dusík. Nashi hrušky môžu byť ohrozené voškami, roztočmi a molicami. Dôležitá je pravidelná kontrola listov a plodov, aby sme včas odhalili napadnutie. Pri prvých príznakoch škodcov môžeme použiť postrek mydlovou vodou alebo prírodné insekticídy, ktoré sú šetrné k životnému prostrediu. Odstraňovanie napadnutých listov a plodov pomáha zabrániť šíreniu škodcov. Hrdza hrušková spôsobuje oranžové škvrny na listoch a plodoch. Spála hrušková je bakteriálne ochorenie, ktoré spôsobuje vädnutie a odumieranie vetvičiek. Chrastavitosť sa prejavuje čiernymi škvrnami na listoch a plodoch, čo môže viesť k ich deformácii.
Zimná ochrana a zber
Nashi hrušky sú pomerne mrazuvzdorné, ale mladé rastliny potrebujú ochranu pred silnými mrazmi. Pred príchodom zimy je vhodné mulčovať okolie koreňov vrstvou slamy alebo lístia. Nashi hrušky dozrievajú koncom leta a na jeseň. Plody sú zrelé, keď sú pevné na dotyk a majú zlatistú farbu. Po zbere je možné plody skladovať v chladničke niekoľko týždňov.
Granátové jablko (Punica granatum)
Granátové jablko (Punica granatum) pochádza z oblasti Stredomoria, Iránu a Indie. Je známe svojimi chutnými, šťavnatými semienkami a vysokým obsahom antioxidantov. Granátovníky môžeme vysádzať na jar alebo na jeseň. Rastlina vyžaduje dobre priepustnú pôdu a miesto s dobrou drenážou. Pri výsadbe je dôležité vykopať dostatočne veľkú jamu, aby sa korene mohli voľne rozrásť.
Stanovište a pôda
Granátové jablká potrebujú slnečné a teplé stanovište. Ideálne je miesto, kde rastlina dostáva priame slnečné svetlo počas väčšiny dňa. Dobre sa im darí v skleníku. Pôda by mala byť hlboká, úrodná a dobre priepustná. Do našich podmienok sú vhodné odrody z Azerbajdžanu, Iránu, Turkmenistanu. Tie vynikajú odolnosťou proti suchu a majú kratšie vegetačné obdobie, a tak im plody u nás stíhajú dozrieť.
Zálievka a hnojenie
Granátovníky majú stredné nároky na vodu. Po výsadbe je dôležité pravidelne polievať, aby sa rastlina dobre zakorenila. Počas vegetačného obdobia je potrebné zabezpečiť dostatočnú zálievku, najmä v suchých obdobiach. Granátovníky potrebujú pravidelné hnojenie, najmä na jar a počas vegetačného obdobia. Odporúča sa používať kompost alebo organické hnojivo bohaté na dusík.
Ochrana pred škodcami a zimná ochrana
Granátovníky môžu byť napadnuté voškami, roztočmi a molicami. Je dôležité pravidelne kontrolovať rastlinu a pri prvých príznakoch napadnutia použiť mydlovú vodu alebo biologické insekticídy. Odstraňovanie napadnutých častí rastliny pomáha udržať škodcov pod kontrolou. Koreňová hniloba je spôsobená premokrenou pôdou a nedostatočnou drenážou. Pleseň sivá sa prejavuje šedým povlakom na listoch a plodoch, najmä vo vlhkých podmienkach. Antraknóza spôsobuje tmavé škvrny na listoch a plodoch, čo môže viesť k opadávaniu plodov. Granátovníky nie sú úplne mrazuvzdorné, preto je dôležité ich počas zimy chrániť. Ak pestujeme rastlinu v nádobách, na zimu ju presunieme do chráneného priestoru s teplotou nad bodom mrazu.
Zber a skladovanie plodov
Granátové jablká dozrievajú na jeseň. Plody sú zrelé, keď majú tvrdú šupku a vydávajú dutý zvuk pri poklepaní. Po zbere je možné plody skladovať na chladnom a suchom mieste niekoľko týždňov. Dozreté plody môžeme použiť na výrobu štiav, marmelád a podobne.
Citrusové stromy
Citrusové stromy, ako sú citróny, limetky a mandarínky, je najlepšie pestovať v nádobách, aby ich bolo možné počas zimy presunúť do chránených priestorov. Citrusy sú obľúbené pre svoje voňavé kvety a chutné plody. Najčastejšie sa pestuje citrónovník (Citrus limon), pomarančovník (Citrus sinensis) a mandarínka (Citrus reticulata). Vzhľadom na ich teplomilnosť sa v našich podmienkach dajú pestovať len v nádobách, aby ich bolo možné na zimu premiestniť do interiéru.
Nádoba, pôda a stanovište
Nádoba mala by mať dostatočný objem (minimálne 20 - 30 litrov) a drenážne otvory na odtok prebytočnej vody. Citrusom vyhovuje ľahký, priepustný substrát s mierne kyslým pH (okolo 5,5 - 6,5). Ideálne je použiť špeciálny substrát pre citrusy, prípadne zmiešať v pomere 1:1 substrát pre sukulenty a univerzálny substrát. Na dno kvetináča odporúčame vrstvu hrubého štrku, ktorá zabezpečí drenáž a tým ochráni korene. Počas vegetácie je najlepšie ich umiestniť na slnečné miesto na balkóne alebo terase. Citrónovníky majú radšej polotieň, pomarančovníky a mandarínkovníky svetlo priam milujú.
Zálievka a hnojenie
Citrusové rastliny potrebujú pravidelnú zálievku, no substrát by nemal byť trvale premokrený. Od jari do jesene sa odporúča prihnojovať špeciálnymi hnojivami pre citrusy, ktoré obsahujú železo a mikroprvky. V lete sa citrusy polievajú mäkkou vodou izbovej teploty častejšie a skôr znesú suchšiu pôdu ako premokrenie.
Zimovanie a rez
Ideálny spôsob zazimovania je citrusov umiestnenie do vyhrievaného skleníka s dostatočne vysokou vlhkosťou. Kto takýto skleník nemá, môže zvoliť presun do citrusov do tmavej a chladnej miestnosti (cca 10 °C) a obmedziť zálievku. Veľkou chybou preto je pestovanie citrusov na okennom parapete nad radiátorom. Suchý vzduch spôsobuje opadávanie listov. To isté môže nastať, ak umiestnite citrus do miestnosti, kde skladujete jablká a hrušky. Pri zrení totiž uvoľňujú etylén a ten spôsobuje spomenuté opadávanie. Vždy pred jarou citrusy striháme. Počas prvých 5 rokov robíme tzv. výchovný rez pre pevnú a pravidelne rozkonárenú korunu. Neskôr robíme tzv. udržiavací rez.
Rozmnožovanie a presádzanie
Citrusy sa dajú rozmnožovať veľmi jednoduchým spôsobom - odrezkami zo zdravej rastliny. Keď citrusy prekorenia pôvodný kvetináč, presadíme ich do črepníka väčšieho o 2 - 3 cm a vždy na jar. Ak má citrus viac ako 10 rokov, presádzať sa nemusí. Pri správnej starostlivosti môžu citrusy kvitnúť a rodiť aj v našich podmienkach. Plody však dozrievajú pomalšie, preto je dôležité trpezlivo čakať na úrodu.
Olivovník (Olea europaea)
Olivovník (Olea europaea) je symbolom Stredomoria, no dá sa pestovať aj na Slovensku. Najvhodnejšie sú odrody ako ‘Arbequina’ alebo ‘Leccino’, ktoré zvládajú mierne mrazy. Olivovník rastie pomaly a môže sa dožiť nie stovky, ale tisícky rokov.
Nádoba, stanovište a pôda
Olivovník sa najčastejšie pestuje v kvetináči s objemom aspoň 30 litrov. Potrebuje veľa slnka, ideálne je umiestniť ho na juhovýchodnú alebo juhozápadnú stranu balkóna či terasy. Pôda by mala byť priepustná a kamenistá, ideálne s mierne zásaditým pH.
Zálievka a hnojenie
Olivovník znáša sucho lepšie ako prebytok vody, preto sa zalieva až vtedy, keď je substrát suchý. Podobne ako pri citrónovníkoch sa hodí drenážna vrstva. Stačí prihnojovať dvakrát do mesiaca hnojivom s obsahom draslíka a horčíka.
Zimovanie a úroda
Olivovník znáša krátkodobé mrazy do -5 °C, ale najlepšie je nevystavovať ho ani teplotám pod +10 °C a napríklad v októbri ho včas preniesť do chladného, ale svetlého priestoru s teplotami 10 - 15 °C. Ak sa rozhodneme pre zazimovanie stromu vonku, majme na pamäti, že mrazy pod -10 °C môžu veľmi vážne poškodiť korene. Odporúča sa ich zakrývať čečinou a kmeň chrániť jutovou tkaninou. Olivovníky sa v našich podmienkach pestujú skôr ako nádherné dekoračné rastliny, ktoré v horúcom lete prinášajú stredomorskú atmosféru. Pri správnej starostlivosti môže olivovník po niekoľkých rokoch priniesť aj v našich podmienkach úrodu. Ak pestujete len jeden kus a chcete úrodu, nezabudnite, že budete potrebovať samoopelivú odrodu, napríklad vyššie spomenutú odrodu Arbequina.
Ďalšie exotické ovocie
Existuje mnoho ďalších exotických druhov ovocia, ktoré je možné pestovať v našich podmienkach, či už v záhrade alebo v nádobách. Medzi perspektívne druhy patria:
- Hurmikaki (Ebenovník rajčiakový - Diospyros kaki): Mrazuvzdorný strom, ktorý znáša teploty až do -20 °C. Potrebuje slnečné stanovište a vodopriepustnú pôdu bohatú na humus.
- Pistácia (Pistacia vera): Darí sa jej v suchších podmienkach. Je dôležité vysadiť pár rastlín (samčiu a samičiu).
- Jujuba (Ziziphus jujuba): Nazývaná aj čínska datľa. Neskoré rašenie ju chráni pred jarnými mrazmi. Hodí sa na suché slnečné lokality.
- Paw paw (Asimina triloba): Odolný druh zo Severnej Ameriky, vhodný do polotieňa a na vlhšie stanovište. Vyžaduje výsadbu dvoch rozdielnych odrôd.
- Ananásovník (Ananas comosus): Môže sa pestovať v záhrade alebo ako izbová rastlina. Potrebuje slnečné stanovište, letné teploty 25-30 °C a v zime okolo 15 °C.
- Avokádo (Persea americana): Z kôstky si môžete vypestovať rastlinku pre radosť. Plody zo semena však prinesie až po mnohých rokoch.
- Pepino: Ovocná rastlina s aromatickými plodmi, podobnými cukrovému melónu. Bohato rodí už v prvom roku.
- Kávovník: Nízky, vždyzelený ker, ktorý možno s úspechom pestovať aj v bytoch.
- Karambola: Tropická rastlina, ktorá potrebuje v lete teplotu 30 °C a v zime nad 18 °C.
- Dračie ovocie (Pitaya): Kaktusovitá rastlina, ktorá potrebuje teplé a slnečné prostredie.
- Cherimoya (Annona cherimola): Obľubuje mierne teplé podnebie a polotieň.
Aj keď sa môže zdať, že pestovanie exotických rastlín na Slovensku je náročné, s trochou starostlivosti to zvládne každý záhradkár. Kľúčom k úspechu je výber vhodnej odrody, pravidelná starostlivosť a zimná ochrana.
Pestovanie tropického ovocia v mrazivých horách Colorada bez vykurovania
tags: #tropicke #ovocie #pestovanie #v #kvetinacoch