Pestovanie trvaliek maku: Sadíme, presádzame a pestujeme okrasné krásky v záhrade

Očarila vás krása maku a chceli by ste si túto atraktívnu kvetinu vysiať do svojej záhrady? Potom je dobrou správou, že sa ľahko pestuje a keďže vytvára veľké množstvo semien, ľahko sa aj rozmnožuje. Okrasný mak, známy pod latinským názvom Papaver, je obľúbená kvitnúca rastlina, ktorá svojimi veľkolepými kvetmi oživí každú záhradu. Táto rastlina patrí do čeľade makovitých (Papaveraceae) a je známa svojimi jemnými, hodvábnymi lupienkami a nápadnými farbami od červenej cez oranžovú až po bielu. Okrasné maky sa pestujú najmä pre svoje dekoratívne kvety, ktoré kvitnú v lete, a pre svoju nenáročnú starostlivosť. Rod Papaver zahŕňa množstvo druhov a kultivarov, ktoré sa líšia veľkosťou, farbou kvetov a nárokmi na pestovanie. Okrasné maky sú nenáročné rastliny, ktoré sa ľahko pestujú a sú vhodné aj pre začiatočníkov.

Charakteristika a vzhľad maku

Okrasný mak, latinsky Papaver, je krásna rastlina s netypicky riasenými kvetmi. Okvetné lístky môžu mať svetlofialovú, ružovú, červenú alebo dokonca bielu farbu. Rastliny dorastajú do výšky 70-100 cm a skvelo ozdobia letničkové aj trvalkové záhony. Paleta farieb je naozaj bohatá - od sýto žltej, oranžovej, ružovej, červenej až po bielu. Kvety môžu byť jednoduché alebo plnokveté, so strapatými, rozoklanými, hladkými či zvlnenými okrajmi. Po odkvitnutí sa semenníky a makovičky stávajú obľúbeným prvkom pri aranžovaní. Kvety makov často pripomínajú sukienky, ktoré krásne vejú vo vetre a zjemňujú kompozíciu záhona.

Detail kvetu maku s riasenými okvetnými lístkami

Pôvod a druhy maku

Okrasné maky sú vyšľachtené z pôvodných vlčích makov. Rod makov (Papaver) zahŕňa okolo 100 druhov a nespočetné množstvo odrôd. Existujú úžitkové aj okrasné druhy. Okrasné maky môžeme rozdeliť na jednoročné a trvalky.

Jednoročné druhy maku

Vlčí mak (Papaver rhoeas): Najznámejší z jednoročných druhov maku je pravdepodobne vlčí mak (Papaver rhoeas). Je to 60 až 90 cm vysoká rastlina, ktorá sa vyznačuje tenkým koreňom a štíhlou, riedko rozvetvenou, chlpatou stonkou. Spodné listy sú podlhovasté, kopijovité, nedelené alebo zošikmené a krátko stopkaté, kým listy na vrchole stonky sú sediace, trojlaločné a zubaté. Kvety bývajú pred rozvinutím ohnuté a vyrastajú na štetinatých stopkách. Rastlina má v plnom kvete len 4 veľké okvetné lístky, ktoré sú charakteristicky červené a na báze majú čiernu alebo fialovú škvrnu. Tyčinky sú tmavé a nitkovité a plodom tejto byliny je 1 až 2 cm dlhá, holá a vajcovitá tobolka alebo makovica s plochým terčom na vrchole. Záhradkári aj poľnohospodári ho často považujú za burinu, no romanticky založení ľudia obdivujú lúky divých makov, ktoré sú nádherné v kombinácii s margarétami. Práve vlčí mak poslúžil šľachtiteľom na vytvorenie nových, odolných a nenáročných odrôd okrasných makov. Vlčí mak kvitne od mája do augusta.
Mak siaty (Papaver somniferum): Medzi jednoročné druhy patrí aj mak siaty (P. somniferum), ktorý sa najčastejšie využíva v poľnohospodárstve na produkciu semien a ópiových alkaloidov. Kvety maku siateho bývajú v rôznych odtieňoch bielej a fialovej alebo ich kombinácii. Mak siaty je jednoročná rastlina 30-150 cm vysoká, lysá a modrastá. Kvetné stopky sú dlhé, chlpaté, s kvetmi až 10 cm v priemere. Zrelá makovica je svetlosivá, guľovitá, 3-8 cm v priemere, s viečkom, semená sú drobné, biele, modrasté alebo čierne, silne olejnaté.
Mak premenlivý (Papaver commutatum): Zaujímavý je aj menej pestovaný mak premenlivý (Papaver commutatum) a predovšetkým jeho kultivar Lady Bird. Kvety tohto maku sú už na pohľad netradičné, červené, s nápadnými čiernymi škvrnami. Na rozdiel od vyššie uvedeného maku siateho sú však kvety tohto druhu menšie. Je ich ale na jednej rastline mnoho a tak pôsobí záhon s týmito makmi počas kvitnutia mimoriadne pôvabne.

Rozdiel medzi vlčím makom a makom siatym

Trvalé druhy maku

Trvalé okrasné maky sa tešia čoraz väčšej obľube, pretože pri minimálnej starostlivosti zdobia záhradu rok čo rok veľkými kvetmi (s priemerom až 15 cm) pestrých a sýtych farieb. Najčastejšie sa pestuje mak východný (P. orientale), pôvodom z Malej Ázie, a mak pseudo-orientálny (P. pseudo-orientale), známy aj ako mak záhradný. Tieto rastliny vyrastajú do výšky aj 100 cm a v záhone ich nikto neprehliadne. Pre skalky sú vhodné nižšie druhy (10-40 cm), napríklad P. alpinum. Mak východný je nenáročný na pestovanie, darí sa mu na slnečnom stanovišti v priepustnej pôde obohatenej o vápnik. Dobre znáša i sucho. Kvitne od mája do júla.

Rozmnožovanie orientálnych makov - ako a kedy

Pestovanie a nároky maku

Maky sú nenáročné na pestovanie a darí sa im na slnečnom stanovišti v priepustnej pôde obohatenej o vápnik. Dobre znášajú aj sucho. Maky obľubujú kyprú a dobre hnojenú pôdu s dostatkom vápnika. Vápnik je pre maky veľmi dôležitý, preto pokiaľ nenájdete pôdu bohatú na vápnik, odporúča sa pridávať pomaly rozpustné vápence alebo rozdrvené vaječné škrupiny. Maky preferujú dobre priepustné, vápenaté až neutrálne pôdy. Vytrvalé druhy majú rady dostatočne hlboké a výživné pôdy, alebo vyžadujú pravidelné hnojenie. Rastliny sú zväčša pomerne odolné voči suchu.

Podmienky pestovania

Mak najlepšie rastie na stredne ťažkých, hlinitých až hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú bohaté na živiny a humus. Pred vysiatím je vhodné zapracovať do pôdy hnojivá ako Cererit alebo NPK. Nepoužívajte čerstvý maštaľný hnoj. Porastom maku sa najlepšie darí v mierne kopcovitých až rovinatých polohách s nadmorskou výškou 300 - 600 m v repárskej až zemiakarskej výrobnej oblasti. Veľmi dôležité je, aby pôda mala drobnohrudkovitú štruktúru bez sklonu k tvorbe prísušku, ktorý poškodzuje mak pri vzchádzaní.

Osevný postup

V osevnom postupe je potrebné mak zaraďovať po sebe najskôr po 4 - 5 rokoch. Úspešné je pestovanie maku po repe cukrovej, zemiakoch, strukovinách, jačmeni jarnom a pšenici. Nemá byť zaraďovaný do osevných postupov s repkou ozimnou. Obe plodiny sa navzájom zaburiňujú a je náročné likvidovať ich výdrv. Mak neznáša pôdy s rezíduami sulfonylmočoviny, triazínu a napropamidu.

Výsev a starostlivosť

Termín výsevu je potrebné zvoliť tak, aby semená prežili mrazy. Zvyčajne sa preto vysievajú vonku na jeseň. Semená je však možné aj približne týždeň pred výsevom uskladniť v chladničke, čo by malo stačiť na to, aby začali klíčiť. Mak sa vysieva už vo februári, aj na sneh, pričom najneskorší termín je apríl. Osivo vysejte do riadkov s rozstupom 30 až 35 cm, do hĺbky 0,5 až 1,5 cm. Drobné osivo sa vysieva priamo na miesto, ideálne v období keď je vlhkejšie a prší. Počas slnečného a suchšieho počasia preto treba plochu s klíčiacimi aj mladými rastlinami zavlažovať. Mak je dôležité včas jednotiť, už pri vytvorení 2 až 4 pravých lístkov. Jednotíme na vzdialenosť 10 až 15 cm, na 1 m2 by malo byť asi 40 rastlín. Priesady sa nerozsádzajú, obvykle sa totiž neujmú. Dôležité je však preriediť príliš husté výsevy, vďaka čomu rastliny majú viac miesta na vývoja budú pôsobiť mohutnejšie.

Schéma správneho výsevu maku s rozostupmi

Od vysiatia až do kvitnutia je mak náročný na vlhkosť, preto je potrebné pôdu zavlažovať aspoň raz týždenne. Po odkvitnutí pre prechod do fázy vyzrievania makovíc je ideálne suché a teplé počasie - zavlažovanie preto obmedzte.

Výsadba trvalkových makov

Okrasné maky sadíme skoro na jar alebo koncom leta vo vzdialenosti 50-70 cm od seba. Vytrvalé druhy makov nemajú rady presádzanie. Rastliny maku východného dorastajú do výšky okolo jedného metra, no nájdu sa aj vyššie odrody. Sú pomerne mohutné, preto ich môžete pestovať ako solitéry, no pri dostatku miesta krásne vyniknú aj vo väčších skupinách. Po odkvitnutí sa zo záhona vytratia nielen kvety, ale zatiahnu aj listy, preto ich treba kombinovať s druhmi, ktoré medzery po nich zaplnia. Vhodné sú napríklad drobnokveté odrody ľubovníkov (Hypericum), tavoľník japonský (Spirea japonica), bradavec (Caryopteris), perovskia (Perovskia), ale aj trvalky, ktoré v čase kvitnutia maku východného ešte len pučia (neskoré odrody rozchodníkov, floxov) či nižšie druhy tráv.

Množenie maku

Okrem výsevu je najvhodnejším spôsobom množenia pomocou koreňových odrezkov. Z minimálne dvojročných rastlín odoberieme v jesennom období zdravé koreňové odrezky, ktoré by mali mať hrúbku približne ako ceruzka. Očistíme ich, prípadne umyjeme a narežeme na približne 5 až 8 cm dlhé odrezky. Pri práci pracujeme opatrne, keďže maky majú pomerne jemný koreňový systém. Odrezky dáme na chránené miesto a udržujeme ich mierne vlhké. Po 4 až 6 týždňoch by sa mali objaviť listy. Vtedy ich môžeme presadiť do črepníkov naplnených záhradným substrátom zmiešaným s pieskom a odložiť na miesto chránené pred mrazmi.

Výživa maku

Na vytvorenie 1 tony semena a zodpovedajúceho množstva makoviny odčerpá porast maku z 1 ha v priemere 70 kg dusíka, 26 kg fosforu, 90 kg draslíka, 79 kg vápnika, 15 kg horčíka, 0,11 kg bóru, 0,20 kg zinku a 0,34 kg mangánu. Požiadavky maku na jednotlivé prvky výživy sa počas vegetácie rôznia. Rastlina vytvára kolovitý koreň až do hĺbky 0,75 m, no v počiatkoch jeho tvorby má malú schopnosť prijímať živiny, preto je nutné zabezpečiť ich dostatok v prístupnej forme. Do doby 3 - 4 párov pravých listov má mak najväčšie nároky na dusík, draslík a vápnik. Vo fáze vyvinutej listovej ružice rastlina odčerpá na tvorbu sušiny viac ako 60 % N, P, K. V období stonkovania až butonizácie je maximálna spotreba horčíka a síry. V čase tvorby pukov je potrebné zaistiť aj dostatok bóru a zinku. Najmä Zn treba aplikovať vo fáze peľových tetrád vo forme listových hnojív.

Nedostatok živín a jeho prejavy

Následkom nedostatku živín dochádza k obmedzovaniu rastu a vývinu rastlín a k narúšaniu metabolických procesov. Hrubé poruchy výživy menia celkový habitus rastlín.

Dusík: Pri jeho nedostatku nastáva obmedzený rast, listy majú svetlozelenú až žltú farbu, znižuje sa počet semien v tobolkách a ich HTS.
Fosfor: Nedostatok fosforu sa prejavuje obmedzeným rastom koreňov a spomaleným vývinom rastlín. Je narušený energetický metabolizmus, čo spôsobuje zníženie hmotnosti rastlín, a tým aj ich odolnosti proti poliehaniu. Rastliny tvoria menšie puky s nižším počtom tyčiniek.
Draslík: Pri nedostatku draslíka je výrazne ovplyvnený metabolizmus cukrov a zabudovanie dusíka do bielkovín. Tým sa znižuje produkcia sušiny. Klesá odolnosť rastlín proti suchu, zvyšuje sa lámavosť a poliehavosť stoniek.
Vápnik: Nedostatok vápnika v pôde spôsobuje zhoršenie jej fyzikálnych, biologických a chemických vlastností, zvyšuje jej kyslosť a ľahšiu dostupnosť cudzorodých látok pre príjem rastlinami. Jeho nedostatok znižuje odolnosť rastlín voči poliehaniu a lámaniu stoniek.
Horčík: Nedostatok horčíka vedie k poruchám rastu v dôsledku obmedzenej tvorby chlorofylu.
Síra: Nedostatok síry obmedzuje využitie dusíka, znižuje obsah oleja v semenách a zhoršuje zdravotný stav rastlín.
Bór (B): Zasahuje do procesu opeľovania, a tým do tvorby úrody semena. Pri jeho nedostatku nekrotizuje až úplne odumiera rastový vrchol, na horných listoch sa objavujú nekrózy a netvoria sa kvetné puky.
Zinok (Zn): Je nevyhnutnou súčasťou mnohých enzýmov a pri maku pozitívne ovplyvňuje vznik peľových tetrád, a tým prispieva k lepšiemu opeľovaniu a tvorbe semien.
Mangán (Mn): Je dôležitým prvkom pri fotosyntéze a pozitívne pôsobí na úrodu maku zvlášť na alkalických pôdach pri dlhšie trvajúcom suchu.

Ochrana proti chorobám a škodcom

S narastaním pestovateľských plôch maku narastá aj potreba riešenia ochrany porastov proti hospodársky významným chorobám a škodcom. Pri maku, okrem morenia osiva pred sejbou, existuje aj priama ochrana proti chorobám.

Choroby maku

Pleseň maková: Prvou chorobou, ktorá sa môže vyskytnúť už na malých rastlinkách je pleseň maková. Prejavuje sa v počiatočných rastových fázach chlorotickými škvrnami na listoch, ktoré sú zdurené, krehké a zdeformované, vegetačný vrchol odumiera. Na spodnej strane listov sa vytvára hustý sivofialový povlak mycélia, ktoré je zdrojom sekundárnej infekcie. Jej prejavom sú hnedé škvrny na listoch, hustý povlak mycélia na spodnej strane listov, ich stáčanie nadol, hrubnutie a deformácia rastlín. Ak sa pleseň objaví, okamžite odstráňte napadnuté rastliny. Plesni môžeme predísť, pokiaľ budeme mak vysievať na rovnaký záhon aspoň s trojročným odstupom.
Helminto sporioza: Často sa vyskytujúcou chorobou v maku je helmintosporióza, ktorá napáda všetky rastlinné časti maku vo všetkých vývojových štádiách. Šíri sa od bázy rastliny tesne nad pôdou, kde dochádza k zaškrteniu stonky do takej miery, že rastliny odumrú. Pri napadnutí v neskorších vývinových fázach maku choré rastliny rozoznáme podľa žltnutia od nedostatku živín a toxínov huby, podľa tmavohnedých hranatých škvŕn na listoch. Ochrana porastov spočíva v ich udržaní v dobrom zdravotnom a kondičnom stave vyrovnanou výživou, ochrane proti škodcom a fungicídnom ošetrení.
Ďalšími patogénmi, ktoré ohrozujú porasty maku sú bakteriálna škvrnitosť listov, čerň maková, múčnatka, sklerotiniová hniloba maku a pleseň sivá.

Škodcovia maku

Krytonos koreňový: Porast je veľmi dôležité sledovať v období vzchádzania až do fázy 4. až 5. pravého listu. Je to čas invázie krytonosa koreňového. Dospelí jedinci poškodzujú požerom vzchádzajúce rastliny. Larvy spočiatku škodia na listoch, ale najväčšie znehodnotenie spôsobujú na hlavnom kolovom koreni, ktorý silno poškodzujú požerom. Rastliny hynú alebo silno krpatejú a odhnívajú. Najvhodnejšia ochrana je morenie osiva.
Voška maková: V porastoch maku môže významne škodiť voška maková, ktorá vytvára na spodných stranách listov, na stonkách a aj tobolkách početné kolónie. Listy žltnú, vegetačné vrcholy zasychajú a makovice aj semená sa nedostatočne vyvíjajú. Silný porast odolá škodcovi, no napadnuté rastliny však pri jednotení odstránime.
Krytonos makovicový: Významným škodcom maku zostáva dlhodobo krytonos makovicový. Chrobáky škodia vyhrýzaním rýh a otvorov do stoniek a mladých makovíc. Samičky kladú vajíčka do vyhlodaných jamiek v mladých tobolkách. Vyliahnuté larvy vyžierajú tvoriace sa semená v tobolkách, prežierajú v nich priehradky a spôsobujú tzv. červivosť maku. Rastliny sa deformujú. Poškodené miesta na makoviciach sú vstupnou bránou pre ďalšie infekcie. Pri premnožení môže spôsobiť závažné škody.

Zber a využitie maku

Maky môžete vidieť kvitnúť vo voľnej prírode prakticky celé leto. Táto bylina kvitne od mája do augusta. V niektorých prípadoch je dokonca možné nájsť kvety maku až v októbri, ak je priaznivé počasie. Ak pestujete maky na semeno, zberajú sa po úplnom dozretí rastliny, čo je zvyčajne začiatkom alebo koncom jesene, keď rastlina kvitne. Jedinou ochranou je mak včas postupne žať a to priebežne, denne alebo každý druhý deň (semeno ale musí byť už tmavé). Makovice na lieskach necháme aspoň dva dni dôjsť na slnku a potom ich hneď ručne odsemenime, kým sú mäkké. Po dozretí maku ho možno pozbierať a nechať uschnúť. Semená sa potom môžu z makovíc opatrne vyklepať a uložiť do uzatvárateľnej nádoby alebo papierového vrecka. Nazbierané okvetné lístky by mali byť voľne rozložené na suchom mieste, pretože ak sa dostanú do kontaktu s vlhkosťou, zmenia farbu na fialovú. Rastlina sa zvyčajne suší v tieni, napríklad v pôde, alebo v sušiarni, pričom teplota by nemala presiahnuť 40 °C.

Vlastný mak vám bude chutiť viac ako ten kúpený, je totiž čerstvý a krásne vonia, navyše rastliny nezaťažíme žiadnou chémiou. V zahraničí sa mak pestuje hlavne pre farmaceutický priemysel. U nás je mak dôležitou súčasťou potravinárskej výroby. Obsahuje veľké množstvo vápnika, zinku a železa. V nezrelých makoviciach sa vyskytuje sedatívum kodeín. Makové semená sa používajú na pečivo, olejniny a v medicíne. Zo sušených okvetných lístkov maku sa potom môže pripraviť čaj, ktorý sa odporúča pri ochoreniach dýchacích ciest, pretože má údajne upokojujúce účinky. Semená maku bohaté na vápnik, sa tradične používajú pri prevencii osteoporózy.

Zákonné podmienky pestovania maku

V Slovenskej republike sa legislatíva týkajúca sa pestovania maku riadi Zákonom č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach a psychotropných látkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon upravuje podmienky pestovania maku, ktorý obsahuje alkaloidy, z ktorých môžu byť vyrobené omamné látky.

tags: #trvalka #dvy #mak #sadenie #a #pesadzanie