Tuja s citrusovou vôňou: Kompletný sprievodca pestovaním a starostlivosťou
Tuje, známe aj pod latinským označením Thuja, patria medzi obľúbené vždyzelené ihličnany z čeľade cyprusovitých. Tieto dreviny sú v našich podmienkach mimoriadne populárne, a to nielen pre svoj estetický vzhľad, ale aj pre svoju všestrannosť a nenáročnosť. Hoci si mnohí pri slove "tuja" predstavia najrozšírenejší druh "Smaragd", rod Thuja je v skutočnosti oveľa bohatší a zahŕňa mnoho zaujímavých druhov a kultivarov.
Tuje patria do čeľade cyprusovité (Cupressaceae) a pochádzajú zo Severnej Ameriky a Ázie. Vďaka svojmu rýchlemu rastu, hustému olisteniu a odolnosti sú ideálne na vytváranie súkromia, vetrolamov alebo ako dekoratívny prvok. Tuje patria medzi najčastejšie vysádzané ihličnaté stromy na záhradách, a to hlavne z toho dôvodu, že sa využívajú ako živý plot, ktorý vytvorí súkromie a lepšie tak oddelí váš priestor.
Druhy a kultivary tují
Existuje veľké množstvo vyšľachtených odrôd tují, ktoré sa líšia najmä veľkosťou, farbou a spôsobom ich využitia. Z českých záhrad najčastejšie poznáme napríklad tuje Brabant, ktoré sú obľúbené na živé ploty. Dorastá do výšky piatich metrov a má kužeľovitú podobu koruny. Dobre znáša aj znečistené prostredie.
Tuja západná (Thuja occidentalis)
Tuja západná, nazývaná aj zerav západný, je vždyzelený ihličnatý strom alebo ker z čeľade cyprusovitých (Cupressaceae). Pôvodne pochádza zo Severnej Ameriky, odkiaľ bola v 16. storočí dovezená do Európy ako okrasná drevina. Dorastá zvyčajne do výšky 10 až 20 metrov, výnimočne až 30 metrov. Koruna má tvar hustého, pravidelného kužeľa, ktorý sa dá ľahko tvarovať. Kôra je červenkastohnedá, vláknitá, v tenkých prúžkoch sa odlupuje.
Listy sú drobné, šupinovité, tesne priliehajúce ku konárikom. Usporiadané sú v rovinatých, vejárovitých výhonkoch, ktoré sú typickým znakom rodu Thuja. Farba listov je žltozelená až tmavozelená, v zime sa môže meniť na bronzovohnedú. Pri rozdrvení vydávajú charakteristickú živicovú vôňu.
V prirodzenom prostredí rastie tuja západná v severovýchodnej časti Severnej Ameriky, najmä v Kanade a v oblasti Veľkých jazier. V Európe je rozšírená ako pestovaná okrasná drevina v záhradách, parkoch a cintorínoch. Je nenáročná na pôdu, znáša sucho aj znečistené ovzdušie a dobre znáša tvarovací rez, čo z nej robí obľúbenú drevinu na živé ploty.
Najobľúbenejší kultivar: Tuja západná Smaragd
Tuja západná Smaragd, nazývaná aj tuja smaragdová, je najobľúbenejšia záhradná rastlina, ideálna na živý plot. U nás si vydobyla svoje miesto a to hlavne vďaka svojmu kompaktnému kužeľovitému tvaru a nádhernému zelenému sfarbeniu, ktoré ju robia jedinečnou medzi tujami. Možno ju najčastejšie vidieť pri rodinných domoch, ako kompaktnú zelenú stenu alebo samostatne v mnohých parkoch a na okrasných miestach. Pre mnohých skúsených záhradkárov je tuja 'Smaragd' často považovaná za najkrajšiu a najviac odporúčanú z odrôd tují.
Tuja západná Smaragd je veľmi obľúbená záhradná drevina. Má sýtozelené ihličie, ktoré si zachováva aj v zime a neopadáva. Je mrazuvzdorná. Najrýchlejší rast dosahuje na slnečnom mieste, ale darí sa jej aj v polotieni alebo tieni, je nenáročná na pôdu a zavlažovanie, ročne narastie až 50 cm. Odroda Tuja smaragd bola vyšľachtená v Poľsku. Je veľmi hustá, štíhla a kužeľovitá.
Ďalšie zaujímavé kultivary Tuja západnej
- Tuja západná ´LITTLE DOME´: Elegantný kultivar s prirodzene guľatým, trpasličím a hustým tvarom. Rastie veľmi pomaly a v dospelosti dosahuje výšku len okolo 50 cm. Ihličie je jemné, smaragdové a jasnozelené s hnedým alebo bronzovým nádychom počas zimy.
- Tuja západná HERZBERG: Trpasličia odroda s výškou do cca 80 cm. Vyniká dvojfarebným sfarbením - celoročne je tmavozelená s krémovými škvrnami a mladými výhonkami.
- Tuja západná ´MIRIAM´: Jedna z najvýraznejších tují s jasne zlatými až oranžovými, jemnými ihlicami, najvýraznejšími počas leta. V zime sa farba mení na hlbšie odtiene bronzovej až červenej. Rast je skôr guľovitý, neskôr kužeľovitý.
Tuja východná (Thuja orientalis)
Pre tuju východnú sa v latinčine vžilo označenie „strom života“, čo naznačuje jej blahodarné účinky a liečivé vlastnosti. Tento druh pochádza z Ázie, no dnes je rozšírený po celom svete. Je to veľmi obľúbený ihličnan vďaka svojej nenáročnosti na starostlivosť a klimatické podmienky.
Charakteristika a vzhľad
Tuja východná zvyčajne tvorí menšie stromy s výškou 5 až 10 metrov, ktoré sú bohato rozkonárené. Má široko kužeľovitú až vajcovitú korunu. Kôra je tenká, vláknitá a postupne sa odlupuje. Listy sú šupinaté, tesne priliehajúce k vetvičkami. Koreňový systém je pomerne plytký, jemne rozvetvený, s niekoľkými hlbšími koreňmi.
Odrody Tuja východnej
- Tuja Orientalis Berkmannii: Trpasličí odroda s hustou korunou. V lete má peknú zlatožltú farbu, ktorá sa na jeseň mení na červený odtieň. Ideálna do alpínia alebo skupín trpasličích drevín.
- Tuja Orientalis Meldensis: Pomaly rastúca odroda s konármi obrastenými ihlicovitými lístočkami sviežej zelenej farby. Dobre znáša pestovanie v nádobe alebo balkónovom kvetináči.
- Tuja Orientalis Pyramidalis Aurea: Veľmi krásna, súmerná a štíhla odroda s kužeľovitým, plným tvarom koruny. V lete má intenzívnu zlatožltú farbu, ktorá sa v zime mení na hnedastú. Vhodná ako solitér do záhrad.
- Tuja východná ´AUREA NANA´: Kompaktný, pomaly rastúci ihličnan, ktorý po 10 rokoch dorastá do výšky približne 100 cm. Vyznačuje sa hustým, pravidelným usporiadaním výhonkov. Vetvičky sú vejárovité, pokryté zlatožltými šupinami, ktoré na zimu nadobúdajú medený odtieň.
Pestovanie a starostlivosť o tuje
Tuja nie je príliš náročná na pestovanie. Sadiť tieto stromy môžete prakticky kedykoľvek, ak teda zakúpite tie predávané v kontajneroch. U tují, ktoré už rástli v krajine je potrebné dať si pozor, ak majú všetky korene. Pri ich absencii by totiž mohlo dôjsť k úhynu rastliny.
Stanovisko a pôda
Tuje preferujú slnečné až polotienisté miesta. Hoci dokážu rásť aj v tieni, pre najlepší rast, hustotu a farbu lístia je ideálne zabezpečiť dostatok slnečného svetla. Tuje potrebujú pôdu, ktorá je dobre priepustná, aby sa zabránilo premočeniu koreňov. Mierne kyslá až neutrálna pôda je ideálna.
Nikdy nesaďte tuju smaragd do ílu alebo inej ťažkej nepriedušnej pôdy, najlepšia je kyprá a priedušná pôda, aj piesčitá pôda je ideálna. Ak v mieste výsadby nie je dostatočne kvalitná pôda, možno pôdu skvalitniť pridaním rašelinového substrátu. Keď je pôda v mieste výsadby nepoužiteľná, je nutné vytvoriť celistvú drážku o minimálnej hĺbke 50 cm a min. šírke 50 cm, táto drážka by mala mať aj drenáž pre odvod prebytočnej vody, aby nedošlo k utopeniu koreňových systémov. Tuja Smaragd má rada mierne kyslú, radšej vzdušnejšiu a na živiny bohatšiu pôdu a dostatok vlahy.
Výsadba
Pre výsadbu do živého plota vykopeme ryhu približne na 1,2 x šírky balu rastlín, ktoré budeme vysádzať. Hĺbku vytvoríme o niečo väčšiu ako je hĺbka balu, pretože je dobré pred umiestnením Tuje Smaragd pôdu pod ňou prekypriť a najlepšie aj premiešať so substrátom určeným na okrasné dreviny alebo substrátom pre ihličnany. Potom už môžeme tuju do takto vykopanej diery umiestniť tak, aby bol bal celý pod zemou. Vrchný koniec balu by tak mal byť ľahko pod úrovňou zeme. Ak sadíme živý plot môžeme Tuju západnú Smaragd vysadiť vo vzdialenosti 50cm od seba.
Optimálna vzdialenosť výsadby na živý plot je 40-50 cm od seba. Reálne je však vhodné urobiť rozostupy minimálne 0,7 až 0,8 m od seba, aj kvôli budúcemu rastu, konkurencii v koreňovej časti, boj o živiny a najmä kvôli svetlu. V prípade, že sa tuje vysadia bližšie, o cca 5 rokov si už budú konkurovať, taktiež tieniť, každú 2 až tretiu tuju zatienia a tá bude v raste zaostávať a postupne vyschne, alebo ju budete musieť pre vzhľad odstrániť. Od oplotenia musia byť tiež v rovnakých rozostupoch.
Červienka ako živý plot (NOVÁ ZÁHRADA)
Zálievka
Ako väčšinu rastlín treba tuje pravidelne zalievať, a to hlavne v letnom období. Zálievka Tuje Smaragd je potrebná predovšetkým v období sucha. Obzvlášť je nutná na slnečnom a suchom stanovišti. Tujkám pomôže aj mulčovacia kôra, ktorá zabraňuje nadmernejšiemu odparovaniu vlahy z pôdy. Po výsadbe potrebujú mladé tuje pravidelné polievanie, aby sa dobre zakorenili, najmä počas prvého roka.
Tuje, ktoré sú predávané kontajnerované, sa vysádzajú od marca do novembra resp. do trvalého zamrznutia pôdy. Keď vyberiete drevinu z kvetináča, rozpichajte koreňový bal rukou ale tak, aby celý substrát okolo koreňov nevypadal. Len tento koreňový zväzok jemne rozrušte pre lepšie prijímanie vody. Vyhĺbte jamu a nalejte do nej vedro vody tak, aby tam voda stála a do tejto vody vysaďte tuju, zasypte substrátom, alebo pôvodnou zeminou, do ktorej zamiešajte výživný substrát a hneď neprihnojujte.
Pokiaľ sadíte tuje v kvetináčoch a chcete ich mať v zime vonku, určite nepoužívajte plastové nádoby. Ideálne sú kamenina, keramika, betón, kde musí byť aj nejaká izolácia, drenáž na dne a juta alebo aspoň textília v nádobe, a najmä otvory na odtok prebytočnej vody. Platí dvojnásobne, že stálozelená drevina v nádobe sa musí v zime polievať, inak vyschne. Ihličnany je nutné zalievať aj v zime počas dní, keď nemrzne, je oteplenie, svieti slnko a nie je sneh. Najmä mladé výsadby z jesene a porast do 2 rokov od výsadby. Staršie výsadby podľa podmienok v zime.
Hnojenie
Hnojivá, ktoré obsahujú dusík, je potrebné použiť na jar a opakovanie si nechať až napríklad na jún. Určite nehnojte neskôr, keďže sa tak predĺži vegetačné obdobie a tuje nebudú toľko rezistentné voči mrazu. Mrazuvzdornosť sa dá posilniť vďaka hnojivám s obsahom draslíka. Aplikovať by sa mali v auguste či septembri. Hnojenie je dobré vykonať najmä tam, kde je pôda chudobnejšia na minerály a živiny.
Na jar pridajte do pôdy hnojivo s vyšším obsahom dusíka, aby ste podporili rast nových výhonkov a hustotu rastliny. Na začiatku leta môžete hnojenie zopakovať, aby ste zabezpečili dostatok živín pre tuje počas celého vegetačného obdobia. Použitie vyváženého hnojiva alebo organických prísad, ako je kompost, môže pomôcť udržať tuje zdravé a krásne.
Žiaľ, aj nadmerné hnojenie môže rastlinám uškodiť. Najskôr pôsobia tmavozeleno, čo je už znak prehnojenia, a napokon začnú chradnúť. Viditeľné sú hnedé koncové až čierne výhonky, ktoré opadávajú. Pokiaľ sa hnednutie po prehnojení prejavuje u drevín vysadených v nádobách, v nádobe vidieť aj vyzrážané soli, biely povlak.
Strihanie
Tuja Smaragd má obzvlášť hustý a stĺpovitý vzrast, čo znamená, že na rozdiel od väčšiny ostatných tují potrebuje relatívne málo prerezávania. Je to preto, že Tuja Smaragd rastie pomaly do šírky. So strihaním Tuje Smaragd je lepšie počkať, až sa stromčeky zakorenia. To môže trošku trvať, ale minimálne je dobré nechať ich 2 až 3 mesiace v kľude zakoreniť. V priebehu tejto doby je vhodná pravidelná zálievka.
Tuje západné Smaragd môžeme nechať pokojne rásť a zastrihnúť ich môžeme už rok od výsadby. Živý plot z Tuje Smaragd je dobré strihať približne 2x ročne. Prvýkrát v termíne, kedy je dokončený hlavný predlžovací rast - na konci jari (v júni) a druhýkrát koncom leta (koniec augusta až september) pre finalizáciu tvaru. V prvých rokoch ešte nepotrebujete zastrihávať vrcholky tují, len strihať boky a to pod miernym uhlom kopírujúcim kužeľovitý tvar Smaragdu. Tuja západná Smaragd bude potom stále hustá. Po dosiahnutí požadovanej výšky môžeme pridať aj pravidelný zástrih vrcholkov. Tuje dobre znášajú strihanie, takže ich môžete tvarovať podľa potreby. Najlepší čas je koncom jari alebo začiatkom leta, keď sú rastliny v aktívnom raste. Pravidelné orezávanie pomáha udržať tvar a podporuje nový rast, čo je dôležité najmä pri živých plotoch.
Tuje sa strihajú cca 2-3x za rok. Strihanie nesmie prebiehať za horúceho suchého dňa, kedy dlhodobejšie hrozí, že ostrihané porasty budú dlhšie bez závlahy. Najlepšie sa robí rez pod mrakom. Po reze musíte dreviny zaliať alebo počkať na dážď. Hĺbka rezu tiež môže ovplyvniť stav drevín. Mladé dreviny zvládajú rez lepšie ako staršie porasty. Ideálne zostrihávať pravidelne a postupne na jar (apríl), v júni a koncom leta. Staršie tuje postupne po tretinách.
Možné problémy a ich riešenie
Pri pestovaní si dajte pozor aj na škodcov, ktorí môžu zapríčiniť odumieranie vetvičiek. Tuje sú voči škodcom pomerne odolné, ale môžu byť napadnuté voškami alebo roztočmi.
Hnednutie ihličia
Hnednutie ihličia môže byť spôsobené nedostatkom vody alebo živín. Staršie ako 3 roky sa vo vnútri okolo kmeňa v dôsledku nedostatku slnka jednoducho nemajú k svetu. Je to však prirodzený jav. Na jar po mrazoch jednoducho tieto odumreté vetvičky rukou jemne odstráňte, vytraste. Hnednutie a suché vetvičky zvonka sa prejavujú najmä po zime, na jar.
Ak vaša tuja bude meniť v priebehu svojho rastu farby, nepanikárte, nie je na tom nič zlé. Pokiaľ ale začne silnejšie presychať, ide o signál, že niečo nie je v poriadku. Tuja môže meniť farbu pri nedostatku živín, ale aj pri jeho prebytku. Áno, horká soľ na tuje (síran horečnatý) je veľmi vhodná najmä pri žltnutí ihličia alebo spomalení rastu. Stačí ju aplikovať podľa návodu - buď ako zálievku alebo postrek, ideálne na jar a začiatkom leta. Horká soľ je horečnaté hnojivo nie len na tuje. Využijete ho v záhrade aj na iné plodiny a dreviny. Doplníte horčík, ktorý zabraňuje hnednutiu a tým aj doplníte potrebnú výživu.
Ak sú tuje nasadené príliš blízko vedľa seba, dochádza k ich žltnutiu, neskôr hnednutiu a nakoniec aj usychaniu. Táto reakcia je z fyziologického hľadiska úplne prirodzená a nepomôžu proti nej žiadne postreky ani iné chemické prostriedky. Tuje, ktoré sú vysadené v nie príliš vhodných podmienkach s nedostatkom svetla, tiež hnednú. Pokiaľ vysádzate tuje v blízkosti betónových plotov počítajte s tým, že tento priestor najmä z druhej strany bude tmavý a navyše podľa orientácie k slnku, môže byť aj rozpálený. Skúste sa v horúcom lete dotknúť betónového plota alebo len priložiť ruku 10 cm od plota. Ucítite teplo.
Choroby a škodcovia
- Plieseň šedej ihlice: Objavuje sa počas vlhkého počasia.
- Kabatiniové odumieranie výhonkov: Spôsobené hubou, napadnuté sú najmä najmladšie a vrcholové výhonky. Prejavuje sa hnednutím a vysychaním. Pokiaľ sú na konci poškodených výhonkov viditeľné aj čierne plodničky alebo zdurené vankúšikovité plodnice, jedná sa o hubové ochorenie, ktoré je nutné ošetriť chemicky.
- Pochmúrnik tujový: Tento škodca vyhrýza malé dierky. Nedovoľte prístup hrabošom, myšiam atď. Lykokaz je škodca, ktorý napáda tuje a iné ihličnaté dreviny. Vyhryzáva do vetvičiek chodbičky, do ktorých kladie vajíčka. Poškodené dreviny chradnú a hnednú. V kôre sú tiež viditeľné otvory, pod drevinou piliny a výtrusy. Chodbička je dvojramenná. Postihnuté vetvy blednú a postupne odumierajú. Je nutné takéto poškodené dreviny ošetrovať a postihnuté vetvy odstrániť.
- Roztoče: Vetvičky napadnuté roztočmi strácajú postupne farbu, blednú, až neskôr prechádzajú do žltohneda, sú akoby zaprášené s bledými škvrnami.
- Vosky: Sú malé chrobáky, ktoré kladú vajíčka od polovice mája do otvorov v porastoch, do trhliniek v kôre. Tam sa larvy vyvíjajú 2 roky a požierajú vnútro dreviny. Pokiaľ si už všimnete že chrobáky vylietavajú, zabezpečte žlté lepiace doštičky, na ktoré časť samičiek určite chytíte. Potom treba začať s postrekom Karate alebo Mospilan a striedať ich. Je vhodné použiť aj zmáčadlo. V prípade, že sa Vám porast zachrániť nepodarí, je vhodné ho vyrúbať a spáliť, lebo v pletivách sa môžu ďalej nachádzať vajíčka alebo larvy.
Šišky a semená
Šišky - semená, nežiadúci jav, ktorý sa tvorí na tujách ku koncu jari. Šišky majú zelenú farbu, ktorá na jeseň zhnedne a šiška stvrdne. Tento jav je pud sebazáchovy a vzniká tým, že tuja s niečím nie je spokojná (málo vlahy, málo živín, atď). Tuju ošetríme tak, že nájdeme príčinu (všeobecne stačí pohnojiť a viac zalievať) ďalej je dôležité odstrániť tieto šišky manuálne (otrhať), najlepšie čo najskôr ak sú ešte zelené. Rovnakým neestetickým problémom môže byť u tují kvitnutie. Na koncových výhonkov sa neskôr vytvoria plody, suché šištice, ktoré pôsobia sucho a strapato.
Využitie tují v záhrade a ich význam
Tuja západná sa používa najmä ako okrasná a izolačná drevina. Často sa pestuje v rôznych kultivaroch odlišujúcich sa tvarom, farbou a vzrastom. Uplatňuje sa pri výsadbe živých plotov, solitérov a tvarovaných záhonov. Drevo tuje je ľahké, mäkké, aromatické a veľmi trvanlivé, preto sa využíva v stavebníctve, na výrobu šindľov, plotov a drobných rezbárskych výrobkov.
Tuja patrí v súčasnej dobe medzi najobľúbenejšie dreviny pri výsadbe do okrasných záhrad a parkov. Výhodou tují je ich nenáročnosť a dlhovekosť, sú mrazuvzdorné. Pre svoju stále zelenú farbu vytvárajú príjemný pocit pokoja, vznešenosti a po opadaní listnatých stromov zostáva v záhrade ako najvýraznejšia známka živej prírody. Tuje sú vhodné na výsadbu do živých plotov ale i samostatne. Slúžia nám na zakrytie nežiaducich predmetov a pohľadov pri zvyšovaní súkromia, ako protihluková a protiprachová stena. Spríjemňujú nám pobyt v okrasnej záhrade alebo na dvore. Rastú do stĺpovitého alebo kužeľovitého tvaru do výšky až 10 metrov.