Prečo tuja hnedne a ako ju zachrániť?

Tuje patria medzi obľúbené záhradné dreviny pre ich hustý a rovnomerný rast, ktorý ich predurčuje na použitie do živých plotov, no krásne sa vynímajú aj ako izolované solitéry. Avšak, to všetko len do chvíle, kým nezačnú hnednúť. Hnednutie tují je jedným z častých problémov a bez skorého zásahu môžu byť škody nezvratné. Tuje nie sú na Slovensku pôvodné rastliny, preto ich dlhé roky nič nenapádalo a považovali sa za spoľahlivé dreviny. Dnes je to inak. Pohľad na chradnúce tuje (Thuja occidentalis) vie pokaziť náladu.

Dôvodov, prečo tuje hnednú alebo žltnú, môže byť veľa, od banálnych až po fatálne. Skôr než začnete hľadať ten správny prípravok v záhradkárskom obchode, je dôležité pochopiť podstatu problému. Prvá reakcia býva panika a snaha zachrániť situáciu obrovskými dávkami vody alebo hnojiva. Zastavte sa. Skôr než začnete konať, musíte pochopiť príčinu.

Prirodzené príčiny hnednutia

Tuje sú vždyzelené dreviny, avšak starnutie neobchádza ani ihličie. Každý ihličnan, aj ten neopadavý, obmieňa svoje ihličie (v prípade tují šupiny). Ak pozorujete, že tuje žltnú rovnomerne vo vnútri koruny, najmä na jeseň, a tieto staršie vetvičky po dotyku ľahko opadávajú, pričom vonkajšie prírastky sú krásne zelené, zachovajte pokoj. Ide o prirodzené čistenie stromu. Rastlina sa zbavuje starého „ošatenia“, ktoré už nemá dostatok svetla. Ihličie na starších vetvičkách, ktoré sú vo vnútri stromu, nemá dostatok svetla a hnedne z prirodzených dôvodov. Najmä na jar je vhodné zbaviť tuje starého zhnednutého ihličia, ktoré sa zdržiava okolo hlavného kmeňa. Na čistenie stačia rukavice a ruky.

Rovnakým neestetickým problémom môže byť u tují kvitnutie. Na koncových výhonkoch sa neskôr vytvoria plody, suché šištice, ktoré pôsobia sucho a strapato.

Nesprávna starostlivosť a podmienky

Nedostatočná alebo nadmerná zálievka

Toto je absolútne najčastejšia príčina, prečo tuje končia na kompostovisku. Mnohí si myslia, že tuja je nezmar, ktorý netreba polievať. Opak je pravdou. Mladé, čerstvo vysadené stromčeky často nezvládnu zakorenenie na novej pozícii. Hnednú z dôvodu nedostatku, ale aj nadbytku vody. Tuje vysadené na správnom mieste, vo vhodnej pôde a s dostatkom vlahy nemajú vysoké pestovateľské nároky a potešia silným rastom. Hnednutie a vysychanie často postihuje tuje vysadené v črepníkoch, ktoré lemujú vchod do domu alebo okraje terasy. Stálozelené črepníkové dreviny potrebujú pravidelnú zálievku, a to dokonca aj v zimných mesiacoch, inak je riziko vyschnutia vysoké.

V lete môžu dlhé obdobia bez dažďa viesť k vysychaniu rastlín. V zime, keď slnko odparuje vodu z ihličia, ale pôda je zamrznutá a korene nemôžu prijímať vlahu, dochádza k tzv. fyziologickému suchu. Toto je zákernejší nepriateľ. Mnohé choroby tují sa prejavia na jar, no ich príčina vznikla v zime. Keď svieti zimné slnko, tuja sa snaží fotosyntetizovať a odparuje vodu. Ak je však pôda zamrznutá, korene žiadnu vodu neprijmú. Riešením je zabezpečiť pravidelnú a výdatnú zálievku, najmä mladým výsadbám. Kľúčové je zaliať tuje poriadne pred príchodom zimy a využiť dni, keď v zime nemrzne, na doplnenie vlahy.

Tuje, ktoré sú predávané kontajnerované, sa vysádzajú od marca do novembra, resp. do trvalého zamrznutia pôdy. Po výsadbe dreviny musíme zaliať, ale nie vytopiť. Vlhkosť pôdy musíte sledovať a podľa druhu pôdy určite viete, ako často zalievať. V ťažkých, nepriepustných pôdach a v ílovitých zalievať opatrne, naopak v suchých piesčitých pôdach výdatne a často.Tuje, ktoré sú vysadené v nie príliš vhodných podmienkach s nedostatkom svetla, tiež hnednú.

Nedostatok živín

Pomerne častým dôvodom, prečo tuje neprosperujú a hnednú, je nedostatok živín v pôde. Tuje kriticky reagujú najmä na nedostatok horčíka. Horčík je dôležitý pre fotosyntézu rastlín. Ak majú rastliny dostatok horčíka, sú schopné fotosyntézy, dokážu získavať energiu a zdravo rásť. Aj z tohto dôvodu používajú pestovatelia na prihnojenie okrasných drevín horkú soľ, ktorá je ekologicky nezávadná a obsahuje významné prvky - horčík a síru.

Riešením je postrek na list tzv. horkou soľou (síran horečnatý). Ide o rýchly zásah, ktorým dodáte horčík priamo cez ihličie. Následne aplikujte hnojivo na tuje s obsahom horčíka aj do pôdy (na jar a začiatkom leta), aby ste problém vyriešili dlhodobo. Ak sa pôda zohreje a tuje sa „preberú“, potrebujú komplexné hnojivo (dusík, fosfor, draslík). To aplikujte zvyčajne v apríli.Nadmerné hnojenie môže rastlinám tiež uškodiť. Najskôr pôsobia tmavozeleno, to už je znak prehnojenia, a napokon začnú chradnúť. Viditeľné sú hnedé koncové až čierne výhonky, ktoré opadávajú. Pokiaľ sa hnednutie po prehnojení prejavuje u drevín vysadených v nádobách, v nádobe vidieť aj vyzrážané soli, biely povlak.

Nesprávne umiestnenie a výsadba

O tujách by sa dalo povedať, že patria medzi „masovo“ pestované dreviny. Hojne sa využívajú v živých plotoch, oddeľujú zóny v záhrade alebo susedné pozemky a je pravdou, že niekedy sa podcení vhodnosť miesta, na ktorom sú vysadené. Ak sa pre tuje vyhradí sotva metrový pás medzi betónovým plotom a príjazdovou cestou pre auto, vedzte, že niektoré jedince vypovedajú svoju službu. Tuje nemajú v obľube tieň (či už tieň z domu, alebo vysokého plotu). Vadiť im však môže i nadmerné slnko a prehrievanie (ak stoja pri betónovom plote alebo plechovej stene záhradného domčeka, ktorá sa v lete rozpaľuje).

Tuje obľubujú slnečné alebo mierne zatienené polohy. Pri výsadbe je dôležité dodržiavať rozostupy. Odporúča sa minimálne 0,7 až 0,8 metra od seba, aby mali rastliny dostatok priestoru pre rast, koreňovú konkurenciu a prístup svetla. Ak sa tuje vysadia bližšie, o cca 5 rokov si už budú konkurovať, taktiež tieniť, každú 2. až 3. tuju zatienia a tá bude v raste zaostávať a postupne vyschne, alebo ju budete musieť pre vzhľad odstrániť. Od oplotenia musia byť tiež v rovnakých rozostupoch.

Príliš hlboká výsadba: Ak je koreňový krčok utopený pod úrovňou pôdy, kôra môže začať hniť a rastlina sa dusí. Riešenie: Ak máte podozrenie na utopený krčok, skúste opatrne odhrabať zeminu okolo kmeňa.

Ťažká ílovitá pôda bez drenáže: Ak vykopete jamu v ťažkom íle, vložíte tuju a zalejete, vytvorili ste „bazén“, z ktorého voda neodteká. Tuje vyžadujú úrodnú a priepustnú pôdu. V ťažkých ílovitých pôdach je potrebné zlepšiť ich priepustnosť zapracovaním pórovitého materiálu (napríklad keramzit, antuka, drvená borovicová kôra, perlit, kokosové vlákno a podobne).

Nesprávny rez

Tuje v udržiavanom živom plote vyžadujú pravidelný rez, ktorý plotu dodá tvar a presnosť. Avšak, rez tují by sa mal riadiť istými pravidlami, hoci ide o dreviny, ktoré majú v krátkom čase veľké prírastky. Na nešetrný rez tuje zareagujú presychaním a hnednutím v mieste zastrihnutia. Tuje je vhodné rezať skoro na jar tzv. omladzovacím rezom, ktorým odstránite poškodené vetvy alebo vetvy, ktoré sú „mimo očakávaný štandard“. Ďalší rez vykonajte na prelome leta a jesene, aby do zimy ešte tuje zahustili korunu. Tuje sa strihajú cca 2-3x za rok. Strihanie nesmie prebiehať za horúceho suchého dňa, kedy dlhodobejšie hrozí, že ostrihané porasty budú dlhšie bez závlahy. Najlepšie sa robí rez pod mrakom. Po reze musíte dreviny zaliať alebo počkať na dážď. Hĺbka rezu tiež môže ovplyvniť stav drevín. Mladé dreviny zvládajú rez lepšie ako staršie porasty. Ideálne zostrihávať pravidelne a postupne na jar (apríl), v júni a koncom leta. Staršie tuje postupne po tretinách.

Poškodenie mrazom a soľou

Mladé tuje sú citlivejšie na mráz. Zimné slnko (popálenie): Na konci zimy, keď je slnko už silné, ale zem ešte zamrznutá, dochádza k rýchlemu odparovaniu vody z ihličia na južnej strane. Pletivá sa doslova spália mrazom a slnkom. Hnednutie a suché vetvičky zvonka sa prejavujú najmä po zime, na jar.

Posypová soľ: Ak vám hnedne spodná časť tují pri ceste alebo chodníku, na vine je pravdepodobne zimný posyp soľou.

Moč psov

Na zhoršený stav tuje môže mať negatívny vplyv i prítomnosť štvornohého miláčika - psa. Predovšetkým, ak má pes vo zvyku značkovať si teritórium a jedným z jeho pravidelných bodov pri pochôdzkach po záhrade je aj konkrétna tuja. Agresívny moč psov môže spáliť ihličie na miestach, kde si značkujú teritórium. Toto hnednutie je rozpoznateľné podľa výskytu na jednej strane a lokalizovania najmä v spodnej časti tuje. Riešenie: Jediným riešením je zamedziť prístupu psa k plotu alebo dané miesto ihneď po „čine“ výdatne opláchnuť krhlou vody, aby sa moč zriedil.

Choroby a škodcovia

Hnednutie tují môže zapríčiniť pomerne široký zástup škodcov a chorôb. Hubové ochorenia tují spôsobujú viditeľné zhnednutie až sčernanie mladých výhonkov na vetvách. Bez chemického ošetrenia sa dokáže rozšíriť aj na ďalšie dreviny.

Hubové choroby

Ak sa o tuje vzorne staráte, polievate ich aj hnojíte, a napriek tomu sa objavujú problémy, na vine môžu byť hubové infekcie. Typickým prejavom hubových chorôb (napr. rody Kabatina alebo Pestalotiopsis) je odumieranie končekov vetvičiek, ktoré postupuje smerom dnu. Na rozhraní zdravého a suchého pletiva môžete niekedy lupou spozorovať drobné čierne plodnice húb. Iné huby (napr. Phytophthora cinnamomi) napádajú korene, čo vedie k vädnutiu a žltnutiu až hnednutiu ihličia odspodu nahor. Kabatiniové odumieranie výhonkov tiež spôsobené hubou, napadnuté sú najmä najmladšie a vrcholové výhonky. Prejavuje sa tiež hnednutím a vysychaním. Riešenie: Základom je hygiena. Všetky napadnuté hnedé časti musíte vystrihať až do zdravého dreva a spáliť (nedávať do kompostu!). Nožnice po práci dezinfikujte. Používajú sa aj špeciálne fungicídy, napríklad Kuprikol, Dithane, Champion, Ridomil, Syllit a podobne.

Škodcovia

Aj tuje majú svojich nepriateľov z ríše hmyzu. Medzi najčastejších škodcov, ktorí spôsobujú hnednutie a odumieranie výhonkov, patria:

• Molovka tujová (Argyresthia thuiella): Tento drobný motýľ kladie vajíčka, z ktorých sa liahnu larvy. Tie sa zavŕtajú do končekov vetvičiek a vyžierajú ich zvnútra. Napadnuté končeky na jar a začiatkom leta hnednú.
• Lykokaz tujový (Phloeosinus thujae) a lykokaz borievkový (P. aubei): Oveľa nebezpečnejší škodcovia, malé chrobáky (1,5 až 3 mm), ktoré si robia chodbičky pod kôrou. Prerušujú tok miazgy, čo vedie k náhlemu uschnutiu celých veľkých konárov alebo aj celého stromu. Lykokaz borievkový je u nás nepôvodný a nemá tu svojho predátora. Jeho larvy sa zavŕtavajú do lyka a dreva, čo vedie k usychaniu celých konárov alebo častí dreviny. Lykokazy uprednostňujú prevažne oslabené rastliny v zlej kondícii.
• Mínerka tujová, priadzovček smrekovcový a štítnička borievková: Medzi ďalších záškodníkov patria aj títo škodcovia.
• Puklice, červce a štítničky (Coccoidea, Diaspididae): Títo škodcovia sa živia saním rastlinných štiav, čo oslabuje rastlinu a môže viesť až k jej odumretiu.
• Roztoče (napr. Tetranychus urticae): Drobné škodce, ktoré spôsobujú žltnutie a hnednutie ihličia, často sprevádzané jemnými pavučinkami. Vetvičky napadnuté roztočmi strácajú postupne farbu, blednú, až neskôr prechádzajú do žltohneda, sú akoby zaprášené s bledými škvrnami.
• Vošky: Sajú rastlinné šťavy a ich medovica vytvára živnú pôdu pre čierne huby.
• Krasoň borievkový (Lamprodila festiva): Tento lesklý, svetlozelený chrobák veľký asi 1 cm, sa v Európe rozšíril najmä v dôsledku klimatických zmien a obchodu s rastlinným materiálom. Samička kladie vajíčka do trhliniek na kôre, z ktorých sa vyliahnuté larvy 2 roky živia zvnútra dreviny. Po zakuklení sa vyliahnuté chrobáky prederú von, pričom zanechávajú oválne výletové otvory. Napadnuté dreviny hnednú a vysychajú.

Boj proti škodcom

Tu je boj zložitý. Pri silnom napadnutí škodcami je často nevyhnutné použiť vhodné insekticídy alebo akaricídy. V prípade lykokazov a krasoňa je niekedy nutné napadnuté stromy vykopať a spáliť, aby sa chrobák nešíril na susedné tuje. Bohužiaľ, suché časti tuje už neobživnú. Je potrebné ich vypíliť alebo vystrihnúť a spáliť, aby sa škodca či huba ďalej nešírili. Pri pálení buďte opatrní - v záhradách je dnes zakázané páliť bioodpad, no v prípade chorôb a škodcov je to najspoľahlivejšia likvidácia.

Prezimované dospelé lykokyzy sa začínajú rojiť, keď teplota vystúpi nad 20 °C. Hlavným obdobím náletu dospelých chrobákov na rastliny sú mesiace máj a jún, kedy je zároveň najúčinnejšie, zasiahnuť postrekom. Keďže však žiadny prípravok priamo určený na ošetrenie tují proti tomuto škodcovi a ešte v malospotrebiteľskom balení na našom trhu nenájdete, vyberajte taký, čo je určený na okrasné dreviny a ako účinnú látku obsahuje pyretroidy alebo spinosad (napríklad prípravok SpinTor). Odporúčajú sa aj chemické insekticídy Mospilan 20 SP, Karate Zeon 5 CS a biologické prípravky Neemazal T/S a Lepinox Plus. Pri aplikácii je dôležité dodržiavať správne dávkovanie. Spolu s nimi odporúča použiť tzv. zmáčadlo, čo je tekutina, ktorú primiešame do postreku. Používame ju pri postrekovaní rastlín, z ktorých postrek ľahko stečie.

Preventívne opatrenia pre zdravé tuje

Základom preventívnych opatrení je vhodné stanovište, primeraná závlaha aj v jesenných a zimných mesiacoch, neprehnojovanie dusíkom a dostatok horčíka v pôde. Aby ste predišli napadnutiu rastlín lykokazmi, treba rastlinám vybrať vhodné stanovište, výsadbu neprehusťovať, do výsadbovej jamy aplikovať mykorízne huby určené na ihličnaté dreviny, dbať na pravidelné zavlažovanie a správnu výživu.

Tabuľka 1: Prehľad príčin hnednutia tují a ich riešenia

tags: #tuja #nechce #rast

Populárne príspevky:

• Sprievodca pestovaním povojníka
• Viac informácií o Kvetinárstve RBK Majková
• Pôvod a história Damašského kvetu
• Všetko o vyvýšených záhonoch pre úrodnú záhradu
• Pestovanie aksamietnice