Damašský Kvet: Pôvod, História a Symbolika Kvetov v Heraldike

Kvety potešia každú ženu nielen na Valentína. Neexistuje hádam lepší spôsob, ako vyjadriť lásku, než kyticou kvetov. Symbolom lásky a sviatku svätého Valentína je ruža. Nie však hocijaká, ale červená, lebo žltá ruža môže symbolizovať neveru či žiarlivosť. Tento význam a symbolika, ktorá sa pripisuje kvetom, pochádzajú ešte z 19. storočia. Vo viktoriánskom Anglicku existovalo niečo ako tajný jazyk kvetov, takzvaná floriografia. V tomto článku sa však nebudeme venovať floriografii, ale skôr pôvodu a historickému významu damašskej ruže a ďalších kvetov v heraldike a kultúre.

Damašská ruža: Kráľovná kvetín a jej cesta do Európy

Kráľovná kvetín, ruža, sa často objavovala na erboch. Podľa zákonov heraldiky môžu vence a girlandy z ruží zdobiť len erby kráľovských rodín. Červenú damašskú ružu prvýkrát dopravil do Európy v roku 1270 hrad Tibald IV. Champagneský, ktorý ju priviezol do Francúzska z krížovej výpravy. Sotva si zvykla v novej vlasti, bola presťahovaná do Anglicka a tam sa stala emblémom kráľovského domu Lancasterovcov, jednej vetvy dynastie Plantagenetovcov. Yorkové, druhá vetva dynastie, dali prednosť ruži bielej. Tieto emblémy sa dostali do histórie v súvislosti s tridsaťročnou vojnou (1455-1485) Lancasterovcov s Yorkami, ďaleko známejšou ako vojna ruží. Krvavý boj dvoch kráľovských rodín vošiel nielen do historických traktátov, ale aj do rytierskych románov.

Šľachtitelia potom vytvorili damascenskú ružu odrody Versicolor, čo znamená rôznofarebné. Anglicky sa táto ruža nazýva York and Lancaster. Na jednom kríku, dokonca aj na jednom výhone, spolu existujú biele a ružové puky a plné ružovobiele kvety.

Symbolika ruže v kresťanstve a heraldike

V odborných prácach sa stretávame s tvrdením, že práve do konca 18. storočia nadobudli svoje vlastné heraldické alebo aspoň pečatné znaky nielen mestá, ale aj temer všetky dediny na území dnešného Slovenska. Pri ozrejmovaní prieniku ruže do erbotvorby je potrebné začať v podstatne skoršom období. Už v časoch staroveku, teda i v predheraldickom období, sa objavovali tendencie vnímať ružu v symbolickej rovine. Rozličné kultúry, civilizačné okruhy či náboženstvá jej pripisovali rôznorodé významy, ktoré sa navyše v priebehu stáročí menili a modifikovali. Kým medzi prvými kresťanmi bola spočiatku považovaná za symbol pohanstva a mravného úpadku, postupne sa jej vnímanie transformovalo, pričom nadobudlo celkom odlišný ráz. Biela ruža sa totiž napokon stala jedným zo symbolov Panny Márie (podobne ako ľalia). Červená ruža sa zasa začala vnímať ako symbol krvavej Kristovej obety.

Piotr Goldyn v štúdii venovanej rozboru jednej z heraldických figúr konštatuje, že v kresťanskom stredoveku sa náboženským symbolom stávalo prakticky všetko, čo existovalo. Dôsledkom ich množstva bolo to, že symboly začali recipročne prenikať i do typicky svetských oblastí, akou bola napríklad heraldika, ktorej počiatky sa zväčša kladú do 12. storočia. S kvetmi sa stretávame v tejto pomocnej vede historickej často. I ruža ako taká je pomerne obľúbenou a bohato zastúpenou heraldickou figúrou, vďaka čomu sa tento kvet dostal napr. aj do názvu známeho konfliktu dvoch znepriatelených anglických rodov datovaného do 2. polovice 15. storočia.

Ruža na slovenských erboch a heraldické pravidlá

Na Slovensku sa trojruža nachádza na viacerých erboch, nielen na tom neslušskom. Okrem trojruže navyše vo viacerých prípadoch slovenských mestských a obecných erbov nachádzame tiež podobný motív troch samostatných ruží. Trojružu majú v erbe napr. obce Ivanovce, Hradište pod Váhom, Ostratice či Slavoška. Ruža, podobne ako ďalší v heraldike obľúbený kvet - ľalia, je pritom na erboch znázorňovaná v štylizovanej podobe. Štandardná heraldická ruža je tvorená piatimi lupeňmi a zlatým semenníkom, pričom sú znázornené i kališné lístky (zväčša zelené alebo zlaté). Ak sa ruža, resp. ruže, ktoré sa nachádzajú na erbe, nejakým spôsobom od tej štandardnej odlišujú, je potrebné danú skutočnosť uviesť v príslušnom blazóne. To je tiež dôvod, prečo sa v prípade opisu neslušského erbu uvádza slovíčko „bezkališná“.

Pri pohľade na konkrétnu grafickú podobu erbu sa tak zrejme viacerým natíska otázka, prečo je opísaný takýmto spôsobom, keď sú dané kvety v skutočnosti na opačných stranách, než je uvedené. Vysvetlenie nám ponúka samotná heraldika. Tá má, podobne ako aj ďalšie pomocné vedy historické, svoje špecifické pravidlá, ktorými sa riadi a ktorých sa pridržiava. Jednou z jej zásad pritom je, že na erb sa pozeráme ako na človeka (akoby na jeho nositeľa) a symbol, ktorý je z nášho pohľadu na pravej strane, sa v blazóne opisuje ako figúra umiestnená naľavo a naopak. Možno tiež poukázať na skutočnosť, že heraldika pri blazónovaní nepozná bielu farbu. Ak sa s ňou pri nejakom grafickom vyobrazení erbu stretneme, opisujeme ju vždy ako striebornú. Preto sa aj neslušská trojruža opisuje ako strieborná.

Hovoriace znaky a symbolika generácií

Pri niektorých erboch znázorňujúcich ružu či ruže sa tiež stretávame s javom, že táto figúra priamo vypovedá o mene či názve svojho nositeľa. V takom prípade je reč o fenoméne, ktorý sa označuje výrazom tessera loquens, čiže hovoriaci znak (hovoriaci erb). Ten nachádzame v súvislosti so zmieňovanou ružou napr. v prípade slovenského mesta Ružomberok, českej obce Růžová či nemeckého rodu Rosenberg. Viacerí z tunajších občanov sa dozaista hlásia k interpretácii, ktorá hovorí, že trojruža na neslušskom obecnom erbe symbolizuje súžitie viacerých generácií. Nasvedčuje tomu charakter rastliny, nakoľko zahŕňa púčik, rozkvitnutý i odkvitajúci kvet. Evokuje tak určitý temporálny aspekt, ktorý možno v prenesení do spoločenskej roviny chápať ako naznačenie príslušníkov rozličných vekových kategórií. Hoci takéto personifikované ponímanie možno aplikovať i na jednotlivca a jednotlivé fázy jeho života - mladosť, dospelosť a starobu, v danom prípade pretrváva kolegiálne ponímanie v rámci spoločenstva. Práve touto percepciou sa napokon inšpirovali i tvorcovia znaku základnej školy v Nesluši.

Ľalia a kosatec: Symbolika francúzskych kráľov a iných

Ľalia je nemenej slávny heraldický kvet. Nádherná kráľovská ľalia, presnejšie tri ľalie, ako symbol kráľovského domu Bourbonovcov vládla Francúzsku a Španielsku viac ako 200 rokov. Jej vyobrazenie bola jednoducho všade. Na kráľovských vlajkách i štandardách, na dvierkach kočiarov. Po zvrhnutí monarchie kvet ľalie stratil kráľovskú dôstojnosť. Neskôr učenci usúdili, že kráľovská ľalia nie je vôbec ľalia. História tohto symbolu je oveľa staršia ako celý rod Bourbonovcov. Tento kvet sa užíval už v 5. storočí na štandardách franského kráľa Chlodovika. Niektorí historici predpokladajú, že to ani nebol kvet, ale štylizácia halapartny. Väčšina bádateľov sa však zhodla na tom, že je to výnimočný symbol - kvet kosatca.

Heraldický symbol s názvom fleur-de-lis, ktorý sa objavuje v podobe kompasovej strelky na starých mapách, vlajkách a v erboch miest či významných šľachtických rodov je jednou z mnohých, pretrvávajúcich botanických záhad. Bežne sa v literatúre uvádza, že ide o schematické, zjednodušené znázornenie kvetu ľalie. Ale skutočnosť je trochu komplikovanejšia. Kosatec je symbolom nádeje, múdrosti a chrabrosti a jeho štylistické zobrazenie je už od stredoveku spájané s francúzskou monarchiou, hlavne s kráľom Ľudovítom VII., ktorý kosatec prijal za svoj symbol pri križiackej výprave v roku 1147 (alebo 1150). Kosatec prijatý Ľudovítom za erbový znak tak následne dostal pomenovanie fleur-de-Louis, Luisov kvet. Iná verzia hovorí, že meno symbolu pôvodne znelo Kvet svetla, fleur-de-luce, pretože sa zjavil Ľudovítovi vo sne ako znamenie z nebies. Podľa iných literárnych prameňov má fleur-de-lis spojenie s francúzskymi kráľmi ešte o viac ako šesťsto rokov staršie. Táto verzia, spája kosatec žltý už s prvým francúzskym kresťanským kráľom Chlodovikom I (Clovisom v anglickom prepise mena). Podľa legendy, ktorá sa k danej udalosti zachovala, ukázal kosatec kráľovi miesto, kde mohol bezpečne prebrodiť rieku a uniknúť tak prenasledovateľom. Kosatec žltý je totiž rastlinou znášajúcou sezónne zaplavenie, až do výšky vodnej hladiny 15 cm, a preto často prirodzene rastie v okolí brodov. Pre túto jeho vlastnosť, schopnosť označovať miesta vhodné na prebrodenie vodného toku ho Angličania nazývajú yellow flag, čo sa dá preložiť ako žltá vlajka, pretože v čase kvitnutia, ako žltá vlajka doďaleka signalizuje „tu je bezpečný prechod“.

Pôvod fleur-de-lis a historické legendy

História si však prvotnou udalosťou, ktorá kosatec do erbu francúzskych kráľov dostala, nie je celkom istá. A tak legendu s podobnou pointou - nájdenie brodu vďaka kosatcu, spája aj s rokom 507 a bitke Chlodovika I. proti Alaricovi II. - kráľovi Vizigótov. Iná verzia hovorí, že si kosatec dal Chlodovik I. do znaku potom, ako ho jeho kresťanská žena presvedčila k modlitbe, sťaby poslednej nádeji na víťazstvo.

Pôvod tejto symbolickej kvetiny nie je presne známy a ani to nie, či symbol kvetu znázorňuje Ľaliu (rod lilium, rodina Liliaceae) alebo dúhovku, kosatec (čeľaď Iridaceae). Tieto rastliny sú síce dve rôzne, no v období, keď ich začali znázorňovať, kresby boli nedetailné a tiež podobné, a tak sa mohlo stať, že sa v heraldike ich pôvod postupne pomiešal. No staré fleurs-de-lis, najmä tie, ktoré boli znázorňované na predmetoch kráľov sa omnoho viac podobali na kosatce, ako na ľalie. Záhradníci sa asi zhodujeme, že sa symbolický kvet viac podobá na kosatec, i keď je zrejmé, že elegantnosti viac vyhovovala podobnosť s ľaliou. Že sa pravdepodobne jednalo predsa len o kosatec nahráva príbeh, ktorý rozpráva o tom, že Francúzi alebo Frankovia, než vstúpili do samotnej Galie, žili dlhé obdobie pri rieke s názvom Leie vo Flámsku, na ktorého brehoch v hojnom počte rástli kosatce. Preto bolo pochopiteľné, že neskôr králi, ktorí vyberali symboly na svoje erby, vybrali si kosatec, ktorá bola bežná v ich domovoch, a pripomínala dôležité víťazstvá pre obsadzovaní nových území.

Vo vexilológii (náuka o vlajkách a práporoch, odvodené z latinského vexillum - štandarda légií) tiež nie je zhoda. V 14.-17. storočia bola kráľovská vlajka Francúzska modrá s bielym krížom, rozdeleným na štyri polia, s trojicami zlatých kráľovských ľalií. Dnes sa táto ľalia objavuje len na vlajke kanadskej provincie Quebec.

Iné rastlinné symboly v heraldike a vexilológii

Za niektorými rastlinnými symbolmi sa skrývajú zvláštne znaky, v skutočnosti univerzálne. Tak napríklad dub označuje silu a veľkosť, vavrín slávu a česť, oliva mier a múdrosť, palma dlhovekosť a víťazstvo a smrek plodnosť a obnovu. V takýchto alebo podobných kombináciách sa tieto symboly objavujú na vlajkách rôznych štátov. Môžeme spomenúť napríklad javorový list na vlajke Kanady, zelený trojlístok ďateliny na vlajke Írska, vetvičku s granátovým jablkom na vlajke Grenady, céder na vlajke Libanonu a strapec banánov na vlajke Fidži.

Exotické a netradičné kvetinové symboly

Nie všetky kvetinové symboly sú krásne a exotické. Avšak symbolom Škótska je bodliak, vystihujúci bojovný charakter tohto národa. Kambodža si vybrala ako kvetinový symbol ryžu, zdroj prosperity krajiny, a Litva si obľúbila vonnú rutu. Japonci si za národné kvety svojej krajiny vybrali chryzantému a Sakuru. Im sú zasvätené staré sviatky s veľmi poetickými názvami: jarný sviatok obdivovania kvetov sakury a jesenný sviatok chryzantém.

Chryzantéma so svojim kompaktným kvetenstvom sa najlepšie hodí za národný symbol a znak krajiny vychádzajúceho slnka aj za kvet cisárskej rodiny (v Japonsku sa pestuje tiež zvláštna odroda obrovských cisárskych chryzantém). Tak aj sám cisár, rovnako ako jeho kvet, stelesňuje jednotu národa. Sakura sa síce nedostala do znaku, ale Japonci ju milujú rovnako ako chryzantému. V knihe Japonsko, obrazy a tradície píše znalec Japonska Talian Fosco Maraini: "Jar často narušujú fujavice, vlny chladu, dažďa a dlho ležiaci sneh. Neočakávaný rozkvet čerešňových stromov po celej krajine jej môže dodať s ničím neporovnateľný sviatočný vzhľad, ale tento zázrak trvá len niekoľko dní, mnohokrát len pár hodín. Možno preto japonskí básnici, keď hovoria o Sakure, často ju používajú ako príznak smútku, zašlej lásky, mladosti, života alebo osudu samuraja, s jej neoddeliteľnou výzvou k sebaobetovania.

V zbierkach štátnej zbrojnice v moskovskom Kremli sa uchovávajú tri vlajky Jermaka, datované do roku 1583. Na jednej z nich sú obrazy Krista a archanjela Michaela, obklopené štylizovaným kvetinovým ornamentom. Nakoniec na vlajke "krajiny klinčekov", sultanátu na ostrove Zanzibar, boli až do roku 1963 v zelenom kruhu na červenom poli zobrazené dva skrížené klinčeky.

Štátna symbolika sa často prejavuje nielen na vlajkách a erboch, ale národný kvietok alebo strom sa často používa oficiálne, napríklad v USA a v Austrálii, inde však tieto symboly prežívajú len silou tradície. Spravidla sa národné kvetinové symboly vyberajú z miestnej divokej flóry. Niekedy sa symbolom stáva nie divoký, ale prešľachtený kvet. Na Maldivách sa ním stala ruže polyantka, jediná ruža, ktorú možno na týchto ostrovoch úspešne pestovať. Symbolom Singapuru bola vyhlásená orchidea vanda, Miss Hoakin, hybrid medzi dvoma druhmi vandy, V. teres a V. hookeri. Ružové, fialovo tieňované kvietky orchidey pripomínajú farebný odev Singapurských žien. Nepretržité celoročné kvitnutia tejto orchidey podľa mienky vlády symbolizuje pokrok národa.

Lipa a dub: Symboly Slovanov a ich význam

Lipa je statný listnatý strom, vysoký 20 až 40 metrov, dožívajúci sa vysokej staroby. Má hustú košatú korunu. Listy majú typický srdcovitý tvar s pílkovitým okrajom a dlhú stopku. Lipové drevo je biele, mäkké s charakteristickou vôňou. Kvety sú v súkvetiach po 3 až 16 kvetov. Sú svetložlté a majú jeden zelenožltý listeň. Kvitnú v júni, júli. Voňavé kvety poskytujú bohatú pastvu pre včely. Lipa rastie v listnatých svetlých lesoch, hájoch od nížin až do hôr takmer v celej Európe. Je významná európska drevina. Využíva sa vo farmácii, včelárstve, rezbárstve. Lipa malolistá je nielen okrasná drevina, ale je i veľmi významná liečivá rastlina. Zbierame kvet, na začiatku kvitnutia, nie neskôr.

Názory na historický význam lipy sa rozchádzajú - jedni považujú za symbol Slovanov lipu a dub za symbol Germánov, iní tvrdia, že symbolom Slovanov je práve dub. V našej vlasti ľudia oddávna uctievali lipu ako strom slovanskej vzájomnosti, priateľstva. Veľa miest je podľa nej nazvaných, objavuje sa v slovenských pesničkách a erboch. Lipa je strom lásky. Možno práve preto ľudia odvodili symbol srdca z tvaru lipového listu. Lipovému drevu sa pripisovala magická moc hlavne v boji proti démonom a upírom. Lipa svojou rozloženou a majestátnou korunou v čase kvitnutia s omamnou vôňou sa stala miestom pre mnohé vzájomné mierové dohody medzi rozhnevanými rodmi. Verilo sa aj tomu, kde stojí lipa, tak blesky Perúna zriedka uderia. Lipa navracia chorým silu v podobe liečivých čajov. Historicky pod lipami sa konali zhromaždenia, aj sa oslavovalo. Lipa bola posvätným stromom všetkých Slovanov, zasvätili ju bohyni Lade. Ján Kollár ju povýšil na symbol slovanskej vzájomnosti.

Najposvätnějším stromom Slovanov, rovnako ako všetkých Indoevropanov, bol dub zasvätený hromovládnému Perunovi (viď. litovské Perkunas = dub), imponujúci svojou silou, mohutnosťou a tvrdosťou dreva. Dub lat. Quercus (staroslovansky dob prip. dab) sa zvyčajne prekladá ako „tmavý“.

Kytica z drahokamov Márie Terézie

Kytica z drahokamov je naozajstný klenot, vrchol remeselnej zručnosti a umeleckého majstrovstva. Kytica prekypujúca najrozmanitejšími drahokamami bola zhotovená na príkaz panovníčky Márie Terézie pre jej manžela Františka I. Toto malé meninové prekvapenie, ktorým cisárovná obdarovala na znak lásky svojho manžela v roku 1760, sa stalo základným kameňom jednej z najstarších a najcennejších prírodovedných zbierok v Európe. Kytica z drahokamov je vystavená v priestoroch Prírodovedného múzea vo Viedni.

Manžel Márie Terézie František I. Lotrinský bol veľkým mecenášom prírodných vied a milovníkom drahých kameňov. Stále rozširoval dvorné zbierky, ktoré vznikli už za Ferdinanda I. v 16. storočí. Srdce cisárskej kráľovskej prírodovednej zbierky tvorilo neuveriteľných 30 000 predmetov vrátane vzácnych skamenelín, slimákov, ulitníkov a koralov, ako aj vzácnych minerálov a drahých kameňov. Cisár svoju zbierku miloval a údajne ju navštevoval každý deň.

V kytici vysokej 47 centimetrov a širokej 25 centimetrov bolo použitých spolu 2 863 drahých kameňov, z toho údajne 1 119 diamantov a briliantov. Použitá zlatnícka technika a spracovanie kameňov naznačujú, že ju v rokoch 1755 až 1763 vytvorila frankfurtská škola okolo Georga Gottfrieda Lautensacka. Kytica z drahokamov vo váze z horského krištáľu je skutočným umeleckým dielom.

Remeselníci pri tvorbe kytice použili širokú škálu drahokamov s nádherným leskom a so žiarivými farbami. Na materiáli sa pri príprave daru pre cisára nešetrilo. More trblietavých kvetov, spolu ich má byť 61, a drobného hmyzu vytvorili klenotníci zo smaragdov, zafírov, z rubínov, tyrkysov, topásov, zo spinelov, z ametystov, opálov a rôznych achátov.

Drahokamy v kytici a ich pôvod

V kontexte zbierky minerálov je nezvyčajné, že všetky použité kamene sú brúsené. Rôzne brúsenia kameňov vyzdvihujú ich osobitné farebné vlastnosti. V prípade kvetov alebo drobného hmyzu autorom nešlo o botanickú alebo zoologickú presnosť. Figurálne zobrazenia sa sústreďovali skôr na dekoratívnosť a predovšetkým na mineralogické aspekty. Z ríše hmyzu obsahuje kytica motýle, muchu, včelu, ale aj švába či pavúka.

Objavenie amerického kontinentu na konci 15. storočia so sebou prinieslo nové náleziská minerálov a drahokamov. Diamanty, ktoré boli už v tých časoch najviac cenené spomedzi drahokamov pre svoju tvrdosť a čírosť, pochádzali najčastejšie z Južnej Ameriky, predovšetkým z Brazílie. Diamanty vznikajú v zemskom plášti v hĺbke 140 - 190 kilometrov pod povrchom. Na povrch sa dostávajú v magme pohybom plášťa v akýchsi dlhých trubiciach, ktorými prúdi roztavená hornina. Sú mimoriadne žiadané pre svoju tvrdosť a žiarivý ligotavý lesk. Čisté diamanty sú číre a bezfarebné. Medzi veľmi cenené drahokamy patria smaragdy, ktoré nájdeme aj v kytici Márie Terézie. Ide o odrodu kremičitanového minerálu nazývaného beryl. Neskôr pribudli bane v Kolumbii, napríklad v Muze alebo Chivore, ktoré dodávali tmavozelené smaragdy najvyššej kvality. Za svoje sfarbenie vďačia smaragdy prímesiam chrómu a vanádu. Kytica obsahuje ďalšie drahokamy patriace medzi beryly, akvamaríny, ktoré sa tiež dovážali z Latinskej Ameriky. Medzi najvýraznejšie drahokamy v kytici patria rubíny, ktoré oko pozorovateľa upútajú svojou výraznou červenou farbou.

tags: #damassky #kvet #povod

Populárne príspevky:

• Prečítajte si o exotickej orchidei
• Využitie muškátového kvetu v kuchyni
• ako bojovať proti škodcom na krušpáne
• Všetko o horci lekárskom
• Inšpirácia na jesennú kyticu