Tuja Smaragd: Komplexný sprievodca pestovaním a starostlivosťou

Tuje, napriek kritike, patria medzi často používané ihličnany na vytvorenie zelenej steny, ktorá dokáže v krátkom čase opticky oddeliť priestor, izolovať ho od komunikácie a tiež nahradiť pevné oplotenie. Tuje patria medzi nenáročné druhy, čo sa týka pôdnych podmienok a vlahy. Dobre rastú na plnom slnku aj v polotieni. Tuja (Thuja) je obľúbený vždyzelený ihličnan, ktorý sa často používa na vytváranie živých plotov alebo ako solitérny strom v záhradách. Tento strom sa vyznačuje hustým a pravidelným rastom, vďaka čomu je ideálny na vytvorenie súkromia v záhrade.

Pôvodným domovom vždyzelených drevín je Severná Amerika, kde sú dodnes označované ako „stromy života“. Tento prívlastok si získali práve vďaka celoročne zelenému vzhľadu, ktorým oživujú vonkajšie plochy celý rok vrátane zimy. Vďaka svojmu neopadavému charakteru sa ujali aj u nás, kde patria medzi najviac pestované okrasné dreviny.

Druhy tují a ich charakteristika

Rod tují v sebe zahŕňa 5 rozličných druhov. V minulosti bolo do tohto rodu zaradených 6 druhov. Patrí tu:

Tuja západná (Thuja occidentalis)
Tuja japonská (Thuja standishii)
Tuja sečuánska (Thuja sutchuenensis)
Tuja riasnatá (Thuja plicata)
Tuja kórejská (Thuja koraiensis)
Tuja východná (Thuja orientalis) či správne Tujovec východný (Platycladus orientalis syn. Biota orientalis) - v minulosti tento ihličnan patril do rodu tují, v súčasnosti sa radí do samostatného rodu.

V skupine týchto ihličnanov nájdeme veľké množstvo kultivarov. Vďaka tomu máme k dispozícii veľkú rozmanitosť tvarov, veľkosti i farieb. Vysoké, krovité, zakrpatené i plocho rozložité. Stromovité, kužeľovité, úzke, stĺpovité, guľovité, vajcovité, pravidelného i nepravidelného tvaru. V odtieňoch od tmavozelenej cez svetlozelenú až po zlatožltú farbu, ale i s modrým nádychom. Výber je naozaj široký a môžete ich pestovať ako solitérne rastliny, v skalkách, skupinovej výsadbe, ako živý plot, ale i v pestovateľských nádobách na balkónoch či terasách.

V našich podmienkach sa stretneme s Tujou západnou (Thuja occidentalis), Tujou riasnatou (Thuja plicata), Tujou kórejskou (Thuja koraiensis) a Tujovcom východným (Platycladus orientalis) - niektorí predajcovia ho stále uvádzajú pod starým názvom Tuja východná (Thuja orientalis).

Tuja západná 'Smaragd' - najobľúbenejší kultivar

Tuja západná Smaragd, nazývaná aj tuja smaragdová, je najobľúbenejšia záhradná rastlina, ideálna na živý plot. U nás si vydobyla svoje miesto hlavne vďaka svojmu kompaktnému kužeľovitému tvaru a nádhernému zelenému sfarbeniu, ktoré ju robia jedinečnou medzi tujami. Pre mnohých skúsených záhradkárov je tuja 'Smaragd' často považovaná za najkrajšiu a najviac odporúčanú z odrôd tují. Má sýtozelené ihličie, ktoré si zachováva aj v zime a neopadáva. Je mrazuvzdorná.

Pestovanie Tuje Smaragd

Pestovanie tují je jednoduché, ak dodržiavate niekoľko základných pravidiel. Tuja Smaragd je obzvlášť hustá a stĺpovitá. Jej úzky vzrast znamená, že na rozdiel od väčšiny ostatných tují potrebuje relatívne málo prerezávania, pretože rastie pomaly do šírky.

Stanovište a pôda

Tuja západná Smaragd má rada skôr slnečné alebo aspoň polotienisté miesta. Hoci dokážu rásť aj v tieni, pre najlepší rast, hustotu a farbu lístia je ideálne zabezpečiť dostatok slnečného svetla. Tuje potrebujú pôdu, ktorá je dobre priepustná, aby sa zabránilo premočeniu koreňov. Mierne kyslá až neutrálna pôda je ideálna.

Tuja Smaragd má rada mierne kyslú, radšej vzdušnejšiu a na živiny bohatšiu pôdu. Nikdy nesaďte tuju smaragd do ílu alebo inej ťažkej nepriedušnej pôdy, najlepšia je kyprá a priedušná pôda, aj piesčitá pôda je ideálna. Ak v mieste výsadby nie je dostatočne kvalitná pôda, možno ju skvalitniť pridaním rašelinového substrátu. Keď je pôda v mieste výsadby nepoužiteľná, je nutné vytvoriť celistvú drážku o minimálnej hĺbke 50 cm a min. šírke 50 cm, táto drážka by mala mať aj drenáž pre odvod prebytočnej vody, aby nedošlo k utopeniu koreňových systémov.

Základom využitia živín v pôde je vyrovnanosť vlahy, humusu a pôdnej reakcie. Pôdnu reakciu vyjadrujeme stupňami pH. Silne kyslé pôdy majú reakciu okolo 3 pH a silne alkalické reakcie okolo 9 pH. Kyslé pôdy, ak sú premokrené, odvodníme a používame mletý vápenec alebo hasené vápno. Najlepšie je vápenec zapraviť priamo pred výsadbou.

Pokiaľ nemáte priepustnú pôdu, je potrebné na dno výsadbovej jamy použiť drenážnu vrstvu. Ako drenáž môžete použiť rôzne prírodné materiály, napríklad ZeoSand alebo Zeolit Agro. Vyhĺbte asi o 0,5m hlbšiu jamu, aplikujte na jej dno 0,5 kg - 1 kg ZeoSandu alebo Zeolit Agro (podľa veľkosti stromčeka). Následne ich prekryte vrstvou zeminy. Pri ich zapracovaní do pôdy doplníte živiny ako dusík, horčík, draslík či vápnik a ďalšie nevyhnutné mikroživiny, ktoré budú prístupné po dlhšiu dobu. Zároveň prispejete k efektívnejšiemu hospodáreniu s vodou a zamedzíte vyplavovaniu živín do spodných vôd.

Výsadba a rozostupy

Dreviny zakúpené v kontajneroch sa vysádzajú od marca do novembra, alebo do trvalého zamrznutia pôdy, podľa podmienok. Dreviny väčšie resp. rýchlorastúce tuje nevyžadujú inak špeciálne podmienky pre rast.

Rozostupy pri výsadbe sú veľmi dôležité. Spon vysádzaných drevín sa udáva podľa výšky plota v budúcnosti. Pokiaľ chcete živý plot do výšky 4-5 m, potrebujete rozostupy 80 - 90 cm od seba. Pokiaľ chcete finálnu výšku plota do 3 m, rozostup 70 cm je ideálny. Menšie ploty - menšie rozostupy. Minimálne však 50 cm od seba. Pri nesprávnom rozostupe v budúcnosti hrozí pomalý rast, zakrpatenie každej druhej dreviny vo výsadbe, slabé prírastky, konkurenčný boj o vodu, živiny, koreňový priestor. Hustá výsadba sa rovná nevetraný priestor a vznik múčnatiek, hubových ochorení atď. Od oplotenia je tiež vhodné dodržať vzdialenosť 70-80 cm.

Pre výsadbu do živého plota vykopeme ryhu približne na 1,2 x šírky balu rastlín, ktoré budeme vysádzať. Hĺbku vytvoríme o niečo väčšiu ako je hĺbka balu, pretože je dobré pred umiestnením tuje smaragd pôdu pod ňou prekypriť a najlepšie aj premiešať so substrátom určeným na okrasné dreviny alebo substrátom pre ihličnany. Potom už môžeme tuju do takto vykopanej diery umiestniť tak, aby bol bal celý pod zemou. Vrchný koniec balu by tak mal byť ľahko pod úrovňou zeme.

Nezabúdame polievať i v zime (mierne), keď nie je zamrznutá zemina a na jar 1x a počas vegetácie 2x mierne prihnojiť podľa návodu výrobcov hnojív. V horúcom lete polievať i 2x do týždňa hlavne na rozpálených betónových terasách.

Stříhání živého plotu - Jak ostříhat živý plot? | RentSetGo

Zálievka a hnojenie

Pravidelná zálievka pre mladé stromy: Po výsadbe potrebujú mladé tuje pravidelné polievanie, aby sa dobre zakorenili, najmä počas prvého roka. Tuje je vhodné v prvých rokoch po výsadbe intenzívne zalievať, hlavne v letných mesiacoch pri nedostatku vlahy. Zálievka Tuje Smaragd je potrebná predovšetkým v období sucha. Obzvlášť vhodná je na slnečnom a suchom stanovišti. Dlhotrvajúce sucho je nepriateľom všetkých vždyzelených ihličnanov.

Hnojenie je dobré vykonať najmä tam, kde je pôda chudobnejšia na minerály a živiny. Hnojenie Tuje Smaragd vykonávame od jari, kedy na jar je možné hnojiť viac a na jeseň už menej. Ideálne je spojenie s granulovaným hnojivom Osmocote s postupným uvoľňovaním živín. Zapracováva sa do substrátu pred výsadbou (neskôr počas rastu).

Na jar môžeme použiť cererit 1-2 x ročne alebo hnojivá, ktoré sú bežne dostupné na konifery. Koncom mesiaca august ukončiť hnojenie hnojivami obsahujúce vysoké množstvo dusíka a pokračovať s hnojivami obsahujúce draslo pre vyzrievanie pletív.

Strihanie a tvarovanie

Tuje striháme cca 2-3x ročne, zo strán, vrchol nechávame dorásť do požadovanej výšky až potom zastrihneme. Pokiaľ chcete extra hustý plot, zostrihnite aj vrchol, ten sa pravdepodobne rozvetví na 2. Rez tují je ideálne vykonať prvýkrát na jar v mesiaci apríl, druhý letný rez v júni a posledný na koniec augusta - september. Strihajú sa nožnicami alebo krovinorezom. Ideálny rez je tesne pred dažďom, pod mrakom, nie v horúčavách.

So strihaním Tuje západnej Smaragd je lepšie počkať, až sa stromčeky dobre zakorenia. To môže trošku trvať, ale minimálne je dobré ne nechať ich 2 až 3 mesiace v kľude zakoreniť. V priebehu tejto doby je nutná pravidelná zálievka. Tuje západné Smaragd môžeme nechať pokojne rásť a zastrihnúť ich môžeme už rok od výsadby.

Živý plot z Tuje Smaragd je dobré strihať približne 2x ročne. Prvýkrát v termíne, kedy je dokončený hlavný predlžovací rast - na konci jari (v júni) a druhýkrát koncom leta (koniec augusta až septembra) pre finalizáciu tvaru. V prvých rokoch ešte nepotrebujete zastrihávať vrcholky tují, len strihať boky a to pod miernym uhlom kopírujúcim kužeľovitý tvar Smaragdu. Tuja západná Smaragd bude potom stále hustá. Po dosiahnutí požadovanej výšky môžeme pridať aj pravidelný zástrih vrcholkov.

Ak rýchlorastúci kultivar nebudete pravidelne strihať, najneskôr 1 rok po výsadbe, nezískate požadovaný hustý živý plot poskytujúci súkromie a príjemný vzhľad. Pravidelný každoročný rez je preto nevyhnutný. Tvarovanie rezom zabezpečuje dostatok slnečného svetla pre nižšie časti tuje. Ak ho nemajú, vytvára sa v nich viac drevnatých vetiev bez ihličia. Zároveň rezom zabezpečíte bohatšie smerovanie živín do nižších častí rastliny, vďaka čomu budú rovnaké pekne zelené ako vrchná časť.

Nikdy nestrihajte tuje hlboko do drevnatých častí bez ihličia. Na tých miestach, by ostali holé konáre bez ihličia, lebo len konáriky so zeleným ihličím dokážu dorastať. Aby boli celé rastliny rovnomerne pokryté zeleným ihličím, odporúča sa tvarovať živý plot od mlada do tzv. kónického tvaru. Teda tak, že jeho spodná časť bude širšia a postupne smerom k vrcholu sa bude zužovať. Odporúčaný sklon strihu je 5° až 10°. Tento tvar zároveň pomáha predchádzať poškodeniam spôsobeným snehovou nádielkou. Pri strihaní tují začnite úpravu vždy spodnou časťou a následne boky. Ako poslednú zostrihajte vrchnú časť.

Pestovanie tují v nádobách

Tuje môžete pestovať aj celoročne v nádobe, ideálne ak nie je plastová. Obyčajne skrášľujú vchod do domu, lemujú balkón či terasu. Nádoba musí byť dostatočne veľká, primeraná koreňovému balu pri kúpe. V malom kvetináči s minimom priestoru pre korene budú aj minimálne rásť. Črepníky používame priemerom čo najväčšie, aby mali tuje dostatok zeminy a živín na rast. Odporúčam 45x45 plastové. Plasty nesajú vodu koreňovému systému a rastlina udrží vlahu, ak ju prípadne zabudnete poliať.

Ihličnany môžeme ľahko pestovať aj v črepníkoch na balkóne a terase. Základné pravidlo: čím väčší črepník použijeme, tým lepší je rast. Použite zmes dobrej záhradnej zeme a rašeliny (pomer 1:1). Na spodok črepníka dajte 5 cm vrstvu štrku pre lepšiu drenáž. Vrstvu zakryte rúnom, aby sa pôda nepremiešala so štrkom. Miesto očkovania musí byť asi jeden centimeter pod zemou. Dávajte pozor na okraj črepníka, aby zem nebola až po úplný okraj, kvôli lepšiemu zalievaniu.

Obyčajne sa zalievajú raz denne. Zimná ochrana: črepníky postavte na chránené miesto tesne vedľa seba. Pri silných mrazoch sa črepník musí zabezpečiť rúnom. Nezabúdajte, že aj v zime je nutná mierna zálievka. Mráz znižuje vlhkosť pôdy. Preto rastliny častejšie vysychajú než vymŕzajú.

Rast a mrazuvzdornosť

Tuje rastú priemerne 20-40 cm ročne. Je to závislé od kultivaru a podmienok pestovania. Vo vhodnej oblasti s pravidelným hnojením a primeranou závlahou rastú 25-40 cm ročne. Najrýchlejší rast dosahuje na slnečnom mieste, ale darí sa jej aj v polotieni alebo tieni, je nenáročná na pôdu a zavlažovanie, ročne narastie až 50 cm. Ak chceme čím skôr vyššie tuje, tak strihanie môžeme robiť až vo výške, do ktorej má tuja rásť. Tu si treba uvedomiť, či chceme zachovať kontúru tuje alebo vytvoriť živý plot. Preto sa vysádza na širší rozpon napr. 120 cm.

Jedným z hlavných dôvodov, pre ktoré sú tuje u nás také obľúbené, je ich odolnosť voči chladu. Platí to aj v prípade tuje smaragd, ktorá sa vyznačuje pomerne vysokou mrazuvzdornosťou. Drevina zvláda oba teplotné extrémy. Okrem silnejších mrazov bez väčších problémov znesie aj letné horúčavy. Ihličnany s postranným rastom (borievka čínska, nízke druhy tisov) sa môžu polámať pod váhou snehovej vrstvy. Toto nebezpečenstvo hrozí aj druhom so stĺpovitým vzrastom (borievka, tis) - môžu sa rozpadnúť. V zimnom období je vhodné mladé rastlinky uviazať okolo kmeňa, aby vetvičky sneh nepolámal. Je možné čerstvý sneh i striasť, čo sa veľmi neodporúča pre časté polámanie zamrznutých vetvičiek.

Choroby a škodcovia tují

Pravidelne kontrolujte aj zdravotný stav drevín. Tuje sú voči škodcom pomerne odolné, ale môžu byť napadnuté voškami alebo roztočmi. Tuje sú odolné voči chorobám a ľahko sa pestujú. Dobrá odolnosť nie je zárukou, že tuja nebude čeliť rôznym ochoreniam. Napriek vynikajúcej vitalite ju ohrozujú plesne, ktorým sa darí najmä na prelome zimy a jari. Dôležité je udržiavať primeranú mieru vlahy a na vybrané časti dreviny občas aplikovať fungicídny postrek. Rôzne ochranné prostriedky sú účinné aj proti voškám, lykokazu či štítničke.

Choroby

Prejavujú sa žltnutím a neskôr hnednutím výhonkov hlavne na jar za vlhkého počasia. Rastliny treba ošetriť fungicídnymi postrekmi napr. Ronilan, Saprol, Rowral. V jesennom období môžeme použiť napr. Champion 50WG.

V našich klimatických podmienkach sa najčastejšie môžeme stretnúť týmito ochoreniami tují:

Fytoftorová hniloba koreňa (Phytophthora spp.)
Hnednutie ihlíc tují (Didymascella thujina)
Pestalotia funerea (syn. Pestalotiopsis funerea)
Spáľovka tuje (Kabatina thujae)

Rozvoj hubových ochorení podporuje nadmerne vlhké prostredie a kyslejšie pH pôdy. Pri silnom napadnutí je odporúčané použitie fungicídnych prípravkov a doplnenie vápnika. Keďže hubám vo všeobecnosti nevyhovuje zásadité prostredie, aplikácia KlinoGrow vo forme postreku je nielen vhodná pri napadnutí, ale aj ako jeho prevencia.

Vhodné je zapracovať do pôdy KalciFerro - jemne mletý dolomitný vápenec. Jeho aplikáciou do pôdy nielen zlepšíte jej vlastnosti, zvýšite účinnosť hnojív, využitie živín, ale vyrovnáte pH pôdy a prispejete k vytvoreniu nevhodného prostredia pre huby napadajúce tuje. Okrem nadmernej vlhkosti a pH pôdy napadnutiu hubovými patogénmi sú náchylnejšie tie, ktoré majú nevyváženú výživu, poruchu vstrebávania niektorej zo živín, či stres z nevhodných pestovateľských podmienok.

Škodcovia

Žltnutie listov môže spôsobiť i nedostatok horčíka. Môžeme použiť tzv. Horkú soľ najlepšie vo vode rozpustnú aplikovanú ku koreňom. Horkú soľ nepoužívať po výsadbe. Proti škodcom ako roztočce, vošky, méry, molice, húsenice, slimáky použiť chemické ošetrenie. Chemické látky používame bežne dostupné v predajniach.

Škodcovia, ktorí si môžu pochutnávať na týchto rastlinách je niekoľko. Pozrime sa na tie, ktoré sa u nás vyskytujú najčastejšie:

Lykokaz borievkový (Phymatodes glabratus)
Lykokaz tujový (Phloeosinus thujae)
Mínerka tujová (Argyresthia thuiella)
Priadzovček smrekovcový (Argyresthia dilectella, A. trifasciata)
Krasoň borievkový (Lamprodila festiva)
Červce (Coccoidea) a puklice
Štítnička borievková (Carulaspis juniperi)
Roztočce - roztoč červený (Tetranychus urticae)
Vošky (Aphidinea alebo Aphidoidea)
Méry (Psylloidea)

Voška smreková: Saje na spodnej strane ihličia, ktoré po čase zožltne, zhnedne a nakoniec opadne. Pri väčšom výskyte napadá aj mladé výhony. Ochrana: prostriedky proti savému hmyzu. Prevenciou je priebežná kontrola na spodnej strane ihličia. Hálky: Ananásu podobné nádorky na smrekoch vznikajú saním vošiek. Ak hrozí napadnutie ešte z predošlého roku, preventívne ošetríme ešte pred rašením, pokiaľ je to možné v marci. Pri viditeľnom napadnutí stačí odrezať napadnutú časť a spáliť. Zavíjač borový: Špičky výhonkov v hornej časti zhnednú a uschnú. Po odlomení je vidieť hnedasté larvy a duté požerové chodbičky. Najlepší termín ochrany je koniec apríla a začiatok mája. Pri silnom napadnutí v predchádzajúcom roku sa nesmie zabudnúť na preventívny postrek. Voška vlnatka: Prejaví sa ako biele bodky na ihličí, na kôre a na mladých výhonkoch borovíc, douglasiek a smrekov. Často i ako následok dlhodobého sucha. Ochrana: prostriedky proti savému hmyzu.

Krasoň smrekový: Škodca, ktorý sa začal objavovať od roku 2018. Krasoň sa rojí v máji a sčasti aj v júni, kedy je potrebné tuje postrekovať 3-5 x po sebe cca v 7-10 dňových intervaloch. Insekticídy treba striedať nielen na dospelé jedince, ale i na larvy. Náznak zvädnutia listu, prípadne hnedé vetvičky treba vystrihnúť až ku kmeňu. Ak sa dostane do kmeňa, odumiera celá thuja. Na larvy, kukly sú účinné prípravky Omite, Apollo 50 SC, Nissorun 50 SC.

tags: #tuja #smaragd #okolo #domu