Tuja a jej vplyv na okolie: Pestovanie, choroby a alergie

Tuja (Thuja) predstavuje rod stálozelených ihličnatých drevín, ktorý zahŕňa 5 druhov. Tuje patria do čeľade cyprusovité (Cupressaceae) a dorastať môžu až do výšky dvadsiatich metrov. Pre svoje celoročné dekoratívne vlastnosti a jednoduchosť pestovania sú tuje medzi okrasnými ihličnanmi veľmi vyhľadávané. Tvoria husté zelené steny a chránia súkromie, no zároveň ich blízkosť nemusí vyhovovať všetkým rastlinám.

Rod tují v sebe zahŕňa 5 rozličných druhov: Tuja západná (Thuja occidentalis), Tuja japonská (Thuja standishii), Tuja sečuánska (Thuja sutchuenensis), Tuja riasnatá (Thuja plicata) a Tuja kórejská (Thuja koraiensis). V minulosti do tohto rodu patril aj Tujovec východný (Platycladus orientalis syn. Biota orientalis), ktorý sa v súčasnosti radí do samostatného rodu. V skupine týchto ihličnanov nájdeme veľké množstvo kultivarov s rozmanitosťou tvarov, veľkosti i farieb - od vysokých, krovitých, zakrpatených až po plocho rozložité.

V našich podmienkach sa najčastejšie stretneme s Tujou západnou (Thuja occidentalis), Tujou riasnatou (Thuja plicata), Tujou kórejskou (Thuja koraiensis) a Tujovcom východným (Platycladus orientalis), ktorý je niekedy stále uvádzaný pod starým názvom Tuja východná (Thuja orientalis).

Vplyv tuje na okolité prostredie

Tuje patria k najčastejšie vysádzaným ihličnanom v slovenských záhradách. Sú nenáročné na údržbu, rýchlo rastú, vytvárajú súkromie a fungujú ako účinná vetrolamová bariéra. Práve preto sa z nich často budujú husté živé ploty. Málokto si však uvedomuje, že ich blízkosť nemusí vyhovovať všetkým rastlinám. Niektoré druhy v ich tieni a suchšej pôde postupne chradnú.

Nejde o to, že by tuje boli „zlé“, ale ich korene a husté vetvy vytvárajú prostredie, ktoré mení podmienky v okolí. Ak viete, čo rastlinám prekáža a ako tuje správne pestovať, dokážete si udržať harmonickú a zdravú záhradu.

Čo sa deje pod tujami

Tuje majú plytký, no rozvetvený koreňový systém. Korene sa rozširujú do šírky a z pôdy prijímajú veľké množstvo vody i živín. Ak je teda v blízkosti živého plota vysadených viac rastlín, vzniká medzi nimi prirodzená konkurencia - a tuje v nej často víťazia. Pôda v ich okolí býva suchšia a chudobnejšia, čo je hlavný dôvod, prečo sa niektorým druhom prestáva dariť.

Ďalším faktorom je tieň. Husté konáre neprepúšťajú dostatok svetla ani zrážok, takže pod tujami býva pôda tvrdšia a menej prevzdušnená. Opadané ihličie sa rozkladá pomaly a mierne okysľuje pôdu - nie je to extrémne, ale rastliny preferujúce zásadité prostredie to môžu pociťovať.

Okrem toho tuje prirodzene produkujú fytoncídy, látky s antibakteriálnym účinkom. Tie pomáhajú rastline brániť sa pred mikroorganizmami, no ich množstvo v pôde je malé a rast iných druhov významne neovplyvňuje. Hlavným problémom teda nie je „chemické dusenie“, ale skôr nedostatok vody, živín a svetla.

Alelopatický účinok tují

Niektoré druhy tují môžu uvoľňovať látky s tzv. alelopatickým účinkom. Laboratórne pokusy s druhom tuja západná (T. occidentalis) preukázali, že extrakty zo šupinovitých listov dokážu spomaliť klíčenie semien iných rastlín. Tento efekt, aj keď nemusí byť vždy výrazný v záhradných podmienkach, prispieva k celkovému obmedzeniu rastu iných druhov v blízkosti tují.

Ktorým rastlinám sa pri tujach nedarí

Niektoré druhy sú na sucho, tieň a kyslejšiu pôdu citlivé, a preto pri tujach trpia:

• Levanduľa - potrebuje veľa slnka, priepustnú a vápenitú pôdu. V tieni a vlhku pod tujami postupne odumiera.
• Plamienok (clematis) - obľubuje vzdušné, svetlé miesta a živnú pôdu. Pri hustých ihličnanoch stráca vitalitu a prestáva kvitnúť.
• Rododendron a azalka - síce majú rady kyslú pôdu, no ich jemné korene sú citlivé na suchšie podmienky. Tuje im odoberajú vlahu, a tak sa im v tesnej blízkosti nedarí.
• Brezy - podobne ako tuje majú plytké korene, takže medzi nimi vzniká silná konkurencia o vodu. Výsledkom sú oslabené stromy na oboch stranách.
• Ovocné kríky (ríbezle, egreše, čučoriedky) - v prvých rokoch ešte rastú, no časom ich úroda slabne pre suchšiu pôdu a nedostatok živín.
• Lobelka šarlátová - vyžaduje trvalo vlhkú pôdu, ktorú v okolí tují nenájde.

Tieto rastliny síce nie sú odsúdené na zánik, ale bez dodatočnej starostlivosti (napr. mulčovanie, pravidelná zálievka a hnojenie) sa im v blízkosti tují nedarí optimálne.

Rastliny, ktoré si s tujami rozumejú

Našťastie existuje viacero druhov, ktoré si v prostredí okolo tují vedia poradiť. Vyhovuje im tieň, suchšia pôda aj mierna kyslosť:

• Hosty - tieňomilné rastliny s dekoratívnymi listami, ktoré dobre znášajú aj hustejšie prostredie.
• Bergenie - nenáročná trvalka, ktorá rastie aj v chudobnejšej pôde.
• Paprade - prirodzene sa im darí v tieni, takže pod tujami sa cítia ako doma.
• Brunnera - má rád polotieň a vlhkejšie miesta, no zvládne aj suchšie podmienky.
• Pakosty a denivky - spoľahlivé a prispôsobivé rastliny, ktoré vytvoria pekný prechod medzi trávnikom a živým plotom.

Ak tieto druhy doplníte o mulčovaciu vrstvu, ktorá pomáha udržiavať vlhkosť, vytvoríte vizuálne peknú a stabilnú výsadbu, kde sa rastliny navzájom nebudú oslabovať.

Tuje a biodiverzita

Pre tunajší ekosystém sú tuje len veľmi málo perspektívne. Aj keď sú s obľubou obžierané zverou, poskytujú len málo ekosystémových služieb. Na živé ploty sme si automaticky zvykli vyberať dreviny, o ktorých si myslíme, že ich dobre poznáme. Pri sadení sa však často stáva, že nedodržíme optimálne vzdialenosti a zanedbáme ich základnú starostlivosť.

Od začiatku 21. storočia k nám prichádza trend strihaných, vždyzelených živých plotov. Kráľovnou medzi ihličnanmi sa stáva tuja. Tujové tvarované ploty lemujú ulice a navzájom oddeľujú záhrady, ktoré začínajú byť uniformné a sterilné vo vegetačných druhoch. Ploty tak, chtiac či nechtiac, prispievajú k odcudzeniu vzťahu človeka k prírode. Steny živých plotov uzatvárajú človeka do vlastného sveta, bez záujmu o svoje okolie.

Pri živom plote však máte viacero možností pri výbere rastlín. Domácimi druhmi podporíte biodiverzitu v záhrade, potešíte užitočné opeľovače, vtáctvo, ježe či dokonca dážďovky. Môžete si zvoliť aj cudzokrajné druhy, ktoré splnia širokú škálu požiadaviek - rýchly či pomalý rast, vždyzelené či opadavé, ihličnaté, ale aj listnaté. Výber je veľmi pestrý. Pri výbere rastlín preto berte ohľad nielen na vzhľad záhrady, ale aj na to, ako bude plot ovplyvňovať okolie.

Pestovanie a starostlivosť o tuje

Tuje sú medzi okrasnými ihličnanmi asi najvyhľadávanejšie. Obľubujú výživnú, priepustnú pôdu, no nevyhovuje im ťažká a ílovitá pôda. Zvládajú rôzne poveternostné podmienky, preto sú vhodné aj ako vetrolamy. Obzvlášť mladé stromčeky potrebujú pravidelnú zálievku, ale aj pre staršie je nevyhnutná najmä v období sucha. Osobitne tuje pestované v pestovateľských nádobách alebo kvetináčoch počas suchej zimy potrebujú dostatočnú zálievku.

Vysádzanie tují

Vysádzanie tují sa odporúča skoro na jar, keď rozmrzne pôda, prípadne na jeseň, kým pôda nezamrzne. Tuje obľubujú priame slnko až mierny polotieň. Výsadbovú jamu prispôsobte veľkosti stromčeka a jeho koreňového systému. Mala by byť 2-krát až 3-krát širšia a hlbšia ako koreňový bal tuje. Ak chcete skupinovú výsadbu alebo živý plot, prispôsobte vzdialenosť výsadbových jám podľa kultivaru, ktorý chcete vysadiť. Pri zakladaní živého plota je dôležité dodržať dostatočné rozstupy medzi rastlinami, zabezpečiť drenáž a priepustnú pôdu. Jednotlivé rastliny sa vysádzajú podľa odrody vo vzdialenosti približne 0,8 až 1,2 metra.

Príprava pôdy pre tuje

Príprava pôdy je pre budúce prosperovanie tují nevyhnutná. Ak nemáte priepustnú pôdu, je potrebné na dno výsadbovej jamy použiť drenážnu vrstvu. Ako drenáž môžete použiť rôzne prírodné materiály, napríklad ZeoSand alebo Zeolit Agro. Vyhĺbte asi o 0,5 m hlbšiu jamu, aplikujte na jej dno 0,5 kg - 1 kg ZeoSandu alebo Zeolit Agro (podľa veľkosti stromčeka). Následne ich prekryte vrstvou zeminy. Pri ich zapracovaní do pôdy doplníte živiny ako dusík, horčík, draslík či vápnik a ďalšie nevyhnutné mikroživiny, ktoré budú prístupné po dlhšiu dobu. Zároveň prispejete k efektívnejšiemu hospodáreniu s vodou a zamedzíte vyplavovaniu živín do spodných vôd.

Zeminu, ktorú plánujete použiť na vysadenie, odporúčame obohatiť aj o organické hnojivá z hmyzieho trusu, ako sú TRusEko Agro PRÉMIUM alebo Hnojík. Kvalitný kompost i hnoj dodajú nielen živiny, potrebný humus, ale i pomôžu pôde čiastočne zvýšiť jej vodnú kapacitu. Ak nemáte kvalitne rozležaný kompost či hnoj a použijete pri výsadbe Alginit alebo HUMAC®Agro, okrem toho, že dodáte do pôdy potrebný humus a v ňom obsiahnuté živiny, zároveň pôdu detoxikujete a zvýšite kapacitu vody, ktorú pôda dokáže v sebe udržať a postupne uvoľňovať pre rastliny.

Keď máte pripravenú zeminu na výsadbu, zalejte vodou výsadbovú jamu. Uvoľnite časť koreňov v koreňovom bale a umiestnite stromček s koreňovým systémom do výsadbovej jamy tak, aby povrch koreňového balu bol tesne pod vrchom jamy. Pripravenou pôdou zasypte koreňový systém a dobre utlačte. Nezabudnite zasadený stromček výdatne zaliať. Pravidelnú zálievku, ktorú môžete obohatiť o výluh z Hnojíka, doprajte novovysadenej tuji pravidelne. Ak nakoniec použijete na prekrytie pôdy mulč, zabránite zbytočnému odparovaniu vody a udržíte vlhkosť pôdy. Umiestnite ho tak, aby ste ho nedali tesne okolo kmeňa.

Strihanie tují

Pre získanie hustého živého plota je pravidelný každoročný rez nevyhnutný. Tvarovanie rezom zabezpečuje dostatok slnečného svetla pre nižšie časti tuje. Ak ho nemajú, vytvára sa v nich viac drevnatých vetiev bez ihličia. Zároveň rezom zabezpečíte bohatšie smerovanie živín do nižších častí rastliny, vďaka čomu budú rovnako pekne zelené ako vrchná časť. Nikdy nestrihajte tuje hlboko do drevnatých častí bez ihličia, lebo len konáriky so zeleným ihličím dokážu dorastať. Odporúča sa tvarovať živý plot od mlada do tzv. kónického tvaru, teda tak, že jeho spodná časť bude širšia a postupne smerom k vrcholu sa bude zužovať. Odporúčaný sklon strihu je 5° až 10°. Tento tvar zároveň pomáha predchádzať poškodeniam spôsobeným snehovou nádielkou. Strihanie tují sa robí v čase vegetácie. Ideálnym časom na ich rez je neskoré leto až skorá jeseň. Ak ich nestihnete ostrihať v tomto čase, môžete to ešte urobiť počas neskorej jari po vyzretí nových výhonkov. Živý plot z tují sa odporúča strihať 2x ročne pre získanie hustejšieho habitu. Prvý termín je na konci jari a druhý na konci leta.

Hnojenie tují

Pre krásny a zdravý rast a prosperovanie je hnojenie u tují nevyhnutné. Odporúča sa hnojiť raz za 3 - 4 týždne, a to od začiatku mája do konca augusta. Existuje množstvo hnojív určených na ihličnany. Pre výživu tují sú odporúčané TRusEko Agro PRÉMIUM alebo Hnojík, ktoré sú organické, dlhodobo poskytujú vyvážené živiny, zabraňujú poruchám vstrebávania živín, posilňujú imunitu rastlín a obsahujú unikátnu účinnú látku Chitínu, vďaka ktorej majú repelentné účinky na škodcov. Ich používaním nemôžete spôsobiť prehnojenie či spálenie rastlín. Ďalším skvelým pomocníkom je KlinoGrow, ktorý prispeje ku sýtejšiemu vyfarbeniu vašich tují a krajšiemu a zdravšiemu rastu. Okrem toho pôsobí preventívne voči hubovým ochoreniam. Ako ochranu pred silným slnečným žiarením, pred vyblednutím sfarbenia i na zvýšenie odolnosti voči patogénom a škodcom sa odporúča ZeoSand Sil M20 a MegaSil Agro. Okrem tejto pomoci vám pomôžu znížiť množstvo zálievky potrebnej pri pestovaní tují, a to vďaka tomu, že znižujú u nich vyparovanie vody.

Pri výsadbe tují sa často robí chyba, keď sa rastliny hnoja hneď od začiatku. Mladé korienky sú veľmi citlivé a môžu sa ľahko „spáliť“. Preto platí pravidlo: v prvom roku tuje nehnojíme vôbec, iba im zabezpečíme dostatok vody. Až v ďalšej sezóne, keď sa dobre zakorenia, môžeme začať s miernym prihnojovaním špeciálnym hnojivom určeným pre ihličnany.

Choroby a škodcovia tují

Pri pestovaní týchto krásnych ihličnanov sa môžeme stretnúť s niekoľkými problémami vo forme ochorení, škodcov či negatívnych vplyvov. Aké sú a ako sa s nimi vysporiadať?

Choroby tují

V našich klimatických podmienkach sa najčastejšie môžeme stretnúť s týmito ochoreniami tují:

• Fytoftorová hniloba koreňa (Phytophthora spp.)
• Hnednutie ihlíc tují (Didymascella thujina)
• Pestalotia funerea (syn. Pestalotiopsis funerea)
• Spáľovka tuje (Kabatina thujae)

Rozvoj hubových ochorení podporuje nadmerne vlhké prostredie a kyslejšie pH pôdy. Pri silnom napadnutí je odporúčané použitie fungicídnych prípravkov a doplnenie vápnika. Keďže hubám vo všeobecnosti nevyhovuje zásadité prostredie, aplikácia KlinoGrow vo forme postreku je nielen vhodná pri napadnutí, ale aj ako jeho prevencia. Vhodné je zapracovať do pôdy KalciFerro - jemne mletý dolomitný vápenec. Jeho aplikáciou do pôdy nielen zlepšíte jej vlastnosti, zvýšite účinnosť hnojív, využitie živín, ale vyrovnáte pH pôdy a prispejete k vytvoreniu nevhodného prostredia pre huby napadajúce tuje. Okrem nadmernej vlhkosti a pH pôdy sú napadnutiu hubovými patogénmi náchylnejšie tie, ktoré majú nevyváženú výživu, poruchu vstrebávania niektorej zo živín, či stres z nevhodných pestovateľských podmienok.

Hnednutie tují: Príčiny a riešenia

Hnednutie tují je signál, že sa s rastlinou niečo deje. Nemusí ísť hneď o katastrofu, ale čím skôr zistíte príčinu, tým väčšia je šanca, že sa tuje opäť zazelenajú.

1. Prirodzené starnutie a nedostatok svetla: Staršie vetvičky môžu časom odumierať, čo sa prejavuje hnedými plochami vo vnútri koruny. Najčastejšie sa to stáva po zime, keď rastlina trpela nedostatkom slnečných lúčov. V takom prípade stačí suché a odumreté časti odstrániť.
2. Nedostatok vlahy alebo prudké výkyvy počasia: Tuje síce nie sú extrémne náročné, no dlhé suché obdobia im dokážu poriadne uškodiť. Ak sú letá horúce a bez dažďa, ihličie začne rýchlo hnednúť. Riešením je pravidelná a dostatočná zálievka.
3. Nebezpečné hubové ochorenia: Ak sa na vetvičkách objavia tmavé výhonky alebo malé zdureniny pripomínajúce vankúšiky, môže ísť o hubové ochorenie. V takom prípade je nevyhnutné zasiahnuť fungicídom.
4. Dôležitá výživa: Horčíková soľ ako záchrana: Veľmi častým problémom býva aj nedostatok horčíka. Tuje sú na tento prvok citlivé a jeho deficit sa prejavuje žltnutím a následným hnednutím ihličia. Jednoduchým riešením je postrek z horčíkovej soli (tzv. horkej soli).

Tabuľka 1: Dávkovanie horčíkovej soli pre tuje

Škodcovia tují

Škodcovia, ktorí si môžu pochutnávať na týchto rastlinách, je niekoľko. Pozrime sa na tie, ktoré sa u nás vyskytujú najčastejšie:

• Lykokaz borievkový (Phymatodes glabratus)
• Lykokaz tujový (Phloeosinus thujae)
• Mínerka tujová (Argyresthia thuiella)
• Priadzovček smrekovcový (Argyresthia dilectella, A. trifasciata)
• Krasoň borievkový (Lamprodila festiva)
• Červce (Coccoidea) a puklice
• Štítnička borievková (Carulaspis juniperi)
• Roztočce - roztoč červený (Tetranychus urticae)
• Vošky (Aphidinea alebo Aphidoidea)
• Méry (Psylloidea)

Ak sa na rastline objavia škodcovia, pomôžu špeciálne insekticídne postreky, ktoré kúpite v záhradkárskych potrebách. Kľúčom je dôsledná a pravidelná aplikácia.

Tuja a alergia

Tuje patria medzi najčastejšie vysádzané dreviny v slovenských záhradách. Tvoria husté zelené steny a chránia súkromie. Je však dôležité zvážiť ich vplyv na alergikov. Hoci tuje nie sú primárne známe ako silné alergény, je potrebné zvážiť niekoľko faktorov:

• Peľ: Tuje produkujú peľ, aj keď v menšej miere ako niektoré iné dreviny. Pre citlivých jedincov môže aj tento peľ predstavovať problém.
• Alelopatia: Niektoré druhy tují môžu uvoľňovať látky, ktoré negatívne vplývajú na rast iných rastlín v ich okolí. Hoci to priamo nesúvisí s alergiou, môže to ovplyvniť celkovú kvalitu rastlinného prostredia.
• Substrát a pleseň: Rovnako ako pri iných rastlinách, aj pri tujach je dôležité správne pestovanie, aby sa predišlo vzniku plesní v pôde, ktoré môžu byť alergénom.

Pri správnom výbere druhu a starostlivosti môžu byť niektoré druhy tují tolerované aj alergikmi. Odporúčajú sa skôr druhy, ktoré sú známe svojou nižšou produkciou peľu alebo sú menej agresívne voči okolitej vegetácii.

Tuja ako potenciálne toxická rastlina

Tuja (Thuja sp.) patrí do čeľade Cupressaceae a je jedovatá celá rastlina. Pre výťažky sa využívajú mladé vetvičky, kôra a listy. Esenciálny olej z tuje sa získava parnou destiláciou z listov, kôry a vetvičiek. Olej je buď úplne priesvitný alebo ľahko zažltnutý so sviežou gáfrovou vôňou. Vo vysokej koncentrácii obsahuje látku thujon, ktorá je vysoko toxická a môže tvoriť až 65% oleja. Po konzumácií sa objavujú príznaky ako zvracanie, hnačka, neskôr aj krvácanie žalúdočnej sliznice.

tags: #tuja #vplyv #na #okolie

Populárne príspevky:

• Filozofia sebestačnosti v poľnohospodárstve
• Sprievodca pestovaním fikusu
• Sprievodca získavaním nových rastlín hortenzie
• Ako si vybrať okrasné rastliny
• kúzlo sušených kvetov v interiéri