Tuja západná: Všetko o jej rozmiestnení, ihliciach a pestovaní

Tuja západná (Thuja occidentalis) je obľúbený ihličnan pôvodom zo Severnej Ameriky, ktorý je hojne pestovaný v európskych záhradách a parkoch. Tento druh zeravu je známy svojou hustou, kužeľovitou korunou a pravidelným, vzpriameným rastom, ktorý môže dosiahnuť výšku od 10 do 20 metrov. Ihlice zeravu západného sú šupinaté, drobné a tmavo zelené, na jar sa môžu objaviť svieže, svetlejšie výhonky.

Tuja (Thuja) predstavuje rod stálozelených ihličnatých drevín - stromov, v ktorom všetci zástupcovia majú jedného spoločného predka. Tuje patria do čeľade cyprusovité (Cupressaceae). Tuje majú v úzky pásoch sa olupujúci červenohnedý kmeň. Konáre vyrastajú mierne šikmo nahor až horizontálne. Ich listy sú typu ihlica, označované ako ihlicovité listy, ľudovo nazývané ihličie. Sú šupinovité, s obsahom éterických olejov. Z vrchnej strany sú jemne lesklé, tmavozelené, zo spodnej matné, žltozelené. Na hlavných výhonoch sú dlhšie (oproti bočným) a pichľavé. Na bočných sú približne polovičné (oproti hlavným), pritisnuté ku výhonku v oprotistojacich pároch. Kvety tuje a jej malé šišky sú nenápadné.

Tuja a jej druhy

Rod tují v sebe zahŕňa 5 rozličných druhov. V minulosti bolo do tohoto rodu zaradených 6 druhov. Patria tu: Tuja západná (Thuja occidentalis), Tuja japonská (Thuja standishii), Tuja sečuánska (Thuja sutchuenensis), Tuja riasnatá (Thuja plicata), Tuja kórejská (Thuja koraiensis). Tuja východná (Thuja orientalis) či správne Tujovec východný (Platycladus orientalis syn. Biota orientalis) - v minulosti tento ihličnan patril do rodu tují, v súčasnosti sa radí do samostatného rodu.

V skupine týchto ihličnanov nájdeme veľké množstvo kultivarov. Vďaka tomu máme k dispozícii veľkú rozmanitosť tvarov, veľkosti i farieb. Vysoké, krovité, zakrpatené i plocho rozložité. Stromovité, kužeľovité, úzke, stĺpovité, guľovité, vajcovité, pravidelného i nepravidelného tvaru. V odtieňoch od tmavozelenej cez svetlozelenú až po zlatožltú farbu, ale i s modrým nádychom. Výber je naozaj široký a môžete ich pestovať ako solitérne rastliny, v skalkách, skupinovej výsadbe, ako živý plot, ale i v pestovateľských nádobách na balkónoch či terasách.

V našich podmienkach sa stretneme s Tujou západnou (Thuja occidentalis), Tujou riasnatou (Thuja plicata), Tujou kórejskou (Thuja koraiensis) a Tujovcom východným (Platycladus orientalis) - niektorí predajcovia ho stále uvádzajú pod starým názvom Tuja východná (Thuja orientalis).

Tuja západná - kultivary

Najčastejšie u nás pestovaná tuja západná ponúka veľké množstvo kultivarov rôznych veľkostí i farieb. Môžete si vybrať rýchlo alebo pomaly rastúci kultivar, vysoký alebo malý, ihlanovitý či guľatý. Či chcete živý plot, solitér alebo ozvláštniť vašu skalku či záhon, máte z čoho vyberať.

Obľúbenými kultivarmi sú napríklad:

Tuja Smaragd - rýchlorastúca, kužeľovitý tvar, smaragdovozelená farba, dorastá do výšky 4 - 6 m a šírky 0,8 m, vhodná na živý plot.
Tuja Golden Smaragd - rýchlorastúca, kužeľovitý tvar, zlatožltá farba, dorastá do výšky 2 - 2,5 m a šírky 1 - 1,5 m, vhodná na živý plot.
Tuja Brabant - rýchlorastúca, kužeľovitý tvar, dorastá do výšky 5 m, dobre znáša znečistené prostredie, vhodná na živý plot.
Tuja Frieslandia - rýchlorastúca, široký kužeľovitý tvar, dorastá do výšky 3 m, svetlozelená farba so žltými až krémovožltými mladými výhonkami, vhodná na živý plot.
Tuja Jantar - pomaly rastúca, stĺpovitý tvar, zelená farba so zlatožltými mladými výhonkami, na jeseň sa mení na tmavomedenú farbu, dorastá do výšky 2 - 3 m a šírky 1 m, vhodná ako solitér, do skupinovej výsadby a kvetináča.
Tuja Danica - pomaly rastúca, okrúhly tvar, zelená farba, trpasličia odroda, dorastá do výšky 1 m a šírky 60 cm, vhodná do skaliek a kvetináčov.
Tuja Meinekes Zwerg - pomaly rastúca, vajcovitý tvar, tmavozelená farba s krémovými mladými výhonkami, dorastá do výšky 2 m a (po 10. rokoch 0,80 m x 0,70 m), vhodná do skaliek a kvetináčov.
Tuja Rheingold - pomaly rastúca, guľovitý tvar (neskôr široký kužeľ), zelená farba s oranžovozlatými mladými výhonkami, dorastá do výšky 3 - 4 m a šírky 2 - 4 m, vhodná ako solitér, do skupinovej výsadby a kvetináča.
Tuja Tiny Tim - pomaly rastúca, guľovitý tvar, sýtozelená farba, dorastá do výšky a šírky 40 - 50 cm, vhodná do skaliek a kvetináčov.
Tuja Mirjam - pomaly rastúca, guľovitý tvar, zlatožltá farba, dorastá do výšky a šírky 30 - 50 cm, vhodná do skaliek a kvetináčov.
Tuja západná 'Hoseri' - pomaly rastúci kultivar, hustého a sférického tvaru. Ihlice sú tmavo zelenej farby. Ročné prírastky sú cca 4 cm. V priebehu desiatich rokov dorastá do výšky 40 cm a šírky 80 cm.

Pestovanie tuje

Tuje sú medzi okrasnými ihličnanmi asi najvyhľadávanejšie. Veľké pozitívum prinášajú svojím celoročným dekorom a jednoduchosťou pestovania. Nevyhovuje im ťažká a ílovitá pôda. Obľubujú výživnú, priepustnú pôdu. Zvládajú rôzne poveternostné podmienky, preto sú vhodné aj ako vetrolamy. Zvlášť mladé stromčeky potrebujú pravidelnú zálievku, no aj pre staršie je nevyhnutná najmä v období sucha. Osobitne tuje pestované v pestovateľských nádobách alebo kvetináčoch počas suchej zimy potrebujú dostatočnú zálievku.

Vysádzanie tují

Vysádzanie tují sa odporúča skoro na jar, keď rozmrzne pôda, prípadne na jeseň, kým pôda nezamrzne. Tuje obľubujú priame slnko až mierny polotieň. Výsadbovú jamu prispôsobte veľkosti stromčeka a jeho koreňového systému. Mala by byť 2-krát až 3-krát širšia a hlbšia ako koreňový bal tuje. Ak chcete skupinovú výsadbu alebo živý plot, prispôsobte vzdialenosť výsadbových jám podľa kultivaru, ktorý chcete vysadiť.

Príprava pôdy

Príprava pôdy je pre budúce prosperovanie tují nevyhnutná. Ak nemáte priepustnú pôdu, je potrebné na dno výsadbovej jamy použiť drenážnu vrstvu. Ako drenáž môžete použiť rôzne prírodné materiály. Ako viacúčelová drenáž vám poslúžia aj ZeoSand alebo Zeolit Agro. Vyhĺbte asi o 0,5 m hlbšiu jamu, aplikujte na jej dno 0,5 kg - 1 kg ZeoSandu alebo Zeolit Agro (podľa veľkosti stromčeka). Následne ich prekryte vrstvou zeminy.

Pri ich zapracovaní do pôdy doplníte živiny ako dusík, horčík, draslík či vápnik a ďalšie nevyhnutné mikroživiny, ktoré budú prístupné po dlhšiu dobu. Zároveň prispejete k efektívnejšiemu hospodáreniu s vodou a zamedzíte vyplavovaniu živín do spodných vôd. Zeminu, ktorú plánujete použiť na vysadenie, odporúčame obohatiť aj o organické hnojivá z hmyzieho trusu.

V rámci prípravy pôdy na výsadbu, môžete zapracovať kvalitne rozležaný kompost alebo kravský či konský hnoj. Vrstvu asi 2 cm dobre zapracujte do pôdy. Aby ste sa vyhli nepríjemnostiam, je dôležité, aby boli dobre rozležané. Kvalitný kompost i hnoj dodajú nielen živiny, potrebný humus, ale i pomôžu pôde čiastočne zvýšiť jej vodnú kapacitu. Ak nemáte kvalitne rozležaný kompost či hnoj a použijete pri výsadbe Alginit alebo HUMAC®Agro, okrem toho, že dodáte do pôdy potrebný humus a v ňom obsiahnuté živiny, zároveň pôdu detoxikujete a zvýšite kapacitu vody, ktorú pôda dokáže v sebe udržať a postupne uvoľňovať pre rastliny.

Keď máte pripravenú zeminu na výsadbu, zalejte vodou výsadbovú jamu. Uvoľnite časť koreňov v koreňovom bale a umiestnite stromček s koreňovým systémom do výsadbovej jamy tak, aby povrch koreňového balu bol tesne pod vrchom jamy. Pripravenou pôdou zasypte koreňový systém a dobre utlačte. Nezabudnite zasadený stromček výdatne zaliať. Pravidelnú zálievku, ktorú môžete obohatiť o výluh z hnojív, doprajte novovysadenej tuji pravidelne.

Ak nakoniec použijete na prekrytie pôdy mulč, zabránite zbytočnému odparovaniu vody a udržíte vlhkosť pôdy. Umiestnite ho tak, aby ste ho nedali tesne okolo kmeňa.

Strihanie tují

Je strihanie tují potrebné? Je rozdiel pri pomaly rastúcich tujách a rýchlorastúcich. Kým pomaly rastúce sa používajú spravidla ako solitéry, v skalkách či pestovateľských nádobách, rýchlorastúce sa zväčša vysádzajú ako živý plot.

Ak rýchlorastúci kultivar nebudete pravidelne strihať, najneskôr 1 rok po výsadbe, nezískate požadovaný hustý živý plot poskytujúci súkromie a príjemný vzhľad. Pravidelný každoročný rez je preto nevyhnutný. Tvarovanie rezom zabezpečuje dostatok slnečného svetla pre nižšie časti tuje. Ak ho nemajú, vytvára sa v nich viac drevnatých vetiev bez ihličia. Zároveň rezom zabezpečíte bohatšie smerovanie živín do nižších častí rastliny, vďaka čomu budú rovnako pekne zelené ako vrchná časť.

Nikdy nestrihajte tuje hlboko do drevnatých častí bez ihličia. Na tých miestach by ostali holé konáre bez ihličia, lebo len konáriky so zeleným ihličím dokážu dorastať. Aby boli celé rastliny rovnomerne pokryté zeleným ihličím, odporúča sa tvarovať živý plot od mlada do tzv. kónického tvaru. Teda tak, že jeho spodná časť bude širšia a postupne smerom k vrcholu sa bude zužovať. Odporúčaný sklon strihu je 5° až 10°. Tento tvar zároveň pomáha predchádzať poškodeniam spôsobeným snehovou nádielkou.

Pri strihaní tují začnite úpravu vždy spodnou časťou a následne boky. Ako poslednú zostrihajte vrchnú časť.

Kedy strihať tuju

Strihanie tují sa robí v čase vegetácie. Ideálnym časom na ich rez je neskoré leto až skorá jeseň. Ak ich nestihnete ostrihať v tomto čase, môžete to ešte urobiť počas neskorej jari po vyzretí nových výhonkov. Je dôležité prispôsobiť sa aktuálnym poveternostným podmienkam. Strihanie tují sa neodporúča počas horúcich dní.

S prvým strihaním po výsadbe môžete počkať 2 až 3 mesiace, do zakorenenia stromčekov. V tomto období nezabúdajte na pravidelnú bohatú zálievku. Živý plot z tují sa odporúča strihať 2x ročne pre získanie hustejšieho habitu. Prvý termín je na konci jari a druhý na konci leta.

Hnojenie tují

Pre krásny a zdravý rast a prosperovanie je hnojenie u tují nevyhnutné. Odporúča sa hnojiť raz za 3 - 4 týždne, a to od začiatku mája do konca augusta. Existuje množstvo hnojív určených na ihličnany. Keďže sme ekologicky zameraní, preferujeme tie prírodné.

Ak ide o kravský či konský hnoj, nie je vhodné používať nekvalitne rozložený, ktorý by spôsobil viac škody ako úžitku. Výborný je vermikompost, ktorý si už mnohí pestovatelia produkujú sami.

Pre výživu tují sú odporúčané organické hnojivá s postupným uvoľňovaním živín, ktoré zabraňujú poruchám vstrebávania živín a posilňujú imunitu rastlín. Tieto hnojivá často obsahujú unikátnu účinnú látku Chitín, vďaka ktorej majú repelentné účinky na škodcov. Ich používaním nemôžete spôsobiť prehnojenie či spálenie rastlín.

Ďalším skvelým pomocníkom je prípravok, ktorý prispeje ku sýtejšiemu vyfarbeniu vašich tují a krajšiemu a zdravšiemu rastu. Okrem toho pôsobí preventívne voči hubovým ochoreniam, ktoré napadajú tieto ihličnany.

Ako ochranu pred silným slnečným žiarením, pred vyblednutím sfarbenia i na zvýšenie odolnosti voči patogénom a škodcom sa odporúčajú prípravky, ktoré znižujú vyparovanie vody. Okrem tejto pomoci vám pomôžu znížiť množstvo zálievky potrebnej pri pestovaní tují.

Choroby a škodcovia tují

Pri pestovaní týchto krásnych ihličňanov sa môžeme stretnúť s niekoľkými problémami vo forme ochorení, škodcov či negatívnych vplyvov na tuje.

Choroby tují

V našich klimatických podmienkach sa najčastejšie môžeme stretnúť s týmito ochoreniami tují:

Fytoftorová hniloba koreňa (Phytophthora spp.)
Hnednutie ihlíc tují (Didymascella thujina)
Pestalotia funerea (syn. Pestalotiopsis funerea)
Spáľovka tuje (Kabatina thujae)

Ako bojovať proti chorobám tují

Rozvoj hubových ochorení podporuje nadmerne vlhké prostredie a kyslejšie pH pôdy. Pri silnom napadnutí je odporúčané použitie fungicídnych prípravkov a doplnenie vápnika. Keďže hubám vo všeobecnosti nevyhovuje zásadité prostredie, aplikácia prípravkov na báze zeolitu vo forme postreku je nielen vhodná pri napadnutí, ale aj ako jeho prevencia.

Vhodné je zapracovať do pôdy jemne mletý dolomitný vápenec. Jeho aplikáciou do pôdy nielen zlepšíte jej vlastnosti, zvýšite účinnosť hnojív, využitie živín, ale vyrovnáte pH pôdy a prispejete k vytvoreniu nevhodného prostredia pre huby napadajúce tuje.

Okrem nadmernej vlhkosti a pH pôdy napadnutiu hubovými patogénmi sú náchylnejšie tie, ktoré majú nevyváženú výživu, poruchu vstrebávania niektorej zo živín, či stres z nevhodných pestovateľských podmienok.

Škodcovia tují

Škodcovia, ktorí si môžu pochutnávať na týchto rastlinách, je niekoľko. Pozrime sa na tie, ktoré sa u nás vyskytujú najčastejšie:

Lykokaz borievkový (Phymatodes glabratus)
Lykokaz tujový (Phloeosinus thujae)
Mínerka tujová (Argyresthia thuiella)
Priadzovček smrekovcový (Argyresthia dilectella, A. trifasciata)
Krasoň borievkový (Lamprodila festiva)
Červce (Coccoidea) a puklice
Štítnička borievková (Carulaspis juniperi)
Roztočce - roztoč červený (Tetranychus urticae)
Vošky (Aphidinea alebo Aphidoidea)
Méry (Psylloidea)

U škodcov je niekedy náročné sa ich zbaviť. Mnohí škodcovia majú rôzne obranné mechanizmy či už pred ich prirodzenými predátormi alebo prostriedkami na ich ničenie.