Typy pôdnych substrátov pre pestovanie rastlín

Pestovanie rastlín v interiéri sa v posledných rokoch teší veľkej obľube. Zelené rastliny nielenže skrášľujú naše domovy, ale tiež zlepšujú kvalitu vzduchu a prinášajú kúsok prírody priamo do našich obývačiek. Tradičné pestovanie v hline však nie je jedinou možnosťou, ako si dopestovať krásne a zdravé rastliny.

Hydroponické pestovanie rastlín sa stáva čoraz populárnejším spôsobom, ako pestovať rastliny efektívne, udržateľne a s minimálnym využitím pôdy. Pre mnohých pestovateľov je to fascinujúci spôsob, ako získať nádherné rastliny bez tradičných nárokov na priestor a pôdu.

Čo je živná pôda?

Živná pôda alebo rastové médium alebo kultivačné médium je substrát poskytujúci výživu a ďalšie vhodné podmienky organizmom a ich častiam pestovaným in vitro. Čím je organizmus zložitejší a neúplnejší, tým komplexnejšiu živnú pôdu obyčajne potrebuje. Média sú veľmi rozličné.

Média môžeme deliť podľa skupenstva na tuhé, polotuhé a tekuté. Tuhé obsahujú nejaký inertný nosič (napr. agar), kým pri tekutých taký nosič chýba. Môžu obsahovať inertný spevňujúci nosič (napr. anorganické látky), pre daný organizmus špecificky potrebné, obyčajne s nutričnou funkciou (draslík, vápnik, atď.) alebo organické látky, pre daný organizmus špecificky potrebné, zvyčajne s regulačnou funkciou (dodávajú sa buď v presne definovaných a odmeraných častiach).

Základné médiá používané v rastlinných biotechnológiách je nutné chápať bez rastlinných regulátorov a sacharózy (zdroj energie), pretože variácie, ktoré vznikajú z týchto základných, variujú práve obsahom týchto látok.

Typy médií

Na selektívnych médiách rastú len niektoré organizmy, teda spravidla tie, ktoré výskumník potrebuje izolovať. Toho sa docieľuje napríklad pridaním antibiotík alebo naopak tým, že médium neobsahuje určité látky. Napríklad baktérie náchylné k ampicilínu či tetracyklínu na médiu obsahujúcom tieto antibiotiká nevyrastú. Ak máme médium bez aminokyseliny prolínu, nevyrastú na nej tie bakteriálne kmene E. coli.

Diagnostické médium sa používa na odlíšenie či úplnú determináciu organizmov rastúcich v danom médiu, a to aj vtedy, ak je ich v živnej pôde viac než jeden druh. Väčšinou dochádza k určitému zafarbeniu kolónií daného organizmu. Napríklad MacConkeyov agar rozlišuje baktérie na tie, ktoré fermentujú laktózu, a na tie, ktoré ju nefermentujú. Baktérie fermentujúce laktózu totiž zároveň produkujú kyselinu, ktorá vyvoláva ružovočervené sfarbenie indikátora obsiahnutého v pôde.

Príklady rastlín a ich nároky na pôdu

Dula

Dula je plod duly obyčajnej alebo podlhovastej (Cydonia oblonga). Jedná sa o strom či ker dorastajúci do výšky päť až osem metrov. Stromčeky je možné pestovať aj ako okrasné. Dula je teda názov pre plody dule - dreviny. Jedná sa o podlhovastú malvicu, ktorá pripomína akéhosi kríženca medzi jablkom a hruškou. Dule majú žltú farbu a výraznú sladkokyslú chuť. Obsahujú veľké množstvo vitamínu C aj ďalších zdraviu prospešných látok. Konzumujú sa len tepelne upravené. Kvety dule sú podobné ako u blízko príbuzných stromov z čeľade ružovitých. Sú päťpočetné a majú ružovú farbu. Vzhľadom na kyslú chuť sa dule najčastejšie tepelne spracovávajú. Okrem chutných marmelád, džemov a zavaranín sa z malvíc pripravuje aj želé alebo pálenka.

Stanovište - dulám sa darí v úrodnej hlinitej pôde, ktorá si udržuje optimálnu vlhkosť.Závlaha - po vysadení mladého stromčeka je dôležité ho pravidelne a dostatočne zalievať ihneď po vysadení aj v celom nasledujúcom roku.Výživa - pokiaľ zvolíme správne stanovište a kvalitnú hlinitú pôdu, nie je potrebné stromy ďalej prihnojovať.

Dulovec

Dulovec počas života dobre znáša sucho, takže v ďalších rokoch už nie je zálievka nutná, s vodou ker zvládne hospodáriť sám. Plody dulovca sú podobné duliam. Sú však menšie a menej chutné. Tento nezvyčajný ovocný ker sa bude skvele vynímať na slnečnom mieste vo vašej záhrade.

Vtáčí zob (Ligustrum)

Vtáčí zob je väčšinou opadavý alebo poloopadavý listnatý ker z čeľade olivovitých. Rastlina dorastá približne do dvoch až troch metrov. Vtáčí zob je u nás pomerne hojne rozšírenou rastlinou. Pestuje sa najmä ako živý plot, ale výnimkou nie sú ani solitéry.

Zálievka - zalievame najmä v prvom roku a tesne po výsadbe. Počas ďalších rokov môžeme kríky zavlažiť v prípade veľmi suchého počasia.Hnojenie - pred výsadbou môžeme do vopred pripravených jám umiestniť kompost. Pôda sa vyživí a kríky budú spočiatku rásť rýchlejšie.

Vtáčí zob je krásny a nenáročný ker, ktorý do vašej záhrady naláka opeľovače aj vtáctvo. Výsadba vtáčieho zobu do živých plotov je veľmi častá - kríky sa najčastejšie pestujú na tieto účely. Plot vyrastie do výšky približne dvoch metrov. Rastie pomerne rýchlo a dá sa ľahko tvarovať. Vtáčí zob je ideálne vysádzať na jar. Do budúcej zimy si stihne vytvoriť dostatočne bohatý koreňový systém, ktorý ho čiastočne ochráni pred mrazmi. Pri jednoradovej výsadbe použijeme asi tri rastliny na jeden bežný meter. Hĺbka a šírka jamy by mala byť 30 až 40 centimetrov, podľa koreňového balu.

Ako strihať vtáčí zob? V prvom roku plot zrežte asi 10 až 15 centimetrov nad zemou. To je dôležité pre bohaté rozvetvenie kríkov. Nemusíte sa obávať, po tomto kroku sa naštartuje veľmi rýchly rast. V lete potom nové výhonky skráťte o polovicu. V ďalšom roku už tak radikálni nebuďte a nechajte ker dorásť do výšky dvoch metrov. V tejto chvíli už prejdite iba na pravidelné tvarovanie a zastrihovanie. Pokiaľ dodržíte vyššie uvedené odporúčania pre pestovanie v prvých dvoch rokoch, budete mať v treťom roku už plne vyrastený, hustý a nepriechodný živý plot.

Plodom tejto rastliny je približne 8 milimetrov veľká bobuľa čiernej farby. Plody zrejú na konci leta až začiatkom jesene a zostávajú na kríkoch až do zimy, kedy slúžia ako potrava pre vtáky. Bobule obsahujú glykozidy, ktoré môžu na človeka pôsobiť toxicky. Konzumácia plodov sa teda dôrazne neodporúča.

Eukalyptus (Eucalyptus)

Eukalyptus je aromatický strom či ker pochádzajúci z Austrálie, južnej Ázie a Novej Guiney. Eukalyptusy rastú v rôznych biotopoch, od dažďových pralesov až po púšť. V našich podmienkach sa môžeme stretnúť približne s piatimi druhmi eukalyptu, avšak ani jeden z nich nebude v kvetináči vyzerať tak, ako vyzerá v austrálskej prírode. Vždy sa jedná o menší ker, ktorý má problémy s prezimovaním. Pokiaľ hľadáte mrazuvzdorný eukalyptus, stavte radšej priamo na eucalyptus parvula, ktorý bez problémov naše zimy prežije.

Stanovište - eukalyptus v záhrade umiestnite na čo najviac slnečné stanovište.Zálievka - eukalyptus zalievame až vtedy, keď substrát v kvetináči úplne vyschne. Dôležité je túto dobu zbytočne nepredlžovať. Rastlina v kvetináči vydrží bez vody maximálne týždeň a potom sa už nemusí spamätať. Sledujte teda stav pôdy a po vyschnutí krík hneď zalejte. Použite na to ideálne odstátu vodu s izbovou teplotou, ktorú nalejete do misky pod kvetináčom, aby si rastlina vzala toľko vlahy, koľko potrebuje.Hnojenie - eukalyptus hnojíme od apríla do augusta. Používame na to hnojivá s vyšším obsahom draslíka a zníženým obsahom dusíka.

Niektoré druhy eukalyptov rastú počas letných mesiacov veľmi rýchlo. Strihať mladé výhony môžeme prakticky kedykoľvek počas roka. U eukalyptu platí, že čím viac výhony skrátite, tým viac spiacich očiek sa prebudí a vyrastie nových výhonov. Eukalyptus je strom, je teda možné ho v tejto forme pestovať. Eukalyptus však musíme tvarovať, aby sme vzhľad stromčeka dosiahli. V počiatočnej fáze zvoľte jeden hlavný, najsilnejší výhonok vyrastajúci priamo zo stredu. Zvyšok výhonov odstráňte, výhonok v jeho hornej časti zastrihnite a ďalej už intuitívne nechajte rásť iba tie výhony, ktoré budú tvoriť korunu.

Eukalyptus v byte pestujeme v dostatočne veľkom kvetináči. Po nákupe vyberieme mladý ker z pôvodného kvetináča a presadíme do väčšej nádoby s vhodným substrátom. Je dobré dať pod kvetináč misku, do ktorej budeme rastlinu zalievať. Pozor však na príliš veľké kvetináče - množstvo substrátu by nasalo príliš veľa vody a drobný eukalyptus by sme v nádobe doslova utopili. Pestovanie vonku je pre eukalypty úplne ideálne. Ak ho máte iba ako izbovku, je často problém zaistiť rastline počas letných mesiacov dostatok slnka. Aj pri vonkajšom pestovaní však vždy používajte kvetináče podľa rád v predchádzajúcom odseku. Dôvodom je prezimovanie eukalyptu - krík je vhodné s prichádzajúcou jeseňou premiestniť do svetlých priestorov s teplotou medzi 10 a 13 stupňami celzia. Pokiaľ si so zazimovaním nechcete lámať hlavu, zvoľte mrazuvzdorný druh eukalyptu.

Malinojahoda (Rubus illecebrosus)

Malinojahoda, inými názvami tiež jahodomalina (lat. Rubus illecebrosus) je druhom z čeľade ružovitých. Jedná sa o kríženca jahody a maliny pochádzajúceho z Japonska. Kríženec jahody a maliny je zaujímavý nielen svojim vzhľadom, ale aj štruktúrou plodov. Plody rastú na hustom kríku, ktorý dorastá do výšky až dva metre. Listy sú drobnejšie, sýto zelené a svojim tvarom pripomínajú list jahôd. Od mája do júna sa na kríku objavujú drobné kvety bielej farby, s typickým päťpočetným usporiadaním. Počas júla okvetné lístky opadajú a na mieste kvetov narastajú guľovité plody, ktoré sa červenajú v priebehu augusta.

Malinojahoda je odolná a nenáročná rastlina, ktorá si poradí takmer v každej záhrade. Rovnako ako každý druh však má svoje preferencie - pokiaľ malinojahode ponúknete optimálne podmienky pre rast, dočkáte sa väčšej i chutnejšej úrody. Ide o viacročnú rastlinu, ktorá sa pestuje na spôsob bylín. Pred zimou teda nadzemná časť uschne a odumiera, pričom korene pod povrchom pôdy prežijú mrazy bez problémov.

Pôda by mala byť predovšetkým dobre priepustná a stále mierne vlhká. Rastlina neznáša premokrenie. Pred ďalšou zálievkou teda nechávame substrát čiastočne vyschnúť. Ako sme už uviedli vyššie, malinojahoda potrebuje dostatok vlahy bez premokrenia. Výdatnú zálievku aplikujeme najmä po vysadení nových sadeníc a v letných mesiacoch, kedy pôda vysychá veľmi rýchlo.Hnojenie - rastlinu hnojíme priebežne, počas celého vegetačného obdobia.

Ker pestujeme ako solitér kdekoľvek v záhrade, prípadne v nádobách. Pre novú sadenicu vyhĺbime dostatočne priestrannú jamu, na ktorej dno môžeme pridať ešte kompost. Následne umiestnime sadenicu, prihrnieme zeminou a dobre utlačíme. Napriek tomu, že ker dorastá až do dvoch metrov, môžeme ho pestovať aj v kvetináči. V tomto prípade je celkový habitus rastliny kompaktnejší a skvele tak doladí balkón aj terasu. Pre sadenicu však vyberte dostatočne veľkú nádobu. Tú naplníme klasickým záhradným substrátom obohateným o zrelý kompost. Malinojahodu v kvetináči nezabudnite pravidelne zalievať, obvykle potrebuje viac vlahy ako kríky vysadené priamo do pôdy.

Ako pestovať maliny v nádobách

Kel (Brassica)

Kel čiže (Brassica) patrí do čeľade kapustovitých rastlín, kde nájdeme tiež napríklad reďkovku či žeruchu. Nie je teda blízko príbuzný napríklad so šalátom, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Pod názvom kel sa skrýva hneď niekoľko druhov.

Brassica oleracea convar. sabauda sa pestuje ako hlúbová zelenina. Typické sú veľké bublinkové listy, zvinuté do ružice. Vzhľad listov ju odlišuje od hlávkovej kapusty. Hlávka môže byť pomerne veľká, hmotnosť skorých odrôd je okolo pol kilogramu, pri neskorých aj 3 kilogramy.
Brassica oleracea convar. gemmifera má veľmi vysoký hlúb, na vrchole ktorého sú listy. Na samotnom hlúbiku potom vyrastajú ružičky, ktoré sa zberajú ako zelenina vhodná na tepelné spracovanie. Ružičkový kel je bohatý na živiny, najmä na vitamín C.
Brassica oleracea var. acephala sa od ostatných druhov odlišuje silne kučeravými listami. Variantom je ešte kel kel kučeravý (Brassica oleracea var. sabellica).

Zaujímavosťou a hitom posledných rokov je kel okrasný, nazývaný ľudovo aj okrasná kapusta. Pokiaľ by sme sa na kel pozreli z botanického hľadiska, zistíme, že sa jedná o jeden druh s mnohými kultivarmi.

tags: #typy #zivnych #pod #pre #pestovanie #rastlin