Umelé pestovanie kuriatok: Sprievodca pre začiatočníkov
Vítame Vás v našom internetovom obchode svethub.sk. Chcete si Vaše substráty vyrobiť sami? Naša spoločnosť Green Plant s.r.o je tu pre Vás v profesionálnej sfére už od roku 2015. V roku 2021 sme sa rozhodli, že naučíme huby pestovať každého nadšenca a záhradkára, ktorý o toto úžasne hoby bude mať záujem. Preto vznikli stránky www.svethub.sk, tu ste na správnom mieste, huby sú naša práca aj záľuba.
Kuriatka sú jedny z mála húb, ktoré takmer nikdy nebývajú červivé. Žiarivo žlté kuriatka sú v lese vidieť už z diaľky aj vďaka tomu, že zvyčajne rastú v skupinách.
Pestovanie kuriatok: Základné princípy
Pestovanie kuriatok sa riadi všeobecnými pravidlami dodržiavanými pri množení mykorhíznych húb. Lesná pôda predstavuje podstielku z lesa z vrchnej humusotvornej vrstvy, to znamená, z prostredia, ktoré obývajú mykorhízne huby. Prevažná časť tejto pôdy obsahuje organické látky (rastlinné zvyšky v rôznom štádiu rozkladu) a je bohatá na rôzne kyseliny, enzýmy, vitamíny a rastové látky. V tejto vrstve sú bohato sústredené aj voľne žijúce hýfy (hubové vlákna) mykorhíznych húb. Pri odobraní a aplikácii zostáva lesná pôda kúskom prírodného prostredia húb so zachovaním všetkých výhod hubami osídleného prostredia.
Aby sadbový materiál dostatočne spĺňal štandardy, tak sa používa vrchná vrstva napoly rozloženej podstielky a nižšia 12 - 15 cm vrstva minerálnej pôdy.
Výber vhodného miesta a odber pôdy
Založiť plantáž kuriatok jedlých je možné na pozemku pod dospelými stromami. V lese sa nájde miesto, kde rastú kuriatka jedlé. Chýbajúce plodnice húb nemusia hneď znamenať absenciu húb na tomto mieste, pretože okrem nedostatku vlahy to môže byť z rôznych iných dôvodov. Mycélium huby vo vrstve pôdy spravidla nemá problém existovať aj bez plodníc a výborne sa mu darí pod ochranou pôdy, pred problémami z vonku.
Pôda by sa mala odoberať spod dospelých stromov, ale nie z vysychajúcich alebo suchých. Odoberať sa doporučuje najlepšie spod takého druhu, ktorý bude použitý aj na očkovanie.
Najlepšie obdobie na vykonávanie týchto prác je koniec leta - začiatok jari. Na mieste výskytu húb sa vykope vrstva pôdy s rozmermi 20 x 20 cm, alebo 30 x 30 cm v hrúbke 15 cm.
Príprava pôdy a skladovanie
Hneď po zbere sa lesná pôda bezprostredne neočkuje hubami, pretože najprv musí prejsť fázou prípravy. Podstatou prípravy je posilnenie kvalít vhodných na rozvoj sadby. Za pomerne dlhú dobu skladovania sa pôda viac alebo menej vysuší. Konkurenčné a škodlivé mikroorganizmy zahynú, ale samotné mycélium huby neutrpí, pretože prežije aj oveľa väčšie suchá, niekedy zníženie vlhkosti až na 10 %. Okrem toho, striedanie teploty a vlhkosti počas dlhého obdobia skladovania spôsobí otužovanie hubových buniek. V dôsledku toho sa posilnia ich adaptačné schopnosti. Avšak doba skladovania je obmedzená na maximálne 15 mesiacov.
Výsev a starostlivosť o sadbu
Výsev - očkovanie sadby kuriatok sa zvyčajne vykonáva koncom júna. V blízkosti stromu sa vykopú 3 jamky s priemerom 10 cm a s hĺbkou 20 cm do kruhu okolo seba. Jamky sa naplnia po okraj pripravenou lesnou pôdou aj so sadbou húb a do každej jamky sa pomaly naleje 1 liter vody. Okolo jamôk sa pôda zavlaží dostatočným množstvom vody.
Naočkované jamky sa zakryjú vrstvou machu alebo listov. Pokiaľ po výseve bude prevládať suché počasie, je potrebné pravidelné zavlažovať miesto výsevu. Na každý strom je potrebné počítať s 3 vedrami vody týždenne.
Rozdiel medzi pravými a nepravými kuriatkami
Lišky sú obľúbené lesné huby, ktoré sú známe svojou jedinečnou chuťou, vôňou a schopnosťou nasýtiť ľudské telo živinami a vitamínmi. Avšak často v koši hubárov spolu so skutočnými hubami padajú falošné náprotivky, ktoré nemajú užitočné vlastnosti a môžu poškodiť zdravie. Charakteristickým rozdielom medzi skutočnými liškami a nepravými liškami je to, že bývalé nikdy nerastú v jediných vzorkách. Pri hľadaní jednej jedlej huby v lese by ste sa mali rozhliadnuť a pozrieť sa pod spadané lístie. S najväčšou pravdepodobnosťou tu nájdete celú rodinu kuriatka.
Než pochopíte rozdiely medzi falošnými a skutočnými líškami, mali by ste určiť potenciálne nebezpečenstvo nepožívateľných druhov. Zberači húb často vyhodia celý vyťažený les len preto, že do ich koša spadlo niekoľko falošných líšok. Mnohí odborníci však neveria, že spôsobujú vážne poškodenie ľudského tela. Aj keď chuť falošných lišiek je horšia ako tá pravá a vôňa nie je veľmi príjemná, stále sa klasifikujú ako podmienečne jedlé huby, ale nie sú jedovaté.
Mnoho milovníkov „tichého“ lovu porovnáva falošné a skutočné líšky s cicavcami červenej líšky, akoby akoby trčali z dier. Klobúky a nohy jedlých kuriat sú vždy jednodielne. Doštičky postupne klesajú do stredu stonky a takmer celá huba má jednu farbu. Hlavným rozdielom medzi pravými a falošnými hubami je však to, že v prvom chýbajú prvé známky červovitosti. Je to kvôli prítomnosti chitinmannózy v buničine, čo je látka, ktorá zabraňuje cudzincom žiť v tele huby a jesť ju. Nejedlé druhy kuriatok sú ľahko konzumované hmyzom a červami.
Povrch klobúka skutočnej líšky je hladký a matný, koža sa ťažko oddeľuje od dužiny. V prípade skutočnej líšky sú nohy silné a nemajú vo vnútri prázdne miesto, falošný vzhľad huby rastie s tenkou dutou nohou. Spoločným znakom medzi skutočnými a falošnými liškami je skutočnosť, že rastú v rovnakých zmiešaných alebo ihličnatých lesoch, pričom uprednostňujú mierne podnebie.
Alternatívne metódy pestovania a súpravy na pestovanie
Kúpila som hlivovú násadu a susedka mi sľúbila kuriatkovú. Huby milujem, problém je však v tom, že neviem, ako ich pestovať: jedni odporúčajú čerstvo zrezané polená, iní slamu, jedni svetlo, ďalší šero... Ta slama je tam na to, aby udrzovala vlhkost si myslim.
Je to výborná jedelá huba, rastie v prírode v listnatých, ihličnatých a zmiešaných lesoch. Jedná sa o mykorhíznu hubu a nedá sa pestovať intenzívne! Zatiaľ neexistuje zaručený spôsob jej pestovania.
Odporúčané pestovanie: K pestovaniu sú nutné živé stromy, ideálne dub, breza ale aj ihličnany. Pôda by mala mať pH 4,5-5,5. Substrát musí byť stále vlhký, bohatý na organickú hmotu, ideálne pokrytý machom a rozkladajúcim sa lístím, prípadne ihličím.
Sadenie - v okolí stromov obnažíme korene stromov a polievame tekutým mycéliom. Korene opäť zasypeme pôdou, ktorá musí ostať stále vlhká. Podhubie rastie 2-5 rokov, kým vytvorí dostatočný objem a začne plodiť. Rast môžeme podporiť pravidelným prilievaním tekutého mycélia v blízkom okolí pôvodnej sadby (pôvodnú sadbu už neodkrývame a snažíme sa po nej ani nechodiť, nestúpať..) napr. každých 6 mesiacov sa posúvame o 50-100cm. Čím viac tekutého mycélia použijeme tým vyššia šanca na úspech.
Načo pátrať po hubách v lese, keď si ich naisto môžete nazbierať vo vlastnej záhrade? Zatiaľ čo jedni im neodolajú pre ich špecifickú vôňu a kulinárske využitie, iných lákajú najnovšími liečebnými a skrášľovacími účinkami.
Nezáleží ani tak na tom, ktoré huby chcete vypestovať doma, ale v akej miere im dokážete nahradiť lesné prostredie. Je to náročné, pretože spóry húb sú veľmi naviazané na stromy, v blízkosti ktorých rástli vo voľnej prírode. Pestovanie húb v záhrade sa taktiež nevyhýba tomu, že ich mycélium (koreň húb) preniká do koreňov stromov.
Ste rozhodnutí pestovať huby na záhrade? Pod vybraným stromom, gaštanom alebo napr. Vhodné podmienky sú aj pod cypruštekmi, ktoré chránite pred bežnými ochoreniami. Trávnik, áno alebo nie? Áno, ale len za predpokladu, že je čo najmenej vystavený priamemu slnku. Vybrali ste pre huby biotop na trávniku? Viete, že podmienky na rast húb zabezpečíte aj v igelite, na kartóne, v mechu či na kuse dreva?
Najdôležitejšie je substrát sterilizovať a mycélium rozšíriť. Jednoducho si substrát nasypete do misky, zalejete vodou a ohrievate, pokým sa voda nevyparí. Rozširovanie urýchlite premiestnením substrátu vo väčšej nádobe na tmavé miesto pri teplote okolo 20 °C. Rast trvá približne 20 dní, v jeho finále je pokrytý akoby bielou vatou.
Máte možnosť si zopár týchto húb priniesť z lesa na vlastnú záhradku? Ideálne, ak sú už prezreté. ich klobúky potom namočíte do vody na 48 hod. Pozor, aj keby ste tento postup aplikovali napr. na bedle, nie je dobré vyzbierať celú prvú úrodu! Najjednoduchším spôsobom je zaobstarať si kompletnú sadu na pestovanie so substrátom a zeminou na krytie.
Pri zakrývaní zeminu len pokropíme, v žiadnom prípade nemá byť premočená. 3 - 5 dní ju uskladňujeme v miestnosti pri teplote 25 °C. Hneď ako sa začne tvoriť podhubie (biela pleseň), huby premiestnime do chladnejšieho a tmavšieho prostredia. Teplota by v ňom nemala vystúpiť nad 19 °C. Týmto hubám sa najlepšie darí práve v pivnici. Zber sa uskutočňuje vo viacerých etapách, pričom zo zeminy ich len vyberáme, nerežeme.
Jednou z výhod, ktoré prináša pestovanie húb na doma, je aj to, že si vo svojich záhradách a neskôr v kuchyni doprajete kúsok exotiky. Ako si ho vypestovať na kúsku dreva? Vyberáme z dreva dubového, bukového alebo hrabového. Najmä to, že vieme, čo konkrétne sme si dopestovali a nemusíme sa obávať zberu jedovatých húb.
Výskyt húb a ich symbióza s drevinami
Výskyt húb podľa druhu drevín: Výskyt určitého druhu huby je zvyčajne viazaný na konkrétny druh stromu. Takáto symbióza sa nazýva mykoríza.
Čím sú stromy staršie, tým lepšie. Jednak majú podstatne väčší koreňový systém a svojou veľkosťou poskytnú potrebný tieň pred ostrým slnkom.
Ideálne podmienky: Pred samotnou výsadbou je najdôležitejší správny výber stanovišťa. Všetky lesné druhy (hríb smrekový, suchohríb hnedý, rýdzik pravý, kozák brezový, kozák osikový, masliak obyčajný) majú totožné či podobné pestovateľské nároky. Huby nemajú rady príliš veľkú intenzitu slnečného žiarenia, a preto je ideálne na výsev zatienené miesto zo západnej strany. Všeobecne sa odporúča huby vysadiť čo najbližšie k stromu (dub, buk, breza, hrab, osika, borovica, smrek, jedľa).
Vždy musíte počítať s tým, že nie všetky druhy húb obsiahnuté v prípravku, v záhrade vyrastú. Zväčša sa objaví iba jeden druh, ktorý má najoptimálnejšie podmienky v mieste výsadby.
Existujú aj výnimky! Vatovec obrovský nepotrebuje pre život strom, postačí mu trávnatý porast či pŕhľava, ktoré sa však bežne pri úpätí stromu vyskytujú. Bedli vysokej zasa vyhovuje obyčajný trávnik v tieni, nepohrdne však ani kompostom v odľahlej časti záhrady.
Lesným hubám sa darí v mierne kyslých rašelinistých pôdach s vyšším obsahom prírodných dusičnanov.
Postup pri výsadbe húb a očakávaná úroda
Ako postupovať pri výsadbe húb? Rýchle vysievanie: Začnite tak, že rýľom vyryjete mačinu porastu čo najbližšie, najlepšie na úpätí vybraného stromu. Mala by mať rozmery približne 30 x 30 cm a hĺbku 15 až 20 cm tak, aby boli obnažené korene porastu (trávnika). Sadbu vyberte z obalu a rukou ju rozdrvte do vzniknutej jamy. Používajte pritom gumové rukavice. Vyrytú mačinu čo najrýchlejšie vráťte na pôvodné miesto a mierne prišliapnite. Táto operácia musí prebehnúť čo najrýchlejšie, aby nedošlo k vyschnutiu narušených koreňov a po návrate vyrytej mačiny na pôvodné miesto bola zaručená ich životaschopnosť. Sadbu nerozdeľujte, pretože jedno balenie je určené na vysiatie jedného miesta.
Simulácia lesa: Vysiate miesto je dobre pohnojiť odležaným kravským hnojom, zasypať lesnou hrabankou, mulčovacou kôrou alebo starším rozpadnutým kompostom a pokropiť odstátou dažďovou vodou. Tento postup zaistí udržanie vlhkosti aj v horúcich dňoch. Prihnojovanie je vhodné len raz za rok a iba počas daždivého obdobia či v zime, keď je podhubie v pokoji. Umelé hnojivá určite nepoužívajte, došlo by k zničeniu podhubia!
Zálievku je potrebné vykonávať po výsadbe každý deň minimálne 14 dní alebo do príchodu pravidelných dažďových prehánok. Doprajte sadbe denne minimálne 10 litrov odstátej vody. Najlepšie je zavlažovať kropením, aby ste dokázali aspoň trochu imitovať prirodzený dážď. Zálievka silnejším prúdom vody by mohla totiž vyvíjajúce sa podhubie nenávratne poškodiť. Po dvoch týždňoch už zalievať nemusíte.
Očakávaná úroda: Podhubie sa po mesiaci začne samovoľne rozrastať do okolia (obaľovať korene stromu). Prvé plodnice môžete očakávať v závislosti od času výsadby ten istý rok začiatkom jesene, ale aj o dva roky. Nasadenie plodníc nemožno nijako ovplyvniť. Rovnako ako v prírode, jeden rok je húb všade hojne a druhý rok jednoducho nerastú. Prvý zber príde v závislosti od podmienok a rýchlosti, ako sa podhubie rozrastie.
Lesné huby sa nedajú pestovať v substráte ako napríklad hliva. Potrebujú špecifické podmienky podobné, ako sú v lese. Starší strom, pôda pokrytá lístím či ihličím s minimálnym zásahom človeka a v zatienenom kúte záhrady, kde sa drží vlhko.
Pokiaľ pestujete zmes lesných húb, objaví sa vždy plodnica iba jedného druhu, a to tá, ktorej dané miesto vyhovuje. V prípade extrémneho priebehu počasia (premokrenie, vysoké teploty, extrémne sucho) môže byť sadba neúspešná. Skúsenosti z praxe: Zo skúseností zákazníkov vieme, že sadba plodí po dvoch rokoch od vysiatia. Sú však výnimky, ktorým po jarnej výsadbe vyrástli huby už na jeseň toho istého roku.
Ako pestovať cícer v záhrade
tags: #umele #pestovanie #hub #kuriatok