Rozmnožovanie užovky obyčajnej: Od párenia po vyliahnutie mláďat
Chov hadov sa stále považuje za exotickú činnosť, avšak má pomerne veľkú skupinu nadšencov. Jedným z najčastejšie chovaných hadov je užovka obyčajná. Užovka obyčajná alebo staršie užovka obojková (lat. Natrix natrix) je európsky prakticky nejedovatý had z čeľade užovkovitých. Na Slovensku je najhojnejším druhom hada.
Charakteristika a výskyt užovky obyčajnej
Užovka obojková obýva rozsiahly zemepisný areál a vďaka svojej prispôsobivosti patrí k najbežnejším druhom plazov, s ktorými sa na Slovensku môžete stretnúť. Je široko rozšírená v Európe, ale vyskytuje sa aj v niektorých oblastiach juhozápadnej a strednej Ázie. Vyskytuje sa do nadmorskej výšky až 1000 m n. m., prevažne na celom území Slovenska, ktoré nebolo podstatne poznačené činnosťou človeka. Najčastejšie ju nájdete v okolí vôd, ako pláva s vynorenou hlavou.
Dosahuje obvyklú dĺžku tela 50 až 150 cm a hmotnosť 95 až 240 g. Samec je menší ako samica. Vajcovitá hlava oddelená od tela zúžením; za hlavou má dve žlté škvrny s čiernou obrubou; farba tela je hnedá, sivozelená alebo olivovozelená s tmavými škvrnami po bokoch tela; štíhle telo plynule prechádza do chvosta a je pokryté kýlovitými šupinami. Zriedkavejšia je jej forma s dvomi pozdĺžnymi bielymi pásmi na chrbte (var. persa) a môže mať aj čisto čierne sfarbenie. Dúhovka oka je tradične čierna s bielym až žltým okrajom.
Rozmnožovanie užovky obyčajnej
Užovka obojková je vajcorodý druh, ktorý preferuje život pri vode. Cez zimu obvykle hibernuje a pári sa krátko po jarnom prebudení. V závislosti od lokality prebieha párenie približne od polovice marca do začiatku mája, pričom hlavné obdobie párenia pripadá na koniec apríla a máj. Výnimočne sa pária aj na jeseň (v septembri).
Párenie
Užovky vytvárajú krátkodobé stabilné páry a schádzajú sa na párenie vo väčších skupinách, pričom prevažujú samci, ktorí sú prilákaní feromónmi samice. Väčšie a zdatnejšie samce sa pária častejšie a atraktívnejšie sú pre ne tie samice, ktoré vyrástli do väčších rozmerov. Často sa pária s viacerými samicami a tie tak produkujú geneticky rozmanitejšie mláďatá.
Ku skutočným súbojom medzi samcami nedochádza, a to ani v prípade, že o jednu samicu usiluje niekoľko náruživých sokov. V takom prípade sa samce len vzájomne prepletajú a ovíjajú okolo zadnej časti tela samice, pričom ich hlavnou zbraňou je dlhší chvost. Silnejší samec maximálne slabšieho odtlačí, alebo konkurenta pritlačí k zemi a usiluje sa o čo najlepšiu pozíciu. K páreniu dochádza po dobu niekoľkých hodín.
Kladenie vajec a inkubácia
V priebehu júna až augusta, teda po asi dvojmesačnej gravidite, samica kladie 2 až 40 vajec (zriedkavo aj 50 a viac, možno až 100; podľa veľkosti hada - väčšie hady sú plodnejšie). Vajcia sú dlhé asi 25 až 30 mm, široké 13 až 20 mm, majú pružný kožovitý povrch a vážia každé 4,5 až 5,5 g. Veľkosť vajec sa v priebehu inkubácie mení, priebežne nadobúdajú na objeme.
V niektorých oblastiach kladú užovky vajcia hromadne na jedno miesto, takže možno v tesnej blízkosti nájsť niekoľko sto až tisíc vajec. Väčšinou sú kladené v náplavových hromadách pri riekach, pod kameňmi, do hromád spráchnivelého dreva, do lístia, hnijúcej vegetácie a iných podobných úkrytoch, ktoré sú dostatočne teplé a vlhké.
Vajcia potrebujú teplotu najmenej 21 °C, ideálna je 28 °C. Podľa okolitej teploty je inkubačná doba kratšia alebo dlhšia; konštantná vysoká teplota všeobecne urýchľuje vývoj embrya a zaisťuje zdravie a výkonnosť mláďat.
Liahnutie mláďat
Mláďatá sa liahnu po šiestich až desiatich týždňoch koncom leta, v auguste alebo v septembri (zriedkavo aj skôr, napr. v polovici júla, keď samice nakladú vajcia so zárodkami už v pokročilom vývine). Škrupinu prerazia za pomoci vaječného zuba. Novorodené hady sú dlhé 15 až 21 cm a sú samostatné ihneď po vyliahnutí. Pohlavne dospejú vo veku troch až piatich rokov.
Starostlivosť o užovku obyčajnú v zajatí
Hady obilné nie sú veľmi náročné na chov - sú známe ako vhodné teráriové zvieratá aj pre začínajúcich chovateľov. V chovateľských podmienkach, pri správnej starostlivosti a dobrých zdravotných predpokladoch sa môžu dožiť až dvadsať rokov.
Terárium a podmienky
Minimálna veľkosť terária pre užovku je 80x40x40 cm, odporúča sa však väčšie terárium. Dospelé jedince by sa mali chovať oddelene a kombinovať len v období možného párenia. Pre dospelé jedince musí byť teplota v teráriu počas dňa približne 25-28 stupňov Celzia v chladnejšej časti a približne 31-33 stupňov Celzia v teplejšej časti. V noci môžete vo vnútri terária udržiavať izbovú teplotu, ktorá sa pohybuje okolo 24 stupňov Celzia. V strede terária musí byť bazén s vodou, ktorý slúži na chladenie, ale najmä na udržiavanie správnej hladiny vlhkosti v teráriu.
Je potrebné zabezpečiť hadovi správnu teplotu vzduchu a teplotu ostrova a dbať na teplotné rozdiely medzi dňom a nocou. Terárium by malo byť suché s podkladom smiešaným zo zmesi zeminy a piesku. Dáme sem niekoľko plochých kameňov či kusov kôry k úkrytu, vetvy nie sú tak celkom nutné.
Potrava a kŕmenie
Užovka obyčajná je mäsožravec, ktorý sa musí živiť celou korisťou. Neexistujú žiadne krmivá pre hady, granule, ktorými by ste uspokojili ich apetít. Živia sa malými teplokrvnými živočíchmi. Predpokladá sa, že veľkosť koristi musí byť menšia ako šírka hada v jeho najširšom bode, hoci staršie škrtiče môžu mať väčšiu korisť. Prijaté je aj kritérium pre hmotnosť koristi - nesmie presiahnuť 1/10 hmotnosti hada. V opačnom prípade, ak je korisť príliš veľká, môže ju had vyvrhnúť a môže ho aj poraniť.
Potrava závisí od jeho veľkosti. Môžete ním kŕmiť mláďatá myší - buď jednodňové, alebo niekoľkodňové. Postupom času môžete začať kŕmiť aj potkaními mláďatami, mierne odrastenými myšami, bežeckými myšami alebo dokonca dvoj- až štvortýždňovými potkanmi. Potrava pre užovku je spravidla živá - had si sám uloví živočícha, ktorého mu dáte. Ak však naozaj chcete, môžete hada naučiť jesť mŕtvu potravu podávanú pinzetou.
Dospelé jedince nie je potrebné kŕmiť príliš často. Raz za dva až tri týždne je v tomto prípade úplne postačujúce. Niekedy sa stane, že had nechce jesť. Potom je dôležité skontrolovať, prečo. Hady môžu odmietnuť prijímať potravu tesne pred pĺznutím alebo v prípade samíc v pokročilom štádiu gravidity. Had nemusí chcieť žrať aj preto, že korisť je príliš veľká alebo ho niečo trápi.
Ak máte viacero hadov, mali by byť kŕmené oddelene, najlepšie v iných nádobách ako v cieľovom teráriu. Nikdy nelovte myši alebo potkany vo voľnej prírode - mohli by ste mu dodať chorého alebo otráveného jedinca.
tags: #uzovka #obycajna #rozmnozovanie