Valeriána lekárska: Pestovanie a využitie zázračnej byliny pre pokoj a zdravie

Valeriána lekárska (latinsky: Valeriana officinalis) je trváca bylina, ktorá dorastá do výšky až 150 cm. Táto bylinka je známa tiež pod názvom baldrián, kozlík, mačací chren či čertikus. Je rozšírená voľne v prírode, v celej Európe a Ázii, pri okrajoch lesov, lúk či vodných tokov. Na priemyselné spracovanie sa pestuje v poľných kultúrach. Valeriána lekárska je nielen krásna, ale aj liečivá rastlina, ktorú môžete pestovať vo svojej záhrade. S minimálnou starostlivosťou vás bude každoročne odmeňovať nádhernými kvetmi a zároveň vám poskytne prírodný prostriedok na upokojenie a zlepšenie spánku.

Botanická charakteristika

Valeriána lekárska je vytrvalá rastlina so vzpriamenou, ryhovanou až 150 cm vysokou lodyhou zakončenou plochým chocholičnatým kvetenstvom, stonka je dutá. Má 30 - 170 cm vysokú priamu jednoduchú stonku s dlhými perovitozloženými, kopijovito vykrojenými listami a na nej bledoružové až biele voňavé kvety v bohatom trojramennom vrcholíku. Kvetenstvo tvoria drobné biele alebo ružovkasté kvety. Kvitne od júna do augusta, niektoré zdroje uvádzajú kvitnutie od mája do augusta, alebo od začiatku júla do konca augusta. Listy sú dvojaké. Spodné sú stopkaté, lichosperené a vrchné sú ústretové a sediace. Celá rastlina má svoj charakteristický zápach - vôňu. Valeriána - kozlík vytvára krátky komôrkatý podzemok so zväzkom drôtovitých koreňov. Plody sú chocholcovité nažky. Zaujímavosťou je, že vôňa valeriány vzrušuje mačky a láka ich.

Účinky a využitie valeriány lekárskej

Valeriána lekárska (Valeriana officinalis) je známa predovšetkým pre svoje upokorujúce a sedatívne účinky, ktoré sa využívajú v tradičnej aj modernej prírodnej medicíne. Obsahuje valepotriáty, kyselinu valerénovú a ďalšie zlúčeniny, ktoré pôsobia na nervový systém. Výluh zo sušeného podzemku má upokojujúci účinok, pôsobí proti nespavosti, bolestiam hlavy a nadúvaniu. Valeriána je jednou z najúčinnejších byliniek na nespavosť a pre celkové upokojenie, využíva sa pri srdcových neurózach, nervovom vyčerpaní a migrénach. Dokáže pomôcť pri ženských problémoch, podráždenosti, hystérii a malátnosti. Tlmí bolesti zubov a pálenie záhy. Kvapky sa potom využívajú na tlmenie prejavov epilepsie a pri silnej, bolestivej menštruácii.

Kozlík lekársky - valeriána podporuje pokojný spánok, utišuje stres a úzkostné stavy. Zložky, ktoré valeriána lekárska obsahuje, sú schopné zvyšovať v mozgu hladinu nervovej chemickej látky - gama-aminomaslovej kyseliny GABA. Týmto pôsobením podporuje valeriána spánok a zmierňuje úzkostné stavy. Na rozdiel od látok, ako je diazepam (valium), nie je valeriána lekárska návyková a nezostáva po ňom pocit omámenosti. Bylina nevyvoláva spánok priamo, ale „upokojuje“ mozog a uvoľňuje telo a spánok sa dostavuje prirodzenou cestou. Valeriána lekárska zlepšuje kvalitu spánku, eliminuje poruchy spánku a znižuje pocity úzkosti, v ľudovej medicíne je využívaná veľmi dlho. Taktiež pomáha uvoľňovať hladké svalstvo zažívacieho ústrojenstva, takže je úspešný aj pri liečení syndrómu dráždivého čreva a pri divertikulózach, u ktorých sa často vyskytujú bolestivé kŕče.

Valeriánový - kozlíkový podzemok sa užíva vnútorne vo forme studeného macerátu alebo tinktúry. Je obsiahnutý v mnohých prípravkoch od čajov, cez tabletky po kvapky dostupných v lekárňach. Vo vyšších dávkach valeriána tlmí centrálnu nervovú sústavu (CNS), pri nižších dávkach naopak CNS povzbudzuje. Valeriána sa často používa ako prírodné sedatívum pri nespavosti a narušenom spánkovom cykle. Valeriánu možno užívať vo forme čaju, tinktúry alebo kapsúl. Je vhodné ju používať večer pred spaním alebo v obdobiach zvýšeného stresu.

Dávkovanie a kontraindikácie

Dlhodobé užívanie valeriány lekárskej sa neodporúča, najvhodnejšie užívanie je po dobu troch dní a potom následná trojdňová pauza. Dlhodobejšie užívanie by malo byť konzultované s lekárom. Tehotné ženy by sa jeho užívaniu mali vyhnúť úplne, pretože môže poškodiť srdce dieťaťa. V predpísaných dávkach nemá valeriána vedľajšie účinky.

Studený macerát: 1 kávovú lyžičku sušeného podzemku prelejeme 250ml studenej vody a necháme 8 až 12 hodín (ideálne cez noc) macerovať. Potom zlejeme a môžeme pridávať k nálevu/čaju zo zmesi podobne pôsobiacich bylín napr. medovka, mäta, chmeľ, levanduľa.

Pestovanie valeriány lekárskej

Pestovanie valeriány lekárskej nie je vôbec náročné. Je dôležité zvoliť vhodné stanovisko, najlepšie sa jej bude dariť v polotieni a s dostatočnou vlahou. Valeriána preferuje plné slnko, no znesie aj polotieň. Ideálne je umiestniť ju na miesto, kde bude dostávať minimálne 6 hodín slnečného svetla denne, no znesie aj mierne tienisté oblasti. Rastlina preferuje plné slnko až polotieň a vlhkú, dobre priepustnú pôdu. Je mrazuvzdorná do teploty až -34 °C. Darí sa jej v ľahkej, humóznej, dostatočne vlhkej pôde a to aj v drsnejších polohách.

Pôda a zálievka

Valeriáne sa darí v dobre priepustnej, mierne vlhkej pôde. Ak máte ťažkú, ílovitú pôdu, zlepšite jej štruktúru pridaním piesku alebo kompostu, aby ste zabezpečili lepšiu drenáž. Valeriána lekárska potrebuje pravidelné zalievanie, aby sa jej pôda udržiavala stále mierne vlhká. Vyhnite sa premočeniu, pretože to môže viesť k hnilobe koreňov. Preferuje stále vlhkú pôdu, bohatú na živiny, najmä na dusík. V prípade, že pôda nie je neustále mokrá, je nutné ustrážiť si zálievku.

Výsev a rozmnožovanie

Valeriánu lekársku môžete ľahko rozmnožovať zo semien. Semená sa vysievajú priamo na vonkajšie stanovisko od augusta do septembra, alebo už koncom leta do debničiek na povrch pôdy, aby premrzli. Semená sa vysievajú na povrch substrátu, 30 cm od seba. Nechajte ich na povrchu substrátu, pretože na klíčenie je nutné svetlo. Semená je najlepšie vysievať priamo do záhrady na jar alebo na jeseň, pričom je dôležité zabezpečiť, aby bola pôda dostatočne vlhká počas obdobia klíčenia. Semenáče vyklíčia na jar. Klíčia na vzduchu a svetle za 3-4 týždne. Presádzame nasledujúceho roku.

Ďalším spôsobom rozmnožovania je delenie koreňov, čo je vhodné vykonávať na jar. Korene valeriány dorastú do plnej veľkosti približne za dva roky.

Hnojenie a starostlivosť

Valeriánu môžete prihnojiť na jar, keď sa rastlina prebúdza do aktívneho rastu. Hnojenie ani podobná starostlivosť nie je nutná, ak je pôda dostatočne bohatá na živiny. Valeriána je vo všeobecnosti odolná voči väčšine bežných záhradných škodcov a chorôb. Vošky a slimáky môžu občas napadnúť valeriánu, ale väčšinou nie sú veľkým problémom.

Zber a spracovanie

Úžitkovou časťou je podzemok, ktorý sa žne v októbri. Zbierajú sa iba podzemky s korienkami, a to v dvoch obdobiach - v apríli (až máji, pred rozkvetom rastliny, najvyššia účinnosť látok) a od augusta do októbra, v ranných hodinách. Ideálny je druhý rok kvitnutia rastliny. Korene aj odnože sa zberajú druhým rokom, a to od septembra do októbra. V období pred kvitnutím je obsah účinných látok najvyšší. Pre liečebné účely sa využívajú predovšetkým korene valeriány lekárskej. Korene valeriány môžete zberať na jeseň po odkvitnutí rastliny. Opatrne ich vykopte, očistite a usušte.

Postup zberu a sušenia

Po vyrytí zo zeme korene zbavíme zeminy.
Tenké korienky prečešeme rukou alebo hrebeňom a operieme ich pod tečúcou vodou.
Potom podzemky rozrežeme a zavesíme ich vo vzdušnej a suchej miestnosti.
Umelým teplom sušíme odnože pri maximálnej teplote 30 °C.
Podzemky nesušíme s inými rastlinami, pretože pri sušení majú silnú, výrazne aromatickú vôňu.
Správne usušená bylina má žlto-šedé až svetlo hnedo-šedú farbu, silný charakteristický zápach a korenistú, horkú chuť.
Dobre usušené podzemky sú sladkasté korenisté, neskôr horkasté.
Správne usušené korene sa musia s praskotom lámať.
Suché korene uchovávajte v uzavretých nádobách na tmavom, chladnom a suchom mieste.

V kuchyni je valeriána lekárska pridávaná napríklad do polievok a k dusenému mäsu, avšak varením sa obsah účinných látok znižuje. Vo forme čaju sa konzumuje sušený nadrvený podzemok, ktorý má však veľmi výraznú arómu, ktorá sa dá riešiť zmiešaním s inou upokojujúcou bylinkou, ako je napríklad levanduľa, medovka alebo ľubovník.

Rozdiel medzi valeriánou lekárskou a valeriánou poľnou

Je dôležité si uvedomiť, že valeriána poľná (Valerianella locusta), známa taktiež aj ako šalát polníček, a valeriána lekárska (Valeriana officinalis) nie sú to isté. Ide o dve úplne odlišné rastliny. Valeriána poľná je listová zelenina s jemnou orieškovou chuťou, ktorá sa používa do šalátov. Naopak, valeriána lekárska je liečivá bylina, z ktorej koreňa sa vyrábajú prípravky na upokojenie a podporu spánku. Hoci majú podobný názov, patria do iných rodov a majú úplne odlišné využitie a vlastnosti.

Valeriána poľná (polníček)

Valeriána poľná je bohatým zdrojom vitamínu A a vitamínu C. Jej pestovanie sa viaže najmä k zimným mesiacom, pričom výsadbu môžeme praktikovať v akomkoľvek jesennom či zimnom mesiaci s výnimkou decembra a januára. Skvelou náhradou bežnej letnej listovej zeleniny počas zimných mesiacov je práve polníček. Polníček výborne zvláda sychravé jesenné, ale aj studené zimné podmienky. Pestovanie polníčka nie je náročné - dodržiavame požiadavky na závlahu a slnečné stanovisko. Vitamíny obsiahnuté vo valeriánke poľnej, Valerianella locusta, prispievajú k správnej funkcii obličiek a pečene. Istým spôsobom môžeme hovoriť aj o detoxikačných či čistiacich účinkoch na organizmus. Okrem toho, že podporou vylučovania a trávenia sa telo zbavuje toxínov, taktiež priaznivo vplýva na zlepšovanie filtračných orgánov.

Výhodou polníčka je vysoký podiel vitamínu C, ktorý pomáha organizmu budovať obranyschopnosť. Rovnako je dôležitý aj vitamín A, ktorý organizmus prijíma len vo veľmi malých množstvách. Kyselina listová, ktorá je taktiež obsiahnutá vo výživných listoch polníčka, a je mimoriadne dôležitá pre ženy v tehotenstve. Doplnky stravy vo forme tabliet, v ktorých je kyselina listová obsiahnutá, užívajú spotrebiteľky niekoľko mesiacov pred plánovaným otehotnením za zámerom zvyšovania plodnosti.

tags: #valeriana #lekarska #pestovanie