Vanilka: Od exotickej orchidey po obľúbené korenie sveta

Vanilka, známa aj ako „kráľovná korenín“, je jednou z najobľúbenejších prísad v kuchyni. Jej jemná aróma a sladká chuť ju robia nenahraditeľnou súčasťou mnohých dezertov. Viete však, že je druhým najdrahším korením sveta a že jej pestovanie skrýva nečakané výzvy a tajomstvá?

Vanilka sa do Európy dostala v 16. storočí po objavení Ameriky španielskymi dobyvateľmi. Toto sladké korenie môže dosahovať cenu až 600 eur za kilogram. Taký vysoký cenový štandard má viacero dôvodov. Výroba vanilky, konkrétne spracovanie plodov vanilky pravej/voňavej (Vanilla planifolia), je mimoriadne náročný a zdĺhavý proces. K tomu sa pridáva aj obchodný tlak na farmárov, ktorý ešte viac ovplyvňuje cenu na trhu.

Vanilka pravá: Orchidea s cennými plodmi

Vanilka ako korenina pochádza z rastliny nazývanej vanilka pravá/voňavá (Vanilla planifolia), ktorá patrí do čeľade vstavačovité (Orchidaceae), teda ide o orchideu. Táto tropická liana môže dorásť až do dĺžky desať metrov. Ovíja sa okolo stromov a iných opôr. V domovine dorastá do výšky aj 25 metrov. V bytových podmienkach aj 10 metrov. Treba teda rátať s oporou a priestorom.

Kvety vanilky sú najčastejšie bledožlté alebo zelenkasté, a kvitnú len niekoľko hodín. Ak počas tejto krátkej doby nedôjde k opeleniu, kvet opadne bez toho, aby vytvoril plod. Plodom vanilky sú známe vanilkové struky, ktoré sú vlastne tobolkami plnými drobných semien. Ich charakteristická aróma a chuť sa však rozvinie až po náročnom procese fermentácie a sušenia. Tobolky sa zberajú polozrelé, potom sa sušia a fermentujú. Celý zložitý proces, počas ktorého sa na ich povrchu vytvárajú maličké ihličkovité kryštáliky aromatického vanilínu, trvá zhruba šesť mesiacov.

Náročné pestovanie vanilky

Pestovanie vanilky, najmä tej, ktorá pochádza z Mexika a Strednej Ameriky, a ktorá sa dnes najviac pestuje na Madagaskare, Réunione a ďalších ostrovoch Indického oceánu, nie je vôbec jednoduché. V Mexiku opeľujú rastliny prirodzene včely a kolibríky. Naopak, v dnešných pestovateľských oblastiach sa musí tento proces vykonávať ručne, čo je nesmierne prácne. Zatiaľ sa nepodarilo vymyslieť žiadne stroje, ktoré by robotníkom uľahčili prácu. To je taktiež dôvod, prečo sa vanilka necháva dorásť (alebo ovíjať) iba do výšky 2 metrov - robotníci musia na ňu dosiahnuť rukami.

Ďalším z činiteľov zvyšujúcich cenu vanilky je skutočnosť, že vanilka kvitne necelých 24 hodín, a práve v tejto lehote je potrebné opeliť kvety. Akékoľvek meškanie zničí všetku úrodu. Skúsený robotník dokáže ručne opeľovať 1 000 až 1 500 kvetov za deň.

Po rýchlom opelení semenník dozrieva na tobolku až takmer trištvrte roka. Tobolky sa však trhajú hneď po zožltnutí, t. j. po 6 - 7 mesiacoch. Zrelý plod totiž vysychá a jeho aromatický obsah vyteká von.

Mokrý a suchý spôsob spracovania

Žlté tobolky sa ďalej spracúvajú dvoma spôsobmi, ktoré sú typické pre danú lokalitu.

• Mokrý spôsob sa osvedčil najmä v bývalých francúzskych kolóniách a v Indonézii. Čerstvo pozbierané tobolky sa nechajú pol minúty spariť vo vriacej vode, rýchlo sa osušia a rozložia na slnku. Počas poludňajších horúčav sú zakryté plachtou, kedy sa opäť zaparia, aby sa v nich rozložil zvyšný chlorofyl. Aromatické látky sa musia z toboliek uvoľniť fermentáciou podobne ako v prípade kávy, čaju alebo kakaových bôbov. Tobolky sa preto 8 mesiacov dosušujú a dozrievajú v drevených sudoch.
• Suchý spôsob sa používa v Mexiku. Zozbierané tobolky sa nechajú uvädnúť v polotieni. Potom „pendlujú“ medzi sušením na slnku a zaparením v tieni. To trvá približne týždeň. Následne sa dosušujú a zrejú niekoľko mesiacov. I tu je nutný neustály dohľad.

Vyzreté tobolky sa potom distribuujú v hermeticky uzavretých sklenených alebo kovových nádobách, aby nestrácali svoju arómu.

Vanilka v kuchyni a medicíne

Veľa produktov vonia a chutí po vanilke, ale len málo z nich ju skutočne obsahuje. Prírodný vanilín často nahrádza umelo vyrobený, ktorý objavili v roku 1874. V kuchyni sa napriek tomu vyplatí trochu investovať a používať pravú vanilku. Tobolky, ktoré sa označujú ako struky, treba rozrezať po dĺžke a spolu s ingredienciami, ktoré majú prevoňať, sa nechajú variť. Dužina so semienkami sa potom vyškrabe a ponechá v pokrme.

TIP ZÁHRADKÁRA: Kupovaný vanilkový cukor je vyrobený zo syntetického vanilínu. Doma si môžete pripraviť pravé ochucovadlo tak, že do nádoby nasypete práškový cukor, vložíte do neho kus vanilky a uzavriete. Cukor čoskoro nasiakne jej vôňou.

Vanilka nie je len obľúbeným korením v kuchyni, ale využitie našla aj v medicíne a arómoterapii. Jej upokojujúca vôňa má preukázateľné relaxačné účinky, ktoré pomáhajú znižovať stres a zlepšovať náladu. Vanilkový extrakt sa tradične používa na zmiernenie žalúdočných problémov, na podporu trávenia a dokonca aj na tlmenie bolesti. Okrem toho obsahuje antioxidanty, ktoré môžu prispieť k ochrane buniek pred poškodením voľnými radikálmi.

Pestovanie vanilky ako izbovej rastliny

U nás môžete vanilku pestovať ako izbovú rastlinu. Na substrát je nenáročná, mal by však byť vzdušný a priepustný, aby korene mali dostatok kyslíka. Do záhradného substrátu sa odporúča pridať kúsky kôry, keramzit, perlit a rašelinu. Na dno nádoby treba nasypať asi 3 cm drenážnej vrstvy. Nakoľko je to popínavá rastlina, musíte dať do črepníka nejakú oporu, najlepšie mriežku, na ktorú sa výhonky budú môcť prichytiť.

Polievajte ju výhradne vlažnou a mäkkou vodou, ale opatrne, lebo pri nadmernej zálievke trpí hubovými chorobami. Ďalšia zálievka by mala nasledovať až vtedy, keď je substrát suchší. Vanilka nevyžaduje pravidelné hnojenie, stačí, ak ju v lete prihnojíte raz za mesiac, najlepšie hnojivom s postupným uvoľňovaním. Najvhodnejšie je špeciálne hnojivo na orchidey.

Znesie aj suché podmienky panelákových bytov, ale musíte ju pravidelne rosiť. Aby listy nespálilo slnko, umiestnite ju ďalej od okna. Vhodná je juhozápadná expozícia.

Ak chcete, aby rastlina kvitla, musíte dodržať niekoľko podmienok. Prvá je striedanie obdobia sucha a vlhka, druhá, aby výhonky dorástli do väčších rozmerov, aspoň do dĺžky dvoch metrov a tretia, aby teplota v miestnosti neklesla pod 15 °C. V lete je vhodné vyložiť ju na balkón na polotienisté miesto chránené pred vetrom.

Rozmnožiť si ju môžete vrcholovými odrezkami dlhými 30 až 40 cm. Listy z dolnej časti odstráňte a zapichnite do substrátu. Potom polejte, črepník zakryte fóliou a položte na miesto s teplotou okolo 25 °C.

Heliotropium arborescens: „Vanilkový krík“

Heliotropium arborescens - vanilkový krík je veľmi zaujímavá rastlina vhodná na výsadbu do truhlíkov ale aj do pôdy. Pochádza z rodiny Boraginaceae, ktoré pochádzajú z Peru. Vonia krásne celé leto. Heliotropium arborescens má veľmi intenzívnu vôňu vanilky, čo z nej robí živú zábranu proti komárom, pretože vôňa vanilky pre nich pôsobí veľmi rušivo.

Môže byť vysadená jednotlivo alebo v kompozíciách. Heliotropium arborescens rastie ako jednoročná rastlina, ale možno ju prezimovať ako bežný muškát, aby sa v budúcej sezóne mohol stať doplnkom vašej voňavej záhrady. Heliotropium arborescens - vanilkový krík má kvety vo farbách od modrej po tmavofialové, zhromaždené v hustých prameňoch vyčnievajúcich nad tmavozelené listy, bohato kvitnú až do prvého mrazu.

Heliotropium arborescens vyžaduje výsadbu v úrodnej pôde, obohatená kompostom a rašelinou. Najlepšie vyzerajú, keď sú vysadené v skupinách alebo v kombinácii s inými kvitnúcimi rastlinami. Odporúčame vysadiť 3 rastliny do nádoby s priemerom 25 cm. Pri pestovaní, najmä v nádobách, prihnojujeme viaczložkovými hnojivami. Odporúčame umiestniť napr. na terasu, kde večer zvykneme sedávať. Dôležité je odstraňovať odkvitnuté kvety. Nezabúdajte na hnojivo na kvitnutie a kvalitný substrát pri výsadbe.

Vanilkový krík umiestnite na slnečné stanovište. Rastlina prezimuje v chladnejšom priestore okolo 10 °C, podobne ako muškát. Dorastá do výšky asi 70 cm, pri viacročnom pestovaní môže mať aj viac ako meter. Rastlinu radšej chráňte pred slnečným úpalom a veterným stanovišťom.

Otočník (Heliotropium arborescens) je nízky a kompaktný vždyzelený krík. Kvitne drobnými fialovými kvietkami a vonia po vanilke. Je veľkým lákadlom pre rôzne druhy motýľov. Dobre sa pestuje na záhone aj vo vegetačnej nádobe. S pravou vanilkou ho spája iba výrazná vôňa, inak nie sú príbuzní. Ako korenie otočník používať nemôžeme, pretože obsahuje jedovaté alkaloidy. Má iba okrasný charakter. Otočník je vysoký 30 až 50 cm, niekedy aj viac. Tento kríček má tmavo zelené, široké, oválne a kopijovité listy. Rozkvitne tmavomodrými až fialovými drobnými kvietkami. Potrebuje humózny substrát s obsahom rašeliny, skôr polotieň. Slnko môže totiž spáliť jeho listy. Samozrejmý je pravidelný prísun vlahy a živín. Neznášajú trvalé premokrenie, ale pri prischnutí listy vädnú a väčšinou čiastočne odumierajú. Takže i po zaliatí sa časť listov už nespamätá. Keď odkvitne, je potrebné kvetenstvo odstrániť, aby sa tvorilo nové. Zo škodcov sa môžu objavovať molice a vošky. Ako ochrana pri napadnutí voškami sa doporučuje Pirimor. Krík sa rozmnožuje v lete bylinnými odrezkami. Ľahko zakoreňuje vrcholovým odrezkom s tromi pármi listov. Na jeseň sa množí z polovyzretých odrezkov. Výsev sa robí zo semien v apríli. Niektoré kultivary majú kvety bielej alebo ružovej farby. Jednou z najobľúbenejších odrôd je „marine“ s tmavomodrými výrazne rozvoniavajúcimi kvetmi. Pre ich obľúbenosť je táto rastlina dodávaná na trh celoročne, ale sú určené len ku krátkodobému využitiu. Najlepšie je mať otočník vypestovaný pre jarnú kvetináčovú výsadbu.

tags: #vanilka #obycajna #kvet

Populárne príspevky:

• Symbolika a krása ruží a ľalií vo svadobných kyticiach
• trendy vo svadobnej floristike
• Všetko o Ficus Microcarpa 'Ginseng'
• Moderné poľnohospodárstvo a tritikale
• druhy orchideí s drobnými kvetmi