Vavrínovec lekársky: Komplexná charakteristika a pestovanie
Vavrínovec lekársky (Prunus laurocerasus) je populárny neopadavý, stálozelený listnatý ker, ktorý si získal obľubu v mnohých záhradách vďaka svojej odolnosti, nenáročnosti a estetickej hodnote. Vavrínovec lekársky je všestranná, stálozelená rastlina, ktorú je v okrasnej záhrade možné využiť na mnoho spôsobov. Medzi prednosti tejto okrasnej rastliny patrí predovšetkým jej odolnosť, nenáročnosť na svetlo a samozrejme krása v podobe sýtozelených listov a bielych kvetov počas jari.
Charakteristika a vzhľad
Vavrínovce sa najčastejšie pestujú vo forme živých plotov, no desiatky kultivarov tejto dreviny ponúkajú aj pôdopokryvné či solitérne formy v rôznych veľkostiach. Vavrínovec patrí k najobľúbenejším rastlinám pestovaným vo forme živého plotu aj vďaka jeho hustému a stálozelenému porastu tvoreného veľkými kožovitými listami. Rastie pomerne rýchlo (30 - 60 cm ročne) a jednotlivé kultivary dorastajú od výšky 1,2 m až do 7 metrov.
Vavrínovec lekársky ´NOVITA´ je obľúbená stálozelená odroda, ktorá sa vyznačuje svojou rýchlo rastúcou povahou a odolnosťou. Má husté, lesklé, tmavozelené listy, ktoré sú oválne, mierne zubaté na okrajoch. Mladé listy majú svetlejšiu zelenú farbu, ktorá sa postupne mení na tmavšiu. Kvety sú drobné, biele a objavujú sa v hustých zhlukoch, pričom majú príjemnú vôňu a priťahujú opeľovače. Po odkvitnutí sa tvoria nejedlé, čierne plody, ktoré sú obľubované vtákmi.
Ako strihať živé ploty z vavrínového dreva: 101
Pestovanie a starostlivosť
Pestovanie vavrínovca nie je vďaka jeho odolnosti a prispôsobivosti náročné, takže s trochou starostlivosti ho môže mať v záhrade každý. Najdôležitejším faktorom pre úspešné pestovanie vavrínovca je priepustná pôda s dostatkom vlhkosti. Táto rastlina sa vie dobre prispôsobiť rôznym pôdnym (pH 4,5 - 7,5) aj svetelným podmienkam od plného slnka až po tienisté stanoviská, no obľubuje skôr vlhkejšie (nie však premočené) miesta. Najmä mladé rastlinky prosperujú z častejšej zálievky.
Výsadba a rozmnožovanie
Na výsadbu je v prípade voľnokorenných rastlín optimálne jesenné obdobie (október, november), v ktorom je pôda ešte vyhriata a má dostatok vlhkosti. Alternatívou pre sadenie vavrínovca je aj skorá jar. Pri samotnom sadení vykopeme výsadbovú jamu - dva krát hlbšiu a širšiu ako je koreňová sústava vavrínovca, vložíme do nej vysádzanú rastlinu, prihrnieme pôdou, utlačíme a výdatne zalejeme.
| Kultivar | Max. výška | Mrazuvzdornosť |
|---|---|---|
| 'Novita' | 3-5 m | -23 °C až -30 °C |
| 'Etna' | 2 m | -27 °C |
| 'Reynvaanii' | 2-3 m | -25 °C |
Vavrínovec si môžeme rozmnožiť najjednoduchšie pomocou odrezkov. Na rozmnožovanie sú vhodné mladé, zelené výhonky s listami. Odrezky by mali byť zdravé a zelené a jednotlivé výhonky je možné nakrátiť na väčší počet menších odrezkov s dĺžkou 5 - 15 cm. Mladé výhonky zakorenia po dvoch až štyroch týždňoch.
Dôležité upozornenia
Na rozdiel od vavrínu pravého (bobkového listu), sú listy a semená vavrínovca mierne jedovaté pre viaceré živočíchy vrátane človeka, čo ich chráni pred škodcami, no pri požití ľudmi vyvolávajú podráždenie a nevoľnosť. Preto je nevyhnutné dozrieť na to aby vavrínovec vo väčšom množstve neskonzumovali deti či domáce zvieratá. Pri práci s vavrínomcom je dôležité používať ochranné rukavice.
tags: #vavrinovec #lekarsky #charakteristika