Vavrínovec rozmnožovanie odrezkami: Kompletný sprievodca

Svieža zeleň exotického vnútorného stromu oživí každú izbu, či už je to byt, dom alebo kancelária. Preto rozmnožovanie vavrínu odrezkami priťahuje pozornosť mnohých záhradníkov, ktorí sú pripravení túto roztomilú rastlinu starostlivo pestovať. Biológovia tvrdia, že voňavé listové platne z vavrínu uvoľňujú do prostredia phytoncidy, ktoré čistia a osviežujú vzduch. Vďaka tomu v miestnosti nerastú rôzne druhy plesní alebo škodlivých baktérií. Pestovanie bobkového stromu vo vašej domácnosti alebo kancelárii je v porovnaní s citrónom ľahké. Rastlina sa úžasne zakoreňuje aj na severnej strane, kde nie je toľko svetla.

Vavrínovec lekársky (Prunus laurocerasus), odborne nazývaný aj vavrínovec lekársky, je okrasný stálozelený krík alebo malý stromček. Je súčasťou rodu Prunus a patrí do čeľade ružovitej (Rosaceae). Anglicky je označovaný ako vavrín (Cherry laurel). Jeho lesklé listy usporiadané striedavo pozdĺž stonky sú dekoratívne počas celého roka. Avšak podľa odrôdy sa líšia veľkosťou, tvarom aj farbou. Na jar tvoria elegantné voňavé biele päťlupienkové kvety vo vzpriamených asi 12 cm dlhých strapcoch, ktoré prilákajú motýle aj včely. Z opeľovaných kvetov sa vytvoria najprv červené, neskôr čierne plody.

Vavrínovec lekársky s bielymi voňavými kvetmi

Využitie vavrínovca

Vavrínovec lekársky je vhodný ako do živých plotov, tak aj ako solitérna rastlina a nájdete aj pôdopokryvné kultivary. Nelíšia sa len vzhľadom, habitusom, ale aj rýchlosťou rastu. Nájdete medzi nimi odrôdy citlivé na mráz i úplne mrazuvzdorné. Preto pri výbere kultivaru si dajte záležať a premyslite si nielen účel, na ktorý chcete tento čerešňový vavrín pestovať, ale zohľadnite aj klimatické podmienky vo vašej oblasti, kde sa nachádzate. Zaujímavosťou je, že ak pomôžete listy vavrínovca lekárskeho, môžete zacítiť jemnú čerešňovú vôňu. Pozor! Bobule, semená, listy aj stonky sú pre domácich miláčikov aj ľudí jedovaté! Preto sa neodporúča vysádzať ho k jedlým rastlinám a do blízkosti detí a domácich zvierat.

Druhy vavrínovca

Prunus laurocerasus, Vavrínovec lekársky, môžeme nájsť vo viac ako 40 odrodách. Líšia sa nielen vzrastom, ale aj mrazuvzdornosťou, farbnosťou, dĺžkou a šírkou listov. V našich podmienkach sú najčastejšie pestované tieto kultivary:

Vavrínovec "Etna" - hustá textúra s výškou do 2m, hnedočervené mladé výhonky, mrazuvzdornosť do - 27 °C
Vavrínovec "Zabeliana" - s výškou do 1m až 1,3m, šírka do 2,5m, úzke listy, mrazuvzdornosť do - 24 °C
Vavrínovec "Rotundifolia" - kompaktný vzrast s výškou do 3m, šírka do 1,5m, veľké okrúhle listy, mrazuvzdornosť do - 21 °C
Vavrínovec "Caucasica" - vzpriamený rast s výškou do 3m až 4m, úzke zelené listy, mrazuvzdornosť do - 27 °C
Vavrínovec "Novita" - rýchlorastúci s výškou do 3m až 5m, šírka do 2m až 3m, veľké listy, mrazuvzdornosť do - 30 °C
Vavrínovec "Kleopatra" - s výškou do 2m, medené mladé výhonky, lesklé svetlozelené listy, mrazuvzdornosť do - 21 °C
Vavrínovec "Otta Luyken" - kompaktný s výškou do 1,2m, šírka do 2m, úzke listy, kvety po celú vegetáciu, mrazuvzdornosť do - 24 °C
Vavrínovec "Mano" - s výškou do 2m, lesklé okrúhle sýtozelené listy, mrazuvzdornosť do - 23 °C

Pestovanie vavrínovca

Najradšej má vhlkú (nie podmáčanú), priepustnú pôdu s mierne kyslým pH. Aj keď znesie aj neutrálne až mierne zásadité pH pôdy. Je dôležité dobré odvodnenie pomocou drenáže, aby nedochádzalo k zahnívaniu koreňov. Dospelé rastliny zvládajú kratšie obdobie sucha, ale mladé potrebujú pravidelný prísun vlahy. Vavrínovec miluje plné slnko. No bude vám rásť aj v polotieni či miernom tieni. Tieto rastliny, ak nie sú upravované rezom, dokážu vyrásť do pomerne veľkých rozmerov. Po odkvitnutí ich pomocou rezu prispôsobte svojim požiadavkám. Mladým rastlinám je vhodné na zimné obdobie korene prekryť čečinou, slamou alebo mulčom. Pri mrazoch pod - 21°C môžu niektoré kultivary na koncových vetvách mierne omrznúť.

Vavrínovec hnojenie

Tak ako všetky rastliny potrebujú kvalitnú výživu, tak aj tieto rýchlorastúce stálozelené rastliny. Správnym hnojením prispejete k zdravému a vyrovnanému rastu, peknému, bohatému olisteniu a dobrej prosperite celej rastliny. Pri klasických hnojivách si musíte dávať pozor na množstvo hnojiva, kedy ktoré hnojivo použiť, použiť správnu aplikáciu. Pokiaľ to nedodržíte, môže dôjsť k prehnojeniu a zmene sfarbenia listov, poruche príjmu živín alebo popáleniu listov či koreňov. Toto všetko zvyšuje náchylnosť na choroby a oslabuje vavrínovce voči škodcom. Ponúkame vám jednoduché, efektívne, odskúšané riešenie. Organické hnojivá TrusEko Agro PRÉMIUM a Hnojík z hmyzieho trusu. Vďaka nim dodáte potrebné vyvážené živiny a nielen to. Pri ich aplikácii sa nemusíte báť. Aj keď použijete väčšie množstvo hnojiva, vašim rastlinám nehrozí ani spálenie, ani prehnojenie. Teda nič strašné sa nedeje, rastlina si postupne bude brať živiny, ktoré potrebuje. Pomocou TRusEko Agro PRÉMIUM - Hmyzieho hnojiva alebo Hnojíka-Českého organického hnojiva podporíte zdravú imunitu rastlín a ich obranyschopnosť voči patogénom. Veľkou výhodou oproti iným organickým hnojivám je Chitín, ktorý obsahujú. Vďaka nemu majú repelentný účinok na škodcov.

Vavrínovec ako živý plot

Ak premýšľate nad vavrínovcovým živým plotom, je jedným z najobľúbenejších a vavrínovec ako živý plot je ideálny pre 1,5m až 5m vysoké živé ploty. No neznamená to, že z neho nemôžete mať aj krásny nižší živý plot. Je typický svojim rýchlym rastom a podľa kultivaru majú tieto rastliny ročný prírastok od 30 cm do 60 cm za rok. Pri každej výške živého plotu sa vyžaduje pravidelná rez, ktorú dobre zvláda. Ak vám po strihaní vadia poškodené listy po použití plotostrihu, využite na jeho úpravu iné možnosti. Jeho prednosťou je odolnosť a nenáročnosť na pestovanie. Ale aj hustý a stálozelený vzhľad z veľkých kožovitých listov. Taktiež celoročné súkromie, ktoré vavrínovcový živý plot ponúka. Ak sa vám žiada jeho spestrenie, vhodné sú hlohyne, cesmíny či rododendrony.

Vavrínovec na kmienku

V poslednom období je v obľube pestovať vavrínovec na kmienku ako okrasný stromček. Napriek tomu, že vavrínovce sú prirodzene kríky, je to možné. Potrebuje od začiatku síce správne formovaný na jeden hlavný silný výhon a pravidelne udržiavaný rezom v požadovanom tvare. Je vhodné, aby mal stabilné ukotvenie. Môže byť pestovaný v záhrade aj na balkóne či terase v dostatočne veľkom a stabilnom kvetináči.

Kedy a ako sadiť vavrínovec

Tak ako u väčšiny voľnokorenných stromov a kríkov, aj pri vavrínovci platí, že ideálny čas na sadenie je jeseň, prípadne jar. Jesenné sadenie je možné, kým pôda nie je zamrznutá. Vysádzanie na jar sa robí tesne po rozmrznutí pôdy. Kontajnerované rastliny je možné vysádzať celoročne, okrem obdobia zamrznutia pôdy v zime. Nie príliš vhodné je sadenie počas letných horúčav, kedy je pre rastliny náročnejšie zakorenenie a vyžadujú zvýšenú závlahu. Po výbere správneho miesta je potrebné pripraviť výsadbovú jamu. Jej veľkosť určíte podľa veľkosti koreňového systému - rozmery koreňov krát 2. Pri výsadbe viacerých rastlín vedľa seba alebo živého plotu sa odporúčajú rozostupy medzi výsadbovými jamami 0,5m-0,8m. Ak nemáte dostatočne priepustnú pôdu, výsadbovú jamu urobte hlbšiu a na jej dno umiestnite drenážnu vrstvu. Môžete použiť piesok, štrk... Vhodným je aj prírodný zeolit. V našej ponuke ho nájdete v produktoch Zeolit Agro a ZeoSand. Pôda, do ktorej vysadíte svoj ker, by mala byť bohatá na živiny. Je vhodné obohatiť ju o humus. Ak ho nemáte k dispozícii, humus môžete doplniť pridaním do pôdy produktov, ktoré ho obsahujú. Pomôcť vám v tom vedia Alginit či HUMAC®Agro, ktoré dokážu zároveň udržiavať v pôde potrebnú vlhkosť. Sú to praveké poklady plné živín, ktoré v sebe ukrývajú viacnásobné benefity. Alginit je organicko-minerálneho pôvodu, HUMAC®Agro je čisto organického pôvodu. Na doplnenie živín pre zdravý a vyvážený rast odporúčame do pôdy zapracovať buď TRusEko Agro PRÉMIUM (certifikované Slovenské organické hnojivo) alebo Hnojík (České organické hnojivo), ktoré pôsobí aj ochranne voči škodcom a chorobám. Ak máte ílovitú pôdu, je vhodné ju premiešať so zeolitom (ZeoSand alebo Zeolit Agro), ktorý nielen zlepšuje kvalitu pôdy, ale zároveň zvyšuje účinnosť a využitie živín v pôde a dodáva stopové prvky ako napríklad horčík, mangán, železo, vápnik, molybdén. Pri samotnej výsadbe kríkom jemne potriasajte, aby sa pôda dostala medzi jednotlivé korene. Po prihrnutí celého koreňového systému pôdu utlačte a výdatne zalejte. Po výsadbe je odporúčané skrátiť nadzemnú časť vavrínovca, kvôli jeho stabilizácii a ľahšiemu zakoreneniu. Nezabúdajte na pravidelnú zálievku, zvlášť počas prvého mesiaca, keď dochádza k zakoreneniu.

Ako strihať vavrínovec

Tento rýchlorastúci krík dobre znáša rez. Ak by sa vám stalo, že sa vám nevydarí jeho strih, alebo zistíte, že potrebujete, aby bol vyšší, nemusíte čakať dlhé obdobie, kým dorastie a dopracujete sa k požadovanému výsledku. Ideálnym obdobím na strihanie vavrínovca je obdobie vegetačného pokoja počas skorej jari, keď ešte nepučí a zároveň už nehrozia silné mrazy. Pravidelným rezom raz za rok zabezpečíte primeranú výšku vavrínovcov a ich kompaktný vzhľad. Pri živom plote podporíte tak dostatočnému zahusteniu a zabezpečeniu súkromia, pričom vám postačí živý plot o šírke 0,5m.

Záhradné nožnice na strihanie vavrínovca

Vavrínovec rozmnožovanie

Najjednoduchšou a zároveň najbežnejšou formou je rozmnožovanie odrezkami. Keďže počas skorej jari sa vykonáva strihanie, z neho máte k dispozícii dostatok mladých zdravých asi 10-15cm dlhých vetvičiek. Nechajte na nich vrchné 2 až 3 listy, skráťte ich približne na polovicu a ostatné listy odstráňte. Pripravte si výživnú a priepustnú pôdu, ktorú môžete obohatiť o TRusEko Agro PRÉMIUM-Hmyzie hnojivo alebo Hnojík-České organické hnojivo, aby rastlinka od prvých momentov dostávala všetko, čo potrebuje a dobre sa zakorenila. Ak na pripravenom odrezku nie je hladká rezná plocha, zarovnajte ho a zasaďte asi 3cm hlboko do pôdy a zalejte. Vavrínovec je obľúbenou voľbou pre vytvorenie živých plotov v záhradách. Táto odolná a nenáročná rastlina rastie rýchlo a vďaka svojim lesklým listom sa postará o príjemný vzhľad v každej záhrade počas celého roka. Na jar sa z tejto rastliny tešia aj opeľovače, keďže kvitne krásnymi bielymi kvetmi. Vavrínovec je vždyzelená drevina, ktorá zostáva atraktívna aj počas zimy, a preto patrí medzi obľúbené prvky v mnohých záhradách. Jeho lesklé, tmavozelené listy sú vizuálne príťažlivé počas celého roka, pričom jednotlivé kultivary sa líšia tvarom, veľkosťou a farbou. Na jar kvitne bielymi, voňavými kvetmi usporiadanými do strapcov, ktoré lákajú nielen včely, ale aj motýle. Vavrínovec má výbornú schopnosť regenerácie po mrazoch a vyniká rýchlym rastom. Vavrínovec je skvelou voľbou, ak si chcete vo svojej záhrade vytvoriť vždyzelený živý plot. Dorastá do výšky od 1 do 5 metrov, v závislosti od odrody. Je síce odolný voči mrazu, ale silnejšie zimy s teplotami pod -21 °C môžu poškodiť konce jeho výhonkov. Našťastie, na jar sa však dokáže rýchlo zregenerovať a znova krásne zhustne.

Náš TIP: Vavrínovec sa dá pestovať aj v dostatočne veľkom kvetináči na terase alebo balkóne. Na dne kvetináča je však potrebné vytvoriť drenáž a rastliny by mali byť umiestnené v polotieni, chránené pred celodenným slnkom.

Odrezky vavrínovca pripravené na zakorenenie

Druhy vavrínovca ponúkajú širokú škálu možností pre rôzne záhradné úpravy, a to od nízkych živých plotov až po vysoké, kompaktné kry. Medzi najznámejšie patria:

Prunus laurocerasus ‘Caucasica’ - je najbežnejšie pestovaný ker, ktorý dosahuje výšku 3 až 4 metre.
Prunus laurocerasus ‘Etna’ - je ideálny na nízke živé ploty, dosahuje výšku okolo 2 metre.
Prunus laurocerasus ‘Rotundifolia’ - má výrazné, veľké, okrúhle tmavozelené listy a dosahuje výšku približne 3 metre, so šírkou okolo 1,5 metra.
Prunus laurocerasus ‘Novita’ - je rýchlorastúci kultivar, ktorý dosahuje výšku 3-5 metrov a šírku približne 2 metre.
Prunus laurocerasus ‘Otto Luyken’ - je kompaktný, nižší kultivar s úzkymi listami, dosahujúci výšku 1,2 až 2 metre.
Prunus laurocerasus ‘Mano’ - je nižšia odroda s kompaktným rastom a sýto zelenými, lesklými listami.
Prunus laurocerasus ‘Kleopatra’ - je atraktívna rastlina s lesklými svetlozelenými listami a mladými výhonkami v medenom odtieni.
Prunus laurocerasus ‘Zabeliana’ - je ideálny na nízke živé ploty alebo ako pôdopokryvná rastlina.

Vavrínovec je možné vysádzať počas celého roka, ak pôda nie je zamrznutá. Pre voľne rastúce druhy je najvhodnejšie obdobie na vysádzanie marec - apríl alebo október - november. Rastlina sa sadí do pripravených jám ako solitérny jedinec, ale môžete ju zasadiť aj v skupinách. Vavrínovec preferuje polotieň, ale krátkodobo zvládne aj slnko. Po výsadbe si vavrínovec nevyžaduje špeciálnu starostlivosť okrem pravidelnej zálievky, hnojenia a občasného strihania. Ak je rastlina hnojená, bude potrebné ju častejšie strihať, a to aj koncom leta.

Vzdialenosť medzi sadenicami vavrínovca pri zakladaní živého plotu závisí od niekoľkých faktorov, ako je typ odrody a požiadavky na rýchlosť rastu:

Rýchlo rastúce odrody: ak chcete dosiahnuť hustý živý plot v krátkom čase, môžete sadenice umiestniť bližšie k sebe.
Stredný rast: pri odrodách s miernym rastom je vhodná vzdialenosť medzi 90 a 120 cm.
Pomalý rast: pomalšie rastúce odrody potrebujú väčší odstup, okolo 120 až 150 cm, aby mali dostatok priestoru na rozrastanie.
Odstup od hranice pozemku: nezabúdajte na minimálny odstup od hranice pozemku alebo stavieb.

Hoci vavrínovec vyzerá najlepšie ako voľne rastúci živý plot, zaujímavé sú aj jeho rôzne variácie a tvary, ktoré dodajú záhrade osobitý ráz. Možno ho jednoducho tvarovať do rôznych podôb živých sôch alebo iných dekoratívnych prvkov. Pri tvarovaní rastliny je však dôležité postupovať opatrne. Rovnako, ako iné vždyzelené rastliny aj vavrínovec si vyžaduje jarný rez na podporu nového rastu. Menšie úpravy je možné vykonávať aj v lete, aby sa odstránili prebytočné alebo odumreté vetvy, ktoré môžu rušiť požadovaný tvar. Strihanie vavrínovca vo vhodnom období vám pomôže udržať rastlinu zdravú, kompaktnú a esteticky atraktívnu počas celého roka.

AKO ÚSPEŠNE ZROBIŤ ODREZKY Z VAVRÍNA. Osvedčené výsledky 🌱#rozmnožovanie #návod

Jarný rez (marec - apríl): tento rez sa vykonáva na začiatku jari, po tom, čo pominie nebezpečenstvo mrazov.

Letný rez (júl - august): ak chcete udržiavať rastlinu v požadovanom tvare a podporiť hustý rast, vykonajte aj ľahké letné strihanie.

Jesenný rez (október - november): jesenné strihanie sa obvykle neodporúča, pretože nové výhonky môžu byť náchylné na poškodenie mrazom.

Okrem vhodného času na strihanie je dôležité zohľadniť aj vek rastliny. Prvý rez je možné vykonať na jar alebo na jeseň nasledujúceho roka, keď rastlina dosiahne požadovanú výšku. Po tomto čase pravidelným strihaním podporíte hustý rast a zabezpečíte, že vavrínovec bude mať požadovaný tvar. Začnite strihaním suchých, poškodených alebo mŕtvych vetiev. Následne strihajte výhonky, ktoré rastú v nežiaducom smere alebo sú príliš dlhé. Ak plánujete vytvoriť živý plot, je potrebné skrátiť nové výhonky aspoň o polovicu.

Náš TIP: Keďže vavrínovec obsahuje jedovaté látky, neodporúča sa používať drviče konárov na odstránenie odpadu, pretože výsledný mulč alebo kompost by mohol byť toxický. Aby ste dosiahli čo najlepšie výsledky, na strihanie používajte vždy ostré záhradné nožnice, ktoré zabránia poškodeniu listov. Na rezanie môžete použiť aj nožnice na živý plot, ale iba v prípade, ak je rastlina staršia. Pri mladých rastlinách by mohlo dôjsť k poškodeniu výhonkov a ich rozstrapkaniu.

Radikálne prerezávanie: ak vavrínovec rastie veľmi bujne, môžete ho radikálne orezať, ale je potrebné strihať postupne, aby sa rastlina nezranila.

Strihanie mladých výhonkov: mladé výhonky je potrebné odstrihnúť po vytvorení druhého alebo tretieho páru listov.

Strihanie silných konárov: ak budete musieť orezávať silné konáre, nožnice vymeňte za ručné píly. Konár odrezávajte v polovici jeho dĺžky a držte ho druhou rukou, aby sa pri rezaní nezlomil.

Po niekoľkých rokoch, keď začne vavrínovec drevnatieť a prestane rásť, môžete ho tvarovať do rôznych podôb, ako sú kužele, gule, stĺpy a podobne. Tvarovanie sa odporúča vykonávať postupne, počas niekoľkých rokov, aby ste minimalizovali stres rastliny a dosiahli požadovaný efekt.

Vavrínovec na kmienku je veľmi atraktívna a elegantná rastlina, ktorá si vyžaduje špecifickú starostlivosť a pravidelný rez, aby si udržala krásny tvar.

Prvý rez: ak máte vavrínovec na kmienku, najprv skontrolujte, či je stonka čistá a bez postranných výhonkov.
Jarný rez: pred začiatkom vegetácie v mesiacoch marec až apríl, je potrebné odstrániť všetky suché alebo poškodené výhonky.
Letné tvarovanie: v lete, najlepšie v mesiacoch júl až august, skráťte bočné výhonky na požadovanú dĺžku, aby sa podporil hustý rast a zachoval sa kompaktný tvar.
Kontrola kmienka: pravidelne kontrolujte stonku a odstraňujte z nej všetky nové výhonky, ktoré sa objavujú priamo na kmienku.
Jesenný rez: na jeseň najneskôr koncom októbra by ste mali odstrániť všetky poškodené alebo slabé vetvy. Zamedzíte tak vniknutiu chorôb a škodcov.

Pri strihaní vavrínovca, ako aj iných rastlín, sa môžu vyskytnúť niektoré bežné chyby, ktoré ovplyvňujú rast a zdravie rastliny:

Nesprávne rezanie počas nevhodného obdobia - rezanie v nesprávnom období (napr.
Používanie tupých alebo znečistených nástrojov - tupé nožnice môžu poškodiť stonky a spôsobiť trhanie rastliny, čo zvyšuje riziko infekcií.
Rezanie iba na vrchole rastliny - zameriavanie sa len na vrchné časti rastliny môže viesť k nevyváženému rastu.
Zanedbanie pravidelného strihania - ak necháte rastlinu príliš dlho bez strihania, môže sa začať rozťahovať, čo ovplyvní jej vzhľad aj zdravie.
Nesprávny uhol strihu - strihanie bez ohľadu na uhol môže spôsobiť, že sa na mieste rezu bude hromadiť voda, čo zvyšuje riziko vzniku plesní.

Majte na pamäti, že každý rez rastlinu do istej miery oslabuje, pretože prichádza o listy aj časť drevnej hmoty. Treba však počítať aj s tým, že strihaním vavrínovca prídete o jeho kvitnutie. Po strihaní je potrebné zabezpečiť rastlinám dostatočnú zálievku, najmä počas leta, a pravidelne dopĺňať živiny formou hnojenia, avšak všetko s mierou. Na začiatku vegetácie sa odporúča hnojivo s vyšším obsahom dusíka, zatiaľ čo na jeseň je lepšie použiť hnojivo s vyšším obsahom draslíka. Použiť môžete aj horkú soľ, ktorá nielen podporuje rast, ale tiež pomáha pri ochrane proti chorobám a škodcom.

Najjednoduchší spôsob, ako rozmnožiť vavrínovec, je pomocou odrezkov. Zakorenenie trvá približne 2 až 4 týždne. Ak sa o vavrínovec budete starať správne a s láskou, bude rásť rýchlo, zdravo a bude vám robiť radosť počas celého roka. Okrem výsevu z materských rastlín a rozmnožovania rastlín delením môžete v lete získavať nové rastliny pomocou odrezkov. Podmienkou je vybrať z drevín také výhonky, ktoré nie sú príliš drevnaté, ale ani príliš bylinné. Rezkovať môžete týmto spôsobom práve spomenutý vavrínovec, budleju, vajgéliu, bršlen, krušpán, kalinu a ruže. V krátkom čase dokážete z jednej rastliny získať niekoľko sto až tisíc mladých rastlín napríklad na založenie živého plotu. Ušetríte množstvo peňazí aj času. Z odrezkov môžete získať aj ihličnany. Narežte niekoľko výhonkov, lebo nie všetky Vám musia zakoreniť. Vysaďte ich do polotieňa alebo do nádob, ktoré môžete zakryť fóliou alebo sklenenou fľašou. Neumiestňujte nádoby na priame slnko, určite by skôr vyschli, než by sa zakorenili. Do jednej nádoby vysaďte len niekoľko kusov, aby sa navzájom nedotýkali listami. V takomto mikroskleníku je v prípade zvýšenej vlhkosti vhodné prostredie pre rozvoj hubových chorôb, ktoré sa môžu tvoriť práve pod listami.

Počuli ste už o rozmnožovaní ruží odrezkami, ktoré zapichnete do zemiaku? Je to výborný spôsob, ako získať novú rastlinu. Odrezok dlhý aspoň 30 cm očistite od spodných listov a tŕňov, zapichnite ho do zdravého zemiaku. Vyhĺbte hlbokú ryhu a do nej vysaďte zemiakové hľuzy s ružovými rezkami.

TIP: Blíži sa jeseň a tá je vhodná na rozmnožovanie trvaliek delením trsov.

Vavrínovec lekársky je všestranná, stálozelená rastlina, ktorú je v okrasnej záhrade možné využiť na mnoho spôsobov. Vavrínovce sa najčastejšie pestujú vo forme živých plotov no desiatky kultivarov tejto dreviny ponúkajú aj pôdopokryvné či solitérne formy v rôznych veľkostiach. Medzi prednosti tejto okrasnej rastliny patrí predovšetkým jej odolnosť, nenáročnosť na svetlo a samozrejme krása v podobe sýtozelených listov a bielych kvetov počas jari. Pestovanie vavrínovca nie je vďaka jeho odolnosti a prispôsobivosti náročné, takže s trochou starostlivosti ho môže mať v záhrade každý. Vavrínovec je pomerne odolná drevina, ktorá je natoľko prispôsobivá, že v teplejších častiach sveta sa považuje za inváznu rastlinu. V našich klimatických podmienkach nemá invázny charakter, no vďaka jej prispôsobivosti nie je pestovateľsky náročná. Najdôležitejším faktorom pre úspešné pestovanie vavrínovca je priepustná pôda s dostatkom vlhkosti. Táto rastlina sa vie dobre prispôsobiť rôznym pôdnym (pH 4,5 - 7,5) aj svetelným podmienkam od plného slnka až po tienisté stanoviská, no obľubuje skôr vlhkejšie (nie však premočené) miesta. Najmä mladé rastlinky prosperujú z častejšej zálievky. Napriek tomu, že vavrínovec pochádza z teplejších častí Ázie a Európy, pomerne dobre odoláva aj nízkym teplotám a s trochou mulču prezimuje aj v chladnejších častiach Slovenska. Pri mrazoch tuhších ako - 21 až -29°C (podľa kultivaru), môžu najmä koncové časti konárov omrznúť, no vavrínovec sa z takéhoto poškodenia ľahko dokáže zregenerovať a na jar znova obrašiť. Vavrínovec patrí k najobľúbenejším rastlinám pestovaným vo forme živého plotu aj vďaka jeho hustému a stálozelenému porastu tvoreného veľkými kožovitými listami. Rastie pomerne rýchlo (30 - 60 cm ročne) a jednotlivé kultivary dorastajú od výšky 1,2 m až do 7 metrov, takže je vhodný na stredné až veľké živé ploty. V prvom rade je dôležité vedieť kedy sadiť vavrínovec. Na jeho výsadbu je v prípade voľnokorenných rastlín optimálne jesenné obdobie (október, november), v ktorom je pôda ešte vyhriata a má dostatok vlhkosti. Alternatívou pre sadenie vavrínovca je aj skorá jar. Vavrínovec vysádzame vo forme živého plota v pomerne veľkých rozstupoch (50 - 90 cm), pretože najmä silno rastúce kultivary vavrínovca sa v dospelosti rozrastú do niekoľkometrovej výšky, no aj značnej šírky, takže rýchlo zaplnia prázdny priestor. Pri samotnom sadení vykopeme výsadbovú jamu - dva krát hlbšiu a širšiu ako je koreňová sústava vavrínovca, vložíme do nej vysádzanú rastlinu, prihrnieme pôdou (pre rýchlejší a bohatší rast obohatenú kompostom či hnojivom), utlačíme a výdatne zalejeme. Po výsadbe odstrihneme pár centimetrov z vrcholca vavrínovca, čo rastlinu zastabilizuje a stimuluje k rýchlejšiemu zakoreneniu a budúcemu rastu do šírky. Následne udržiavame pôdu vlhkú až kým rastlina poriadne nezakorení. Ako náhle sa vavrínovec po výsadbe príjme, nepotrebuje už veľa údržby. Výnimkou je strihanie, pričom je dôležité vedieť ako a kedy strihať vavrínovec. Pravidelný rez a udržiavanie kompaktného tvaru vavrínovec stimuluje k hustému rastu, no postačí mu len jeden rez ročne.

Vavrínovec si môžeme rozmnožiť najjednoduchšie pomocou odrezkov. Na rozmnožovanie sú vhodné mladé, zelené výhonky s listami. Výhodou mladých odrezkov je, že ich na jar môžeme použiť väčší počet bez toho, aby sme narušili materskú rastlinu. Odrezky by mali byť zdravé a zelené a jednotlivé výhonky je možné nakrájať na väčší počet menších odrezkov s dĺžkou 5 - 15 cm, pričom odstránime listy zo spodnej časti odrezku a necháme ho s dvoma až troma listami, ktoré tiež skrátime o polovicu. Z mladých odrezkov môžeme vavrínovec rozmnožovať ideálne na jar. Na výsadbu odrezkov používame bežný záhradnícky substrát, prípadne výživnú pôdu s kompostom. Odrezok pred výsadbou môžeme namočiť do rastového hormónu (pri vavrínovci to však nie je nevyhnutné), zapichneme (3 cm) do substrátu a zalejeme. Takto vysadený odrezok umiestnime do polotieňa a pôdu udržujeme vlhkú. Mladé výhonky zakorenia po dvoch až štyroch týždňoch, pričom je normálne ak listy z odrezkov po čase opadnú. Vavrínovec pred zimou nastelieme slamou alebo čečinou aby sme jeho koreňovú sústavu ochránili pred prípadnými tuhými mrazmi. Alternatívne môžeme použiť aj mulč (drevnú štiepku, kôru,...). Na rozdiel od vavrínu pravého (bobkového listu), sú listy a semená vavrínovca mierne jedovaté pre viaceré živočíchy vrátane človeka čo ich chráni pred škodcami, no pri požití ľuďmi vyvolávajú podráždenie a nevoľnosť. Preto je nevyhnutné dozrieť na to aby vavrínovec vo väčšom množstve neskonzumovali deti či domáce zvieratá.

Vavrínovec lekársky je dostupný vo viacerých kultivaroch, ktoré sa značne líšia najmä vzrastom, takže si je možné vybrať vhodný kultivar pre stredné až vysoké živé ploty alebo pôdopokryvné či solitérne výsadby. Jednotlivé kultivary vavrínovca sa tiež líšia v mrazuvzdornosti. Snáď najčastejšie pestovaným druhom vavrínovca je jeho kultivar caucasica. Rastie vzpriamene a dorastá až do 3 - 4 m, takže je vhodný aj na výsadbu vysokých živých plotov. Etna je ideálnym kultivarom vavrínovca pre výsadbu nižších živých plotov, keďže dorastá len do výšky 2 m. V záhrade sa však jeho husté textúra zelených listov uplatní ako solitérny, stálozelený ker. Typickým znakom etny je aj sfarbenie mladých výhonkov do hnedo - červena. Mrazuvzdornosť do - 27 °C. Vavrínovec rotundifolia je charakteristický veľkými, okrúhlymi listami a kompaktným vzrastom (výška do 3 m a šírka do 1,5 m). Vavrínovec ‘novita’ je rýchlo rastúca odroda dorastajúca až do 3 - 5 m výšky a 2 - 3 m šírky, takže je vhodná na výsadbu naozaj mohutných živých plotov. Je veľmi odolná proti mrazom (krátkodobo až do - 30 °C). Hustým porastom a veľkými listami sa podobá kultivaru ‘rotundafoila‘. Je kompaktný stálozelený kultivar vavrínovca, dorastajúci len do 1,2 m výšky cca 2 m šírky, takže je vhodný na pestovanie nízkych živých plotov a menších stálozelených krov. Má užšie listy a kvitne počas celej vegetačnej sezóny. Mrazuvzdorný do -24 °C. Dorastá len do výšky 1,3 m, pričom sa vie rozrásť až do 2,5 m šírky. Z tohto dôvodu je vhodnou pôdopokryvnou rastlinou do tienistých častí záhrad alebo do kombinovanej výsadby s inými rastlinami. Typickým znakom tohto kultivaru sú pomerne úzke listy.

tags: #vavrinovec #rozmnozovanie #odrezkami