Veternica iskerníkovitá: Jarná krása žltých kvetov a jej tajomstvá
Veternica iskerníkovitá (Anemone ranunculoides) je jarná trvalka, ktorá svojím vzhľadom klame telom. Napriek svojmu názvu, ktorý ju radí k veterniciam, sa farbou kvetov hlási k čeľadi iskernikovité, na ktoré sa aj nápadne podobá. Bežného výletníka tak môže zmiasť, keďže väčšina veterníc, ako napríklad veternica hájna či lesná, má biele kvety.
Charakteristika veternice iskerníkovitej

Veternica iskerníkovitá pravá je trváca bylina s hnedým plazivým šupinatým podzemkom. Z hnedého a jemne šupinatého podzemku vyrastie z malého žltastého obnovovacieho pupeňa 10 - 25 cm dlhá holá stonka. Z podzemku vyrastá na jar priama, jemne chlpatá byľ, na ktorej sú stopkaté trojpočetné listy, ktoré bývajú označované ako listene, resp. praslen listeňov. Samotné listy vyrastajú priamo z podzemku na dlhej stopke a sú tvorené rovnakými trojpočetnými lístkami, aké sa tvoria na stonke. Tento prízemný list sa môže, ale nemusí vždy objaviť pri rastline.
Kvety a plody

Kvitne bohato - na stonke má až tri kvety. Sýtožlté kvety sú 1 - 2,5 cm veľké. Kvety sú jasnej žltej farby. Na jednej rastline rastie zvyčajne jeden, niekedy aj viac kvetov. Obvykle má päť krehkých lupeňov, ale môže ich mať aj 5 - 7. Aj jemný vietor rastlinku ohýba a lupienky ľahko opadávajú a vznášajú sa vo vetre. Kvietky sú obojpohlavné a krátke tyčinky vyzerajú ako kvapôčky medového jantaru.
Kvitne v apríli až v máji a dorastá do výšky 15 - 25 cm. Plody sú 4 - 5 mm dlhé, jemne ochlpené nažky. Sú zakončené krátkym a prehnutým zobáčikom. Plody sú drsné zobákovité nažky bez perovitého prívesku. Na plode je maličký mäsitý prívesok, ktorý chutí mravcom.
Výskyt a pestovanie
Veternica iskerníkovitá rastie v listnatých a zmiešaných lesoch. Je rozšírená od nížin do horského stupňa vo vlhkejších listnatých a zmiešaných lesoch a hájoch a na horských lúkach, vo vlhkých krovinách, na brehoch riek a potokov. Niekedy rastie jednotlivo a niekedy vo väčšom počte jedincov spolu, často spoločne s veternicou hájnou. Veternica iskerníkovitá je charakterizovaná ako výslnný lesný druh s plným rozvojom na jar pred olistením stromov. Je stredne a viac náročná na vodu aj živiny. Vyhovujú jej čerstvé, silne kyslé až neutrálne pôdy bohaté na živiny, humózne, vlhké a kypré. Pôdy môžu byť piesočnaté, kamenisté alebo hlinité.
AKO SI VYBRAŤ, ZAVÄZNÚŤ A STAROSTLIVOSŤ O SASANKY VO VAŠOM AKVÁRIU | ÚVOD DO SASANIEK
Jedovatosť veternice iskerníkovitej
Rastlina, podobne ako aj iné veternice, je jedovatá. Je jedovatá ako všetky iskernikovité. Obsahuje jedovatý glykozid ranunkulín, ďalej saponíny a alkaloid anemonín.
Príznaky otravy
Po požití vyvoláva zvracanie, bolesti brucha, hnačky a dokonca až zápal ľadvín. Po požití sa u postihnutého objaví zvracanie, hnačka, kŕče, bolesti tráviaceho taktu, krvavý moč, pocity závratu. Cca 30 rastlín pravdepodobne spôsobí smrť aj dospelého človeka. Smrteľná dávka pre človeka je pri požití 30 rastlín.
Kontakt so šťavou
Nebezpečný je pravdepodobnejší kontakt so šťavou veternice. Pri kontakte so šťavou rastliny môže dôjsť k podráždeniu pokožky aj očí. Tá pri zanesení do očí môže spôsobiť až zápal spojiviek.
Rozlíšenie veternice iskerníkovitej od iných druhov
Pri hľadaní veterníc v prírode sa môžeme stretnúť s viacerými druhmi, ktoré sa na prvý pohľad môžu zdať rovnaké. Dôležité je vedieť ich rozlišovať.
Veternica hájna (Anemone nemorosa)

Veternica hájna (Anemone nemorosa) je výzorom podobná veternici iskerníkovitej, rozdiel je vo farbe kvetov, ktoré sú biele. Je tiež o trochu menšia a krehkejšia, dorastá do výšky 10 - 15 cm. Má biele lupienky, ktorých býva šesť až sedem. Na jednej rastline zvyčajne rastie jeden 6-7 lupienkový kvet s priemerom 1,5 - 3 cm. Kvitne od marca do mája. Rastie v listnatých, ale aj ihličnatých lesoch, hlavne na vlhších stanovištiach, ale aj v hájoch, na lúkach a okrajoch lesov. Často sa vyskytuje jednotlivo alebo vo väčšom počte jedincov na jednom mieste.
Veternica lesná (Anemone sylvestris)

Veternica lesná (Anemone sylvestris) je podobná veternici hájnej, len je trochu robustnejšia. Má rovnako biele kvety, ktoré sú však väčšie, majú 5 lupeňov a môžu mať priemernú veľkosť až 4 -7 cm. Kvitne o trochu neskôr, od apríla do polovice júna. Rastie na slnečných, teplých lúkach a stráňach, v svetlých a teplomilných dubových lesoch, od nížin až po podhorie. Názov "lesná" môže byť trochu zavádzajúci, pretože rastie skôr na lúkach a slnečných miestach ako v hlbokom lese.
Veternica narcisokvetá (Anemone narcissiflora)

Veternica narcisokvetá (Anemone narcissiflora) je 20 - 50 cm vysoká bylina s bielymi kvetmi usporiadanými po 3 - 8 kusov v okolíkatom súkvetí, ktoré je obklopené listeňmi. Kvitne v júni až v auguste. Vyskytuje sa na vysokohorských lúkach a holiach najmä s vápencovým podkladom. Od ostatných bielokvitnúcich veterníc sa odlišuje tým, že na konci stonky má nie jeden, ale viacero kvetov usporiadaných v okolíkovitom súkvetí.
Porovnanie druhov veterníc
| Druh veternice | Farba kvetov | Priemer kvetov (cm) | Výška (cm) | Obdobie kvitnutia | Poznámky |
|---|---|---|---|---|---|
| Veternica iskerníkovitá (Anemone ranunculoides) | Žltá | 1 - 2,5 | 10 - 25 | Marec - máj | Päť až sedem okvetných lístkov, podobná iskerníku |
| Veternica hájna (Anemone nemorosa) | Biela (niekedy s nádychom ružovej) | 1,5 - 3 | 10 - 15 | Marec - máj | Šesť až sedem lupienkov |
| Veternica lesná (Anemone sylvestris) | Biela | 4 - 7 | 10 - 15 | Apríl - jún | Päť lupienkov, robustnejšia |
| Veternica narcisokvetá (Anemone narcissiflora) | Biela | - | 20 - 50 | Jún - august | Viac kvetov v okolíkatom súkvetí |
Veternice v záhradách a floristike
V záhradách sa pestujú vyšľachtené druhy veterníc, ktoré dokážu na záhone alebo v skalke vytvoriť krásne koberce kvetov. Ak chcete pestovať veternice doma, je najlepšie zakúpiť si šľachtené rastliny v špecializovaných predajniach, kde boli vyšľachtené rôzne odrody. Veternica iskerníkovitá plnokvetá bude ozdobou skalky alebo trvalkového záhonu. Veľmi pekne vyzerá v skupine s vyššími trvalkami.
Pestovanie: Podobne ako iné veternice vyžaduje tienisté alebo polotienisté stanovište, ale s dostatkom svetla a piesočnatú, vlhkú pôdu s dostatkom živín a dobrou drenážou.
Odrody veterníc pre floristiku
U veterníc, ešte viac než u iskerníkov, je dôležité mať správnu, floristickú odrodu. Niektoré odrody kvitnú super skoro, no závisí to, samozrejme, od počasia. V niektorých rokoch v mojej záhrade začali kvitnúť už vo februári a predbehli aj narcisy a tulipány. Na druhej strane, v porovnaní s iskerníkmi sú veternice citlivejšie na vysoké jarné teploty a na to, aby mali kvalitné kvety s dlhými stonkami, potrebujú dlhé obdobie rastu v chlade.
Galilee
Galilee patrí medzi odrody vyšľachtené v Izraeli. V našej záhrade sú hlavnou líniou, ktorú pestujeme. Majú veľké kvety a dlhé, pevné stonky, no zároveň majú pomerne dobrú odolnosť voči mrazom i vysokým teplotám a dobre sa pestujú aj vonku, dokonca aj bez ochrany proti mrazu. Spomedzi izraelských a francúzskych odrôd (Jerusalem, Meron, Carmel, Marianne) je preto zatiaľ jediná, ktorú máme v ponuke. V e-shope nájdete bielu farbu s čiernym očkom, bordovú a pastelovú zmes s odtieňmi bielej, ružovej, fialovej, červenej a modrej.
Línia Levante (Biancheri Creazioni)
Línie veterníc od talianskych šľachtiteľov z Biancheri Creazioni sme začali pestovať pred pár rokmi. A ako sľubuje výrobca, produkujú veľké kvety a pevné, dlhé stonky. Línia Levante má ako bonus krásne plné kvety. Zdá sa však, že talianske veternice majú slabšiu odolnosť voči chladu než Galilee. Najviac im to vyhovuje v skleníku, kde tvoria krásne dlhé a pevné stonky. Veľmi nás nadchla paleta farieb, ktorá ponúka samostatne aj jemné odtiene modrej, fialovej a ružovej. Medzi naše obľúbené patrí pastelová zmes („Rarity“) a azúrová s kvetmi v bledučkých modrých až fialových odtieňoch.
tags: #veternica #iskernikovita #plnokveta
