Devínska Kobyla: Unikátna prírodná rezervácia ohrozená návštevnosťou a krádežami

Devínska Kobyla pri Bratislave je výnimočné územie, kde sa prelínajú panónske a karpatské rastlinné a živočíšne druhy. Nachádza sa tu aj významné paleontologické nálezisko Sandberg. Toto unikátne územie však čelí vážnym hrozbám, ako sú vysoká návštevnosť a nelegálne odnášanie vzácnych orchideí, ktoré inde nerastú. Stav pieskovcového kopca sa mení pred očami, čo vyvoláva obavy o jeho budúcnosť.

Pieskovcové skalné útvary Devínskej Kobyly

Biotop s mimoriadnou biodiverzitou

Devínska Kobyla patrí medzi najvýznamnejšie územia na Slovensku z hľadiska rastlín aj živočíchov. Bolo tu zaznamenaných viac ako 1500 druhov vyšších rastlín a veľké množstvo živočíšnych druhov. Unikátnosť Devínskej Kobyly spočíva v jej polohe na okraji karpatského oblúka, pričom patrí do panónskeho bioregiónu. Vďaka tomu sa tu stretávajú panónske aj karpatské druhy.

Geologické podmienky na Devínskej Kobyle sú veľmi pestré. Sandberg samotný predstavuje morský piesok, no v iných častiach masívu sa nachádzajú vápencové a dolomitické časti. Táto rozmanitosť umožňuje rastu rôznych druhov rastlín, vrátane vzácnych poniklecov, hlaváčikov, chránených druhov orchideí, jasenca bieleho, kosatcov a rôznych suchomilných rastlín. Medzi vzácne druhy patrí aj smldník piesočný z čeľade mrkvovitých a jazýčkovec jadranský, ktorý je druhom európskeho významu. Sú tu tiež zastúpené rôzne druhy vstavačov a hmyzovníkov.

Kvitnúce poniklece na Devínskej Kobyle

Sandberg: Paleontologické nálezisko svetového významu

Samotný Sandberg je jedným z najvýznamnejších paleontologických nálezísk na Slovensku. V minulosti sa tu ťažili piesky, čo prispelo k objaveniu lokality. Vďaka tomu boli objavené fosílie viac ako 300 druhov živočíchov, vrátane fosílií morských korytnačiek, žraloka a dokonca aj veľryby. Najvýznamnejším nálezom bola časť lebky ľudoopa. Kolísanie morskej hladiny v minulosti umožnilo vznik takýchto unikátnych nálezov.

Ohrozené druhy a hrozby

Napriek svojej prírodnej hodnote je Devínska Kobyla ohrozená. Vysoká návštevnosť, najmä v jarných mesiacoch, kedy kvitnú poniklece a hlaváčiky, spôsobuje, že návštevníci často opúšťajú značené chodníky, aby si rastliny odfotili zblízka. To poškodzuje krehké ekosystémy. Okrem toho dochádza ku krádežiam vzácnych orchideí a poniklecov, ktoré sú často vykopávané aj s koreňmi. Spoločenská hodnota týchto rastlín je vysoká, pričom niektoré druhy orchideí sa vyskytujú výlučne na Devínskej Kobyle.

Výrazne ubudlo aj druhov motýľov, pričom očkáň skalný a očkáň mätonohý sa tu už považujú za vyhynuté. Ohrozené sú aj spomínané orchidey, najmä hmyzovníky, ktoré sú viazané na špecifické a vzácne biotopy.

Vysoká návštevnosť prináša aj problém s odpadkami. Návštevníci často nechávajú v prírode papierové vreckovky a iný odpad, čo negatívne vplýva na čistotu územia. Hoci sa organizujú dobrovoľnícke akcie na zber odpadkov, apel na návštevníkov, aby si svoje odpadky odnášali, je stále aktuálny.

Ďalším problémom je jazda cyklistov po úzkych turistických chodníkoch v národnej prírodnej rezervácii. Hoci sú mimo rezervácie vyznačené cyklotrasy, niektorí cyklisti nerešpektujú pravidlá, čím ohrozujú nielen ochranu prírody, ale aj bezpečnosť turistov.

Mapa Devínskej Kobyly s vyznačenými turistickými chodníkmi

Obhospodarovanie a obnova biotopov

Pre zachovanie biodiverzity Devínskej Kobyly je nevyhnutné aktívne obhospodarovanie územia. Pôvodne bola Devínska Kobyla intenzívne využívaná na pastvu oviec a kôz, čo udržiavalo bezlesie a podporovalo rast vzácnych druhov. Po vyhlásení za národnú prírodnú rezerváciu nastúpil bezzásahový režim, ktorý viedol k zarastaniu biotopov a úbytku mnohých druhov. V posledných rokoch sa preto pristúpilo k obnove týchto biotopov, pričom sa využíva aj tradičná pastva.

Pre Devínsku Kobylu sú vhodnejšie kozy, ktoré dokážu spásať aj neprístupné časti porastené kríkmi a potláčajú celkové zarastanie plôch. Postupne sa zavádza aj pastva oviec. Aj keď je ekonomicky náročné zabezpečiť a udržiavať stáda, je to kľúčové pre zachovanie charakteru krajiny a druhov, ktoré sú na ňu viazané.

Ochrana a regulácia návštevnosti

Na území Národnej prírodnej rezervácie Devínska Kobyla platí 4. stupeň ochrany, čo znamená, že pohyb návštevníkov je povolený iba po značených turistických chodníkoch. Napriek tomu dochádza k častému porušovaniu tohto pravidla. Na vstupoch do rezervácie sú umiestnené informačné tabule s piktogramami, ktoré majú návštevníkov upozorniť na pravidlá ochrany. Okrem toho bolo pod Sandbergom vybudované drevené oplotenie s piktogramami.

Uvažuje sa aj o ďalších opatreniach na usmernenie návštevnosti, ako napríklad vytvorenie špecifických koridorov pre pohyb návštevníkov, podobne ako je to v niektorých nemeckých rezerváciách. Tieto opatrenia by mohli pomôcť minimalizovať dopad návštevnosti na citlivé rastlinné spoločenstvá.

Na ochranu územia dohliadajú traja profesionálni strážcovia prírody a dobrovoľní strážcovia. V jarných mesiacoch je potrebný zvýšený dozor, aby sa predišlo krádežiam rastlín a minimalizoval sa dopad návštevnosti.

Značenie turistických chodníkov na Devínskej Kobyle

Zoológ a ekológ, riaditeľ Správy CHKO Malé Karpaty, zdôrazňuje potrebu regulácie návštevnosti a aktívnej ochrany územia. Jeho dlhoročné skúsenosti a spolupráca na medzinárodných projektoch prispievajú k lepšiemu pochopeniu a ochrane tohto unikátneho prírodného bohatstva.

tags: #veterny #jozef #orchidea

Populárne príspevky: