Vláknité zelené riasy: Rozmnožovanie, výskyt a boj proti nim

Nižšie rastliny, všeobecne nazývané riasy (algae), sú fylogeneticky najstaršou vetvou eukaryotických rastlín. Ich bunky obsahujú tylakoidy organizované do chloroplastov a hlavným fotosyntetickým pigmentom je chlorofyl a. Objavenie prokaryotických rias s chlorofylom b naznačuje vývojovú súvislosť s eukaryotmi, pričom zelené riasy sa pokladajú za priamych predkov vyšších rastlín.

Keďže riasy nemajú vyvinuté pravé rastlinné (a najmä vodivé) pletivá, vodu a živiny prijímajú celým povrchom tela, čo ich pevne viaže na vodné prostredie. Ich jednoduché telo sa nazýva stielka (thallus). Najdokonalejším typom je pletivová stielka, ktorá napodobňuje orgány vyšších rastlín - tvorí ju pakorienok (rhizoid), pabyľka (kauloid) a palístky (fyloidy).

Riasy sa rozmnožujú nepohlavne (spórami, delením, fragmentáciou) i pohlavne, kedy splynutím gamét vzniká zygota. Pri pohlavnom rozmnožovaní (kopulácii) môže ísť o splynutie rovnakých gamét (izogamia), funkčne odlišných gamét (anizogamia) alebo veľkej nepohyblivej a malej pohyblivej gaméty (oogamia).

Zelené riasy (Chlorophyta)

Zelené riasy obsahujú chlorofyl a + b a ukladajú plnohodnotný škrob. Vlastné zelené riasy (Chlorophyceae) sú tvarovo rozmanité. Pri koloniálnych druhoch musíme rozlišovať kolóniu (rôzny počet rôzne „starých” buniek prepojených slizom) a cenóbium (geneticky daný, presný počet buniek rovnakej generácie).

Typy stielok a zástupcovia

• Bičíkatá stielka (monádoidná, monádová): Nemá pevnú bunkovú stenu, nesie pohybové bičíky, stigmu a u sladkovodných druhov aj pulzujúce vakuoly. Príkladom sú chlamydomonády (Chlamydomonas spp.), drobné bičíkaté riasy s dvomi bičíkmi a dvomi pulzujúcimi vakuolami, bežné v rybníkoch a stojatých vodách. Ich bunková stena je výnimočná tým, že neobsahuje celulózu. Druh Chlamydomonas reinhardtii je kľúčovým genetickým modelom.
• Kapsálna stielka (hemimonádová, slizová): Podobná bičíkatej, ale je nepohyblivá, má bunkovú stenu a je obalená slizom.
• Meňavkovitá stielka (améboidná, rizopodiálna): Bez bunkovej steny, pohybuje sa a prijíma potravu tvorbou panôžok (pseudopódií).
• Kokálna stielka (bunková): Nepohyblivá s pevnou bunkovou stenou, väčšinou jednojadrová bez stigmy a vakuol. Rod chlorela (Chlorella) patrí k najmenším zeleným riasam s kokálnou stielkou. Zástupcovia rodu drobnozrnko (Pleurococcus) majú guľovité bunky s hrubou stenou brániacou vyschnutiu a tvoria známe zelené povlaky na kôre stromov, vlhkom dreve, múroch a skalách.
• Sifonálna stielka (rúrkovitá): Hoci naberá makroskopické rozmery a vyzerá ako vláknitá rastlina, úplne jej chýbajú priečne priehradky.

Rod žabí vlas (Cladophora) predstavuje vláknité riasy so sifonokládiovou stielkou.

Spájavky (Conjugatophyceae, syn. Zygnematophyceae)

Spájavky sú sladkovodné riasy, ktoré v žiadnej fáze svojho života nevytvárajú pohyblivé bunky s bičíkmi. V lete sa rozmnožujú delením alebo fragmentáciou vlákna. Na jeseň u nich prebieha špecifický pohlavný proces - konjugácia. Dve vlákna sa k sebe paralelne priložia a vytvoria medzi bunkami plazmatické mostíky (kopulačné kanáliky).

Chary (Charophyceae)

Chary vytvárajú najzložitejšie pletivové stielky spomedzi zelených rias, dorastajúce až do 1 metra. Majú vrcholový rast a neuveriteľne pripomínajú prasličky - z hlavnej osi im vyrastajú v praslenoch bočné pabyľky. Z evolučného hľadiska sa považujú za najpravdepodobnejších predkov vyšších suchozemských rastlín. Najbežnejším zástupcom je chara obyčajná (Chara vulgaris). Jej bunkové steny sú silne inkrustované (prestúpené) uhličitanom vápenatým (CaCO₃) alebo horečnatým (MgCO₃), vďaka čomu sú na dotyk drsné a veľmi krehké.

Vláknité zelené riasy v akváriu

Zelené riasy patria medzi najproblematickejšie, ale aj zámerne pestované druhy rias, ako napríklad riasogule (Cladophora aegarophila). Do nádrží sa dostávajú hlavne pomocou mikroskopických spór zanesených na rastlinách a s rybami. Sú vzhľadovo veľmi rôznorodé, od planktónnych jednobunkových rias, cez dlhé vláknité riasy až po veľmi zložité, ktoré sú veľmi podobné rastlinám.

Zelené riasy majú zo všetkých ostatných rias k rastlinám najbližšie, a tak ich výskyt signalizuje dobré svetelné podmienky pre rast akváriových rastlín. Vyskytujú sa iba v dobre osvetlených nádržiach a rastú na dekorácii, sklách a rastlinách, ku ktorým niektoré silne prirastajú a nedajú sa mechanicky odstrániť. Ich potlačenie za pomoci rastlín je zdĺhavé a nie vždy účinné, ale je to najcitlivejší a dlhodobo najlepší prostriedok.

Väčšine druhov vyhovujú nádrže s nedostatkom živín a intenzívnejším osvetlením. Sú dôležitou súčasťou potravy pre riasožravé ryby, ako sú živorodky. Prispievajú k odbúravaniu odpadových látok aj k okysličovaniu nádrže.

Rôzne typy vláknitých zelených rias v akváriu

V akváriách sa vyskytuje množstvo druhov vláknitých zelených rias. Jedným z veľmi častých sú rôzne druhy rodu Cladophora, ktoré sú v prírode v prekysličených tečúcich vodách, kde pevne prirastajú na kamene. Vlákna sú drsné a bohato vetvené.

• Krátka zelená vlásočnicová riasa: Dokáže vytvárať príjemne vyzerajúce sviežo zelené koberčeky. Vytvára na povrchu listov a na predmetoch v akváriu jemné a veľmi krátke trávniky. Býva neškodná a stáva sa vhodným doplnkom stravy živorodiek, ulitníkov a krevetiek. Pri väčšej invázii však nepekne zarastá aj tie najjemnejšie listy rastlín.
• Vláknitá, chumáčová zelená riasa: Jedná sa o pomerne neškodné riasy, väčšinou prichytené na dekorácii a ulitách slimákov. Vyrastajú z jedného miesta. Tieto riasy sú podobné pestovanej riasokouli.
• Dlhá vláknitá zelená riasa: Dlhšie druhy rias, ako je žabí vlas (Cladophora), môžeme namotávať na špajdlu a mechanicky odstraňovať. Značí, že v nádrži je nízky či kolísavý obsah voľného oxidu uhličitého a často aj makroživín. Pomáha zníženie intenzity osvetlenia, napr. plávajúcimi rastlinami či rýchlo rastúcimi rastlinami. Ďalej sa dá bojovať s pomocou peroxidu vodíka.

Príčiny vzniku a prevencia premnoženia rias v akváriu

Premnožené riasy sú strašiakom nejedného akvaristu. Hlavným cieľom pri udržiavaní čistej a zdravej vody nie je úplne sa zbaviť rias, ale udržať nádrž v rovnováhe s prírodou. V malom množstve sú riasy užitočné - slúžia ako potrava pre určité druhy živočíchov a rovnako ako rastliny, z vody odbúravajú odpadové látky. Príčin ich vzniku je hneď niekoľko a často je to kombinácia viacerých faktorov:

• Umiestnenie nádrže: Ak je akvárium umiestnené na parapete alebo blízko okien s priamym slnečným žiarením, riasy využijú prebytočné svetlo a rozmnožia sa.
• Osvetlenie: Správne osvetlenie, jeho dĺžka a intenzita hrajú veľkú rolu. Spravidla stačí svietiť 8-10 hodín. Pri novozaložených akváriách treba začať s kratšou dobou svietenia a postupne pozvoľna pridávať. Dlhá doba svietenia a silná intenzita osvetlenia spôsobujú rýchlu tvorbu rias.
• Filtrácia: Pri zakladaní akvária je dôležité zvoliť vhodnú a dostatočnú filtráciu. Pri nevhodnej filtrácii dochádza k zvyšovaniu škodlivín vo vode, ktoré sú živnou pôdou pre riasy a ich nekontrolovateľný rast.
• Osádka živočíchov a kŕmenie: Akvárium by nemalo byť „prerybnené“. Veľké množstvo výkalov rýb takisto napomáha k bujneniu rias. Prekrmovanie znamená veľa odpadu, čo je ideálnym hnojivom pre riasy.
• Nedostatočná výmena vody a odkaľovanie: Pravidelná čiastočná výmena vody je nenahraditeľným nástrojom proti rastu rias. Odstránia sa ňou prebytočné živiny a časť spór rias. Ideálna je výmena 10-15% z celkového objemu vody v akváriu každý týždeň s dopĺňaním baktérií.
• Nevhodné zariadenie akvária: Použitie nevhodného substrátu (dna akvária), vody s nevhodnými parametrami pre nároky jednotlivých živočíchov, nevhodné druhy a množstvo rastlín.

Najlepšia prevencia premnoženia je najmä vo vyvarovaní sa vyššie uvedených príčin. Existujú aj ďalšie dôležité kroky, ktoré si v kombinácii s prevenciou dokážu pomôcť - delíme ich na biologickú a chemickú cestu.

Biologická cesta boja proti riasam

Rastliny prirodzene potláčajú riasy (konkurencia) tým, že riasam z nádrže odoberajú potrebné živiny. Je to najlepší a najjednoduchší nástroj. Najväčším konkurentom sú najmä rýchlorastúce rastliny (spotrebujú veľa živín, napr. Ceratophyllum demersum, Egeria densa...), naopak pomaly rastúce (Anubias, Microsorum...) nie sú až tak efektívne. Na boj s riasami sú osvedčené aj plávajúce rastliny, ktoré akvárium čiastočne zatieňujú a pomocou koreňového systému odoberajú z vody množstvo živín (napr. Pistia stratiotes). Netreba ale zabúdať na hnojenie CO2 - pomocník pri raste živých prospešných rastlín.

Živý čistiaci tím je taktiež super pomocník. Prítomnosť živočíchov, ktorí prirodzene požierajú riasu, dodá život, estetiku a k tomu zníži inváziu rias. Rôzne druhy rias vyžadujú rôzne upratovacie posádky:

• Prísavník jednopruhý (Otocinclus affinis)
• Krevetka japonská (Caridina japonica)
• Mrenka siamska (Crossocheilus siamensis)
• Prísavník obyčajný (Ancistrus sp.) - pozor môže obžierať aj rastliny
• Slimák neritina
• Živorodka ostropyská/širokoplutvá (Poecilia sphenops, P. latipinna)

Chemická cesta boja proti riasam

Na trhu je k dispozícii množstvo rôznych prípravkov od rôznych značiek. Ak však v akváriu neodstránime príčinu bujnenia, riasy sa skôr či neskôr objavia znova. Preto by sme túto cestu mali brať ako bodku za zmenami, ktoré musíme najskôr vykonať. Na najefektívnejšie pôsobenie prípravkov treba dodržiavať ich odporúčaný postup aplikácie a maximálne dávkovanie (aby nedošlo k poškodeniu rýb, slimákov, kreviet a rastlín).

Prehľad prípravkov na boj proti riasam

tags: #vlaknita #zelena #riasa #rozmnozovanie

Populárne príspevky:

• Ako na bohatú úrodu malín
• návod, ako prinútiť čínsku ružu kvitnúť
• ako dopestovať Passiflora edulis
• Podrobný návod na origami kvetinu
• Sprievodca k bohatej úrode jahôd