Pestovanie vlčieho maku: Od buriny k záhradnej ozdobe a liečivej sile
Maky sú rastliny s bohatou históriou a širokým využitím, od okrasných kvetov po úžitkové semená. Patria do čeľade makovité (Papaveraceae) a rod Papaver zahŕňa približne sto druhov a nespočetné množstvo odrôd. Všetky druhy maku majú jeden spoločný znak - vo svojom tele aj v plodoch obsahujú mliečnice, ktoré pri poranení ronia latex obsahujúci ópiové alkaloidy.
Druhy makov a ich charakteristika
Maky môžeme rozdeliť na jednoročné (letničky) a vytrvalé druhy. Pestovanie nie je veda, najťažší bude výber.
Jednoročné maky
Medzi jednoročné rastliny patrí mak vlčí (Papaver rhoeas) a mak siaty (Papaver somniferum).
Mak vlčí (Papaver rhoeas)
Najznámejší z jednoročných druhov maku je pravdepodobne vlčí mak (Papaver rhoeas). Jednoduché červené kvety má planý mak vlčí. Záhradkári aj poľnohospodári ho často považujú za burinu, no romantickejšie naladení jedinci sú nadšení z lúk divých makov, ktoré sú prekrásne napríklad v kombinácii s margarétami. Práve vlčí mak využili šľachtitelia na vytvorenie nových odrôd okrasných makov, ktoré sú odolné a na pestovanie jednoduché. Z planého vlčieho maku bolo vyšľachtených veľa zaujímavých záhradných odrôd. Majú jednoduché a plné kvety vo farbách rôznych odtieňov červenej, ružovej až oranžovej, bielej s farebným lemovaním.
Vlčí mak, alebo nazývaný aj divý mak, sa u nás stáva vzácnou rastlinou. Na intenzívne obrábaných lánoch ho nenájdeme. Ešte tak na okrajoch parciel, na miestach, ktoré nie sú ošetrené herbicídmi. Najčastejšie ho vidieť na okrajoch ciest, rumoviskách, čerstvých násypoch pôdy alebo pozemkoch krátko ležiacich úhorom. Vlčí mak je jednoročná, 20 až 80 cm vysoká rastlina, s priamou, málo rozkonárenou stonkou, so striedavými, perovite dielnymi listami. Z pazúch listov vyrastajú dlhé kvetné stopky. Kvetné puky sú previsnuté, kryté dvoma štetinatými kališnými lístkami. Rozkvitnutý, sýtočervený kvet má štyri široké, prekrývajúce sa korunné lupienky s čiernou škvrnou na báze. Plod je tobolka (makovica).
Mak siaty (Papaver somniferum)
Medzi jednoročné rastliny patrí aj mak siaty (P. somniferum) a jeho odrody. Je najčastejšie využívaný v poľnohospodárstve na produkciu semien i ópiových alkaloidov. Kvety má zväčša v rôznych odtieňoch bielej a fialovej či v ich kombinácii. Kvety môžu byť plné i jednoduché, so strapatými a rozoklanými i hladkými zvlnenými okrajmi. Mak siaty, ako ho v slovenčine botanicky nazývame, má tiež mnohé, veľmi efektné kultivary. V ponuke sú plnokveté, ale aj jednoduché so zaujímavou paletou výrazných, ale tiež jemnučkých pastelových farieb.
Mak siaty sa pestuje cielene na poliach, zatiaľ čo mak vlčí nájdeme ako burinu bežne na lúkach, pasienkoch a rumoviskách. Jeho pestovanie je vládou kontrolované z dôvodu, aby rastlina nebola svojimi účinkami zneužitá na nelegálne účely. Šťava z nedozretých makovíc obsahuje ópium, preto je dnes pestovanie maku v EÚ prísne kontrolované. Na makových poliach sa pestujú maky hlavne pre olejnaté semená (nielen do buchiet).
Trvalé maky
Stále viac populárne sú vytrvalé okrasné druhy makov, zvlášť tie väčšieho vzrastu s veľkými, nápadnými, farebnými kvetmi. Pri minimálnej starostlivosti zdobia záhradu rok čo rok veľkými kvetmi (s priemerom až 15 cm) pestrých a sýtych farieb.
Mak východný (Papaver orientale)
Najčastejšie sa pestuje mak východný (P. orientale) pôvodom z Malej Ázie. Zvyčajne sa v záhradách pestuje P. orientale a P. pseudo-orientale, známy aj ako mak záhradný. Tieto druhy vyrastajú do výšky aj 100 cm a v záhone ich určite nikto neprehliadne. Mak východný je veľmi obľúbenou trvácnou rastlinou, ktorá vďaka veľkým výrazným kvetom vynikne aj ako solitér. Kvitne od mája do júla. Mrazuvzdornosť sa uvádza až do -40 °C, takže naše zimy ho neohrozia. Nároky na vlahu nemá vysoké. Po odkvitnutí sa snažia vytvoriť semená, makovičky však čo najskôr zostrihávame. Potom zaťahujú aj listy, preto je vhodné, aby sme mali v susedstve rastliny, ktoré v ďalšej fáze sezóny zaplnia prázdne miesto.
Mak alpský (Papaver alpinum)
Vhodným kultivarom maku možno oživiť i skalku. Skalkové druhy sú prevažne vytrvalé, menšieho vzrastu (okolo 10 až 40 cm) a nie sú náročné na výživu. Do skaliek sa vysádzajú nižšie druhy, napríklad P. alpinum.
Španielsky mak (Papaver ruprifragum)
Menej známy je mak druhu Papaver ruprifragum, zvaný aj „španielsky mak“, ktorý sa okrem prírodnej, jednoduchej formy, pestuje aj ako okrasný plnokvetý (P.r. ‘Orange Feathers’). Rastlinka je oproti maku východnému výrazne jemnejšia a drobnejšia. Hodí sa skôr do skaliek a jemnejších záhonov. Dorastá do výšky 60 cm. Vytvára pôvabné, vysoké a úzke makovičky. Kvitne počas júna až augusta na slnečnom stanovisku, kvety majú farbu od bielej cez žltú, oranžovú až po červenú.
Himalájsky mak (Meconopsis)
Botanická ríša má vo svojom spektre makov oveľa viac druhov. Jedným z nich je často obdivovaný modrokvetý Meconopsis, tzv. „himalájsky mak“. Je to jediný rod z príbuzenstva makov, ktorý má prirodzene modrú farbu. Pestuje sa viac druhov, napr. M. betonicifolia, M. grandis. Táto rastlina pochádza z horských masívov Yunnanu, Tibetu a severnej Barmy, z nadmorskej výšky 3000 až 4000 m.n.m. Tieto špecifické podmienky - chlad a vlhký vzduch - určujú jeho kondíciu. Hoci je u nás takmer nepestovateľný, dostal sa do nášho zoznamu pre svoje kúzlo právom.
Slncovka kalifornská (Escholzia californica)
Celkom posledným druhom, ktorý tiež nie je plnohodnotným makom, je rovnako obľúbená a dobre pestovateľná slncovka kalifornská (Escholzia californica). Jej okrasný efekt je značný. Pestujú sa od prírodnej oranžovej až po šľachtené ružovkasto lososové, do červena tónované kvety, s rovnými, ale aj nariasenými okvetnými lístkami. Pestujeme ju ako jednoročku, často sa následne sama vysieva. Kvitne od júna až do septembra.
Pestovanie makov
Maky obľubujú slnečné miesta, priepustné pôdy a radšej majú sucho ako nadmernú vlahu. Maky, je jedno či okrasné či siate, vyžadujú slnečné stanovisko a dobre priepustné, vápenaté až neutrálne pôdy. Hlavne vytrvalé druhy majú rady zároveň dostatočne hlboké a výživné (alebo pravidelne hnojené) pôdy. Rastliny sú zväčša pomerne odolné voči suchu.
Výber stanoviska a pôdy
Mak sa pestuje najlepšie v oblastiach dobre osvetlených slnkom. Väčšina odrôd vyžaduje úrodnú pôdu, preto je potrebné zeminu vykopať kompostom. Pôda by mala byť kyprá, dobre hnojená a s dostatkom vápnika. Vápnik je pre maky veľmi dôležitý, preto pokiaľ nenájdete pôdu bohatú na vápnik, odporúča sa pridať pomaly rozpustné vápence alebo rozdrvené vaječné škrupiny. Maky rastú dobre na vlhkých, zušľachtených pôdach, ale slabo tolerujú nadmernú vlhkosť, preto by sa nemala dovoliť stagnácia vody pri koreňoch, aby sa predišlo smrti rastlín.
Tajomstvo Mrkvy VEĽKEJ ako RUKA! Stačí urobiť TÚTO JEDINÚ VEC v januári.
Výsev a výsadba
Jednoročné maky sa vysievajú skoro na jar. Trvalky môžete vysievať na jar i na jeseň alebo rozmnožiť delením starších trsov. Okrasné maky sadíme skoro na jar alebo koncom leta vo vzdialenosti 50-70 cm od seba. V oblastiach s miernym podnebím sa semená vysievajú na jeseň alebo koncom zimy. Na neskoršie siatie sa semená musia uchovávať v chladničke dva mesiace. Na jar sa pestovanie maku vykonáva po roztopení snehu a roztopení pôdy. Jesenná výsadba je najvýhodnejšou možnosťou, pričom rastliny rastú a kvitnú rýchlejšie. Dôležité upozornenie: Rastlina sa zvyčajne nezakorení pri presádzaní zo sadeníc a môže uhynúť. Preto sa odporúča vysievať priamo na stanovište.
Zalievanie a hnojenie
Vlčie maky sú odolné voči suchu, takže nepotrebujú špeciálne zavlažovacie podmienky. Na samom začiatku vegetačného obdobia by sa kvety mali napojiť dvakrát týždenne. Rast pozitívne ovplyvňuje kŕmenie rastliny roztokom Kemir Universal, ako aj kŕmenie komplexnými hnojivami počas kvitnutia.
Starostlivosť po odkvitnutí a prezimovanie
Rastlina nevyžaduje pravidelné prerezávanie, ale po odkvitnutí sa oplatí odstrániť odumreté listy, aby sa zachoval vzhľad. Pre trvalé rastliny by sa po zaschnutí mali odrezať sušené stonky a listy. Pozemná časť rastliny je odrezaná blízko zeme. Vyblednuté letničky by sa mali zo záhrady odstrániť pred zimou. Vytrvalé exempláre - narezané na úroveň záhrady. V oblastiach s chladnou zimnou klímou by mali byť postele pokryté smrekovými konármi.
Choroby a škodcovia
Vlčie maky sú citlivé na plesňové a bakteriálne choroby, ako aj na napadnutie škodcami. Medzi hlavné problémy patria:
- Koreňová hniloba: Plesňové ochorenie, ktoré postihuje mnohé záhradnícke plodiny. Aby sa zabránilo tvorbe hniloby, semená by sa mali ošetriť manganistanom draselným a pôda by sa mala dezinfikovať bielidlom.
- Múčnatka: Najväčšie nebezpečenstvo pre mak. Prejavuje sa výskytom bieleho kvetu na stonkách a listoch a vedie k smrti rastliny. Spracúva sa roztokom oxychloridu meďnatého.
- Huby s čiernymi škvrnami: Indikátorom poškodenia je výskyt tmavých škvŕn medzi žilami listov. Ťažko postihnuté rastliny odumierajú pred tvorbou semien.
- Vošky: Hmyz, ktorý sa živí rastlinnými šťavami, je nebezpečným škodcom. Okrem toho je schopný šíriť choroby rastlín a spôsobiť žlčovité útvary.
- Roztoč pavúk: Škodlivý roztoč, ktorý infikuje takmer všetky druhy poľnohospodárskych plodín. Netoleruje vysokú vlhkosť, preto by sa rastliny mali postrekovať teplou vodou.
Hlavné ťažkosti pri pestovaní záhradných makov môžu byť: ťažkosti so zabezpečením správneho množstva vlhkosti a živín v pôde, nedostatočná starostlivosť, nevhodná pestovateľská oblasť a hustá výsadba maku. Ak sú zasadené príliš pevne, kvety dorastú malé, čo ovplyvní vzhľad záhrady. Zvädnuté kvety musia byť odstránené včas, inak sa objavia semená strukov a kefa prestane kvitnúť.
Využitie makov
Mnoho ľudí má mylnú predstavu, že mak je droga. V skutočnosti má iba mlieko nezrelých rastlín psychotropný účinok. Semená majú prospešné vlastnosti a používajú sa na lekárske, kulinárske a kozmetické účely.
Liečivé účinky
Makové semená obsahujú liečivé látky ako kodeín (používaný proti kašľu a na analgetický účinok), papaverín (proti kŕčom) a morfín (silný liek proti bolesti, extrahovaný zo šťavy maku ópia). V ľudovom liečiteľstve sa mak používa ako analgetikum, hypnotikum a pomáha pri hnačkách, únave a iných chorobách tela. Infúzia uvarených makových semien sa používa ako hypnotikum. Semená pridávané do potravín majú silný analgetický účinok, pomáhajú pri bolestiach hlavy a urýchľujú hojenie tela po zraneniach alebo chorobách.
Vláknina v semenách reguluje funkciu žalúdka, zmierňuje zápchu a pomáha pri hnačke. Odvar z maku pomáha znižovať únavu tela. Infúzia maku sa používa na boj proti migréne a častým bolestiam hlavy. Konzumácia makových semien pomáha zvyšovať odolnosť tela voči chorobám vďaka obsahu zinku. Odvar z maku, tymiánu a fialky pomáha pri odkašliavaní hlienu. Prípravky na báze maku majú hemostatický účinok a používajú sa na zastavenie krvácania. Výťažok zo semien sa používa v onkológii na zabránenie vzniku metastáz. Prípravky na báze maku znižujú nadmerné potenie.
Vlčí mak obsahuje rad ďalších alkaloidov, celkom je to asi 0,11 až 0,12%. Hlavným alkaloidom je rhoeadin (asi 0,06%) a ďalej alkaloidy allokryptopin, berberín, koptisin, isorhoeadin, protopin, roemerin, sinaktin a ďalšie. Najväčšia pozornosť pri zbere vlčieho maku je upriamená na jeho okvetné výrazne červené lupene. Sú štyri a obsahujú alkaloid, ktorý má v kombinácii so slizom ochranný účinok na sliznicu horných dýchacích ciest a ústnej dutiny. Odvar z okvetných lístkov sa oddávna používal proti úpornému dráždivému kašľu. Sušené lupienky sa používajú samostatne alebo v čajových zmesiach. Záznamy o využívaní vlčích makov pochádzajú okrem iného aj zo starovekého Egypta, kde sa používali nielen ako farbivo, ale tiež na liečbu hemoroidov.
Zber a sušenie lupienkov vlčieho maku
Lupene môžeme zbierať za suchého počasia z práve vykvitnutých kvetov. Ak je na nich rosa alebo kvapky dažďa, lupene sa zliepajú a manipuluje sa s nimi veľmi zle. Oberajú sa priamo z kvetov, a nikdy nie opadané na zem. Zbiera sa ručne trhaním smerom nahor. Kvet maku vlčieho je veľmi chúlostivý a ľahko stráca svoju prirodzenú farbu. Sušíme ich rozložené v tenkej vrstve v tieni, ináč by sa mohli zapariť. Sušiace sa lupene neotáčame. Samotné sušenie trvá cca 5 dní. Správne sušené lupene vlčieho maku majú matno červenofialovú farbu. Pre deti a starých ľudí je vhodnejšie pripraviť sirup z dvoch lyžíc medu na pol pohára odvaru z jednej kávovej lyžičky sušených lístkov. Podáva sa niekoľkokrát denne po jednej lyžičke. Zo sušených lupienkov je tiež možné pripraviť utišujúce kloktadlo.
Kulinárske využitie
Okrem liečivých použití sa vo varení často používa aj mak. Semená majú pikantnú chuť a dopĺňajú hubové jedlá a rôzne omáčky. Mak sa v pekárskom a cukrárskom priemysle bežne používa: buchty s makom je možné zakúpiť v ľubovoľnom supermarkete. Pre slovanské národy sú typické tradičné makové pochúťky: koláče, kysnuté makové záviny, šúľance, makové buchty, či makové rezance. Mak je všeobecne veľmi zdravou potravinou. Pre pestovanie maku je vhodná piesočnato-hlinitá pôda, s dostatkom živín. Skúškou pre domácich pestovateľov je makovica, pri ktorej zatrasení počujeme vnútri šušťanie semienok - maku. Makovice zrezávame spolu aj s 10-15 cm dlhou stonkou. Pri zbere maku sa kladie dôraz na zrelosť semien. Nedozreté semeno maku totiž môže obsahovať viac kodeínu, ktorý má sedatívne účinky.
Biely mak a jeho špecifiká
Biely mak je prastarý druh maku, ktorý vyrástol na našich poliach. V prírode sa mutáciou alebo krížením objavil na poliach a bol ďalej šľachtiteľským procesom zdokonaľovaný. Za orieškovú príchuť bieleho maku sú zodpovedné mnohé aróma-aktívne látky. Ide o prchavé zlúčeniny, ktoré sa uvoľňujú po pomletí semena. Mnohé výskumy poukázali, že biely mak má bohatšie spektrum aróma-aktívnych látok v porovnaní s modrým a sivým makom. Nevýhodou bieleho maku je nižšia úrodnosť a náročnejšia starostlivosť. Tým pádom sa to odrazí na vyššej cene semena. Všeobecne je známe, že ak si mak pomeliete a necháte ho dlhšie uskladnený pri izbovej teplote, spozorujete, že vám zhorkne a zatuchne. Ide o tzv. oxidačné procesy. Nevýhodou bieleho maku je taktiež jeho nižšia stabilita. Biely mak vám pravdepodobne zatuchne skôr ako modrý.
Makové produkty a ich benefity
Mak je bohatý na tuky, bielkoviny, sacharidy, vlákninu. Najvýznamnejší pre zdravie je vápnik (calcium), kde sa ho v 100 g maku nachádza až 1400 miligramov, čo je najviac zo všetkých potravín. Vápnik tvorí v našom tele základ pre kosti a zuby. Nedostatočné množstvo vápnika spôsobuje osteoporózu, čo je ochorenie, ktoré postihuje starších ľudí po štyridsiatke, a prevažne ženy. Okrem hormonálnych vplyvov narúša vstrebávanie vápnika i sedavý spôsob života, pripútanie na lôžko, silný stres, alkoholizmus i odňatie štítnej žľazy.
Makové mlieko
Získava sa lisovaním zrelých semien za studena. Makové mlieko je odporúčané pre cenné látky, ktoré obsahuje, najmä pre vysoký obsah vápnika, fosforu, draslíka a horčíka. Je výborné pre tehotné ženy, starších ľudí, pre pacientov s osteoporózou, ale aj pre ľudí, ktorí trpia alergiou, či intoleranciou na kravské mlieko. Toto výživné mlieko si môžete pripraviť aj doma: 100g pomletého maku zalejte 1 litrom odstátej vody. Nechajte postáť pri izbovej teplote 3 hodinky - občas premiešajte. Následne vlejte do mixéra a mixujte pri vysokých otáčkach 3 minúty. Našľahané mlieko preceďte cez sitko, alebo gázu. Pre čistejšiu konzistenciu môžete ešte pár krát precediť.
Maková múka
Vyrába sa pomletím vylisovanej sušiny z olejnatých semienok maku, z ktorých sa vopred lisovaním za studena odstráni olej. Maková múka na rozdiel od mletého maku obsahuje minimálne množstvo tuku a omega 6 mastnej kyseliny. Obsah vlákniny, bielkovín, vitamínov a minerálov je vyšší. Maková múka môže slúžiť ako náhrada pšeničnej múky na pečenie koláčov, pri kombinácii s inou múkou sa môže využiť pri pečení chleba.
Dizajn krajiny a kozmetika
Kvôli nezvyčajne krásnemu vzhľadu sa kvety rastliny používajú v krajinnom dizajne. Budú ozdobou akéhokoľvek letného trávnika alebo záhrady. Esenciálne oleje získané zo semien tejto rastliny sa bežne používajú v kozmetike a používajú sa na výrobu domácich masiek a telových krémov.
Zber a skladovanie semien
Čas zberu semien prichádza po období kvitnutia, keď struky začnú žltkasté. Semená by sa mali skladovať na chladnom mieste. Mak sa množí semennou metódou. Po jedinej výsadbe rastliny na mieste postačí pri zbere pár polí na kríku a v nasledujúcej sezóne rastliny klíčia znova.
Symbolika a využitie v mágii
Vlčí mak sa odpradávna spájal s nesmrteľnosťou, čo je zrejmé už z faktu, že jeho semienka sú životaschopné aj po osemdesiatich rokoch dormancie v nepriaznivých podmienkach. Vďaka tejto húževnatosti a schopnosti vyrásť prakticky kdekoľvek je známa naozaj magická udalosť, keď sa po vojne na zdevastovaných bojových poliach objavili tisíce červených vlčích makov. To isté sa stalo na hroboch Napoleonových vojakov. Vlčí mak, najmä červený, symbolizuje krv, vášňu, obeť a spomienku. Fialová farba sa často spája s mystikou, vyšším vedomím a duchovným rastom.
Na hraniciach Nepálu a Indie sa aj dnes môžeme stretnúť so svätými mužmi, ktorí si pred meditáciou vytvoria okolo seba ochranný kruh z lupienkov vlčieho maku. Sypú ich na zem v smere hodinových ručičiek a jemne ich poprášia soľou. V ľudovom liečiteľstve sa môžeme stretnúť so zaujímavým využitím vlčieho maku. Ak sa chcete zbaviť nežiadúcich jemných chĺpkov na pokožke, bude potrebné usušiť niekoľko rastlín vlčieho maku. Potom ich vložíme do starého hrnca a spálime bez použitia papiera, či inej horľaviny. Popol sa vtiera do pokožky. Naše prastaré mamy si údajne takýmto spôsobom odstraňovali nežiadúce chĺpky nad hornou perou, alebo tie, vyrastajúce zo znamienok a bradavičiek. Semená maku znamenajú bohatstvo a hojnosť, preto by na našom sviatočnom stole nikdy nemali chýbať makové koláče.
tags: #vlci #mak #pestovanie