Vodne perly: Pestovanie, typy a vplyv na životné prostredie

Šperk je jedným z najkrajších darov, ktorým v tejto dobe potešíte takmer každého. Na Slovensku sú všeobecne najpopulárnejšie šperky zo zlata, u prominentnejšej vrstvy vedie briliant. No v poslednej dobe sa do popredia dostávajú aj perly. Láskou k perlám bola známa legendárna Coco Chanel. Možno to bolo aj preto, že perly považovala za živú súčasť našej planéty. Ak svoju lásku obdarúvate perlou, tak jej dávate kúsok živej prírody. Perla - najväčší a najkrajší podmorský klenot, je totiž živý organizmus.

Ľudstvo pozná perly viac ako 6000 rokov. A že je to pravda a nie mýtus, nespochybniteľne potvrdzujú Číňania, ktorí perlám pripisovali liečivé účinky. Perly boli vždy považované za zosobnenie čistoty a krásy.

Vznik perly

Perly sú „plodom“, môžeme tiež povedať produktom, niektorých druhov morských a sladkovodných lastúrnikov, zriedka aj ulitníkov. Väčšina lastúrnikov trávi dlhšiu časť života ukrytá na dne alebo sa pripútava ku kameňom pomocou vlákien. Všetky mäkkýše sa živia drobnučkými časticami živých látok, ktoré pomocou žiabrov filtrujú z vody. Práve preto je väčšina lastúrnikov citlivá na kvalitu vody. Keď je voda príliš zabahnená, sú lastúrniky v ohrození.

Perla vznikne len vtedy, keď medzi stenu lastúry a plášť vnikne napríklad zrnko piesku alebo kamienok. Mäkkýš, v ktorom sa „rodí“ perla, sa nazýva perlorodka. Ustrica sama o sebe nedokáže vyhnať vonkajší predmet, no jej organizmus neustále bojuje s vnútorným dráždidlom tým, že vylučuje kryštalickú látku, ktorá obklopuje predmet, aby neutralizovala aktivitu parazita. Táto látka sa nazýva perleť.

Proces tvorby perál je reakciou mäkkýšov na vonkajší podnet umiestnený medzi plášťom a chlopňou lastúry alebo priamo v plášti (záhyb steny tela mäkkýšov). Vonkajšie vrstvy škrupiny sú tvorené minerálmi, ktoré sú vylučované vonkajšou časťou plášťa. Vyrába tiež perleť, ktorá pokrýva vnútro škrupiny. Ak je podnet úplne ponorený do plášťa, tak vzniká takzvaný perlový vak, v ktorom mäkkýš podnet postupne obalí. Takto sa vyrábajú guľôčkové korálky. Ak stimul nie je ponorený do plášťa, ale je upevnený na vnútornej vrstve perlete, mäkkýš začne spracovávať iba časť, ktorá je k nemu prístupná.

Čím dlhšie perly zostanú vo vnútri ustrice, tým hrubšia bude perleť. Takýmto spôsobom sa vyrába krásny a lesklý drahokam. Perleť pozostáva z mikrokryštálov uhličitanu vápenatého, ktoré sú usporiadané v jednej línii za sebou, takže slnečný lúč dopadajúci na jeden kryštál sa odrazí v druhom a spôsobuje dúhový efekt. Každá perla získava svoju nenapodobiteľnú dúhovú farbu a lesk striedavým obaľovaním perleťových a konchiolinových vrstiev.

Perla často získava farbu podľa druhu lastúry, v ktorej vznikla. Tvar prírodnej perly sa odvíja od formy alebo tvaru zrnka piesku, či kamienka a miestom jeho uloženia v lastúre. Veľkosť perly závisí tak na druhu lastúry, ako aj na teplote okolia.

Perla je z chemického hľadiska tvorená najmä z aragonitu (forma uhličitanu vápenatého - CaCO₃, cca 90 %), organických zlúčenín (napr. conchiolin) a malého množstva vody. Tieto látky vytvárajú tzv. perleť.

Prírodné a kultivované perly

Prírodné čiže nekultivované perly sú veľmi vzácne a drahé, pretože za ich vznikom nestojí ľudský faktor. Pred tým, ako sa prírodná perla nájde, musí sa otvoriť veľa perlorodiek. V prípade prírodných perál ide o spontánny jav. Keď sa do tela mäkkýša dostane cudzie teleso (napr. zrnko piesku, parazit, kúsok perlete či odumretého tkaniva), organizmus začne tento objekt obaľovať perleťou ako ochranu pred podráždením.

Perlorodky sa obvykle lovia v teplých vodách tropických morí, na pobreží Srí Lanky a južnej Indie, kde sa v hĺbke 6 až 15 metrov vyskytujú predovšetkým ružovočierne a žlté perly. Perzský záliv je známy výskytom ružových perál a perál krémovo bielych.

Kultivované perly vznikajú síce za rovnakých podmienok ako perly prírodné, ale podnet pre ich zrod im dáva človek. Kultivované perly sa rozdeľujú do zdanlivo podobných skupín. Známejšie, ale drahšie kultivované perly, sú perly morské. Druhou a pravdepodobne najrozšírenejšou skupinou pravých perál sú perly sladkovodné, čiže perly riečne. Ich pravosť dokazuje rovnaký spôsob chovu, ako je chov morských perál v perlorodke. Na svojej kráse kultivované perly nestrácajú. Kultivovaná perla má rovnaké vlastnosti ako prírodná.

Medzi perlami „spontánneho“ pôvodu a perlami vypestovanými na farme sú len dva rozdiely. Pri cielenej výrobe perál je proces získavania „cudzieho tela“ do mušle riadený človekom. V prírode je tento proces náhodný. Perly pestované pod dohľadom človeka majú správny tvar a hladký povrch. Medzi týmito dvoma typmi drahokamov sú tiež určité chemické a fyzikálne rozdiely. Kameň vypestovaný na farme pri nosení dosahuje teplotu blízku teplote ľudského tela. Kultivovaná perla vzniká riadeným procesom, ale z biologického hľadiska ide o pravú perlu - má rovnaké chemické zloženie, vzhľad aj fyzikálne vlastnosti.

Sladkovodné perly vs. morské perly (perly Akoya)

História pestovania perál

Už v 13. storočí Číňania zistili, že cudzie predmety sa po vložení do lastúr sladkovodných mäkkýšov zakryjú perleťou. Na otvorenie ventilov použili špeciálny separátor a potom pomocou špeciálnej bambusovej tyčinky vložili guľôčku medzi pálium a ventil mäkkýšov. Potom bola škrupina vrátená do svojho prirodzeného prostredia a ponechaná niekoľko mesiacov alebo dokonca dva alebo tri roky. V tejto vzdialenosti bola guľôčka pokrytá perleťou a dorástla do škrupiny. Korálky môžu byť hlinené gule, kúsky kostí, dreva alebo medi. Do škrupiny sa často vkladali drobné sošky Budhu vyrobené z olova alebo cínu. Toto umenie prekvitalo v Číne sedem storočí. Hoci sa to môže zdať zvláštne, viac-menej umožňujúce technológie priemyselného pestovania mušlí na výrobu perál boli v tejto krajine vyvinuté až v 60. rokoch 20. storočia. V tom čase bola kvalita čínskych sladkovodných perál neuspokojivá. Pre svoj nepravidelný tvar a nestabilnú veľkosť tieto perly, známe ako „ryžové perly“, nemohli konkurovať homogénnym okrúhlym japonským perlám vyššej kvality. Odvtedy však čínski výrobcovia prerazili tým, že sa naučili pestovať veľké okrúhle perly so širokou škálou veľkostí a farieb.

V 18. storočí približne tento spôsob nezávisle navrhol švédsky prírodovedec Linné a v súčasnosti sú niektoré z jeho pestovaných perál v zbierke Linnean Society of London. Linné sám svoju metódu nezdokonalil, ale jej tajomstvo odhalil v roku 1762. Údajne mal nakresliť dieru do chlopne a potom implantovať vápencovú guľôčku strieborným drôtikom. Drôtik umožňoval z času na čas korálku posunúť, aby neprirástla k škrupine.

Koncom minulého storočia Japonci prijali čínske dlhotrvajúce umenie pestovania perál a približne v roku 1890 založili svoje vlastné priemyselné odvetvie. Japonská metóda spočíva v tom, že sa na perleť pripevní perlový korálik a mušle sa vráti späť do mora. Táto metóda umožnila vytvárať útvary podobné bublinkovej perle. Rýchlosť depozície sa mení, ale zjavne je podstatne vyššia, ako keď je mäkkýš narušený. Perleť pokrývala guľôčky iba z jednej strany, takže keď boli vytiahnuté z škrupiny, museli byť pripevnené k vonkajšiemu kusu perlete, aby mali pravidelný tvar.

Prvý patent na pestovanie tohto vzácneho materiálu bol vydaný v roku 1869 japonskému bádateľovi K. Mikimotovi. Ale masová výroba začala až v 20. storočí. Prvé kultivované perly sa objavili na londýnskom trhu v roku 1921.

Počas 2. svetovej vojny v Japonsku bolo pestovanie perál prakticky pozastavené z dôvodu nedostatku práce a ťažkostí spojených so získavaním materiálu a vybavenia. Okrem toho nedostatok doplnkov stravy viedol ku konzumácii ustríc ako potravy. V súčasnosti je priemyselné pestovanie perál jedným z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich odvetví čínskej ekonomiky. Čínsky región Dejing, prebytočný sladkou vodou, je hlavným zdrojom národného priemyslu pestovania perál.

Technológie pestovania perál

Existuje niekoľko technológií na zavedenie dráždidla do ulity bez poškodenia mäkkýšov.

Linnéova technológia

Do umývadla urobil malý otvor, do ktorého umiestnil malú vápencovú guľu. Urobil to strieborným drôtom.

Iné metódy

Pri výrobe morských perál (akoya perly, tahitské perly, juhomorské perly) sa do gonády (pohlavnej žľazy) lastúrnika vkladá tzv. jadro (gulička z perlete mušle) a zároveň aj malý kúsok plášťového tkaniva z iného mäkkýša.
Pri pestovaní sladkovodných perál sa do plášťa mäkkýša (nie do pohlavnej žľazy) implantuje iba malé množstvo tkaniva, bez jadra - ide o proces tissue nucleation.

Japonskí vedci, ktorí sa zaoberali výberom kultivovaných perál, vyvinuli najreproduktívnejší druhy ustríc. Kultivačný proces, ktorý vyvinuli japonskí vedci, sa začína v momente, keď sa škrupina opatrne otvorí a urobí sa malý rez na gonáde. Súčasne sa odoberie malý kúsok tkaniva plášťa z darcovského mäkkýša, aby sa spojil s jadrom budúcej perly. Epitelové bunky odobratého kúska tkaniva tvoria perlový vak. Perlový vak potom rastie okolo jadra a začína sa ukladať perleť. Budúca perla je potom implantovaná do prvej ustrice, ktorá je potom odvezená do svojho prirodzeného prostredia - do mora plného výživy, ktorú ustrice potrebuje pre zdravý rast. Počas tohto procesu je mimoriadne dôležité kontrolovať teplotu vody, v ktorej sa ustrice pestujú.

Napríklad niektoré druhy lariev a kôrovcov predstavujú hrozbu pre zdravie ustríc, a preto sa musia odstrániť z povrchu lastúr a vyčistiť špeciálnym lekárskym roztokom, ktorý zabráni šíreniu parazitov.

Domáce pestovanie perál

Napriek tomu, že pestovanie perál doma je namáhavá práca, tento koníček si v Japonsku získal obľubu. Dokonca predávajú špeciálne súpravy s ustricou akoya, špeciálnym akváriom a krmivom. Pri domácom chove sa odporúča vziať si do starostlivosti nenáročné mušle. Typy perál ako Kasumi a Mabe sú veľmi bežné na chov.

Ak chcete vybrať typ ustríc na chov, musíte sa oboznámiť s niekoľkými ukazovateľmi:

Koľko miesta je potrebné pre jednu ustricu.
Aké sú prípustné ukazovatele nečistôt vo vode.
Kedy a ako kŕmiť mäkkýše.
V akom veku možno stimul zaviesť.
Ako dlho trvá, kým sa vytvorí perla.

Ak vezmeme do úvahy percento úmrtia mäkkýšov po pripojení stimulu a nízku pravdepodobnosť vytvorenia čo i len jednej perly, aby ste získali aspoň dve alebo tri guľôčky, budete si musieť kúpiť aspoň dva až tri tucty ustríc. Na ich umiestnenie budete potrebovať akvárium s objemom 100-150 litrov. Prípustné hodnoty nečistôt vo vode závisia od druhu mäkkýšov (rieka alebo more). V závislosti od toho, kde, v akých podmienkach a v akom veku sa ustrie pestujú, sa z vody odstraňujú alebo pridávajú nečistoty.

Na farmách, ktoré sú zriadené vo voľnej vode, existuje celá technológia na vyvážené kŕmenie mäkkýšov. Ak je možné doma umiestniť ustrie do prírodnej morskej lagúny, značne to uľahčí proces kŕmenia mäkkýšov. Krmivo pre domáce chovy je možné zakúpiť v špecializovaných farmách.

Zavedenie stimulu je tiež individuálnym ukazovateľom. Neexistuje žiadny konkrétny dátum, kedy sa perly vytvoria. Rôzne druhy mäkkýšov zaberajú rôzne množstvo času. Najrýchlejší čas na vytvorenie šperku je 2-3 roky. Vzniká najdlhšia forma čiernych perál - 9 rokov.

Typy perál

Nakoniec vytvorený šperk je klasifikovaný podľa dvoch parametrov: podľa formy a podľa ročníka.

Tvary perál

Ryža: Podlhovastý drahokam s hladkým, rovným povrchom. Stredová časť je pomerne široká a smerom ku koncom sa tvar postupne zužuje.
Guľa (Sphere): Perly, ktoré vyzerajú ako dokonale plochá guľa.
Polgule (hemisféra): Šperky tejto odrody vyzerajú ako guľa mierne sploštená v hornej a dolnej časti. Rovnaký druh perly, na výrobu ktorej dostal povolenie japonský výskumník K. Mikimoto (odroda Mabe).
Baroková: Perly, ktoré majú guľovitý tvar, ale kvôli rôznym asymetrickým výstupkom, nie sú klasifikované ani ako guľa, ani ako pologule.
Polobaroková: Šperky sú tiež guľovité. Výrazným znakom sú pásikové výbežky.
Slza: Perla v tvare kvapky alebo slzy. Sú považované za najvzácnejšie.

Aký druh šperku zaujme, závisí predovšetkým od druhu použitej perlorodky.

Najznámejšie odrody perál

Akoya: Azda najznámejšou odrodou je akoya. Názov tohto druhu pochádza z názvu mäkkýšov. Vyrába sa na niekoľkých ostrovoch v Japonsku, Vietname a Číne. Napriek tomu, že tento druh perál sa vyrába v troch krajinách, za klasiku sa považujú iba perly vypestované v Japonsku. Perly sa vyznačujú dokonalým tvarom a žiarivým leskom. Priemer štandardnej guľôčky je 10 mm.
Soufflé: Druh dostal toto meno pre svoju podobnosť s francúzskym dezertom rovnakého mena. Pri výrobe šperkov sa ako jadro používa špeciálny materiál, ktorý absorbuje vodu. Navonok sú šperky tohto typu veľmi podobné hrozienkam.
Ružové perly z lastúry: Ide o mimoriadne vzácne a drahé šperky. Ich cena je spôsobená tým, že korálku nemožno získať bez zabitia škľabky. To robí pestovateľský proces nerentabilným a ich prirodzená ťažba je zakázaná.
Čierna perla: Ťaží sa na ostrove Tahiti a na Filipínskych ostrovoch. Pri jeho výrobe sa používajú najväčšie lastúrniky na svete. Po najväčšej z čiernych perál zatúžila aj známa zberateľka drahokamov, klenotov Elizabeth Taylorová. Za jednu čiernu perlu veľkosti 21,5 milimetra ponúkala dokonca milión dolárov. Majiteľ farmy, kde ju našli, však ponuku odmietol.
Perly južných morí: Tento názov spája územia Oceánie, Austrálie a ostrovov Indického oceánu.
Edison: Vyrába sa v Japonsku a USA. Táto sladkovodná perla sa vyznačuje veľkými rozmermi, hladkým povrchom, dokonalým guľovitým tvarom a jasnou farbou.
Mabe: Korálky tohto typu majú polguľovitý tvar, preto sú veľmi obľúbené u šperkárov.
Biwa: Korálky tohto typu majú podlhovastý tvar. Na dĺžku dosahujú 3-4 cm. Ide o sladkovodnú perlu, ktorá sa začala chovať v Japonsku na rovnomennom jazere.
Kasumi: Ďalší druh, ktorý sa rozšíril v Japonsku. Je to sladkovodný druh s nepravidelným tvarom gule a jemnými odtieňmi.

Spracovanie a úprava perál

Spracovanie je nevyhnutné, aby perla mala pred predajom reprezentatívny vzhľad. Znamená to množstvo účinkov na materiál.

Bielenie: Postup sa používa na dodanie rovnomernej farby korálkom alebo na korekciu farby smerom k svetlejším tónom.
Farbenie: Táto technológia umožňuje „podržať“ farbu šperku do požadovaného odtieňa. Považuje sa za neškodný pre štruktúru perly.
Pilovanie alebo brúsenie: Používa sa pri potrebe zjemniť povrch šperku. Predtým sa brúsenie vykonávalo diamantom. Teraz používajú biely koralový prášok alebo alabaster. Priamy zásah sa čoraz častejšie nahrádza chemickým ošetrením.
Ožarovanie: postup pri farbení perlového jadra. To sa vykonáva pomocou dusičnanu strieborného a ultrafialového žiarenia.
Leštenie: Používa sa v prípadoch, keď sa perla zašpiní. Najčastejšie k tomu dochádza priamou interakciou s ľudským telom alebo nesprávnym používaním.

Pri zásahu do štruktúry perly nie je možné predvídať následky. Ako každý iný šperk, aj perly vyžadujú špeciálne ošetrenie a dobrú starostlivosť. Výrobok si zachová svoj pôvodný vzhľad dlhšie, ak budete dodržiavať niekoľko pravidiel.

Udržateľnosť a vplyv pestovania perál na životné prostredie

Perla ako už môžeme vedieť, je jediný organický, udržateľný klenot na zemi. Ale otázkou je, aký vplyv majú perly na životné prostredie? Zatiaľ čo ustrice, perlové mušle potrebujú istý stupeň čistoty vo svojej vode, môžu k jej čisteniu a zvyšovaniu kvality vody prispievať.

Ustrice sa tiež potrebujú nejako stravovať. Vyživujú sa planktónom, ktorý je vedľajší produkt z rýb a korálových útesov. V tomto dôsledku sa v blízkosti perlových fariem obmedzil alebo až zakázal rybolov, a tiež zvýšili starostlivosť o korálové útesy, pretože bez rýb a útesov by sa ustriciam nedarilo tak dobre.

Perlové farmárčenie vytvára nové pracovné miesta. Či už priamo na farmách alebo vo vedľajších odvetviach ako je cestovný ruch. Štúdia ukázali, že ak poľnohospodári s perlami dávajú prednosť šetrným postupom pre životné prostredie, tak v tejto oblasti existuje viac druhov rýb, ktoré si nájdu potravu na mušliach, alebo si nájdu úkryt medzi týmito škrupinami ústric.

Ustrice sú tiež udržateľným zdrojom potravín. Mäso z ustríc je výborné, je to tiež dobrý zdroj bielkovín a ich mušle absorbujú oxid uhličitý, dusík a fosfor z okolia. Pestovanie perál napomáha k udržiavaniu zdravého životného prostredia, poskytuje nám zdroj skvelej, delikátnej potravy, ale k nášmu potešeniu, prinášajú šperky, po ktorých je obrovský dopyt a robia nás tak šťastnejšími.

Starostlivosť o perly

Perly obsahujú organickú látku, ktorá môže vysychať a kaziť sa, a preto majú perly určitú životnosť, po ktorej začnú perly blednúť, odlupovať sa a nakoniec sú zničené.

Po prvé, musíte nosiť perly, aby ste zabránili korózii. Keď človek nosí perly často, sú pod neustálym účinkom potných žliaz (pot má kyslú reakciu). To spomaľuje proces dehydratácie perál a podporuje riedenie erodovaných vrstiev, ktoré sa postupne odstraňujú, pričom perla si zachováva svoj lesk.
Drahokam je potrebné chrániť pred zahrievaním a otvoreným ohňom (kvôli tomu, že perly obsahujú 2% vody, môžu prasknúť a stratiť lesk).
Udržujte ich mimo dosahu kyselín, abrazív, exhalátov a kozmetiky.
Väčšinou klenotníci „oživujú“ perly slabými roztokmi kyseliny chlorovodíkovej alebo octovej.
Ak ste si kúpili perlové korálky, brošňu alebo perlový prsteň, pamätajte, že ich vyrobili živé bytosti - mäkkýše.
Zabráňte skladovaniu perál na vlhkých alebo suchých miestach, ako aj priamemu slnečnému žiareniu.
Pred kúpaním si perly vyzlečte.
Zabráňte kontaktu parfumov, olejov alebo ílov s perlami.
Zauzlenie prameňa bráni tomu, aby sa perly navzájom odierali a spôsobovali poškodenie.

Vodné perly ako dekorácia

Vodné perly môžu slúžiť ako dekorácia, ale môžete ich tiež použiť namiesto vody vo váze s rezanými kvetmi. Nasiaknu vodu a zadržia ju po dobu až 2 mesiacov. Hodia sa nielen pre čerstvé kvety, ale aj pre hydrokultúru a odnože na presadenie. Tip zákazníka: zalievajte aj destilovanou, mäkkou dažďovou alebo prevarenou vodou. Použitie: Namočte perly na 8 - 10 hodín do vody, kde napučia z priemeru cca 3 mm do priemeru cca 14 mm. 1 g kryštálov je cca na 100 ml (1 deci) vody. Varovanie: uchovávajte mimo dosahu detí. V prípade prehltnutia vyhľadajte pomoc lekára. V jednom sáčku je cca 370 guličiek.

tags: #vodne #perly #pestovanie