Vysoké rastliny pred vchodové dvere: Výber a starostlivosť

Na prvom dojme naozaj záleží. V súvislosti s vaším príbytkom si ho okoloidúci aj návštevy vytvárajú už z predzáhradky a vonkajšej vchodovej zóny. Štýl dneška je strohý, symetrický, štruktúrovaný. Napríklad vstupné dvere nedávajú priestor honosným vzorom, pestrofarebnosti, rustikálnemu rázu. Trendom pri nich sú tmavšie farby, trebárs betónová šedá, k tomu nenápadné kovania z nehrdzavejúcej ocele, v rámci filozofie lineárnosti tyčové rukoväte namiesto kľučiek. Účelnosť prevažuje nad formou aj pri osvetlení v podobe zapustených alebo prisadených zdrojov s geometrickými tvarmi a matovaním krytov. Dlažobné kocky voľte čo najväčšie a bez ornamentov či mozaík. Priestoru to dodáva vznešenosť. Napokon prichádza rad na rastliny, aby takto koncipované priedomie nebodaj nepôsobilo sterilne.

Ako vybrať vhodné rastliny pred vchodové dvere

Vstupné dvere do domu sú na očiach 24 hodín denne, 7 dní v týždni. Aj preto je dobré priebežne ich vzhľad osviežiť. Ak tomu dispozícia nahráva, skombinujte vždyzelené kríky alebo trvalky pozdĺž chodníčkov s rastlinami v črepníkoch po boku vchodových dverí. Siahnite po prirodzene nižšej zelenej obrube. Inak ju budete musieť pričasto strihať a dostanete sa do začarovaného kruhu, lebo orezmi len povzbudíte rast.

Do portfólia sa ponúkajú:

• Alchemilka červenostopkatá (Alchemilla erythropoda)
• Pakost nízky (Geranium pusillum)
• Valdštajnka trojpočetná (Waldesteinia ternata)
• Pachysandra vrcholová (Pachysandra terminalis)
• Kosmatec (Delosperma cooperi)

Ani útlejšiu predzáhradku opticky príliš neprehustia populárne stromčeky s vysoko nasadenou kompaktnou korunou guľovitého tvaru. Je to napríklad:

• Javor mliečny (Acer platanoides Globosum)
• Višňa krovitá (Prunus fruticosa Globosa)
• Katalpa bigóniovitá (Catalpa bignonioides Nana)

K samotným dverám postavte maximálne dva kvetináče. Najviac sa hodia masívne úzke hranaté do výšky pása. Flóru si vyberte podľa podmienok daného miesta. Slnečné stanovište ocenia mini petúnie (Calibrachoa) aj petúnie (Petunia), ďalej diascie (Diascia), margarétky (Argyranthemum) či sanvitália poliehavá (Sanvitaliaprocumbens).

Obľúbené kvitnúce a stálezelené rastliny pred vchod

Čo poviete na kvitnúce rastliny?

• Muškáty: Muškáty sú jednými z najlepších rastlín pred vchodové dvere, pretože vyzerajú dobre celé mesiace a nepotrebujú veľa starostlivosti. Môžete ich umiestniť do nádob či do závesných košov a každé miesto rozžiaria svojou farbou.
• Petúnie: Najmä ťahavé druhy petúnií môžu byť tým pravým. Vďaka širokej škále farieb a dlhému obdobiu kvitnutia sú ideálne na verandy či pred dvere. Bude sa im dariť, ak sa budete starať o dostatok kvetov.
• Zelený ker: Ak sa vám páči vzhľad vždyzelených drevín, využite to okolo svojich dverí. Elegantne vysadené v nádobách alebo zastrihnuté do nízkeho živého plota na vymedzenie hraníc okolo vchodu vyzerajú naozaj atraktívne a moderne.
• Levanduľa: Pri výbere rastlín pred dvere sa snažte vybrať odolné rastliny, ktoré rok čo rok prinášajú krásu a život. Levanduľa je jednou z nich a navyše úžasne vonia. Doslova premení celý priestor pred vchodovými dverami.
• Chryzantémy: Chryzantémy sú jednými z najlepších rastlín pred dvere, pretože sú výrazné. V závislosti od vášho vkusu môžu pôsobiť veľkolepým dojmom alebo elegantne až jednoducho. Treba sa o ne dobre starať a zaistiť im vhodné podmienky, ale vraj prinášajú aj šťastie a hojnosť.
• Sukulenty: Ak máte pred domom naozaj sucho, sukulenty môžu byť doplnkom na skrášlenie priestoru okolo vchodových dverí.

Starostlivosť o vysoké rastliny pred vchodom

Starostlivosť o rastliny nie je náročná, ak poznáte základné pravidlá. Medzi najdôležitejšie faktory patrí polievanie, svetlo, vlhkosť a hnojenie.

Polievanie rastlín

V zásade platí: je lepšie zaliať raz príliš málo ako raz príliš veľa! Pri zalievaní by ste mali brať do úvahy aj pôvod a umiestnenie rastliny: v závislosti od klimatického pásma, z ktorého váš zelený spoločník pochádza, si poradí s rôznym množstvom vody. V ideálnom prípade sa pri kúpe opýtajte priamo predajcu. Rastliny s veľkými listami majú zvyčajne vyššie nároky na vodu ako rastliny s malou listovou plochou. To isté platí pre zvrásnené alebo inak zdrsnené povrchy listov. Keď rastlina rastie (zvyčajne v lete), potrebuje dostatok živín a dostatok vlahy na tvorbu nových listov a kvetov. Keď teploty klesnú, pre mnohé izbové rastliny sa začína fáza odpočinku. Malé rastliny vo veľkých kvetináčoch dokážu dlhšie zadržiavať vodu, a preto ich možno zalievať menej často. Naopak, väčšie rastliny, ktoré nemajú v kvetináčoch toľko miesta, by sa mali zalievať intenzívnejšie a ideálne je čo najskôr ich presadiť do kvetináča o 2-4 cm väčšieho. Rastliny v keramických a terakotových kvetináčoch vyžadujú podstatne viac vlahy ako rastliny v plastových kvetináčoch, pretože nádoba z tohto materiálu absorbuje vodu predtým, ako ju uvoľní do pôdy.

Z pôdy sa zvyčajne nedá zistiť, či izbové rastliny zalievať alebo nie. Povrch často vysychá rýchlejšie - ale pôda môže byť pod povrchom stále vlhká. Ak teda povrch krátko po zalievaní opäť zosvetlí, nemusí to nevyhnutne znamenať, že rastlinu treba opäť zaliať. Osvedčil sa trik s palcom: zaborte prst hlboko do pôdy a skontrolujte, či je ešte vlhká. Tento postup je síce praktický, ale zároveň nepresný, pretože pôdu možno takto skontrolovať len povrchovo.

Na zalievanie izbových rastlín je vhodná čistá, najlepšie mäkká voda s izbovou teplotou. Chlórovanú vodu nepoužívajte, prípadne chlór nechajte najskôr vyprchať. Samotná intenzita zálievky môže byť pomerne zložitou záležitosťou a pre každú rastlinu je veľmi individuálna. Najčastejšie sa používa tzv. stredná zálievka - rastlinu zalejt dôkladne, no zároveň nechajte zeminu medzi jednotlivými zálievkami čiastočne preschnúť. Takto polievajte väčšinu rastlín, napríklad fikusy, potosovce alebo zamiokulkas. Pokiaľ si rastliny vyžadujú bohatú zálievku, ako šachor alebo lopatkovec, substrát nikdy nenechajte úplne vyschnúť a zalievajte, len čo začne pôda v nádobe presychať. Vodu z podmisky ani nemusíte vylievať.

Svetlo

Rastliny potrebujú svetlo, ale nie každá znesie priamy slnkový lúč. Svetlomilné druhy (fikusy, citrusy) umiestnite blízko okna, zatiaľ čo tienomilné rastliny (zamioculcas, kapradiny) zvládnu aj menej osvetlené rohy.

Svetlomilné kaktusy a sukulenty, cibuľoviny, bromélie a niektoré druhy orchideí zvládnu priame celodenné slnko. Polotieňomilným druhom, ako napr. pilea, monstera, nefrolepka, budú vyhovovať svetlé miestnosti, ale priame slnko by ich mohlo spáliť. Umiestnite ich preto na okná, kde budú vystavené iba rannému alebo večernému slnku, alebo ďalej do miestnosti. Najmenej náročné tieňomilné rastliny si vystačia aj s menším množstvom svetla.

Vlhkosť vzduchu

Suchý vzduch v zime môže rastlinám škodiť. Pravidelné rosenie alebo misky s vodou pomôžu udržať optimálnu vlhkosť a zabráni vysychaniu listov. Počas zimných mesiacov bojujú mnohé domácnosti s nevhodnou vlhkosťou vzduchu. Podľa odborníkov má pritom vzdušná vlhkosť významný vplyv nielen na kvalitu bývania, ale aj na ľudské zdravie. Prílišné vykurovanie bez vetrania môže v domácnosti spôsobovať vznik suchého vzduchu, ktorý býva príčinou niektorých ochorení dýchacích ciest, chronickej nádchy alebo pálenia očí. Dlhodobá vysoká vlhkosť, naopak, zapríčiňuje výskyt plesní, ktoré majú vplyv na rozvoj alergií, dýchacích ťažkostí alebo bolestí hlavy. Odborníkmi odporúčaná vlhkosť vzduchu by mala byť medzi 40 a 60 %. Počas zimných mesiacov je v slovenských domácnostiach väčším problémom suchý vzduch. V dôsledku prekurovania sa stretávame s vlhkosťou len okolo 20 %. Riešením sú také rastliny, ktoré odparujú vysoké množstvo vody a účinne tak pomáhajú zvlhčovať vzduch v miestnosti. Pre takéto rastliny je obzvlášť dôležitá správna zálievka, ideálne samozavlažovacími kvetináčmi, aby bol zaistený dostatok vody. Niektoré izbové rastliny vzdušnú vlhkosť, naopak, absorbujú a môžu tak účinne meniť domácu mikroklímu. Ak bojujete s vysokou vzdušnou vlhkosťou nad 60 %, siahnite po niektorej z papradí alebo po brečtane. Hoci si mnohí myslia, že paprade a brečtany sú vonkajšie rastliny, vo vlhkom domácom prostredí, pri dostatku svetla a správnej starostlivosti sa im bude dariť.

Hnojenie

Aby rastliny rástli zdravo a krásne, potrebujú živiny. Používajte hnojivá pre izbové rastliny približne raz mesačne, v zime menej často, pretože rastliny v tomto období odpočívajú. Na začiatku rastového obdobia rastlinky určite ocenia „doping“ v podobe hnojiva. Na trhu ich je nepreberné množstvo, a tak si môžete vybrať taký, ktorý vám vyhovuje - tyčinka, tekuté alebo rôzne organické hnojivá. Vždy však prihliadajte na individuálne potreby rastliny.

Čisté listy

Väčšina bytov má problém s vysokou prašnosťou a nízkou vlhkosťou. Kým tieto podmienky vyhovujú napríklad sukulentom, mnohé rastliny budú veľmi vďačné za pravidelné zvlhčenie postrekovačom. Na jar im môžete dopriať aj vlažnú sprchu či mechanicky utrieť listy vlhkou handričkou. (Pozor, neplatí to pre begónie a sukulenty).

Ďalšie aspekty starostlivosti a výberu rastlín

Aklimatizácia a umiestnenie

Keď si domov prinesiete zabalenú izbovku, nikdy ju hneď neumiestnite do vykúrenej miestnosti. Nechajte ju, aby sa aklimatizovala, prospeje jej to. Ponechajte ju zabalenú v chladnejšej miestnosti (stačia 2 dni), potom ju odbaľte a umiestnite na želané miesto. Pri kvitnúcich druhoch by rýchle premiestnenie do tepla mohlo spôsobiť opadávanie pukov aj kvetov. Rastlinu potom zalejte vodou izbovej teploty a jemne skyprite povrch substrátu. Po aklimatizácii rastlinu dajte na vybrané stanovište. Dlhšie dni znamenajú aj prudkejšie slnko, ktoré by mohlo popáliť citlivé listy tieňomilnejších rastlín. Na parapety môžete, naopak, premiestniť slnkomilné kaktusy, cibuľoviny a bromélie.

Presádzanie

Pravidelné presádzanie je dôležitou súčasťou starostlivosti o rastliny. Prvým krokom a výhodou je, že po dôkladnom odstránení starej zeminy si môžete dobre popozerať korene svojich rastlín. Opatrne a dôkladne odstráňte starú zeminu z kvetináča. Jemné potrasenie rastlinou často pomáha uvoľniť substrát. Alternatívne alebo ako podporu môžete rastlinám pred opätovným zasadením dopriať vodný kúpeľ. Ten pomáha uvoľniť usadenú zem a zaliať spleť koreňov. Dávajte však pozor na preferencie rastliny.

Okrem tých čerstvo zakúpených sa snažte interiérové rastliny presadiť aspoň raz za rok - ideálny čas je na jar. Okrem väčšieho priestoru im tým, že im vymeníme starý substrát za nový, doprajete nové živiny. Dôležitejšia ako veľkosť črepníka (zvyčajne stačí, ak je ten nový o 2 cm väčší) je dôkladná drenáž. Črepník musí mať v dne dierku a pod substrát patrí ešte vrstva keramzitu alebo štrku.

Čo je potrebné na presádzanie?

Na presádzanie balkónových, terasových alebo izbových rastlín nepotrebujete veľa. Dôležité sú:

• Väčšia nádoba na rastliny, napríklad črepník alebo kvetináč
• Drenážny materiál, napríklad hlinené črepy alebo keramzit
• Čerstvý substrát na kvety bohatý na živiny
• Voda alebo dažďová voda a krhla na polievanie s ružicou

Pred zasadením si tiež vyberte, aký substrát dostane vaša rastlina v novom kvetináči a aký veľký bude nový kvetináč. Okrem univerzálneho substrátu je pre mnohé rastliny k dispozícii špeciálna zemina, ktorá obsahuje všetko, čo príslušný druh rastliny potrebuje. Nový kvetináč by nemal byť ani príliš malý, ani príliš veľký. Okrem vhodnej zeminy si naplánujte aj drenážnu vrstvu. Tá ochráni vaše rastliny pred podmáčaním a pomáha uchovávať prebytočnú vlhkosť a v prípade potreby ju dokáže uvoľňovať späť do substrátu. Na tento účel sú vhodné hlinené črepy alebo špeciálne granuláty.

Čo sa stane, keď sa rastliny nepresadia?

Či už máte izbové rastliny v črepníkoch alebo rastlinu v kvetináči na balkóne: Rastliny je potrebné presadiť vtedy, keď korene úplne prenikli do substrátu. Ak ste rastlinu presadili do čerstvej zeminy bohatej na živiny, podporí sa jej rast a môže sa naďalej krásne rozvíjať.

Množenie rastlín

Väčšina bežných izboviek sa dá jednoducho „zduplikovať“ pomocou tzv. vegetatívneho množenia. Pri tomto druhu množenia, na rozdiel od generatívneho rozmnožovania semienkami, využívate odrezky z materskej rastliny - či už zo svojich vlastných, alebo o odrezok požiadajte známych. Môže to byť milá alternatíva namiesto kytice z rezaných kvetov k najbližšiemu sviatku. Z rastliny buď oddeľte trs, alebo časť odrežte a nechajte zakoreniť. Pri oddelení rastlinu vyklopte z črepníka a opatrne skúste, či sa menší trs oddelí sám. Takto môžete rozdeliť zamiokulkas, pileu alebo svokrin jazyk. Zelenec či kalanchoe dokonca vytvárajú mladé dcérske rastlinky. Z ostatných odrežte zdravý výhonok alebo kus listu a nechajte ho zakoreniť. Izbové rastliny si môžete rozmnožiť počas marca a apríla alebo aj počas leta a začiatkom jesene. Určite ich nerozmnožujte v období vegetačného pokoja (teda na jeseň a v zime)!

Pri rozmnožovaní používajte vydezinfikované a poriadne ostré náradie: nožnice aj ostrý záhradnícky nožík. Vo všeobecnosti platí, že čím sú rezné rany hladšie, tým lepšie sa rastlina zakorení. Predpokladom rýchleho zakoreňovania je aj využitie stimulátorov - urýchľovačov zakorenenia. Namiesto izbového minipareniska môžete použiť aj väčšie, ale skôr plytšie črepníky a po naplnení odrezkami ich zakryte igelitovým vreckom. Ak zakoreňujete stonkové alebo listové odrezky, nemali by ste zabúdať na pravidelné zavlažovanie - substrát musí byť stále mierne vlhký, nie však premáčaný. Zavlažujte vždy až po miernom, nie úplnom preschnutí. Rovnako dôležité sú svetlo (nie priame slnko), vyššia vzdušná vlhkosť (tá sa dá dosiahnuť práve minipareniskom, igelitovým vreckom alebo zaváraninovým pohárom otočený hore dnom), ale aj priebežné vetranie. Väčšina izboviek sa zakoreňuje pri teplotách 20 - 25 °C.

Boj proti škodcom

Na prelome jari sa okrem rastlín začnú prebúdzať aj menej príjemní spoločníci - mušky, roztoče a plesne. Nezabudnite tiež pravidelne kontrolovať rastliny, či sa na nich neobjavili škodcovia, a včas zasiahnuť.

Prečistenie vzduchu a vhodné druhy rastlín

Vybrané druhy rastlín dokážu spoľahlivo vyčistiť vzduch aj od prachových častíc. Podľa mnohých prieskumov zeleň zachytáva a rozkladá škodlivé chemické látky, ako sú formaldehyd, benzén či trichlóretylén. Pri pohlcovaní formaldehydu sú účinné kvitnúce azalky, gerbery, difenbachie, zelenec, filodendron a sansevieria (tzv. svokrine jazyky). Karcinogénny benzén zasa absorbuje brečtan, dracéna alebo lopatkovec, pričom tieto isté rastliny eliminujú aj pôsobenie škodlivého trichlóretylénu.

tags: #vysoky #kvetina #pred #dvere

Populárne príspevky:

• Trstina obyčajná a jej pestovanie
• Objavte čaro fuksií
• Všestranný ker muchovník Lamarckov
• Všestranné bylinky pre zdravie
• hygienické tekuté mydlo Dettol