Výsadba pod stromami: Vytvorte si kúsok prírody vo svojej záhrade

V prírode nestojí strom samostatne ako solitér, ale vždy má okolo seba rôznu spoločnosť, a to nielen z ríše rastlín. Príroda tvorí rôzne spolupracujúce spoločenstvá, kde vidíme pri strome spoločenstvo vytvorené väčšinou z väčšieho alebo menšieho stromu, kríkov, trvaliek, jednoročiek, pôdokryvných rastlín, húb a občas aj z popínaviek. Rôzne poschodia výškovo rozdielnych rastlín sa navzájom dopĺňajú a túto veky fungujúcu a veľmi praktickú schému vieme skopírovať a preniesť aj do našich zdravých prírodných záhrad.

Strom s výsadbou

Prečo sadiť pod stromy?

Sadíme tak, akoby to navrhovala samotná príroda, akurát si namiesto divokého lesného porastu vysadíme jedlé, liečivé a inak užitočné rastliny (napríklad pre vtáky či pre opeľovače). Umiestňujeme ich tak, aby sa všetky vrátane stromu navzájom podporovali a chránili. O to menej práce budeme mať pri starostlivosti o jednotlivé členy spoločenstva my sami.

Medzi zasadenými a rastúcimi členmi vznikne časom vzájomná dohoda: strom poskytne rastlinám pod korunou ochranu pred slnečnými páľavami, búrkami, krúpami a inými poveternostnými kalamitami a, naopak, vhodne zvolená výsadba bude pod stromovým dáždnikom chrániť strom, aby mu napríklad v zime neomrzli alebo v lete nevyschli korene. Hustejší porast totiž dokáže lepšie odolať rôznym nástrahám počasia. Statnejšie stromy môžu ako ochranný dáždnik zakryť nižšie a jemnejšie rastliny. Nazývame to stromová klimatizačná jednotka. Čím viac stromov, tým lepšia a vyrovnanejšia klíma pod nimi a okolo nich.

Kedy a ako plánovať výsadbu?

Najčastejšie sa výsadba pod stromom realizuje po piatich až ôsmich rokoch od výsadby samotného stromu. Je to preto, lebo v tom období už strom vytvára korunu, ktorá dáva pod sebou možnosť vzniku rôznym plochám s klimaticky rozdielnymi nárokmi na stanovište - hlavne z pohľadu vlahy, slnka a teploty. Navrhnúť či naplánovať si ju však môžeme hneď na začiatku. Platí pravidlo, že rastliny, ktoré potrebujú veľa svetla a slnka, naplánujeme pod budúcou korunou z južnej, teda slnečnej strany. Zo severnej strany bude pod korunou tieň, s čím opäť počítame pri našom pláne.

Plánovanie výsadby pod stromom

Plochy pod stromami patria v záhradách k najproblematickejším miestam, pretože nie všetkému sa tu darí. Dôvodov, prečo sa mnohým rastlinám pod stromami nedarí, je niekoľko. Najčastejšou príčinou je chýbajúce svetlo, čo je bežné pri stromoch, ktoré majú husto olistené koruny. Ďalšou prekážkou sú husto rozvetvené podpovrchové korene stromov, ktoré z pôdy intenzívne čerpajú všetku vodu a živiny. S týmto problémom si poradíte, ak viete, aký typ tieňa máte v záhrade a aké rastliny sú preň vhodné.

Typy tieňa a vhodné rastliny

Poznanie typu tieňa je kľúčové. Najjednoduchší spôsob, ako to zistiť, je postaviť sa s kompasom k zadnej strane domu a pozrieť sa, kde kompas ukazuje juh. Množstvo tieňa sa mení počas dňa podľa toho, ako sa mení postavenie slnka voči záhrade, a počas roka sa mení aj veľkosť zatienenej plochy. V lete, keď je slnko vysoko na oblohe, predmety vrhajú dosť krátke tiene, naopak, zimné slnko na horizonte spôsobuje dlhé tiene.

  1. Hlboký tieň

    Nachádza sa pod ihličnatými stromami, na severnej strane budov a plotov. Tieto miesta bývajú v porovnaní s okolím o niečo chladnejšie. Bude sa tu dariť rastlinám, ktoré tieň milujú, napríklad paprade, funkie, brečtan, konvalinka. Hlboký tieň má veľa nedostatkov, ale veľmi dobre vyhovuje hubám. Hlivu ustricovú či shiitake ľahko dopestujeme vďaka hotovej pestovateľskej sadbe alebo si zakúpeným mycéliom naočkujeme pne.

    Paprade v hlbokom tieni
  2. Tlmený celodenný tieň

    Ten nájdeme napríklad pod výsadbou listnatých stromov. Takýto tlmený celodenný tieň je ekvivalentom približne troch hodín priameho slnečného svitu. Navyše, v sezóne, keď je strom olistený, je tieňa viac, na jeseň a počas zimy sa k pôde a rastlinám dostane viac slnka. Toto stanovište je ideálne pre lesné rastliny, napríklad sasanky, prvosienky, pakosty, zimozeleň, ktoré kvitnú skoro na jar.

  3. Čiastočný tieň

    Vo väčšine záhrad sú plôšky, na ktoré dopadajú slnečné lúče časť dňa (od 3 do 6 hodín denne). Páči sa tu alchemilkám, pakostom. Záhrada orientovaná na východ je oslnená predovšetkým ráno a dopoludnia. Bude sa tu dariť druhom, ktorým vyhovuje čiastočný tieň a ktoré potrebujú ochranu pred silným poludňajším slnkom. Rastliny, ktoré si poradia s ranným slnkom, sú napríklad plamienok alpínsky, zimozeleň a dráč. Tieto záhrady sú v tieni ráno a dopoludnia a oslnené sú popoludní a večer. Sem vyberieme rastliny, ktoré sú schopné vydržať poludňajšie a popoludňajšie slnko a teplo počas letných mesiacov.

    Alchemilka v čiastočnom tieni
  4. Plné slnko

    Pre južnú orientáciu je typické veľké množstvo slnečného svitu, neraz i slnečný úpal. Plné slnko znáša veľa druhov rastlín, patria k nim ruže, levandule, šalvie, perovskie, okrasné trávy, rudbekie, rozchodníky.

Rastliny vhodné na výsadbu pod stromami

Zeleň vo viacerých poschodiach - od pôdy až po koruny stromov - je snom mnohých záhradkárov. Najmä pod stromami s plytkým koreňovým systémom býva podrast poriadnou výzvou. Najnáročnejšie na podsadbu sú stromy ako smrek, breza či javor - ich hustý, plytko rozložený koreňový systém „vysáva“ z pôdy vlahu aj živiny. V tieni pagaštana a buka býva problémom zasa minimum svetla. Ak máte na pozemku jabloň, jarabinu, dub, borovicu či okrasný hloh, máte výhodu. Tieto dreviny patria medzi hlbokokoreňujúce alebo srdcovito koreňujúce druhy, ktoré nechávajú pod sebou priestor aj pre iné rastliny. Pod stromy možno sadiť od jari do jesene, no najvhodnejší čas je koniec leta - približne od konca júla.

Pôda v okolí stromu býva smerom k okraju spravidla stále vlhkejšia. Dôvodom je, že sa tam dostane viac zrážok a koreňový systém - aspoň pri hlboko koreňujúcich stromoch - nie je taký hustý.

Okrasné rastliny pod stromy

Pod stromami sa bude dariť tieňomilným rastlinám. Nájdete ich medzi trvalkami, okrasnými trávami, papraďorastmi, cibuľovinami, hľuznatými rastlinami aj drevinami. Často ide o nenáročné a rýchlo sa rozrastajúce druhy, ktoré v ideálnych podmienkach zakrátko vytvoria súvislú pokrývku pôdy. Vhodnejšie je vysadiť menej druhov a viac kusov z každého.

Výber najlepších rastlín pre rôzne typy tieňovaných oblastí | Záhradný dizajn | Záhradníctvo Austrália

Trvalky a pôdopokryvné rastliny

  • Papraďorasty: Vďačnou voľbou sú papraďorasty, napríklad papraď samčia (Dryopteris filix-mas) alebo perovník pštrosí (Matteuccia struthiopteris), ktorý sa však rýchlo rozrastá. Vlhké a tmavé miesta pod stromami sú ideálne na pestovanie papradí.
  • Funkie (Hosta): V žiadnej výsadbe pod stromami by nemali chýbať funkie. Sortiment týchto trvaliek je mimoriadne rozsiahly, zahŕňa veľa pekných druhov a kultivarov. Funkie sú atraktívne vďaka listom, ktoré bývajú sýto sfarbené, často viacfarebné a príjemné aj na dotyk. Mnohé však prekvapia aj bohatým kvitnutím. Pod stromami sa týmto trvalkám výborne darí, nie sú náročné na údržbu, zvládne ich aj pestovateľ začiatočník a zakrátko vytvoria súvislejší pokryv pôdy.
  • Liropa (Liriope muscari): K menej známym, ale vďačným trvalkám patrí liropa. Bezproblémovo rastie aj pod stromami, vytvára súvislé porasty trávovitých vždyzelených listov. Listy niektorých kultivarov sú dokonca panašované. Koncom leta a začiatkom jesene sa v poraste objavujú nádherné fialové súkvetia.
  • Zimozeleň (Vinca minor): Keď chcete docieliť súvislejšiu zelenú pokrývku, ktorá nestratí na kráse ani počas zimy, a zároveň túžite po kvetoch, zvoľte tradičnú a osvedčenú zimozeleň. Je to nízka a rýchlo sa rozrastajúca rastlina.
  • Pachysandra (Pachysandra terminalis): K druhom, ktoré výborne znášajú akékoľvek miesta pod stromami, patrí napríklad vždyzelená pachysandra.
  • Rodgerzie: Tieto trvalky síce až tak nepútajú nápadnými kvetmi, zato však vystavujú na obdiv väčšie a prekrásne listy. V ideálnych podmienkach, teda aj pod stromami, sa rýchlo rozrastú a vytvoria súvislejší hustý porast.
  • Pakosty (Geranium): Pakostov je veľa druhov a kultivarov. Ide o veľmi nenáročné, rýchlo sa rozrastajúce a spoľahlivo kvitnúce trvalky. Na tienistých miestach sú zdrojom farieb, pestrosti a jemnej vône. Nedostatok svetla nemusí byť prekážkou bohatého kvitnutia pre mnohé druhy pakostov, konkrétne pre pakost vznešený (Geranium × magnificum).
  • Alchemilka (Alchemilla mollis): Romanticky pôsobiaca alchemilka sa dobre znáša s pakostami.
  • Chochlačkovec žltý (Corydalis lutea): Táto menej známa a nenáročná trvalka si poradí aj s veľmi problematickými stanovišťami. Tvorí trsy jemných delených listov a príznačné je preň neúnavné kvitnutie. Kvety má žlté.
  • Kandík (Erythronium): Jemne zahnuté okvetné lístky dodávajú pôvabnému kandíku neopakovateľné čaro. Kvety máva fialové, biele, ružové alebo žlté.
  • Kokorík (Polygonatum multiflorum): Veľmi pekná trvalka, ktorá do záhrad vnáša atmosféru lesa. Zaujme previsnutými olistenými stonkami s množstvom visiacich bielych kvetov.
  • Kostihoj hľuznatý (Symphytum tuberosum): Rýchlo sa rozširuje vo vlhkej pôde a jeho kvety lákajú prvé jarné včely, ktoré si hľadajú potravu.
  • Lipkavec marinkový (Galium odoratum): Vo vlhkej, humóznej a na listovku bohatej pôde vytvára koberec praslenovitých listov, ktoré na jar ozdobujú malé biele kvety.
  • Náprstníky (Digitalis): Ponúkajú impozantné vysoké súkvetia ružových, fialových alebo bielych zvončekovitých kvetov. Ide o jedovaté rastliny, ktoré sú síce krátkoveké, ale samovýsevom sa každoročne rozšíria.
  • Veternica hájna (Anemone nemorosa): Mimoriadne vhodnou rastlinou na miesta pod stromami. Vytvára husto olistené porasty a kvitne peknými bielymi kvetmi.
  • Zvonček klbkatý (Campanula glomerata): Patrí k tým najkrajším druhom. Upúta nápadnými guľovitými modrofialovými súkvetiami.

Okrasné trávy

  • Rákosovka (Hakonechloa macra): Pomalorastúca a moderná nižšia okrasná tráva, ktorá vytvára husté trsy prevísajúcich listov. Tieto môžu byť podľa kultivaru zelené, žltozelené alebo panašované.
  • Ostrice (Carex): Viaceré druhy ostríc sa hodia do tienistých kompozícií.

Cibuľové a hľuznaté kvety

Opadané stromy umožňujú v skorom jarnom období preniknúť slnečným lúčom až k povrchu pôdy. Pomôže to okrasným cibuľovinám a hľuznatým rastlinám, ktoré pod stromami dokážu vytvoriť rozsiahle súvislé porasty. Hodiť sa budú hlavne drobné cibuľoviny a hľuznaté rastliny - snežienky, scily, puškínie, modravky, bledavky, tavolíny, krókusy, modrice, veternice, botanické tulipány a drobnokveté narcisy. Vysadiť si ich môžete počas celej jesene. Vysádzajte do menších a väčších skupiniek z každého druhu viac kusov, výsledný efekt bude zaujímavejší.

  • Hyacintovec (Hyacinthoides hispanica): Zasaďte si na jeseň viacero cibuliek tejto menej známej rastliny a miesta pod stromami sa zaplnia krásnymi voňavými súkvetiami sýtomodrej farby. V priaznivých podmienkach sa rýchlo rozmnoží a vytvorí súvislejšie porasty.
  • Tavolín (Eranthis hyemalis): Patrí medzi prvé kvitnúce rastliny v roku. Spoľahlivo sa rozrastie pod listnatými stromami a každoročne na jar prekvapí sýtožltými kvetmi, ktoré neohrozí mráz.

Kríky a dreviny

  • Hortenzie: Hortenzie patria v poslednom čase k obľúbeným a často pestovaným okrasným rastlinám. Týmto drevinám sa bude výborne dariť aj pod hlbšie koreniacimi stromami, potrebujú však kyslejšiu a vlhkú pôdu.
  • Tis obyčajný (Taxus baccata): Z ihličnanov sa na tienisté miesta hodí najmä tis obyčajný, konkrétne kultivar Repandens. Je takmer pôdopokryvný, narastie do výšky najviac 1 m.

Úžitkové rastliny pod stromy

Pestovanie vlastnej zeleniny a ovocia nemusí byť výzvou ani v tienistej záhrade. Aj keď tienistá záhrada môže byť pre mnohých záhradkárov „tvrdým orieškom“, netreba sa vzdávať! Existuje množstvo rastlín, ktoré sa v tieni cítia skvele a môžu sa na nich pestovať rôzne druhy zeleniny a drobného ovocia. Tieň môže mať aj celý rad výhod. Niektoré rastliny dokonca uprednostňujú tienisté podmienky. Počas horúcich letných mesiacov sa v nich dobre zbierajú zelenina aj ovocie.

Tabuľka úžitkových rastlín vhodných pre rôzne typy tieňa:

Typ tieňa Zelenina Ovocie
Hlboký tieň Listový šalát, rukola, špenát, mizuna Huby (hliva ustricová, shiitake)
Plný až čiastočný tieň (3 hodiny slnečného svitu) Kel, mangold, pak-choi, listový petržlen, štiav, trebuľka, reďkovky, skoré odrody kalerábu Čučoriedky, černice, maliny, ríbezle (svetlé plody), mesačné jahody
Mozaikový tieň Prezimujúca zelenina (kučeravý kel, čierny koreň, špenát)
Polotieň Všetky plodiny z ostatných typov tieňa Skoré odrody jabloní (‘Discovery’), slivky, čierne ríbezle, kyslomilné čučoriedky, brusnice, kľukva

Bobuľovým kríkom, ako sú ríbezle, egreše a černice, sa dobre darí napríklad aj pod stromami na miestach, kde je časť dňa slnko a svetlo.

Konkrétne rastliny a ich špecifiká

Čemerica (Helleborus)

Čemerica (Heleborus) patrí v poslednom období medzi vyhľadávané trvalky. Najzaujímavejšie sú počas kvitnutia. Prekvapia často aj z pod snehu už v zimných mesiacoch. Počas roka sú však nezaujímavé a len olistené. Napriek tomu sú v obľube pre nádherné kvety, v čase, keď málo čo kvitne. Farebne prekvapia v bielej, ružovej, tmavoružovej, čiernej, tmavofialovej aj v zelenej farbe.

Kvety čemerice

Druhy a starostlivosť

  • Čemerica čierna (Helleborus niger): Napriek svojmu menu kvitne bielymi kvetmi. Veľmi často práve v období Vianoc kvitne práve H. niger. Jedna stonka nesie 2 až 4 atraktívne biele kvety so žltým stredom.
  • Čemerica východná (Helleborus orientalis): Môže sa sfarbovať do rôznych odtieňov a kvitne spravidla od marca do mája. Kvety sú väčšinou ružové, rôznych odtieňov, dokonca aj plnokveté.
  • Čemerica purpurová (Helleborus purpurascens): Kvety zaujímavo vyrastajú pred tmavo zelenými listami.
  • Čemerica smradľavá (Heleborus foetidus): Výborná je do trvalkových záhonov a už v januári až februári vás poteší množstvom malých zelených kvietkov s ružovým lemom okolo.

Na pestovanie nie sú náročné, ale niekedy sa stane, že tvoria len listy a nekvitnú. V tom prípade skontrolujte ich pestovateľské podmienky. Čemerice vyžadujú polotienisté stanovište, úrodné, mierne vlhké pôdy. Počas kvitnutia sa vám naskytne skutočne nádherný obraz. Výborne sa kombinujú s jarnými cibuľovinami, pľúcnikom, krpčiarkami, nízkymi papraďami. Nevhodné prostredie je príliš tienisté, príliš vlhké, kde trpí hubovým ochorením a tiež im nevyhovuje kyslé prostredie. Teda nekombinujte ich v blízkosti azaliek a rododendronov. Aj keď kvitne v zime, severné a otvorené stanovištia a ostrý vietor im neprospievajú. Dôvodom môže byť to, že ste čemericu presadili na nové miesto. Táto rastlina totiž presádzanie nemá rada a pokiaľ k nemu dôjde, nemusí kvitnúť aj niekoľko rokov. Pokiaľ čemericu pestujete zo semien, spravidla si na prvé kvety počkáte niekoľko rokov. Kvitnutie samozrejme môže ovplyvniť aj nedostatok živín. Po odkvitnutí čemerice nie je potrebné robiť nič špeciálne. Odkvitnuté kvety však môžete odstrihnúť. Následne je vhodné rastlinu prihnojiť a dopriať jej dostatočnú zálievku. Počas kvitnutia dominujú najmä kvety a listy sú nepodstatné. Často sa odstraňujú, aby boli viac viditeľné kvetenstvá. Predpokladom zimného kvitnutia je zanedbanie letnej zálievky. Znížte teda v lete zálievku a zabudnite, že sú na záhone. Nie je potrebné ich okopávať a pravidelne presádzať. Plytko korenia a po presadení kvitnú až za 3 roky. Strihanie čemerice sa vykonáva za účelom udržania pekného vzhľadu rastliny. Všeobecne stačí k tomuto kroku pristúpiť na odstránenie starých listov (na konci zimy). Ideálnym obdobím na výsadbu čemerice je jar alebo jeseň. Čemericu možno pestovať nielen vo vonkajších, ale aj domácich podmienkach. Nádoba, v ktorej budete čemericu pestovať, by mala mať na dne drenážnu vrstvu. Voľte dostatočne veľké kvetináče s hĺbkou aspoň 30 cm a šírkou minimálne 20 cm. Čemericu možno rozmnožovať delením trsov. Rovnako sa dá rozmnožovať semenami. Mladé rastlinky v poraste vyrástli zo semien, ktoré v zime prešli obdobím chladu a mrazu, a preto aj vyklíčili.

Plamienky (Clematis)

Plamienky (Clematis) patria medzi typické popínavé rastliny. V záhrade sú veľmi obľúbené, nakoľko tu môžeme obdivovať ich divoký i ušľachtilý rast, drobné i veľké hybridné kvety rôznych farieb. Darí sa im na plotoch, treláži, pergole i v nádobe s oporou.

Popínavý plamienok

Pestovanie a starostlivosť

Pokiaľ máte záujem vypestovať si dokonalý plamienok, vysádzajte ho na jar, po odoznení jarných mrazov alebo počas leta. Nikdy ho nevysádzajte v blízkosti múru, kde je príliš sucho a na južné steny, kde celodenne páli slnko. Korene musia byť v tieni. A to zabezpečíte po výsadbe doplňujúcou výsadbou nízkych trvaliek, mulčom alebo kameňmi. Na jej dno vysypte štrk ako drenáž, zasypte kvalitným substrátom, pridajte kompost, prípadne hnoj a vysádzajte kolmo na oporu. Plamienky sú všeobecne náchylné na vymŕzanie. Preto je potrebné rastlinu na toto obdobie vhodne pripraviť. Pokiaľ pestujete clematis v nádobe, môžete ho preniesť na chránené stanovište. Clematis pestovaný v záhrade zateplite pomocou čečiny, sena alebo lístia. Sú vhodným doplnkom terasy alebo balkóna. Plamienok vyžaduje po vysadení starostlivosť v podobe pravidelnej bohatej zálievky, ktorú je v horúcich letných dňoch potrebné primerane zvýšiť. Ak túžite po plamienkovom plote, vysaďte niekoľko druhov a farieb pozdĺž celého plota rovnakým spôsobom, šikmo do jamy, tak aby výhonky smerovali k opore a jednotlivé výhonky upevnite ku plotu. Plamienok je rastlina, ktorá sa ovíja na konštrukciu vďaka ovíjavým listovým stonkám a úponkom. Ak túžite po neopadavom plamienku, vyberajte zo vždyzelených odrôd. Clematis by mal správne kvitnúť od júna až do septembra. Ak to tak nie je, problém môže spočívať v tom, že neodstránite horné kvety vrátane prvého páru listov. V takom prípade môže rastlina začať vytvárať semená, čo ju prirodzene vysiľuje.

Veronika (Veronica)

Veronika (Veronica) sa pýši pestrou rôznorodosťou druhov a tým pádom aj bohatou paletou farieb. Vďaka tomu môžete s jeho pomocou vytvárať zaujímavé kombinácie, ktoré vo vašej záhrade, na terase či balkóne jednoznačne vyniknú. Veronika vás prekvapí krásnymi nežnými kvetmi. V súčasnosti pritom môžete vyberať z veľkého množstva druhov. Jednotlivé odrody sa líšia nielen svojim tvarom, ale aj kvetenstvom a celkovým vzrastom.

Kvitnúca Veronika

Druhy a pestovanie

  • Nízke kobercovito rastúce veroniky: Nájdú uplatnenie pri tvorbe skaliek, hodia sa však na zakomponovanie aj do suchých múrikov.
  • Stredne vysoké druhy veroniky: Môžu tvoriť zaujímavé kombinácie napríklad s levanduľou, kocúrnikom, makom, margarétkou, šalviou, klinčekom alebo rebríčkom.
  • Najvyššie odrody veroník: Potom nájdu uplatnenie ako pozadie pre nižšie rastliny.
  • Veronika klasnatá (Veronica spicata): Je charakteristická svojimi klasovitými súkvetiami. Listy sú skôr úzke a disponujú vrúbkovanými okrajmi. Kvety môžu byť rôznych farieb (modrá, ružová, fialová, biela). Radí sa medzi pomerne nenáročné rastliny. Rastline doprajte slnečné stanovište a bežnú záhradnú pôdu. Skvelou voľbou je dobre priepustná hlinitopiesočnatá pôda. Aj keď pomerne dobre toleruje sucho, pri dlhodobom nedostatku vody jej doprajte závlahu. Prihnojovať ju však nie je potrebné. Veronika klasnatá je tiež veľmi dobre odolná voči mrazom, a to až do teploty -39 °C.
  • Veronika dlholistá (Veronica longifolia): Vysoký druh veroniky so štíhlymi klasmi a modrofialovými kvetmi.
  • Veronika rozprestretá: Na prvý pohľad zaujme svojim rozprestretým plazivým rastom. Rastlina má drobné modré alebo fialové kvety, ktoré sa vyskytujú v strapcoch na koncoch jednotlivých stoniek.
  • Veronika perzská (Veronica persica): Pochádza z Perzie.
  • Veronika lekárska (Veronica officinalis): Zaujme jednoduchými listami a drobnými modrými alebo fialovými kvetmi, ktoré sa združujú do vzpriamených klasov.
  • Veronika laločnatá (Veronica sublobata): Zaujme svojimi laločnatými listami, ktoré môžu pripomínať tvar priečne rozrezaného srdca.
  • Veronika poľná (Veronica agrestis): Má skôr drobné kvety sfarbujúce sa do modrého, fialového alebo bieleho odtieňa.
  • Veronika brečtanolistá (Veronica hederifolia): Má drobné kvety v modrej, fialovej alebo bielej farbe. Listy sa podobajú brečtanu.
  • Veronika nitkovitá (Veronica filiformis): Pýši sa svojimi nitkovitými, tenkými stonkami a drobnými bielymi alebo ružovými kvetmi.

Na podporu bohatšieho kvitnutia rastliny pomôže, ak budete pravidelne odstraňovať už odkvitnuté kvety. Ak si všimnete, že staršie trsy majú tendenciu menej kvitnúť, môžete im pomôcť tým, že ich na jar alebo na jeseň mierne rozdelíte. Veroniky najčastejšie kvitnú v priebehu júla a augusta. Odkvitnuté kvety pritom môžete odstraňovať priebežne.

Smrekovec (Larix)

Smrekovec (latinsky Larix) sa radí k jedným z mála ihličnatých stromov, ktoré na zimné mesiace opadajú. Po zvyšok roka vám to ale vynahradí svojim krásnym vzhľadom, ktorý sa bude v záhrade jednoznačne vynímať.

Smrekovec v záhrade

Druhy a starostlivosť

  • Smrekovec opadavý (Larix decidua): Je právom považovaný za jeden z najznámejších druhov smrekovca. Táto stredoeurópska drevina prirodzene rastie napríklad v Karpatoch a Alpách. Pôvodný druh môže dosahovať výšku až 35 metrov. Pre smrekovec opadavý je charakteristická kužeľovitá koruna. Vetvy vodorovne odstávajú, pričom koncové vetvičky sú previsnuté. Ihlice vyrastajú vo zväzočkoch. Na jar majú sviežu zelenú farbu, s príchodom jesene ale zlatnú.
  • Smrekovec japonský (Larix kaempferi): Pochádza z ostrova Honšú. Tento strom je charakteristický oranžovými až červenkastými vetvičkami, na ktorých sa objavujú až 3,5 cm dlhé ihlice. Smrekovec japonský má kužeľovitú korunu, ktorá je v starobe vetvená vodorovne. Hojne sa používa na pestovanie bonsajov.
  • Smrekovec sibírsky (Larix sibirica, L.russica): Zaujme temne zelenými ihlicami a vysokou odolnosťou voči chladu. Vzhľadom k tomu sa hodí na pestovanie vo vyšších nadmorských výškach.
  • Smrekovec opadavý previsnutý (Larix kaempferi 'Stiff Weeper'): Je špecifickou formou smrekovca. Na prvý pohľad si vás určite získa pre svoj atraktívny a unikátny vzhľad. Darí sa mu v dobre priepustnej vlhšej pôde. Je veľmi odolný voči mrazu a pomerne dobre znáša aj chladnejšiu klímu. Nevyžaduje nijak zásadnú údržbu, avšak pre udržanie jeho estetického vzhľadu je vhodné pravidelne orezávať suché a poškodené vetvy.
  • Modrý trpaslík (Larix kaempferi 'Blue Dwarf'): Vzácnejšia forma smrekovca opadavého. Predávaná je ako stromčeková forma s výškou 1m. Ihličie je šedomodré.

Smrekovec je vhodné vysádzať na slnečné, prípadne polotienisté miesto. Pôdu voľte mierne kyslú, priepustnú a s dostatkom živín. Pamätajte na to, že smrekovce neznášajú trvalé premokrenie. Preto je vhodné voliť také stanovište, kde sa dlhodobo nedrží voda. Smrekovce korenia pomerne hlboko, preto nie sú náročné ani z hľadiska hnojenia. Potrebné živiny si totiž zaobstarajú z hlbších vrstiev pôdy. Ak chcete vytvoriť presný tvar (napríklad nižšiu alebo bohatšiu korunu), je možné vykonávať pravidelný rez smrekovca. V rámci neho odstráňte vetvy, ktoré kazia celkový vzhľad. Na jar, keď ešte strom nemá nové ihlice, sa zamerajte na odstránenie poškodených, suchých alebo skrížených vetiev, ktoré môžu ovplyvňovať rast hlavného kmeňa. Na jar alebo v lete je možné tiež vykonať ľahký rez mladých výhonov, vďaka čomu podporíte vetvenie a bohatší rast. Zakrpatený smrekovec je možné pestovať aj v nádobe a týmto spôsobom ozdobiť napríklad vstup do vášho domu.

tags: #zahon #pod #stromom

Populárne príspevky: