Pestovanie rastlín v kyslej pôde: Sprievodca pre úspešnú záhradu

Nie každá záhrada sa môže pýšiť záhonmi nádherných trvaliek, ruží, zeleniny či priam ukážkovým trávnikom. Dôvodov môže byť niekoľko - nevyhovujúce svetelné podmienky, ako aj kamenistá a suchá, alebo naopak, kyslá a vlhká pôda. Je síce pravda, že prípady, keď je v zemi nedostatok vápnika alebo keď je až priveľmi mokrá, nie sú časté, ale netreba vešať hlavu a vzdávať sa myšlienky na záhradkárčenie. Existuje totiž riešenie a dokonca veľmi zaujímavé.

Kyslá pôda v záhrade nie je problém, ale naopak, príležitosť pre pestovanie mnohých okrasných aj úžitkových rastlín. Kyslé jamy po rododendronoch nie je nevyhnutné odstraňovať. Existuje množstvo rastlín, ktoré sa vám za pôdu s nízkym pH poďakujú.

Kyslá pôda: Charakteristika a vplyv na rastliny

Kyslá pôda je charakterizovaná nízkym pH, zvyčajne pod hodnotou 6,5. Takéto pôdy sa často nachádzajú v oblastiach s vysokými zrážkami, kde dochádza k vyplavovaniu zásaditých minerálov. Kyslé pôdy majú tendenciu byť bohaté na hliník a železo, no môžu mať nedostatok vápnika, horčíka a fosforu. Tento typ pôdy ovplyvňuje rozpustnosť živín a môže byť rozhodujúci pre úspešné pestovanie určitých rastlín.

Typy pôd podľa pH

Pre lepšie pochopenie vplyvu kyslosti na rastliny je dôležité poznať základné typy pôd podľa ich pH:

• Neutrálna pôda: pH v rozmedzí približne 6,5 až 7,5 a je ideálna pre väčšinu pestovaných rastlín. Pôdy v tomto rozmedzí poskytujú vyvážené množstvo živín a mikroorganizmy v nich dobre fungujú.
• Zásaditá pôda (alkalická): pH nad 7,5 a často obsahuje vyšší podiel vápnika. Takéto pôdy sa nachádzajú najmä v oblastiach s nižšími zrážkami. Môžu spôsobovať nedostatok železa a zinku, čo vedie k chloróze listov.
• Kyslá pôda: pH pod 6,5 je vhodná pre špecifické druhy rastlín, ktoré sú prispôsobené vyššiemu obsahu železa a mangánu. Niektoré rastliny, ako rododendrony a čučoriedky, majú v kyslej pôde lepší prístup k živinám potrebným pre svoj rast.

Ako ovplyvniť kyslosť pôdy

Kvalita pôdy a jej kyslosť, teda hodnota pH, sú kľúčové pre rýchly a zdravý rast rastlín. Existujú spôsoby, ako upraviť pH pôdy podľa potrieb pestovaných rastlín.

Zvýšenie pH (neutralizácia kyslej pôdy)

Ak je pôda príliš kyslá a je potrebné ju upraviť, najčastejšie sa používa vápnenie. Pridanie mletého vápenca alebo dolomitického vápenca pomáha neutralizovať kyslosť a dopĺňa pôde vápnik a horčík. Úprava pH je postupný proces a vyžaduje pravidelné meranie pôdneho pH.

V záhradníctve sa najčastejšie používajú:

• Dolomitický vápenec
• Dusíkaté vápno: Okrem samotného vápenca obsahuje približne 20% organicky viazaného dusíka. Jeho výhodou je aj likvidácia slimákov a ich vajíčok.
• Poľnohospodárske vápno je prípravok na úpravu pôdy zvýšením úrovne pH. Je vyrobený z drveného vápenca, ktorý obsahuje prírodné živiny na podporu zdravého rastu rastlín. Keď sa vápno pridáva do pôdy, rozpúšťa sa a uvoľňuje zásadu, ktorá pôsobí proti kyslosti pôdy alebo ju neutralizuje.

Zníženie pH (zvýšenie kyslosti pôdy)

Naopak, ak je pôda príliš zásaditá a potrebujeme zvýšiť jej kyslosť, používajú sa rašelina, síran železitý alebo síra. Tieto látky postupne okysľujú pôdu a vytvárajú priaznivé prostredie pre kyslomilné rastliny. Pridaním rašeliny, zapracovaním čerstvého organického materiálu (ihličie, oziminy, mulč) do pôdy, prípadne pridaním síry či hnojív je možné znížiť pH.

Rastliny, ktoré vyžadujú kyslú pôdu

Niektoré rastliny sú prispôsobené na rast v kyslej pôde a vyžadujú ju pre optimálny vývoj. Kyslomilné rastliny preferujú pôdy s pH 4,5 až 5,5, prípadne až do 6,0 podľa konkrétneho druhu. Tieto rastliny sú citlivé na vysoký obsah vápnika a alkalických látok v pôde.

Okrasné rastliny

Medzi typické kyslomilné rastliny patria:

• Rododendrony (Rhododendron): Obľúbené pre svoje nádherné kvety, odolnosť a nenáročnosť. V kyslej pôde majú lepší prístup k potrebným živinám. Väčšina druhov rododendronov pochádza z horských oblastí Číny, Nepálu, Severnej Ameriky a Japonska. V prirodzených podmienkach rododendrony rastú takmer vždy v stredne súdržnej zemine alebo ľahkých priepustných a kyslých pôdach. Pred zasadením krov pôdu primerane pripravte. Ak je pôda ľahká a piesčitá, stačí ju do hĺbky 30 ‐ 50 cm vymiešať s kyslou listovou alebo vresovou zeminou, rozloženou lesnou humóznou vrstvou alebo jednoducho rašelinou vo vysokom pomere 1:1. Rododendrony si vyžadujú trvale vlhkú pôdu, ale zároveň neznášajú stojatú vodu v oblasti koreňové ho balu a nedostatok vzduchu. Pri ľahkých a priepustných pôdach sa stretneme skôr s problémom nedostatku vody, v období sucha preto musíme rastliny polievať - najlepšie mäkkou vodou (dažďovou). Pri ťažkých a priepustných pôdach hrozí zvýšené množstvo vody a nezriedka dochádza k duseniu rastlín. Záhony rododendronov preto musia byť vybavené veľmi dobrou drenážou. Pri sadení rastlín v tieni alebo polotieni, vo väčších skupinách, na miestach chránených proti vetru, v blízkosti záhradného jazierka alebo umelého prameňa, zvyšujeme vlhkosť vzduchu v ich blízkosti, čím vytvárame náhradu ich prirodzeného prostredia. V jemnom polotieni sa zvyšuje odolnosť rastlín proti mrazu a predlžuje sa doba kvitnutia. Treba však zdôrazniť, že rododendrony nie sú výrazne tieňomilné rastliny (lepšie znášajú slnečné stanovište, ako úplný tieň). Rododendrony by sa mali vysádzať v skupinách po niekoľko desiatok rastlín vo vzdialenosti 30 ‐ 40 cm voľného priestoru medzi korunkami krov. Tato vzdialenosť medzi rastlinami postačí na približne 3 ‐ 5 rokov. Rastliny rozsaďte, ak sa začnú navzájom dotýkať vetvami. Rododendrony majú plytký koreňový systém a neznášajú vysoké zasolenie pôdy (vysoké dávky minerálneho hnojiva), preto im vytvorte rovnomerný prístup k živinám. Túto podmienku najľahšie splníte použitím jemného organického hnojiva (pokiaľ je k dispozícii) alebo hnojiva s dlhodobou účinnosťou (typ Osmocote alebo Multicote). V prípade mladých rastlín vysokých do 1 m dávkujte 50 ‐ 70 g/m2. Pri starších rastlinách dávku primerane zvýšte približne o 30% a pre rododendrony trpasličie, botanické druhy a azalky japonské dávku zmenšíte o polovicu. Plná hrsť zodpovedá približne 70 g hnojiva. Odtrhávaním odkvitnutého kvetenstva zabránite vzniku plodov a semien.
• Azalky: Krásne kvitnúce kry, ktoré dobre rastú v tienistých polohách a kyslej pôde. Ponúkajú širokú paletu farieb a dlhú dobu kvitnutia. Azalky sú kry patriace do rodu Rhododendron, ktorým na zimu opadáva lístie. Aj keď majú podobné nároky ako vyššie uvedené rododendrony, ich pestovanie je jednoduchšie. Predstavujú dokonalý, takmer po celý rok farebný doplnok skupiny azaliek, rododendronov a ihličnanov.
• Hortenzie: Sú obľúbené pre svoju krásu a širokú škálu farieb. Farba kvetov hortenzie kalinolistej (Hydrangea macrophylla) sa mení na základe pH pôdy - v kyslej pôde sú modré, v zásaditej ružové. Farba kvetov dubovej hortenzie sa však nemení.
• Vres obyčajný (Calluna vulgaris) a vresovec (Erica carnea): Nízke kríky, ktoré kvitnú neskoro v sezóne a sú ideálne do skaliek, trvalkových záhonov alebo ako pôdopokryvné rastliny. Potrebujú kyslú pôdu s pH 4,5-6 a dobre priepustný substrát. Vresy a vresovce sú náročné na ľahkú a kyslú pôdu“ najlepšie je vysádzať ich v hlúčikoch (viacero kusov rovnakého druhu) v hustote 10‐15 ks/m2. Kríčky nesadíme príliš hlboko, len toľko, aby bol koreňový bal zakrytý novou zeminou. Vresy a vresovce sa musia pristrihávať každý rok. Vresy kvitnúce v lete a na jeseň pristrihávame na jar, pred začiatkom vegetácie, pričom odstraňujte celé odkvitnuté kvetenstvo. Vresy a ešte viac vresovce sú citlivé na mrazy a mrazivé vetry.
• Pieris japonský (Pieris japonica): Stálozelený ker obľúbený pre svoje listy, kvety a odolnosť v kyslých pôdach. Kvitne na jar drobnými bielymi alebo ružovými zvončekovými kvetmi.
• Zanoväť: Dokáže vytvoriť záplavu nádherných kvetov na tenkých zelených konárikoch.
• Paprade: Vhodné pre tienisté miesta, kde vnesú textúru zelených listov.
• Zimozeleň (Vinca minor): Celoročne zelená rastlina s krásnymi fialovými kvetmi. Zimozeleň si zachováva svoje zelené listy počas celého roka a počas kvitnutia vás obdaruje svojimi krásnymi fialovými kvietkami. Použitie mulču pomôže udržať vlhkosť a zabráni rastu buriny.
• Bergénia (Bergenia cordifolia): Nenáročná a zaujímavá svojimi listami aj kvetmi.
• Klinčeky (Dianthus deltoides), Lupín (Lupinus polyphyllus), Kosatce (Iris), Astilby (Astilbe), Orlíčky (Aquilegia), Prvosienky (Primula), Funkie (Hosta), Veternice (Anemone), Horce (Gentiana), Žltuška (Thalictrum), Pamaky (Meconopsis), Alchemilka (Alchemilla mollis) alebo niektoré druhy zvončekov (Campanula).
• Zbehovec plazivý (Ajuga reptans), Brečtan (Hedera helix), Drieň kanadský (Cornus canadensis) alebo aj Krpčiarka (Epimedium).
• Gaultéria (Gaultheria procumbens): S lesklými listami a červenými plodmi.
• Andromeda (Andromeda polifolia): Pôvabná a naružovo kvitnúca.

Ovocné kríky

Kyslé pôdy sú vhodné aj pre niektoré ovocné kríky:

• Čučoriedky (Vaccinium): Obľúbené pre svoje veľké plody, lahodnú chuť a vysoký obsah antioxidantov. Kanadské čučoriedky (Vaccinium corymbosum) sú jedným z najznámejších zástupcov. Pravdepodobne najznámejších zástupcom kyslomilného ovocia sú čučoriedky. Rozhodnúť sa môžete pre pestovanie kanadských čučoriedok (Vaccinium corymbosum). Tie sú obľúbené nielen pre svoje veľké plody, ale aj lahodnú chuť a vysoký obsah antioxidantov.
• Brusnice pravá (Vaccinium vitis-idaea): Nízka rastlina s lesklými listami, ktorá vytvára červené bobule. Ďalším vďačným kríkom je brusnica pravá (Vaccinium vitis-idaea), nízka rastlina s drobnými lesklými listami, ktorá kvitne bielo a neskôr vytvára červené bobule.
• Kľukva veľkoplodá (Vaccinium macrocarpon): Známá ako americká brusnica. Zabudnúť nesmieme ani na kľukvu veľkoplodú (Vaccinium macrocarpon) - známu pod názvom americká brusnica. Aby sa im darilo, vyžadujú aj pôdu s nízkym pH, pravidelnú zálievku a dôsledné mulčovanie.

Zelenina

Hoci väčšina zeleniny uprednostňuje neutrálnu až mierne zásaditú pôdu, existujú výnimky, ktorým sa darí lepšie skôr v kyslejšej pôde.

• Zemiaky: Priamo vyžadujú mierne kyslé prostredie (pH 5,8 - 6,5).

Nároky kyslomilných rastlín

Kyslomilné rastliny vyžadujú špecifický typ pôdy, ktorý musí byť nielen kyslý (ideálne medzi 4,0 až 6,0, podľa konkrétneho druhu), ale aj vzdušný, dobre priepustný a bohatý na organickú hmotu.

Hnojenie

Kyslomilné rastliny majú špecifické nároky na hnojenie. Neznášajú vápnik a vyžadujú živiny v takej forme, ktorá nenaruší kyslé pH pôdy. Použitie bežného hnojiva môže byť škodlivé, pretože pH sa môže posunúť do neutrálnej až zásaditej oblasti, čo spomalí alebo zastaví rast rastlín. Odporúča sa používať špeciálne hnojivá pre kyslomilné rastliny.

Starostlivosť

Okrem správneho pH a hnojenia je dôležitá aj pravidelná zálievka a dôsledné mulčovanie. Niektoré rastliny, ako napríklad hortenzie, sú náchylné na sucho, preto je potrebné zabezpečiť im stále vlhkú, ale nie premočenú pôdu.

Meranie pH pôdy

Pred plánovaním výsadby je užitočné poznať pH pôdy vo vašej záhrade. Stupnica pH opisuje, nakoľko je pôda kyslá alebo zásaditá (alkalická). Táto stupnica má rozpätie 0 až 14, pričom hodnota pH 7 je neutrálna, pH menšie ako 7 indikuje kyslé prostredie a naopak pH väčšie ako 7 signalizuje zásaditú látku.

Metódy merania

• Indikátorové papieriky: Najpraktickejšie a cenovo dostupné. Používajú sa na meranie pH roztoku pôdy pripraveného s destilovanou vodou. Farba papierika signalizuje pH testovanej pôdy.
• pH meter: Elektronický merač kyslosti pôdy, ktorý stačí zapichnúť do pôdy a prístroj na displeji zobrazí dané pH.

Pri samotnom testovaní sa používa destilovaná voda, pretože jej pH je neutrálne (7), zatiaľ čo voda z vodovodu je zásaditejšia a mohla by ovplyvniť meranie. Po úprave pôdy na pH je potrebné počkať s ďalším testovaním, kým sa jednotlivé zložky vzájomne nezneutralizujú (cca. 2 týždne).

Kyslé pôdy v záhrade

Kyslá pôda v záhrade nie je žiaden problém. Obľubuje ju mnoho okrasných aj úžitkových rastlín. Tento rok sme zrušili v záhrade rododendronový záhon a ostala po ňom pomerne veľká plocha s rašelinou hlboká približne 1 m. Vedeli by ste nám poradiť, čo s takýmto priestorom? Rododendrony už nechceme a tiež sa nám nechce investovať do odstraňovania kyslej pôdy? Odpovedala: Ing. Takéto kyslé jamy po rododendronoch nie je nevyhnutné odstraňovať. Existuje množstvo zástupcov rastlín, ktoré sa vám za pôdu s nízkym pH poďakujú a ktoré do záhrady vnesú nielen krásu, ale aj úžitok. V tomto období sú obchody s rastlinami preplnené napríklad vresmi a vresovcami, ktoré nádherne kvitnú. Skrášľujú záhrady v období, keď ostatné rastlinky už ukončujú svoj cyklus, a tak vám vnesú do záhrady kúsok farby. Do plochy tiež môžete umiestniť hortenzie. Keby sa vám žiadalo niečo výrazne kvitnúce aj v jarnom období, určite nezabudnite siahnuť po zanoväti. Tá dokáže vytvoriť doslova záplavu nádherných kvietkov na tenkých zelených konárikoch, ktoré si farbu ponechávajú i počas zimy. Ako podrastové kríky možno využiť napríklad stálozelené pierisy, neodolateľné nielen pre do červena sfarbené listy, ale aj pre výrazné kvitnutie. Ak vám ešte nejaký ten kúsok vo vašom „kyslom“ záhone zostane, nebojte sa okrasné rastliny skombinovať aj s tými úžitkovými. Za slabú pôdnu reakciu vám budú veľmi vďačné napríklad obľúbené čučoriedky či vitamínmi nabité brusnice a kľukva.

Pod ihličnanmi, kde je často tienisté prostredie, kyslé pH pôdy a suché podmienky, sa tiež darí mnohým rastlinám. Nie všetky rastliny sú vhodné do prostredia pod ihličnany. Výsadba pod ihličnany môže byť výzvou, no s vhodným výberom rastlín a správnym prístupom sa dá dosiahnuť krásny a funkčný priestor. Rastliny ako hosty, paprade, pľúcnik či vresy sú skvelou voľbou, ktorá dokáže premeniť tmavé a suché miesto na záhrade na živú a pestrofarebnú oázu.

Vresovisko a pokrývka pôdy

Ak potrebujete vysadiť väčšie plochy (nielen záhon), ktoré sú dostatočne slnečné, určite sa rozhodnite pre vresovisko. Investície sa vám vrátia v podobe pôsobivého a celoročne farebne premenlivého celku. Dôležité je, aby ste sem na jar, v lete a na jeseň vysadili kvitnúce vresy a vresovce a tie doplnili ďalšími kyslomilnými rastlinami a zakrpatenými ihličnanmi (smrekmi a borovicami - kosodrevinami). Z letničiek obľubujú kyslejšiu pôdu begónie, z cibuľovín zasa ľalie. Pri výsadbe konkrétneho rastlinného druhu si však vždy treba podrobnejšie preštudovať, aký typ kyslosti znesie. Napríklad ľalie vyžadujú mierne kyslú pôdu, ale gaultéria znesie aj silnú kyslosť. Zaujímavými doplnkami záhonov a vresovísk môžu byť aj balvany či štrkové plochy, ktoré sa často pokryjú machom (ak je pôda pod nimi zároveň aj vlhká). Čarovne pôsobia i voľne položené samorasty, prípadne pretekajúci potok.

Zakvitnutý močiar

S kyslosťou sa zvyčajne spája aj vlhká pôda, často dokonca močaristá. Aj na nej možno vytvoriť zaujímavú záhradu. Najskôr treba zistiť, čo je zdrojom extrémnej vlhkosti v záhrade - príčinou môžu byť vyššia hladina spodnej vody, prameň, nepriepustná pôda, blízkosť vody a pod. Niekde sa dokonca môže vyskytnúť aj niekoľko odlišných vlhkých zón a každá z nich vyžaduje iné riešenie. Vo vlhkých a zamokrených pôdach nachádza ideálne podmienky na svoju existenciu celé spektrum zaujímavých trvaliek. Niektorým neprekáža, ak sa na záhone vyskytne stojatá voda. Často stačí len zopár exemplárov, ktoré rýchlo zakryjú pôdu svojimi rozložitými listami. V takej záhrade si môžete vybudovať prírodné jazierko, umelý potok, prípadne atraktívne záhony so zaujímavou skladbou vlhkomilných trvaliek. Tie dokážu z vlhkej a bahnitej záhrady vytvoriť čarovné zákutie. Pri plánovaní záhonov nezabudnite na to, aby v nich vždy niečo kvitlo, najlepšie od jari až do jesene. Okrem kvitnúcich trvaliek sem patria aj tie, ktoré majú atraktívne listy, okrášlia záhradu svojou farbou, tvarom alebo štruktúrou. Ak vysadíte funkie, určite vás nesklamú. Okrem nich vlhké záhrady obľubujú aj prvosienky, alchemilky, záružlie (Caltha palustris), tradeskancie (Tradescantia), túžobníky (Filipendula ulmaria), žltohlavy (Trollius europaeus), jazyčníky (Ligularia), kosatce (Iris), rodgerzie (Rodgersia), astilby (Astilbe), vrbiny (Lysimachia) či udatníky (Aruncus). Zaujímavou atrakciou v záhone na vlhkom mieste môže byť aj plazivá trvalka Houttuynia cordata „Chemeleon“ s nápadne škvrnitými listami.

Dreviny do vlhkých pôd

Aj keď záhrada s vlhkou pôdou priveľmi nepraje zelenému trávniku, záhonom s ružami či zeleninou, možno v nej vytvoriť kvitnúcu kvetinovú lúku. V takej záhrade si môžete dokonca vypestovať aj malý bambusový hájik, prípadne vytvoriť porast zaujímavých okrasných tráv - ako ryba vo vode sa tu bude cítiť ozdobnica čínska (Miscanthus sinensis). Z okrasných drevín vlhkú pôdu obľubujú niektoré ihličnany (smreky, borovice, tuja, tsuga), drieň (Cornus), vŕba (Salix), rododendron, hortenzie, ale aj plamienka (Clematis), orgován (Syringa), pajazmín (Philadelphus) či lieska (Corylus). A aby bolo dielo dokonalé, nezabudnite na vkusný záhradný nábytok, prípadne odpočívadlo, odkiaľ sa budete môcť nerušene kochať zelenou krásou.

tags: #zahon #s #kyslou #podou

Populárne príspevky:

• Starostlivosť o oleander
• Rozmnožovanie cyprušteka
• o iskerníku v záhrade
• Analýza piesne Keď rozkvitne biela ruža
• Ako pestovať a hnojiť ríbezle