Pestovanie citrusov v domácich podmienkach: Od semienka po šťavnaté plody

Kto by si nechcel odtrhnúť čerstvý citrón alebo pomaranč zo záhrady? Pestovanie citrusov v našich zemepisných šírkach nie je žiadna novinka. V bohatých šľachtických rodinách sa citrusy v severnejších častiach Európy pestovali už v 17. storočí. Na pestovanie citrusov však v súčasnosti nepotrebujete žiadne špeciálne vybavenie ani veľké skleníky.

Citrusy pochádzajú zo subtropických a tropických častí juhovýchodnej Ázie, kde prospievajú pri celoročne vysokých teplotách a vysokej vlhkosti vzduchu. V našich podmienkach sa pestujú väčšinou citrusy naštepené na vhodných podpníkoch alebo vegetatívne rozmnožené z odrezkov. Na takéto pestovanie sa väčšinou používajú druhy a variety vhodné na pestovanie v našich podmienkach.

Pestovanie citrusov v domácich podmienkach prináša jedinečnú radosť z vlastných šťavnatých plodov a omamnú vôňu, ktorá naplní váš domov. Citrusy patria medzi veľmi obľúbené izbové rastliny. Pestovať ich môže skutočne každý, avšak pri predstavách o chutných pomarančoch z črepníka by sa mali začínajúci pestovatelia držať nohami pevne pri zemi.

Výber vhodnej odrody citrusov

Citrusmi nazývame asi 36 druhov, ktoré sú zaradené do rodu Citrus. K najznámejším druhom patria popri citrónovníku, pomarančovníku, mandarínkovníku či grapefruitovníku ešte bergamot, bigarádia, cedrát, kalamondín, limetka, pomelo. Citrusmi nazývame aj druhy iných rodov z čeľade Rutaceae, ako sú napríklad kumkvát (Fortunella) a citrónovníkovec (Poncirus). Každý druh má viacero odrôd rastových foriem alebo medzidruhových krížencov. Spolu je ich registrovaných viac ako desaťtisíc.

Keďže citrusy ani vo voľnej prírode nedorastajú do veľkých rozmerov, všetky variety sa dajú pestovať i v kvetináčoch. Najviac sa však bude dariť trpasličím odrodám ako sú napríklad citrónovníky meyer, lisbon, sun gold, yuzu, ponderosa prípadne trpasličia eureka. Z mnohých druhov mandariniek sú vhodné na interiérové pestovanie napríklad variety kalamondin, honey, satsuma alebo mineola tangelo (hybrid grapefruitu a mandarínky).

Mandarínkovník (Citrus reticulata) je citrusový strom, ktorý prináša chutné a šťavnaté ovocie - mandarínky. Je obľúbený pre svoje ovocie, ktoré je bohaté na vitamíny a minerály. Existuje niekoľko druhov mandarínkovníkov, ktoré sa líšia veľkosťou, farbou plodov a odolnosťou:

• Citrus reticulata (Klasický mandarínkovník): Najrozšírenejší druh mandarínkovníka, ktorý je známy svojimi sladkými a šťavnatými plodmi.
• Citrus unshiu (Satsuma mandarínkovník): Tento druh pochádza z Japonska a je známy svojou odolnosťou voči chladu.
• Citrus deliciosa (Delikátny mandarínkovník): Produkuje menšie, veľmi sladké plody s tenkou šupkou.
• Citrus nobilis (Kráľovský mandarínkovník): Tento druh produkuje väčšie plody s hrubšou šupkou.

Pre začínajúcich nadšencov sú vhodné citrusy, ktoré znášajú počas zimného obdobie vyššie teploty (do +18 °C) a rodia skoro s bohatou násadou plodov, ako sú napríklad kumkvát vajcovitý (Fortunella margarita), kumkvát japonský (Fortunella japonica), citrónovník ‘Meyer’ a kalamondín.

Výber kvetináča a substrátu

Pestovanie citrusových stromov v kvetináčoch môže byť skvelou voľbou pre tých, ktorí nemajú prístup do záhrady alebo si chcú citrusové plody vychutnať na balkóne, terase či doma. Citrusové rastliny v kvetináčoch nielen vyzerajú skvele a zaujímavo, ale pri správnej starostlivosti sú schopné aj prinášať ovocie. Mandarínkovník ako izbová rastlina aj na terasu je ideálny na pestovanie v črepníku.

Kvetináč

Veľkosť kvetináča závisí od priestoru, ktorý máte pre citrus v domácnosti vyhradený. Pre rastlinu veľkú 1 - 1,5 m stačí kvetináč s priemerom 30 cm, no podmienkou je, aby bol hlbší ako širší. Dostatočná hĺbka kvetináča zabezpečí rastline dobrú stabilitu, i keď je už mohutnejšia. Kvôli váhe je vhodnejší plastový kvetináč. Kvetináč by mal mať na dne drenážny otvor, aby sa zabránilo nadmernej vlhkosti. Na kvetináče si môžete dokúpiť tanierik. Ak kupujete už hotový veľký stromček, je dobré kúpiť aj stojan na kolieskach, ktorý uľahčí premiestňovanie rastliny.

Substrát

Citrusy neznášajú dlhodobo premočenú pôdu, a preto je dôležité dopriať im priepustný substrát. Všetky citrusy vyžadujú priepustný a výživný substrát so slabo kyslou pôdnou reakciou (pH 5 - 6,5). Na dno nádoby dajte drenážnu vrstvu, aby korienky nestáli vo vode a nezahnívali.

Vyberte si pôdu špeciálne určenú na pestovanie citrusových rastlín (citrusová pôda) alebo univerzálnu záhradkársku pôdu, ktorá dobre odvodňuje a je bohatá na živiny. Ideálna je zmes substrátu pre sukulenty (prípadne piesku, keramzitu či kokosového vlákna) a klasického záhradného substrátu v pomere 1:1. Vhodná je aj zmes rašeliny, kompostu a hrubšieho piesku alebo agroperlitu v pomere 2 : 2 : 3. Substrát pre citrusy sa však dá kúpiť už aj namiešaný, mnohí pestovatelia si pochvaľujú substrát Forestina Profi pre citrusy a iné stredomorské rastliny.

Substrát použitý na pestovanie citrusov by mal byť priepustný. Odporúča sa používať slabo kyslou reakciou pH 6-6,5. Na dno nádoby dajte drenážnu vrstvu, aby korienky nestáli vo vode a nezahnívali.

Svetelné a teplotné podmienky

Citrusy sú teplomilné subtropické až tropické rastliny s vysokými nárokmi na dostatok svetla. V našich podmienkach je preto hlavne v jesenných a zimných mesiacoch zložité udržať rastliny v dobrom stave. Črepníkový citrón a iné citrusové plody sú rastliny z teplých oblastí, preto si budú vyžadovať vhodné miesto. Umiestnite citrusový strom v kvetináči na miesto, kde bude dostávať aspoň 6-8 hodín slnečného svetla denne.

Svetlo je pre citrusové stromy mimoriadne dôležité, a to pre ich rast aj úrodu. Ak je to možné, zabezpečte aj prístup k prirodzenej cirkulácii vzduchu. Citrónovník, mandarínkovník aj pomarančovník pochádzajú z teplých oblastí, ktoré sú bohaté na slnko, množstvo svetla a tie isté alebo veľmi podobné podmienky musíte zabezpečiť aj v byte. Môžu byť pestované na parapetnej doske, nie však na južnom okne. Hrozí spálenie listov.

Optimálna teplota na rast citrusov je 22 až 30 ° C. Bez poškodenia však vydržia zmenu teploty v oveľa širšom rozpätí. Ideálna teplota pre citrusové plody je väčšinu roka medzi 21°C a 29°C. Citrusové stromy dobre rastú v miernom podnebí, kde sú zimy mierne a letá teplé. Väčšina citrusových druhov však neznáša mráz, nízke teploty na pestovanie citrusov rýchlo spôsobia odumretie rastlín.

Ideálne stanovisko v byte je s dostatkom svetla, bez prievanu a nie blízko radiátora (sálavé teplo rastline neprospieva). Počas neskorej jari a v lete ju môžete vyložiť na terasu či balkón, počas najteplejších dní ju však chráňte pred príliš ostrým slnkom a vysokými teplotami (teplota nad 38 stupňov je pre mandarínku veľmi nebezpečná).

Zimovanie citrusov

V našich klimatických podmienkach je pre citrusy z pohľadu svetelného režimu kritické správne zimovanie. Ideálne je zimovanie citrusov v interiéri pri teplotách od 1 - 10 °C, v tmavej miestnosti. Zimovanie pri izbovej teplote je pre citrusy problematické, pretože nie sú zvyknuté na vyššie teploty, pokiaľ nemajú dostatok svetla. Klasický vykúrený interiér im počas zimy neprospieva, vyžadujú nižšie teploty, ale neklesajúce pod bod mrazu. V zimnom období sa dni veľmi skracujú a pri pestovaní v teplom byte dochádza k opadu listov a rastlinka živorí.

Ideálna teplota počas zimných mesiacov je od 5 - 10 °C. Citrusy nemajú radi premokrenú pôdu, preto ich príliš neprelievajte. Potešia sa však pravidelnému roseniu. Ideálna teplota podľa odrôd sa pohybuje v rozmedzí od 0 - 18 ° C maximálne. Vo väčšine prípadov 15 - 18 ° C v zimnom období. Pokiaľ máte možnosť zimovať aj v nižších teplotách, je to pre citrusy vyhovujúce.

V miestnosti, v ktorej budete zimovať rastliny citrusov, neuskladňujte žiadne ovocie ani zeleninu. Uvoľňovaný etylén hlavne z dozretých jabĺk môže spôsobiť úplný opad listov. Pri teplotách 0 - 10 °C je vhodné menej svetlé prostredie. Vo všeobecnosti platí - čím vyššia teplota, tým viac svetla, čím nižšia teplota, tým svetla menej.

Zálievka a hnojenie

Zálievka

Citrusy skôr znesú dočasné sucho ako prelievanie. Zálievku tak prispôsobujeme podľa okolitých podmienok (svetlo, teplo, vlhkosť, obdobie v roku). Citrusové stromy v kvetináčoch schnú rýchlejšie ako tie, ktoré rastú v zemi, preto je mimoriadne dôležité pravidelné zavlažovanie. Rastlinu zalejte vtedy, keď je vrchná vrstva pôdy na dotyk suchá.

Pri horúcich letných dňoch je niekedy potrebné zalievať citrusy v exteriéroch každý deň (vždy večer alebo skoro ráno), no na stanovišti v interiéri potreba zálievky značne klesá. Mandarínka má rada vyššiu vlhkosť vzduchu, ak ju pestujete v interiéri, umiestnite do jej blízkosti nádobu s vodou, alebo pravidelne rozprašujte v jej blízkosti vodu. Zálievka musí byť pravidelná, avšak mandarínka nesmie stáť vo vode. Úlohou zálievky je zabezpečiť, aby bol koreňový bal neustále vlhký - nie však preliaty.

Jeden z veľkých problémov začínajúcich pestovateľov je práve odhadnutie správneho času zalievania a správnej dávky vody. Pri citrusoch sa viac ako pri iných rastlinách nesmie stať zo zalievania pravidelný rituál. Zalievajte vtedy, keď to rastlina potrebuje, a nie každé dva alebo tri dni. Ako začínajúcemu pestovateľovi vám môže pomôcť senzor vlhkosti pôdy, ktorý vás bude informovať, kedy je už potrebné rastlinu zaliať.

V zimnom období zálievku obmedzíme. Na polievanie používame odstátu vodu, lebo tvrdá voda je nevyhovujúca a dochádza k "zavápňovaniu" substrátu. Zalievame tak aby bol substrát vlhký, nie premokrený, aby nedochádzalo k zahnívaniu koreňov. Citrusy vyžadujú zimný pokoj, čiže obmedzenie zálievky a vynechanie hnojivých dávok.

Úžitková alebo studničná voda obsahuje vápnik a horčík v uhličitanovej forme. Citrusy vyžadujú 7 - 8 nemeckých stupňov, pri frekvencii zálievky raz za 5 - 7 dní. Ak zalievate častejšie ako raz za päť dní, používajte len vodu dažďovú. Iba odstátou alebo prevarenou úžitkovou vodou sa zníži množstvo vápnika a horčíka najviac o 10 %. Ich nadbytok zvýši pH v substráte, čím sa obmedzí príjem železa a listy žltnú (tzv. chloróza). Takýto deficit železa nikdy nenahrádzajte listovou výživou. Citrusy to neznášajú.

Hnojenie

Rastlinu pravidelne prihnojujte hnojivom určeným špeciálne pre citrusové rastliny. Tieto hnojivá obsahujú základné živiny, ktoré pomáhajú zdravému rastu a plodeniu. Huminové kyseliny sú kľúčovou zložkou pôdy pri pestovaní citrusov. Plnia mnoho dôležitých funkcií, ako je zlepšenie štruktúry pôdy, zadržiavanie vody a poskytovanie živín. Vďaka nim sa pôda stáva úrodnou, priepustnou a podporuje zdravý rast rastlín.

Najvhodnejšia je kombinácia pomaly rozpustných organických hnojív so špeciálnymi tekutými hnojivami určenými špeciálne pre citrusy (s vyšším obsahom železa), ktoré pridávame najmä na jar. Tekuté hnojivo určené na citrusy aplikujeme najmä na jar a pomaly rozpustné hnojivá po zvyšok vegetačnej sezóny.

Na jar a v lete používajte hnojivo bohaté na dusík a draslík, ktoré podporuje rast a tvorbu plodov. Hnojte pravidelne od jari až do konca leta. Hnojíme hnojivom na citrusy, obsahuje vyššie množstvo železa. Cez leto ich pravidelne zalievame a hnojíme špeciálnym tekutým hnojivom na citrusy raz za 14 dní. V zimnom období neprihnojujeme.

Na zachovanie sviežo zelených listov je kľúčový vysoký obsah vápnika v spojení so stredne tvrdou vodou a používaním liadku vápenatého. Vzhľadom na to, že vápnik nie je v rastline pohyblivý a citrusy rastú po celý rok, je nevyhnutné dodávať im vápnik pravidelne av dostatočnom množstve. Na efektívne hnojenie citrusov sa odporúča zmiešať liadok vápenatý so síranom draselným. Na prípravu hnojivej zálievky je ideálne použiť roztok obsahujúci 0,3 % liadku vápenatého a 0,3 % síranu draselného. Túto zálievku je vhodné striedať s hnojivami špeciálne určenými pre citrusy, ako je napríklad Citrus Špeciál. Odporúčaná frekvencia hnojenia je v lete raz za 2 týždne av zime raz za mesiac.

Ako pre iné rastliny pestované v črepníkoch, aj pre citrusy je nevyhnutné správne a dostatočné hnojenie. Základ tvoria prvky dusík, fosfor, draslík, ktoré obsahujú takzvané NPK hnojivá, avšak dôležité sú aj stopové prvky ako železo, bór, zinok, meď, mangán a iné. Na citrusy sú dostupné predovšetkým kvapalné hnojivá, pomocou ktorých si podľa návodu na obale namiešate hnojivovú zálievku. Vhodné je aj univerzálne hnojivo Cererit, ktoré neobsahuje chlór.

Presádzanie a rez

Presádzanie

Citrusy presádzame do väčších nádob len postupne, a to až vtedy, keď prekorenia svoj pôvodný kvetináč a korienky začínajú prerastať zvrchu kvetináča alebo cez spodné drenážne otvory v kvetináči. Malé citrusy nepresádzame do veľkých nádob, pretože by dobre neprekorenili substrát. Vždy zvolíme kvetináč o 2 - 3 cm väčší oproti pôvodnému. Mladé citrusy presádzame raz za jeden-dva roky, staršie raz za tri- štyri roky. Alternatívu k presádzaniu predstavuje vyhrabanie čo najväčšieho množstva starej zeminy z povrchu kvetináča a jeho nahradenie čerstvým substrátom. Raz za čas je ale presadenie nevyhnutné.

Rastliny sa presádzajú až vtedy, keď korene prerastú nádobu. Nie je nutné každoročné presádzanie ako je to u bežných izbových kvetov. Staršie a väčšie dreviny sa presádzajú aj po 5 - 10 rokoch. Citrusy presádzajte iba vtedy, keď už majú prerastené korene a naozaj potrebujú väčší črepník. Ten voľte iba o málo väčší, ako bol pôvodný, aby rastliny dobre prekorenili pridaný substrát.

Postup presádzania:

1. Na dno nádoby nasypte keramzit a vytvorte tak drenážnu vrstvu (ak má črepník iba jeden odtokový otvor), ktorá zaistí odtok prebytočnej vody. Predídete hnitiu koreňov.
2. Rastlinu opatrne vyberte z pôvodného črepníka a preneste do novej nádoby. Dajte pozor, aby sa koreňový bal pri presádzaní nerozpadol.
3. Voľné miesta v črepníku doplňte vhodným substrátom na citrusy. Opatrne pritlačte, aby ste nepoškodili jemné korienky.
4. Nakoniec nezabudnite rastlinu dôkladne zaliať. Hneď po presádzaní nehnojte. Počkajte, kým rastlina v novom substráte zakorení.

Ak rastlina nasadí príliš veľa plodov, odstráňte približne tretinu malých plodov. Umožníte tak rastline sústrediť energiu na zostávajúce plody, ktoré budú väčšie a kvalitnejšie.

Rez

Citrusom prospieva vzdušná pravidelná koruna, ktorú docielime výchovným rezom najmä počas prvých 5 rokov pestovania rastliny. Vždy odstraňujeme konáriky, ktoré zahusťujú korunu. Prerezávanie citrusového stromu v kvetináči môže byť potrebné na kontrolu jeho rastu a tvarovanie rastliny. Odstráňte mŕtve alebo choré konáre, aby ste podporili nový rast. Pestovanie citrusových stromov doma nebude vždy vyžadovať rezanie.

Rez je rovnako dôležitý. Vykonáva sa počas neaktivity rastliny, teda koncom zimy začiatkom jari. V prvom rade sa odstraňujú poškodené, suché a odumreté konáriky. Ostatné sa môžu skrátiť. Odstraňujú sa rovnako križujúce alebo do vnútra koruny smerujúce výhonky. Hlavný výhonok sa skracuje tak, aby bočné prevyšoval o cca 15 cm max. Dbajte na rez najmä u mladých rastlín, aby ste včas vypestovali pevnú a peknú korunku. Počas kvitnutia s rastlinou nemanipulujte. Na rez citrusových stromov je najlepší čas na konci zimy, keď stromy ešte nerastú a nenakvitajú. Pri rezaní je vhodné používať ostrý nôž a strihať výhony na vonkajší púčik, aby sa podporil zdravý rast rastliny.

Tvarovanie stromu na jar: Orezávanie na jar pomôže tvarovať mandarínkovník a podporí hojnú úrodu plodov. Pravidelný rez zlepšuje cirkuláciu vzduchu a prístup svetla do vnútra koruny. Ideálnym časom je skorá jar, tesne pred začiatkom nového rastu. Odstraňujte výhonky rastúce dovnútra koruny, suché konáre a tzv. "vlky" - silné, zvislé výhonky, ktoré odčerpávajú energiu, ale neplodia.

Rozmnožovanie citrusov

Mandarínku môžete vypestovať zo semienok, odrezkov, ale najúspešnejšie je zakúpenie mladého stromčeka, ktorý je bežne dostupný v špecializovaných predajniach, ale napríklad aj v supermaketoch. Najlepšia odroda na pestovanie je Klementínka, ktorá je odolná a prispôsobená naším podmienkam. Najideálnejšie je zadovážiť si mladý stromček, dobré skúsenosti majú však pestovatelia aj s odrezkom od niekoho, kto rastlinku už v domácich podmienkach pestuje.

Pestovanie zo semienok

Pestovanie zo semienok je síce zdĺhavé, no môže sa vám vydariť. Najlepšie je klíčenie semienok urýchliť tak, že ich cez noc namočíte do vody a na druhý deň jednoducho vtlačíte do substrátu približne 1 cm pod povrch.

Na úvod budete potrebovať semiačko, vyberte si obľúbený citrus, alebo aj viac druhov, avšak nezabudnite si semiačka označiť, aby ste vedeli v ktorom kvetináči sa ukrýva budúca limetka či červený pomaranč. Pripravte si malý kvetináč, alebo téglik z jogurtu a urobte zospodu niekoľko dierok, cez ktoré bude môcť odtekať zvyšková voda. Nádobu naplňte substrátom pre citrusy. a nádobu zakryte sklom alebo igelitom. Vytvorením takéhoto „skleníka“ pripravíte ideálne podmienky na klíčenie rastlinky. Pre ešte lepšie podmienky umiestnite nádobu na okenný parapet. Pôdu je potrebné pravidelne rosiť a udržiavať vlhkú.

Citrus vypestovaný zo semienka môžeme použiť ako okrasnú rastlinu, avšak priviesť takúto rastlinu je beh na veľmi dlhé trate. Citrus vypestovaný zo semienka nám môže zarodiť najskôr za 6 rokov, avšak to v ideálnych podmienkach a len niektoré druhy. Často sa stáva, že takto vypestovaná rastlina nezarodí nikdy.

Rozmnožovanie odrezkami

Citrusy môžeme jednoducho rozmnožovať pomocou odrezkov. Odrezky získame odstrihnutím koncových (jednoročných) olistených výhonkov s 3 až 5 výhonkami (listy alebo puky) zo zdravej rastliny a listy na odrezku zastrihneme na cca 1cm. Pri sadení odrezkov používame rastový stimulátor a po vysadení zabezpečíme minimálne izbovú teplotu a vysokú vlhkosť pravidelným rosením odrezkov. Vždy vysadíme viac rastliniek, pretože nie všetky sa príjmu. Rastliny vypestované z odrezkov nám skoro rodia, avšak nevýhodou je slabší koreňový systém.

Štepenie

Ďalšou metódou rozmnožovania je štepenie (ktoré môžeme jednoducho rozdeliť na vrúbľovanie a očkovanie). Najčastejšie sa vrúbľuje tzv. do rázštepu. Pre takéto rozmnožovanie v prvom rade potrebujeme vhodný podpník. Jedná sa o vhodný druh semenáča, na ktorý naštepíme vrúbeľ z rodiacej rastliny. Druhov vhodných ako podpník je viacero. Používa sa poncirus trifoliáta, zvyšuje tepelnú odolnosť štepencov. Avšak je nutné, aby takto zaštepená rastlina mala studené zimovanie! Ako podpník sú nevhodné mandarínky. Podpník si môžeme dopestovať z citrónovníka resp. z pomaranču. Štepiť môžeme, keď ma podpník priemer min. 3mm. Rozmnožovať citrusy je ešte možné očkovaním.

Citrusy zaštepené na ušľachtilých slabo rastúcich podpníkoch majú silnejšiu koreňovú sústavu a zabezpečia lepší zdravotný stav rastline. Výhodou vegetatívne množených citrusov je zasa skorší nástup do rodivosti, no nevhodnou je ich bujnejší rast.

Ochrana pred škodcami a chorobami

V našich klimatických podmienkach bežné bakteriálne a vírusové ochorenia napádajúce citrusy (bakteriálna škvinitosť, tristéza, melanóza, exocortis a iné) sa v našich zemepisných šírkach bežne nevyskytujú. V našich klimatických podmienkach nenájdeme ani škodcov špecializovaných na citrusy.

Najväčším rizikom sú pre citrusy letnené vonku vošky a molice, proti ktorým postupujeme tak ako pri pestovaní iných rastlín (mechanickým odstránením, biologickou ochranou a v najhoršom prípade insekticídmi). V interiéri môžu citrusy napadnúť roztoče alebo smútivky, ktoré však pre citrusy nepredstavujú veľké nebezpečenstvo. Citrusy najviac trpia napadnutím cicavým hmyzom. Roztočec je drobný živočích, ktorý vyzerá pod lupou alebo mikroskopom ako malý pavúčik. V pazuchách listov a niekedy i na celej rastline vytvára charakteristické pavučinky.

Pravidelne kontrolujte rastlinu na príznaky citrusových chorôb alebo citrusových škodcov. Obzvlášť nebezpečné môže byť sušenie a opadávanie citrusových listov alebo neprirodzené sfarbenie citrusových plodov. V prípade potreby by sa mali prijať vhodné nápravné opatrenia, ako je zmena umiestnenia rastlín, zabezpečenie lepšieho svetla pre citrusy, hnojenie rastlín, kontrola požiadaviek na pestovanie a používanie prírodných alebo chemických prípravkov na ochranu rastlín.

Pri pestovaní citrusov sa môžeme stretnúť s problémami spôsobenými živočíšnymi škodcami, prípadne chorobami. Existuje rad chorôb (spôsobených virózami, baktériami, prípadne hubami), ktoré citrusy napádajú, avšak tie sú významné pre produkčné oblasti. U nás sa s nimi stretávame zriedka, pozor si treba dávať pri dovoze rastlín z produkčných oblastí.

Dôležitejšie je pre nás rýchlo a spoľahlivo určiť hlavne živočíšnych škodcov, s ktorými sa každý nás určite stretne. Rastliny je nutné pravidelne kontrolovať a už pri miernom napadnutí sa snažiť škodcu zničiť buď nejakým biologickým spôsobom (mechanické zničenie, užitočný hmyz, BIO prípravky....), prípadne použitím špeciálnych prípravkov na ničenie škodcov (insekticídy, akaricídy). Pri premnožení škodcov, je naša práca pri záchrane rastliny už značne skomplikovaná a v najhoršom prípade sa nám už rastlinku nemusí podariť zachrániť.

Okrem chorôb a škodcov sa môžeme stretnúť s rôznymi fyziologickými poruchami. Tie sú spôsobené nedostatkom, prípadne prebytkom niektorých základných živín, prípadne základných činiteľov potrebných pre rast. Zo živín sú to základné prvky (NPK - dusík, fosfor, draslík), ale aj stopové prvky (najčastejšie nedostatok železa - chloróza). Ostatné činitele sú: svetlo, teplo, substrát (napr. pH) a samozrejme voda.

Pravidelne kontrolujte svoj citrus na prítomnosť bežných škodcov ako sú štítničky, roztočce či molice. Pri prvých známkach napadnutia zasiahnite vhodnými prípravkami.

Pestovanie klívie

Klívíu pestujem už niekoľko rokov. Ako a kedy ju správne presadiť? Okolo cibule vyrastajú mladé výhonky. Klívia najlepšie kvitne, keď majú korene obmedzený priestor. Preto sa neodporúča presádzať ju príliš často. Vhodný interval je raz za 3 - 4 roky alebo keď korene prerastajú cez spodný otvor v črepníku, prípadne rastlina viac rokov nekvitne a tvorí veľa mladých výhonkov. Klívia kvitne bežne v 3. - 4. roku pestovania, v priebehu februára - marca. Potom potrebuje obdobie vegetačného pokoja. Koncom augusta obmedzte zálievku a v septembri ju premiestnite na chladné svetlé miesto s teplotou okolo 4 - 10 °C. V priebehu decembra začne vyrastať bezlistá stonka - stvol. Keď dorastie do výšky cca 10 cm, črepník premiestnite na svetlé miesto s teplotou približne 20 - 22 °C. Neznáša priame slnečné žiarenie ani tmavý kút. Začnite intenzívnejšie zalievať, ale pozor, substrát nesmie byť premokrený. Vhodné je tiež rosenie vlažnou vodou. Mladé rastlinky okolo pôvodnej rastliny sa dajú použiť na rozmnoženie, ideálne pri jej presádzaní. Vhodným termínom je marec. Klíviu treba opatrne vyklopiť z črepníka, starostlivo odrezať alebo odlomiť mladý výhonok tak, aby mal korene a najmenej 3 listy. Mladý výhonok potom zasaďte do kvetináča s priemerom cca 10 cm naplneného substrátom pre izbové rastliny.

tags: #zahradnictvo #klivia #citronovnik

Populárne príspevky:

• Ako si vyrobiť kvetináče z papiera
• Sprievodca pestovaním čučoriedok
• návod na pestovanie cibule v kartóne od vajec
• Trendy svadobných kytíc: ruže a karafiáty
• Všetko o cyprušteku Lawsonovom