Zajac poľný: rozmnožovanie, život a rozdiely oproti králikovi
Zajac poľný (Lepus europaeus) je pôvodný druh zajaca zo severnej, strednej a západnej Európy a západnej Ázie. Napriek svojej podobnosti s králikom divým, sa od neho výrazne líši vo viacerých aspektoch, od stavby tela až po spôsob života a rozmnožovania. Väčšina ľudí ho nesprávne zaraďuje medzi hlodavce, no má odlišné chrupcové zloženie, vrátane dvoch párov rezákov, pričom za hornými rezákmi sa nachádzajú dva menšie zakrpatené zúbky, ktoré hlodavcom chýbajú.
Rozdiely medzi zajacom poľným a králikom divým
Aj keď sú si králiky a zajace na prvý pohľad veľmi podobné, pri bližšom skúmaní si isto všimnete niekoľko odlišností. Nejde však len o rozdiely v stavbe tela, ale čo je dôležitejšie, aj vo vývoji mláďat a v spôsobe života.
Fyzické rozdiely
Králik je menšieho zrastu a tiež má kratšie zadné nohy. Jeho váha dosahuje okolo 2 kg. Jeho srsť je sivo hnedého zafarbenia, na rozdiel od zajaca poľného má menšie ušnice, ktoré sú bez čiernych špičiek a tiež má zospodu biely chvost. Naopak, samec zajaca poľného dosahuje hmotnosť 3 - 6 kg a samica 3 - 5 kg. Jeho telo je stavané na beh, zadné nohy má viditeľne silnejšie a dlhšie ako predné. Okrem veľkosti sa od králika divého odlišuje aj dlhými ušnicami s čiernymi špičkami a čiernou vrchnou stranou chvosta. Telo zajaca je atletickejšie, má dlhšie zadné nohy preto je aj skvelým bežcom. Krk je dlhý štíhly. Tvar tela králika je zavalitejší, nohy sú kratšie, menej cvičené, ale vybavené silnými pazúrmi. Krk je krátky.
Rozdiely v správaní a spôsobe života
Králiky sú väčšinu dňa ukryté v podzemných norách a zvyknú vychádzať až na sklonku dňa. Žijú vo veľkých kolóniách v mäkkých pôdach. Zajac poľný svoj život trávi ako samotár, ktorý je verný svojmu stanovišťu. Združuje sa len v čase párenia (honcovania). Aktívny je cez deň aj v noci a pokojové fázy trávi na voľnom poli v ležovisku - jamke, ktorú vyhrabal prednými nohami. V ležisku sa tiež ukrýva v prípade nebezpečenstva. Králiky majú pokojnú, poslušnú povahu. Ľahko sa krotia a rýchlo sa prispôsobujú novým životným podmienkam. Pri úteku priemerná rýchlosť 20 km za hodinu. Zajace sú mimoriadne plaché. Sú vždy na stráži. Pri najmenšom rušivom hluku okamžite utekajú. Ich rýchlosť dosahuje 70 - 80 km za hodinu.
Rozdiely vo vývoji mláďat
Malé králičky sú po narodení úplne odkázané na starostlivosť matky. Nevidia, majú telo bez srsti a kvôli teplu im matky pripravujú nory pod zemou vystlané suchou trávou a vlastnou srsťou. Dlhšia doba gravidity u zajaca poľného má svoj význam - mláďatá zajaca sa rodia do plytkých jamiek na lúke, matky im nepripravujú hniezdo ako je tomu u králikov. Malé zajačiky sa rodia kompletne osrstené, majú otvorené oči a už chvíľku po pôrode sa dokážu hýbať a v prípade nebezpečenstva utiecť. Samica králika má priemerne 31 dní gravidity, zatiaľ čo gravidita u zajacov trvá približne 42 dní. Králičky sú po narodení slepé a holé, zatiaľ čo zajačiky sa rodia osrstené a s otvorenými očami.
Životný cyklus a rozmnožovanie zajaca poľného
Zajac poľný žije samotársky, združuje sa len v čase párenia, ktoré sa nazýva honcovanie. Toto obdobie začína prevažne vo februári, ale počas teplého počasia aj v januári alebo v decembri a trvá až do augusta alebo do septembra. Ak teda vidíme na poli pobehovať viac zajacov, prvý z nich je októbrová zajačica a za ňou sprievod zajacov. Gravidita trvá približne 42 dní a zajačica rodí 2 až 4 mláďatá. Mláďatá sa rodia plne osrstené a na rozdiel od mláďat králika divého vidia. Mláďatá sú krátko po narodení schopné behať a za 4 týždne sa dokážu osamostatniť. Každá zajačica za rok odrodí 7 až 10 zajačikov. V našich podmienkach môže mať samica až štyri vrhy do roka, pričom z každého sa narodia dve až štyri mláďatá. Na svet prichádzajú osrstené a vidiace, priebežne od marca do novembra. Matka s mláďatami nespáva, ani ich nezahrieva. Niekedy ich po pôrode rozdelí po jednom do niekoľkých pelechov. Dojčiť ich prichádza jedenkrát za noc. Keď sa objaví nepriateľ, odskočí iným smerom, aby ho odlákala od mladých, podobne ako to robieva vtáčia matka pri svojom hniezde. Často sa tiež votrelcovi postaví na odpor.
Potrava a ekológia
Zajac poľný je bylinožravý. Cez leto požiera najmä rôzne byliny, zvyšky plodín po zbere, cez zimu ohrýza aj konáre a na jar vyhľadáva aj mladé púčiky. Medzi jeho prirodzených predátorov patrí najmä orol a mäsožravé dravce. Kvôli novým poľnohospodárskym postupom na území mnohých európskych štátov jeho populácia v minulých rokoch drasticky klesla. Trávenie celulózy im umožňuje veľké slepé črevo s množstvom mikroorganizmov, ktoré ju premieňajú na svoje bielkoviny. Odumreté mikroorganizmy zajac strávi, čím získava veľa bielkovín a vitamínov. Výlučky slepého čreva (v podobe neforemného mazľavého trusu) zajac konzumuje (cekotrofia).
Výskyt a ochrana
Zajac poľný obýva celú Európu okrem južnej časti Španielska (zajac africký), severnej časti Švédska, Fínska a severnej časti Ruska (zajac belák) a Malú Áziu. Na tomto rozsiahlom území vytvára veľký počet geografických rás, z ktorých u nás žije zajac poľný stredoeurópsky. Je rozšírený na celom našom území, najviac do nadmorskej výšky 400 m, ale vyskytuje sa až do výšky 1500 m. Malé zajačiky sú častou korisťou hranostaja, jastraba, vrany i bociana, ako aj diviakov. Matka ich vie odvážne brániť. Na dospelého zajaca si trúfne aj líška, tchor i kuna, no zdravý zajac sa svojim rýchlym behom pred nimi zachráni. Veľa zajacov, zvlášť mladých, uhynie pri dlhotrvajúcich dažďoch, za silných mrazov a pri vysokom snehu. V poslednom období prírastky zajacov klesli. Na príčine nie je prirodzené periodické kolísanie zajačej populácie, ale najmä zvyšovanie stupňa chemizácie a mechanizácie poľnohospodárstva. Veľmi nebezpečné pre zajačiu zver je najmä veľkoplošná letecká aplikácia pesticídov, ako aj výkonné rotačné kosačky a kombajny. Zajacovi nevyhovujú ani veľkoplošné závlahy.
Králiky VS Zajace: Rozdiely!
Poľovníctvo
Lov zajaca poľného na Slovensku je od 1. novembra do 15. januára, lov sokoliarskymi dravcami je od 1. septembra do 31. decembra. Zajac má veľký hospodársky význam, a to nielen produkciou diviny (v priaznivom roku viac ako 200 000 kusov, čo je viac ako 750 ton diviny), ale aj produkciou živej zveri na zazverňovanie.
tags: #zajac #polny #rozmnozovanie