Život a poľnohospodárstvo starých Slovanov: Od archeologických nálezov k histórii
História Slovanov na území Slovenska je fascinujúcou témou, ktorá je plná nezodpovedaných otázok. Viac, ako písomné pamiatky, hovorí o prvopočiatkoch slovanskej minulosti na našom území archeologický výskum. Archeológovia zvyknú považovať za slovanské tie miesta, kde sa našiel „pražský typ“ hrnca, teda ručne tvarovaná, nezdobená nádoba, a kde sa našli stopy po štvorcovej zemľanke s ohniskom v jednom z kútov. Bruchaté hrnčeky, hrnce, misky tvarované v ruke, bez dekóru, alebo ozdobené rovnými linkami či vlnovkami, nemaľované a neglazované, dokladujú osídlenie Slovanov v Karpatskom oblúku už v 5. storočí n. l.
Poľnohospodárstvo ako základ obživy
O spôsobe života našich predkov veľavravne hovoria nálezy roľníckeho náradia zo 6. až 9. storočia. Do Karpatskej kotliny Slovania prichádzali zo zakarpatských stepí. Našli pomerne vyľudnenú krajinu, ktorú pred časom opustili germánske kmene a usídľovali sa pozdĺž potokov a riek, lebo tam nachádzali úrodnú, ľahko spracovateľnú pôdu. Žili v rodových občinách v malých roztratených osadách s niekoľkými domcami.
Polia sprvu obrábali dreveným radlom, pretože pluh ešte nepoznali. Asi od 8. storočia radlo vylepšili železnou radlicou a ťažný dobytok zapriahali do pluhu alebo jarma. Statok neustajňovali, po celé vegetačné obdobie sa pásol na pastvinách, iba v zime ho zahnali na chránené miesta, takže nemali hnoj a teda polia ani nehnojili. Obrábali ich dovtedy, pokým dávali akú-takú úrodu.
Pestované plodiny a obilná strava
Odjakživa bola základom výživy našich predkov obilná strava. Podľa byzantských autorov Slovania poznali mnoho druhov plodín. Nájdené zuhoľnatené zrnká dokladajú, že vysievali proso, niekoľko druhov pšenice, jačmeň, raž, o niečo neskôr aj ovos, zo strukovín hrach, šošovicu a bôb. Dopestovali také množstvá obilia, že s prebytkami mohli aj obchodovať a ich plné obilnice bývali aj cieľom vojnových prepadov. Archeológovia objavili mnoho 1 - 1,5 m hlbokých okrúhlych obilných jám.
Matovič tvrdo na Uhríka: „Podporujete Fica a škodíte rodinám!“ Uhrík: „Nikto s vami nechce ísť!“
Techniky zberu a spracovania úrody
Žatva bola vždy namáhavou prácou. V ranom stredoveku o to ťažšia, že roľníci kosu ešte nepoznali, obilie žali menšími železnými plochými kosákmi. Časť obilia zberali v nedozretom stave a pražili ho na tzv. pražmo, ktoré drvili na prípravu kaše alebo ho aj skladovali. Značná časť obilia sa postupne podľa potreby drvila na ručných „mlynčekoch“ buď hrubo na krupicu alebo jemnejšie na múku. Význam praslovanského zvyku uctiť si hostí chlebom a soľou pochopíme, ak si uvedomíme, koľko námahy roľnícka rodina vynaložila na vahan múky, aby z nej upiekla chlieb.
| Plodina | Využitie |
|---|---|
| Proso | Základná obilnina, kaše |
| Pšenica, jačmeň, raž | Výroba múky, pečenie chleba |
| Hrach, šošovica, bôb | Strukoviny na varenie a zahustenie jedál |
Sociálny rozmer života a chudoba ako stratégia
Slovania žili mimoriadne skromne, ich ženy nenosili drahé šperky a muži nezdobili ani rukoväte svojich mečov. Raná slovanská kultúra je veľmi egalitárna, všetkých zrovnáva na rovnakú, nízku úroveň. Niekto by mohol byť v pokušení povedať, že naši predkovia zaviedli akú-takú „módu chudoby“. Preto jednoduchý a úsporný život starých Slovanov len zdanlivo bol biednym životom. Dával pocit bezpečia a stability cennejší než luxus. Jednoduchosť dávala záruky prežitia.
tags: #zivot #slovanov #pestovanie #plodin