Živý plot s kvitnúcimi rastlinami: Sprievodca výberom a starostlivosťou

Živý plot predstavuje rad tesne vysadených kríkov a stromov upravených tak, aby tvorili bariéru či označovali hranicu pozemku, napríklad medzi susednými záhradami. Už v minulosti sa používal na oddelenie cesty od priľahlých polí alebo jedného poľa od druhého. Často slúži aj ako vetrolam na ochranu záhrady pred nárazovým vetrom. Živý plot má bohatú históriu, ktorá siaha do čias starovekého Ríma, odkiaľ pokračuje až do 18. storočia. Nový anglický zákon o ohraďovaní pozemkov vyvolal medzi poddanými rozruch a spôsobil masívne vysádzanie rastlín formou živých plotov. Už počas populačnej explózie, ktorá vyvolala klčovanie rastlín pre poľnohospodárske účely, zvykli ľudia pozemky oddeľovať rastlinami. Po dlhej zime sa konečne oteplieva, dni sa predlžujú a záhrada nás začína volať. Prvé slnečné lúče nás lákajú chytiť motyku do ruky. Dostavali ste dom, prišlo rad na oplotenie a premýšľate, ako si najlepšie uchrániť súkromie? Od susedov vás spoľahlivo oddelí nepriehľadná zelená stena. Viete, že si ju môžete vytvoriť aj z iných drevín ako len z opozeraných tují či vtáčieho zobu? Môže ísť o dreviny kvitnúce, okrasné listom, plodmi či vždyzelené dreviny, ktoré vyniknú aj počas zimných mesiacov. Objavte široký výber okrasných a ovocných drevín, živých plotov a trvaliek za výborné ceny. Ponúkame viac ako 1000 druhov rastlín vhodných do slovenských záhrad.

Prečo zvoliť kvitnúce rastliny pre živý plot?

Kvitnúce rastliny pre živý plot prinášajú farebný efekt, vôňu a estetiku, ktoré doplnia váš domov či záhradu. Okrem vizuálneho pôžitku vytvárajú živý plot, ktorý poskytuje súkromie, tienisté zákutia a ochranu pred vetrom. Ich kvitnutie v rôznych obdobiach roka zabezpečí, že váš plot bude pôsobiť príťažlivo od jari až do jesene. Kvitnúci živý plot môže byť kombináciou viacerých druhov drevín. Bohato kvitnúce a plodiace živé ploty opticky oživia záhradu. Voľne rastúce kvitnúce živé ploty skrášľujú vašu záhradu počas celého roka. Veľmi dlho kvitnú a rodia plody - niektoré z nich dokonca aj v zime. Navyše mnohé voľne rastúce kvitnúce živé ploty majú na jeseň krásne sfarbené listy.

Obľúbené kvitnúce živé ploty do záhrady

Zlatovka (Forsythia x intermedia) - farebná, rýchlorastúca

Zlatý dážď je verný svojmu menu: Žlto-zlaté kvety a nádherné jesenné sfarbenie listov robia z tejto zlatovky výnimočnú rastlinu do živých plotov s intenzívnymi farbami. Táto drevina kvitne skoro na jar, ešte pred olistením, možno ju nechať rásť voľne, ale i tvarovať. Má šírku 100 cm a dorastá do výšky 200 cm a 250 cm - niektoré druhy dosahujú dokonca výšku až 4 metre. Zlatý dážď najlepšie rastie na slnečnom až polotienistom mieste. Ak chcete mať čo najhustejší živý plot, posaďte kríky v jednom rade vo vzdialenosti približne jeden meter od seba. Zlatý dážď však nie je príliš vhodný do medonosnej záhrady, pretože napriek veľkým kvetom neposkytuje hmyzu potravu. Po odkvitnutí treba každoročne odstrániť najstaršie konáre a prehustený ker hlboko zrezať.

Pajazmín (Philadelphus coronarius) - voňavý a medonosný

Voňavými, nádhernými bielymi súkvetiami sa popýši pajazmín (Philadelphus coronarius), ktorý lepšie vynikne ako voľne rastúci živý plot. V čase kvitnutia ide o mimoriadne atraktívny ker, žiada si však rez, inak narastie do ohromných rozmerov. Ak chcete urobiť niečo prospešné pre včely a hmyz, tak pajazmín je veľmi vhodnou rastlinou na živé ploty. V porovnaní s mnohými inými kríkmi má veľké a otvorené kvety. Včely sa preto ľahko dostanú dovnútra a môžu zbierať peľ. Pajazmín je rýchlorastúci a obľubuje slnečné až polotienisté miesta. V závislosti od odrody sa rastlina rozrastá do šírky od 150 cm do 250 cm. Dosahuje výšku až 4 metre.

Orgován (Syringa vulgaris) - nenáročný milovník slnka

Klasikou je orgován (Syringa vulgaris), prípadne menej odnožujúci orgován čínsky (Syringa chinensis). Orgován je známy svojimi farebnými kvetmi na stonkách a vďaka tomu, že dobre znáša sucho, je obľúbenou rastlinou na živé ploty. Opadavý ker uprednostňuje v závislosti od druhu ílovitú pôdu bohatú na živiny alebo vlhkú pôdu s nízkym obsahom vápnika. V každom prípade je však potrebné zabrániť zamokreniu. Ideálnym časom na výsadbu živého plota je jeseň. Dbajte na to, aby ste každej rastline poskytli dostatok priestoru. Na rozdiel od rododendronov potrebuje orgován neskôr už len menej vody. Starostlivosť je obmedzená tiež len na niekoľko bodov: Na jar obohaťte pôdu kompostom a s menšími rezmi počkajte do konca mája.

Tavoľníky (Spiraea) - nenáročné a pestrofarebné

Či už tavoľník japonský, tavoľník niponský alebo astilba - kvitnúce kríky očaria od apríla do mája nápadnými a mimoriadne hustými kvetmi. Výška rastu je približne 150 cm až 200 cm, šírka rastu je približne 125 cm. Väčšina tavoľníkov rastie vzpriamene, niektoré druhy však majú vankúšovitý rast, a preto sú vhodné aj ako pôdopokryvná rastlina. Zostrihávajte ich len v prípade potreby, zvyčajne raz ročne. Ideálne je to robiť na jeseň po odkvitnutí klasickými nožnicami na živý plot. Na jar zažiarite jasnou žltou farbou pomocou zlatého dažďa a neskôr bielym vodopádom pomocou kvetov tavoľníka.

Tavoľa (Physocarpus opulifolius) - mrazuvzdorná kvitnúca drevina

Menej známa, no o to príťažlivejšia je tavoľa (Physocarpus opulifolius), ktorá má viacero pekných kultivarov. Jeden konkrétny - ’Diabolo‘ - má nápadné bordové listy a jemne ružové súkvetia. Hoci je rozmanitosť okrasných drevín veľká, tavoľa spomedzi nich jasne vyčnieva. Táto rastlina, podobne ako vajgéla, kontrastne vyniká vďaka svojim tmavočerveným listom a svetlým kvetom a je pastvou pre oči. Navyše je mimoriadne odolná proti zime a rýchlo rastie. Dorastá do šírky približne jeden meter a do výšky približne 150 cm až 200 cm. Tavoľu vysaďte na slnečnom až polotienistom mieste a medzi jednotlivými rastlinami ponechajte vzdialenosť približne meter, aby ste získali čo najhustejší kvitnúci živý plot. S kvetmi môžete počítať počas letných mesiacov v júni a v júli.

Budleja (Buddleia davidii) - láka motýle

Počas leta vo forme voľne rastúceho živého plota zažiari budleja (Budleia davidii) - láka motýle a vyhovujú jej suchšie a slnečné miesta s vyšším obsahom vápnika v pôde. Tento ker láka motýle a na jednom ich môžete napočítať naozaj veľké množstvo a aj niekoľko druhov. Kvitne až do októbra.

Rododendron - vždyzelená alpská ruža

Rododendrony ponúkajú 2 v 1 - neopadavé listy a krásne kvety. Nedajú sa však tvarovať. Ak rododendron správne zasadíte a budete sa oň dobre starať, môžete sa z jeho nádherných kvetov tešiť od apríla do júna. Živému plotu sa darí v kyslej pôde s kyprou zeminou bohatou na humus. V prípade potreby dodatočne prihnojte hnojivom na rododendrony. Rododendron vysádzajte od konca septembra, prípadne od začiatku októbra až do mája a rastlinu výdatne zalejte. Aj v lete potrebuje tento kvitnúci živý plot veľmi veľa vody. Inak je nenáročný a zvládne aj zimu. Keďže alpská ruža rastie väčšinou pomaly a citlivo reaguje na rez, rezu by ste sa mali z veľkej časti vyhnúť. Pre čo najhustejší živý plot sa odporúča zasadiť rastliny 100 cm od seba.

Ríbezľa krvavá (Ribes sanguineum) - jarný ker odolný proti zime

Ríbezľa krvavá síce nerodí žiadne plody vhodné na konzumáciu, v apríli vás však očarí svojimi intenzívnymi červenými alebo ružovými kvetmi. Ríbezľa krvavá je ako rastlina do kvitnúcich živých plotov odolná proti zime, pomerne dobre znáša rez a vyhovuje jej slnečné až polotienisté miesto. Ríbezľa krvavá sa svojou výškou a šírkou takmer nelíši od zlatovky. Má však plody, a preto je na rozdiel od vždyzelených živých plotov dobrou voľbou pre medonosnú záhradu. Pri výsadbe živého plota vysádzajte kríky do radu asi jeden meter od seba. Krovinato sa rozrastú a to obyčajne až 40 cm za rok. Na nesprávny rez reaguje živý plot takzvaným metlovitým rastom. Ríbezľa krvavá je navyše pomaly rastúca rastlina - preto odrežte iba staré drevo zospodu.

Ďalšie vhodné druhy

• Kéria (Kerria japonica): Vo forme voľne rastúceho aj tvarovaného živého plota sa dá pestovať.
• Trojpuk (Deutzia magnifica): Pestovateľsky nenáročná, rýchlo rastúca drevina, dorastá do výšky až 3 m.
• Kolkvícia (Kolkwitzia amabilis): Pestovateľsky nenáročná, rýchlo rastúca drevina, dorastá do výšky až 3 m.
• Hlohyňa (Pyracantha): Vhodná ako kvitnúci živý plot.
• Tavoľník Bumaldov (Spiraea bumalda): Vhodný ako kvitnúci živý plot.
• Vajgela (Weigela): Opadavý ker s tmavoružovými kvetmi koncom jari a na začiatku leta.
• Ibištek (Hibiscus syriacus): V lete môže záhradu ohraničiť voľne rastúci živý plot.

Výsadba kvitnúcich živých plotov

Pred výberom rastlín si urobte zoznam funkcií, ktoré by ste chceli, aby vykonávali. Následne nájdite rastliny, ktoré vyhovujú vašim potrebám. Naraziť môžete na niekoľko prekážok, a preto si vyberte také, ktoré nevyžadujú extrémne veľa pozornosti, nezaberajú veľa miesta, alebo nemajú korene, ktoré môžu narúšať spoločnú kanalizáciu a inžinierske siete. Pred výsadbou kvitnúceho živého plota je potrebné zohľadniť niekoľko vecí. Najskôr si premyslite, kde chcete krík umiestniť. Vlastnosti pôdy vyhovujú niektorým druhom živých plotov viac a niektorým menej. Pozor si treba dať aj na svetelné pomery. Ak záhradu využívajú deti alebo domáce zvieratá, pred výsadbou berte do úvahy aj to, či nie je živý plot pichľavý alebo jedovatý. Niekedy je dobré myslieť aj na farebnú súhru.

Čas výsadby

Doba výsadby je od marca do mája a od októbra až do mrazov. Kontajnerové rastliny po celý rok. Správny čas výsadby kvitnúcich živých plotov je spravidla na jar alebo na jeseň.

Príprava pôdy a výsadba

Stanovište by malo byť slnečné alebo polotienisté, s výživnou, dobre priepustnou pôdou. Jama má byť väčšia než bal rastliny. Na úrodných záhradných pôdach, pri dobrých klimatických podmienkach nepotrebujú okrasné dreviny, zvlášť zo skupiny opadavých, takmer žiadnu starostlivosť. Pri rastlinách v priamej línii ako prvé natiahnite špagát. Potom vykopte výsadbovú jamu a zapracujte hnojivo. Následne rozložte rastliny podľa vášho plánu. Pokiaľ chcete kombinovať rastliny kvitnúce na jar a v lete, zasaďte ich striedavo. Postavte ich a zakryte korene zeminou. Po ušliapaní kríky narovnajte, vytvorte zavlažovaciu hrádzu a zalejte. Pri výsadbe zachovajte koreňový bal rastlín, narežte len vrchnú časť obalu.

Okrasné kríky a listnáče so zemným balom sa nezrezávajú. Pri výsadbe drevín bez zemného balu sa korene skracujú, rastliny potom rýchlejšie vytvoria nové korene. Poškodené časti koreňov sa úplne odstránia. Jama pre rastlinu musí byť dostatočne veľká a pri zahrňaní treba dbať na to, aby zem bola rovnomerne rozdelená okolo koreňov. Dosiahne sa to tým, že rastliny pri zasypávaní podržíme trocha nižšie a pred ušľapaním ich vytiahneme do správnej výšky. Sadíme tak hlboko, aby horné korene boli 2 prsty pod zemou. Po zasypaní sa zem okolo rastlín musí dobre ušliapať, aby sa korene dobre spojili so zemou a tým aby k nim mala dobrý prístup podzemná voda. Pôdu okolo rastlín upravíme tak, aby sa voda z dažďa a zo zavlažovania zadržovala v okolí koreňov. Pri jarnej výsadbe, alebo ak je pôda pomerne suchá, doporučujeme výsadbu do zemitej kaše - bahna. Väčšina opadavých drevín, pokiaľ nie sú dodávané so zemnými alebo rašelinovými balmi, sa musí pri výsadbe zrezať. Rastlina, ktorá stratila časť svojich koreňov, kým nie je pevne zakorenená, nemôže dostatočne zásobovať nadzemnú časť vodou a živinami. Zrezaním sa opäť vytvorí rovnováha a vyrašenie je podstatne mohutnejšie. Pri výsadbe u okrasných kríkov sa skracujú všetky výhonky o 1/3 dĺžky, okrem hlavného výhonu, ktorý ponechávame o niečo dlhší.

Spon rastlín

Pri voľnom raste jednotlivých kríkov podľa sily koreňov cca 1 - 3 m. Pri výsadbe väčšiny krov počítajte s 2 až 3 rastlinami na 1 m. Na 1 m sa vysádza približne 6 ks rastlín krušpánu.

Starostlivosť o kvitnúce živé ploty

Hnojenie

Potreba živín u listnáčov je nepatrná a tak neprináša na úrodnej humusovej pôde pri každoročnom pohnojení plnými organickými hnojivami žiadne problémy. Neprekračovať udané množstvá hnojív! Prehnojenie nepriaznivo ovplyvňuje odolnosť rastlín voči mrazu a suchu. Prehnojené rastliny sú tiež viac napádané škodcami. Zdravý rast podporuje záhradná zem obohatená rašelinovým múľom. U mnohých drevín, napr. lieska, cezmína, niektoré druhy čerešní, je dobrý rast závislý od obsahu vápnika. Vápenaté hnojivo je treba zapracovať do vrchnej vrstvy pôdy, alebo rozpustené vo vode zaliať ku koreňom. Po vysadení dôkladne zalejte a mulčujte pôdu, aby ste udržali vlhkosť a urýchlili zakorenenie. Použite hnojivo určené na okrasné kríky a trvalky. Získate tak zdravý rast, krásne farby a robustnú rastlinu.

Zavlažovanie

Ak okrasné dreviny dobre zakorenia, nepotrebujú na stanovištiach s bežnou intenzitou zrážok žiadne ďalšie zavlažovanie. V piesčitých alebo štrkovitých pôdach je v suchom období potrebná zálievka každých 14 dní. Zalievanie a mulčovanie sú kľúčové počas suchých období. V črepníku potrebujú rastliny veľa vody. Obyčajne sa zalievajú raz denne. Nezabúdajte, že aj v zime je nutná mierna zálievka. Mráz znižuje vlhkosť pôdy. Preto rastliny častejšie vysychajú než vymŕzajú.

Rez

Pre prirodzený a typický rast pre tú ktorú rastlinu nie je nutný žiadny rez. Má význam, ak ním sledujeme nejaký cieľ - ak je treba prispôsobiť silnejší vzrast malému priestoru, podporiť určité vlastnosti (kvety, hustota) alebo vytvoriť určitú formu (živý plot). Každý rez je však účinný len vtedy, ak zohľadňuje zákony rastu rastliny. Zásadný rozdiel je medzi presvetľovacím rezom a zrezaním starých výhonov. Zmladzovací rez sa prevedie presvetlením starých výhonov asi od 4. až 5. roku na stanovišti. Rez vždyzelených listnatých drevín sa riadi tými istými pravidlami ako u opadavých drevín. Strihajte po odkvitnutí, aby sa podporilo opätovné kvitnutie. Kríky kvitnúce v skorom jarnom období sa strihajú po odkvitnutí, naopak tie kvitnúce v lete sa strihajú skoro na jar. Živý plot sa reže len ľahko do formy.

Presvetľovací rez zmladzuje krík, pričom špecifický tvar rastu odrody zostáva zachovaný. Núti rastlinu tvoriť mladé výhonky (priaznivý účinok pre násadu kvetov). Presvetľovacím rezom sa pomocou obojručných nožníc, ručnej pílky alebo nožníc na ruže odstránia výhonky staršie ako 3 roky. Dreviny pripravujú kvetné púčiky už v predchádzajúcom roku, kvitnú teda na dvojročnom dreve, nie na jednoročných výhonoch. Tí, čo ho pravidelne striháte, nečakajte zázraky. Takýto plot Vám zaberie aj 4 m do šírky zo záhrady. Preto sú tieto ploty vhodné na vidiek, do parkov a veľkých záhrad v prírodno-krajinárskom štýle.

Zimná ochrana

Po jeseni chudobnej na zrážky by mali byť všetky vždyzelené dreviny (asi okolo 1. decembra), príp. opakovane po dvoch po sebe nasledujúcich dňoch výdatne zaliate. Najväčšie nebezpečenstvo hrozí v extrémne dlhých obdobiach mrazov alebo pri krátkodobej zmene teplôt (extrémne nočné a denné teploty). Ak sú časti vždyzelených drevín vystavené napriek snehovej vrstve po dlhšiu dobu teplým slnečným lúčom, dochádza k popáleniu až k opadaniu listov, dokonca k odumretiu celých častí. Akákoľvek pomoc zlyhá, ak nie je v pôde dostatok vlhkosti. Pri silných mrazoch sa črepník musí zabezpečiť rúnom.

Škodcovia a choroby

Väčší výskyt škodcov a chorôb na okrasných drevinách signalizuje chyby v hnojení alebo zoslabenie rastliny v súvislosti s nesprávnym stanovišťom. Hľadanie účinnej ochrany preto musíme vždy spojiť s hľadaním príčiny masového napadnutia. Kvitnúce živé ploty môžu byť postihnuté voškami, molicami, roztočmi alebo plesňovými chorobami, najmä v hustých a málo veterných lokalitách. Preventívne opatrenia zahŕňajú dobrú cirkuláciu vzduchu medzi rastlinami, pravidelnú kontrolu zdravia a ekologické postreky pri prvých príznakoch poškodenia.

Vošky

Vysávanie voškami vedie k zakrúcaniu listov alebo k zakriveniu mladých výhonkov. Výskyt vošiek spôsobuje sucho. Ochrana: Odporúča sa striedanie postrekov, aby sa predišlo rezistencii.

Húsenice

Pri silnejšom napadnutí obžierajú listy až na listové rebrá a celé vetvičky. V prvom vývojovom štádiu sa nachádzajú v hniezdach na končekoch výhonkov, alebo zvinuté okolo nich. Ochrana: Najzdravšie, najlacnejšie a najúčinnejšie je odrezanie a spálenie výhonkov.

Larvy

Na listoch orgovánu a cezmíny sa objavia zažltnuté, neskôr nahnedlé požerové chodbičky, alebo ako 20 hal. veľké ostrovčeky požerú vo vnútri listu žijúcich lariev, ktoré vedú pri silnom napadnutí až k opadávaniu listov. Pri prvom napadnutí asi v polovičke mája ošetriť systémovým ochranným prostriedkom proti hmyzu. V predjarí ošetriť preventívne.

Hubovité ochorenia

U okrasných drevín je výskyt hubovitých ochorení (múčnatka a chrastavitosť) veľmi zriedkavý.

Pestovanie na balkóne

Okrasné kríky môžeme ľahko pestovať aj v črepníkoch na balkóne a terase. Základné pravidlo: čím väčší črepník použijeme, tým lepší je rast. Veľkosť črepníka: obsah od 50 litrov. Dno črepníka musí mať otvory, aby mohla odtekať prebytočná voda. Použite zmes dobrej záhradnej zeme a rašeliny (pomer 1:1). Na spodok črepníka dajte 5 cm vrstvu štrku pre lepšiu drenáž. Vrstvu zakryte rúnom, aby sa pôda nepremiešala so štrkom. Dávajte pozor na okraj črepníka, aby zem nebola až po úplný okraj, kvôli lepšiemu zalievaniu. Pokiaľ by ste chceli zvoliť vhodný spôsob upevnenia kmienku, existuje jednoduché riešenie. Použite 3 bambusové tyče, ktoré sú o niečo vyššie ako rastlina v črepníku, ako klenbu po kraji črepníka. Na vrchu ich pevne spolu zviažte. Tak vznikne podpera, ktorá nie len dobre vyzerá, ale aj dokonale plní svoj účel. Zimná ochrana: črepníky postavte na chránené miesto tesne vedľa seba. Pri silných mrazoch sa črepník musí zabezpečiť rúnom.

tags: #zivy #olot #kvitnuci #na #bielo

Populárne príspevky:

• Mechanizmy nepohlavného rozmnožovania rastlín
• Tipy na dlhotrvajúce narodeninové kvety
• Symbolika jarného kvetu
• Ako sa starať o kaktusy
• Tipy na kvetinový dar pre duchovného