Zlatý kvet z tatranskej doliny: legendy a fakty o slovenských vrchoch
Slovenské vrchy sú nielen krásne, ale aj plné fascinujúcich legiend, ktoré obohacujú naše putovanie po týchto majestátnych horách. Priblížime si príbehy o dominantách, ktoré určite zaujmú - od historických výstupov prvolezcov, cez návštevy politikov, až po prvé známe turistky a tajomné legendy o pokladoch a premenách.
Gerlachovský štít: Prvolezci a Ján Still
Pátranie po človeku, ktorý ako prvý vystúpil na najvyšší vrch Tatier - Gerlachovský štít, nemalo ďaleko od detektívky. Podujala sa naň Iveta Kontríková, v tom čase čerstvá prisťahovalkyňa do Novej Lesnej, teda obce, kde Ján Still, učiteľ, muzikant, úspešný včelár a najmä horský vodca, prežil väčšinu svojho života. Jeho prvovýstup, ktorý sa s najväčšou pravdepodobnosťou odohral v roku 1834, nikdy nikto nezaznamenal.
„Nahlásil ho len on samotný o takmer štyridsať rokov neskôr Uhorskému karpatskému spolku, ktorý sa o prvolezca na Gerlach začal zaujímať,“ objasňuje Iveta Kontríková. List, ktorým sa k svojmu prvenstvu prihlásil, pravdepodobne zhorel v archíve. K prvovýstupu na Gerlach sa hlásili aj ďalší. Kontríková však tvrdí, že nepriame dôkazy hrajú jednoznačne v Stillov prospech. V tom čase sa na Gerlach vystupovalo inou cestou: od Starého Smokovca k Velickému plesu, stadiaľ po hrane kotla Gerlachu až na západnú stranu.
Ján Still, ktorý si horským vodcovstvom prilepšoval svoj pomerne mizerný plat učiteľa maličkej katolíckej školy v evanjelickej obci, patril ako vzdelanec k najžiadanejším ľuďom svojej branže. V tom čase sa na horských vodcov kládli vysoké nároky. K prednostiam Jána Stilla navyše patrila i schopnosť nepanikáriť.
Svedčí o tom aj zápis, ktorý možno nájsť v publikácii "Stručný životopis pokoriteľa Gerlachu, významného horského vodcu 19. storočia, učiteľa a vzdelanca z Novej Lesnej", čo manželia Kontríkovci vydali v roku 2005. „Výlet sa zväčša začal za pekného počasia, ale ako to už v horách býva, sotva vyšla spoločnosť vyššie, zatiahlo sa a búrkové mraky neveštili nič dobré. Blesky a hromy začali pretínať oblohu a turistov bičovať dážď. Aj v takejto situácii si Still dokázal udržať chladnú hlavu a zavtipkovať, hoci klienti mali často strach. ‚Pán sprievodca, udrela naša posledná hodina.‘ ‚Naša posledná hodina je ešte ďaleko. Toto je len malá skúška, aby si panstvo lepšie zapamätalo túto partiu, ja som tu toho preskákal už veľa a bez nehody.‘“
Je známe, že pri výstupoch si pomáhal palicou a lanom, ako poživeň si zvyčajne brával oštiepok, syr, pečené mäso a pálenku. Zaujímavosťou je, že na Lomnický štít vystúpil Ján Still najmenej 99 ráz.
Tatrám sa nevyhýbali ani politici
To, že Tatrám sa nevyhýbali ani politici, je každému jasné. Nie každý však vie, že svojho času ich navštívil dokonca aj... Lenin. „Vystúpil na Rysy, niekedy medzi 8. a 10. augustom 1913,“ spresňuje Jaroslav Švorc, predseda Tatranskej horskej služby. Na vrchol vyrážal z poľskej, teda tej zložitejšej, strany a ľudia, čo ho sprevádzali, tvrdili, že bol veľmi zdatný turista. „V čase, keď som pôsobil na Chate pod Rysmi, som jedného dňa stretol vyše osemdesiatročného pána, a ten tvrdil, že Lenin mu za tú cestu zostal dlžný 20 zlotých,“ spomína Jaroslav Švorc. Vraj mu totiž za tento vopred dohodnutý poplatok niesol batožinu.
Pravdivosť tejto historky je otázna, avšak Jaroslav Švorc má v talóne aj ďalšiu, tiež úsmevnú, tiež politickú a zaručene autentickú. „Týka sa Alexandra Dubčeka, ktorého som mal ako čerstvého predsedu Federálneho zhromaždenia tú česť sprevádzať v rámci národného výstupu na Kriváň v roku 1990. Súčasťou družiny bol aj začínajúci politik, ktorý sa k Dubčekovi chcel - aspoň tak som to vycítil - za každú cenu priblížiť.“ A onedlho aj vycítil svoju šancu. Jaroslav Švorc mu ako svojmu najbližšiemu spoločníkovi totiž nečakane ukázal svišťa. Okamžite sa zvrtol a hlasným krikom začal na tento zvierací úkaz upozorňovať Dubčeka, čo kráčal za nimi.
Beata Laska: Prvá známa tatranská turistka
Príbeh prvej známej tatranskej turistky, kežmarskej hradnej panej Beaty Lasky, sa neskončil šťastne. Za výlet v roku 1565, ktorým sa - ako dobová kronika uvádza - previnila proti zásadám mravnosti, ju manžel dal zavrieť do hladomorne, ktorá mala podľa historičky Nory Baráthovej iba dve okná: jedným sa pozerala na Tatry a druhým jej podávali jedlo.
Veľký Rozsutec - horský obor s krvavou minulosťou
Patrí medzi najobľúbenejšie a najnavštevovanejšie vrcholy Malej Fatry. Veľký Rozsutec je jedným z najpôvabnejších vrchov Slovenska. Tvoria ho rôzne zaujímavé skalné formácie, ktoré svojou veľkoleposťou a výškou výrazne dominujú okoliu. Nachádza sa na hlavnom hrebeni Krivánskej Fatry a zasahuje do okresov Žilina a Dolný Kubín. Vrch je čiastočne pokrytý lesmi, lúkami a vo vyšších polohách ho tvorí kosodrevina a skaly. Vďaka jeho charakteristickému tvaru sa stal symbolom celého pohoria a objavuje sa aj v logu Národného parku Malá Fatra. Významná časť masívu patrí pod národnú prírodnú rezerváciu Rozsutec, čo je oblasť známa medzi prírodovedcami ako botanický raj s množstvom vzácnych rastlín a endemitov.
Výstup na Veľký Rozsutec začína pomerne jednoducho, pričom vás čaká prechod cez nádherné tiesňavy a kaňony s vodopádmi a skalnými útvarmi v rezervácii Rozsutec. V poslednej časti výstupu sa možno poriadne zapotíte. Celková dĺžka trasy je približne 12 km a zvládnuť ju vám zaberie okolo 5,5 hodiny, v závislosti od toho, ako rýchlo kráčate a koľko prestávok si doprajete.
Vedeli ste, že…?
- Najpopulárnejšia trasa vedie cez Jánošíkove diery. Tešiť sa môžete na drevené rebríky a reťaze.
Toto miesto sa spája so záhadnou legendou o zlatom poklade zbojníka Juraja Jánošíka. Spomína sa v nej, že Jánošík so svojou družinou pomohli mladému honelníkovi. Družina od baču, ktorý ho strážil, ulúpila veľké množstvo cenností, ktoré nakoniec poskladali do obrovského pokladu. Ten bol taký obrovský a vzácny, že sa Jánošík rozhodol ho ukryť v Rozsutci alebo niekde v jeho okolí. Zaviazal oči všetkým svojim spoločníkom aj honelníkovi a previedol ich cez kopce, skaly a doliny, aby sa uistil, že nikto neodhalí miesto, kde poklad skryl. Napokon sa všetkých spýtal, či vedia, kde sa nachádza. Nikto nič netušil, okrem jedného chlapca. Jánošík v strachu, že jeho tajomstvo odhalil, neváhal a zabil chlapca valaškou. Telo ukryl na rovnakom mieste, kde skryl aj poklad.
Legenda hovorí, že ak niekto nájde na svahoch Rozsutca úlomok ľudskej kosti a zaklope ním na skalu, môže sa stať majiteľom Jánošíkovho pokladu. Je v tom ale háčik. Nájsť ho môže iba ten, kto sa vyrovná Jánošíkovej odvahe a bude pokračovať v tom, čo on začal.
Pravda o Jánošíkovi: Ako sa z vojaka stal zbojník | Skutočný príbeh
Kriváň - poklad Tatier
Kriváň, s výškou 2 494 m n. m., je jedným z najvýznamnejších vrcholov Slovenska a národným symbolom slobody. Tento impozantný vrch je často považovaný za „povinnú“ zastávku pre každého Slováka, ktorý sa chce hlbšie spojiť so svojím národom. Jeho výrazný tvar je ľahko rozpoznateľný, najmä pri pohľade z Pribyliny alebo Hýb. Kriváň sa stal významným motívom v poézii štúrovských básnikov a zohral kľúčovú úlohu počas Slovenského národného povstania.
Je súčasťou hlavného hrebeňa Vysokých Tatier a nachádza sa nad Liptovom, Kôprovou a Važeckou dolinou. Výstup na tento vrchol je stredne ťažký a vyžaduje si dobrú fyzickú kondíciu. Počas túry nenatrafíte na žiadnu vysokohorskú chatu. Aj to je dôvodom, prečo je dôležité vziať si so sebou vodu a občerstvenie.
Vedeli ste, že…?
- Ak si chcete turistiku predĺžiť, môžete ísť z Troch studničiek na Kriváň a potom pokračovať k Štrbskému plesu.
Aj o Kriváni existujú legendy. V jednej z nich sa spomína obdobie, keď Boh obdivoval svoje dielo na Zemi. Zavolal si svojho najlepšieho anjela a dal mu vrece plné prírodných krás s úlohou rozsiať ich. Keď anjel preletel nad Zemou, jeho zrak upútal majestátny vrchol, ktorý bol rovný ako svieca. Začal okolo neho krúžiť, no nešťastnou náhodou doň narazil krídlom. Vrchol sa naklonil a zostal krivý. Ale to nebolo všetko - počas toho, ako anjel zavadil o Kriváň, sa mu vrece roztrhlo a prírodné krásy sa rozsypali po celých Tatrách.
V 15. storočí krásy Tatier obdivoval aj kráľ Matej Korvín, ktorý sa rozhodol založiť bane na úpätí Kriváňa aj priamo na jeho hrebeni. V priebehu storočí sa tu ťažilo zlato, striebro a cín, až kým baníctvo koncom 18. storočia záhadne nezaniklo. Hovorí sa, že samotný Kriváň sa vzbúril proti neustálemu narúšaniu jeho pokoja, a preto ukončil éru baníctva vo svojich útrobách.
Veľký Choč - majestátny vrchol s jedinečným výhľadom
Veľký Choč je skvostom slovenskej prírody, ktorý každého ohromí svojou majestátnou siluetou. Je známy svojím skalnatým, pyramídovým tvarom, ktorý ponúka nezabudnuteľný výhľad. Z vrcholu sa vám naskytne pohľad nielen na Oravu, Západné a Nízke Tatry, ale aj na Oravskú Maguru, Oravskú priehradu, Veľkú a Malú Fatru, Beskydy, Liptovskú Maru a pri jasnom počasí aj na Poľsko a Moravu.
Vedeli ste, že…?
- Na vrchol Veľkého Choča vedie viacero trás s rôznymi úrovňami náročnosti. Najpopulárnejší výstup je z Valaskej Dubovej po modrej a zelenej značke a trvá približne 3 hodiny.
Veľký Choč sa spája s viacerými legendami. Jedna z najznámejších, ktorú zaznamenali v zbierke Zlaté dukáty v Choči, hovorí o jamkách na skalnom chodníku pri Jasenovej. Podľa príbehu sú to stopy po palici Ježiša Krista a oslici, na ktorej tam prišiel. Ježiš vraj navštívil tieto miesta v rôznych podobách - ako pocestný, žobrák či pastier. Pri jednej z týchto návštev sa dostal na salaš, kde sa stretol so starým bačom. Bača mu rozprával o vrchole Choča, odkiaľ je ten najkrajší východ slnka, no pre svoj vek sa tam už nevedel dostať. Ježiš ho utešil a sľúbil mu, že východ slnka z vrcholu ešte uvidí. Nasledujúce ráno bača vstal s novou energiou a vyšiel na vrchol, kde so slzami v očiach sledoval vychádzať slnko.
Ďalšia legenda vysvetľuje pôvod samotného vrchu. Hovorí sa, že zlá grófka z Malatinského hradu stretla starenku, ktorá jej stála v ceste. Zlomyseľná grófka ju chcela ťahať za kočom, no starenka ju prekliala. Hrad sa prepadol, koč skamenel a na jeho mieste vyrástol Veľký Choč. Grófka sa premenila na hmlu a navždy zostala pripútaná k Choču, kde sa musí plaziť po svojom bývalom koči.
tags: #zlaty #kvet #z #tatranskej #doliny