Žltochvost domový (Phoenicurus ochruros)

Žltochvost domový, známy aj ako kominárik či červenochvostík, je spevavec z čeľade muchárovité. Jeho pôvodným domovom boli skalné bralá v lesoch, no vďaka svojej prispôsobivosti sa rozšíril aj do ľudských sídiel, čo mu umožnilo expanziu na sever Európy. Na Slovensku hniezdi na celom území od nížin po vysoké hory.

Vzhľad

Dospelý samec žltochvosta domového má dominantnú čiernu farbu na hlave, hrudi a vrchu chrbta, zatiaľ čo spodná časť tela je svetlejšia, sivá až biela. Vrch hlavy, záhlavie, krk a lopatky sú modrosivé. Letky sú čiernohnedé so širokými bielymi okrajmi na primárnych letkách. Chvost a nadchvostové krovky sú hrdzavé, pričom prostredný pár chvostových pier je hnedý. Modrosivá farba vrchu tela je spôsobená okrajmi pier, ktoré sa časom oterú, čím sa vrch tela stáva takmer čiernym.

Samica je celkovo sivohnedá, s najvýraznejšou hnedou farbou na hlave. Spodná časť tela, najmä brada a brucho, je belavá. Chvost má rovnaký ako samec.

Mladé jedince sa podobajú samiciam, sú však tmavšie a majú hrdzavé okraje pier na chrbtovej aj brušnej strane. Ich škvrnitosť je výraznejšia na jar a v zime sa operenie stáva hnedším a menej škvrnitým.

Priemerná dĺžka tela žltochvosta domového je 14 cm a hmotnosť sa pohybuje od 14 do 21 g. Samec aj samica majú charakteristický hrdzavý chvost a kostrč.

Rozšírenie a biotop

Žltochvost domový obýva južnú časť Palearktídy a vďaka prispôsobivosti ľudským sídlam sa rozšíril aj do severnejších oblastí. Na Slovensku hniezdi na celom území, od nížin až po vysoké hory, pričom sa vyskytuje aj v skalných oblastiach nad hranicou lesa.

Vyhýba sa súvislým lesom a uprednostňuje skalnaté biotopy rôzneho druhu alebo ľudské stavby ako sú hrady, múry, domy, maštale a chaty. Populácie sa delia na dve skupiny: jedna obýva pôvodné prostredie vo vysokých vrchoch a po skalách, druhá si vyhľadáva ľudské sídla. Zaujímavé je, že aj páry žijúce vo vrchoch s možnosťou hniezdenia mimo ľudských stavieb často preferujú blízkosť ľudských obydlí.

Vo vrchoch si stavajú hniezda na bralách pod trávnatým previsom, pod kosodrevinou alebo na svahu medzi kamením. V blízkosti ľudí sú mimoriadne prispôsobiví a hniezdia na rôznych miestach, ako sú obloky, strechy, šopy, komory, otvorené zásuvky, poličky na kvety, či dokonca v polobúdkach, pokiaľ sú umiestnené tak, aby sa k nim nedostala mačka.

Hniezdenie a rozmnožovanie

Hniezda si žltochvost domový stavia v dutinách a polodutinách skál alebo ľudských stavieb, niekedy pod koreňmi kosodreviny alebo v polodutinách stromov. Hniezdo je z vonkajšej strany z rastlinného materiálu (steblá, listy, korienky) a vnútro je vystlané vlnou, srsťou a perím. Stavbu hniezda zabezpečuje výlučne samička.

Samica znáša 5 až 6 (výnimočne až 8) vajec, ktoré sú modrozelené alebo čisto biele. Veľkosť vajec je približne 19 x 14 mm a váha okolo 2 až 2,5 g. Samica sedí na vajciach sama počas inkubačnej doby, ktorá trvá 13 až 14 dní.

Výchova mláďat v hniezde trvá 12 až 16 dní a zúčastňujú sa na nej obaja rodičia. Mláďatá opúšťajú hniezdo skôr, ako vedia dobre lietať, a rodičia sa o ne starajú aj po opustení hniezda (tzv. post-fledging care). Kŕmia ich, učia hľadať potravu a vyhýbať sa predátorom. Vylietané mláďatá vídať už na začiatku júna.

Žltochvosty domové hniezdia dvakrát do roka. Prvé hniezdenie prebieha koncom apríla a v máji, druhé v júni a júli.

Potrava

Hlavnou zložkou potravy žltochvosta domového je hmyz, vrátane jeho lariev a kukiel. Ďalej sa živia pavúkmi a stonôžkami. Na jeseň ich stravu dopĺňajú aj plody, ako sú baza a maliny.

Spev

Spev žltochvosta domového začína ostrým "svi-svi-svi-svi-svi", po ktorom nasleduje pauza a potom praskavé šušťanie pripomínajúce sypanie sa štrku alebo drobných kovových guličiek. Spev je často sprevádzaný vŕzganím a končí niekoľkými hvízdavými tónmi. Spievajú z vysokých miest, ako sú komíny, strechy a antény, a začínajú spievať veľmi skoro, ešte za ranného šera. Mláďatá sa ozývajú piskľavým hláskom.

Ochrana

Žltochvost domový je na Slovensku bežný vták s odhadovaným počtom hniezdiacich párov 100 000 - 200 000 a zimujúcich jedincov 20 - 100. Veľkosť populácie a územie výskytu sú stabilné. V minulosti bol zaradený do kategórie "menej dotknutý" (LC) v Červenom zozname vtákov Slovenska. Je zákonom chránený a jeho spoločenská hodnota je 500 €.

Je dôležité poznamenať, že nájdenie mladého žltochvosta na zemi nemusí znamenať, že je opustený. Rodičia sa o neho starajú aj po opustení hniezda a učia ho prežiť v divokej prírode.

tags: #zltochvost #domovy #rozmnozovanie

Populárne príspevky:

• Všetko o púpave
• Pestovanie šípových ruží
• Ako pestovať tulipány
• Všestranné využitie karafiátov v kyticiach
• Kvalita „Made in Germany“ a tajomstvo rastliny Aloe Vera