Zmluvné pestovanie pšenice na Slovensku
Pšenica patrí v podmienkach Slovenska k najvýznamnejším obilninám. Každoročne sa vysieva na výmere okolo 400-tisíc ha, pričom v štruktúre osevu jednoznačne prevažuje pšenica ozimná. Podľa údajov ŠÚ SR napr. v roku 2020 predstavovala celková zberová plocha pšenice 387-tisíc ha, z toho 96,4 % tvorila plocha pšenice ozimnej a pšenica jarná bola zberaná len zo zvyšných 3,6 % osiatych plôch. Dôvodom takéhoto nepomeru je predovšetkým väčšia úrodnosť oziminy daná dlhším vegetačným obdobím a spravidla priaznivejšími podmienkami pre tvorbu úrodových prvkov (počet produktívnych stebiel a počet zŕn v klase).
Na druhej strane však podmienky pre kvalitné založenie porastov pšenice ozimnej, ako aj niektorých ďalších ozimín, bývajú často veľmi nepriaznivé ako z hľadiska prípravy pôdy, tak aj z hľadiska termínu sejby. Tou fázou pracovného procesu pestovania pšenice ozimnej, kde je ešte možné hľadať určité rezervy vo vzťahu k zvyšovaniu efektívnosti výroby, je oblasť obrábania pôdy a zakladania porastov. Tieto názory podporujú aj výsledky analýzy, v rámci ktorej bol zisťovaný podiel jednotlivých fáz pracovného procesu na spotrebe času práce, spotrebe nafty a strojových nákladoch. Z vykonanej analýzy je zrejmé, že pri konvenčnej technológii pestovania pšenice ozimnej, ktorá v praxi niektorých podnikov stále prevláda, pripadá na fázu prípravy pôdy a sejbu približne 54 % z celkovej spotreby času práce, 58 % z celkovej spotreby nafty a 63 % z celkových vynakladaných nákladov.
V praxi aktuálne používané technológie obrábania pôdy pri zakladaní porastov pšenice ozimnej, ako aj ďalších ozimných plodín, zahrňujú širokú škálu rozličných pracovných operácií - od intenzívneho až po zjednodušené (menej intenzívne) obrábanie pôdy, od hlbokého až po plytké kyprenie, v krajnom prípade až po sejbu do nespracovanej pôdy. Každá z vykonávaných operácií v rámci zvolených pracovných postupov sa rôznym spôsobom podieľa na ovplyvňovaní vlastností pôdy aj na stabilite a výške dosahovaných úrod.
V praxi je známe, že z hľadiska spotreby energie aj času práce je práve orba rozhodujúcou operáciou tzv. konvenčných technológií prípravy pôdy. Vo všeobecnosti je známe, že pšenica vyžaduje mierne uľahnutú pôdu a kladne reaguje na jej plytšie obrobenie, preto je pri pestovaní pšenice reálne použitie technológie minimalizácie. Predpokladom úspechu minimálneho obrábania sú však nezaburinené a živinami dobre zásobené pôdy. Povrchové obrábanie pôdy pre pšenicu v porovnaní s orbou je z ekonomického hľadiska vždy efektívnejšie a takmer rovnocenné je aj z pohľadu agronomického hodnotenia. Pestovatelia dobre vedia, že po sejbe do zoranej pôdy počas suchej jesene je úroda spravidla nižšia ako pri sejbe do povrchovo obrábanej.
Znižovanie celkových nákladov na založenie porastu patrí medzi dôležité úlohy väčšiny (ak nie všetkých) pestovateľov poľných plodín. Čoraz viac sa preto rozhodujú v prospech úspornejších a efektívnejších technológií, ktorými možno kompenzovať rastúce ceny vstupov. Znížiť celkové náklady možno predovšetkým takými prístupmi, ktoré využívajú kombinované náradie umožňujúce menší počet prejazdov po poli a taktiež náradie s pasívnymi pracovnými orgánmi. Zároveň ide o náradia, ktoré umožňujú dosahovať nižšiu spotrebu energie a hlavne času pri vykonávaní pracovných operácií. Stále častejšie sa totiž stretávame s tým, že sa vhodné termíny pre zakladanie porastov sústreďujú do niekoľkých málo dní.
Vývoju nákladov a rentability pestovania vybraných plodín, ku ktorým patrí aj pšenica, sú už niekoľko rokov venované informačné publikácie Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva. Spracovávané publikácie obsahujú výsledky vybraného súboru poľnohospodárskych podnikov za príslušný rok v triedení podľa výrobných oblastí. Pre porovnanie: náklady na osivá majú približne 10 % podiel z vlastných nákladov, náklady na hnojivá približne 19 % podiel, náklady na pesticídy 10,5 % podiel a zvyšok z vlastných nákladov predstavujú režijné náklady.
V rámci pestovania poľných plodín je zaužívané rozdeliť celý pestovateľský postup na tri základné fázy: fáza predsejbovej prípravy pôdy a sejby, fáza ošetrovania počas vegetácie a fáza zberu a pozberového spracovania. Uvedený postup bol uplatnený aj v vzťahu k technológii pestovania pšenice ozimnej.
Pri zakladaní porastov na jeseň 2024 bolo na Slovensku väčšinou priaznivé počasie. Osevná výmera pšenice dosiahla 380,8 tis.ha, t.j. o 9% vyššia ako v r.2024, avšak stále 7% pod úrovňou r.2023 (406,7 tis.ha). Zvýšili sa najmä výmery tvrdej pšenice na úkor mäkkej.
Podľa očakávaní sa zvýšila osevná plocha kukurice o 6,7%, t.j. 158,4 tis. Záverečné mesiace roka 2024 ako aj priebeh zimy 2025 boli suché. Chladný máj, horúci a extrémne suchý jún nepredznamenávali dobrú úrodu. Následne dažde od polovice júla, lokálne búrky s krupobitím, ale aj časté požiare porastov znižovali nádeje pestovateľov a predlžovali žatvu. Môžeme konštatovať, že kvalita obilia bola výrazne vyššia, ak sa podarilo zobrať úrodu pred príchodom zrážok.
Podľa druhého odhadu úrod ŠÚ SR (k 15.8.2025) by mala byť hektárová úroda hustosiatych obilnín v tomto roku vyššia o 16,1% oproti vlaňajšku a 11,9% v porovnaní s 5-ročným priemerom, t.j. 5,9 t/ha. Celková produkcia by tak mala dosiahnuť 3 117,6 tis. ton, čo je o 20,4% viac ako v roku 2024. Najvýraznejší nárast sa očakáva u raže (o 23,8% na 29,7 tis.t), pšenice (o 20,5% na 2 298,2 tis.t), jačmeňa (o 20,5% na 717,2 tis.t), tritikale (o 19,1% na 37,4 tis.t) a u ovsa (o 10% na 35,1 tis.t). Kukurica na zrno by tiež mala dať vyššiu úrodu o 5,4% na 1 121,6 tis.ton. A to aj napriek očakávanému poklesu priemernej hektárovej úrody na 7,1 t/ha (pozn. spresní tretí odhad ŠÚ SR k 15.9.2025).
Na Slovenskom trhu je súčasná realizačná cena potravinárskej pšenice od 170 do 205 €/t, v závislosti od kvality. U kŕmnej pšenice je cena v rozpätí 140 až 170 €/t. Jačmeň sladovnícky sa ponúka za 170 až 210 €/t, podľa kvality a kŕmny v cene 140 až 170 €/t. Od jarných mesiacov sa tak ceny prepadli až o 20-30 euro na tonu, najmä kvôli nízkemu záujmu zo strany domácich spracovateľov. Sladovne na Slovensku nemali záujem uzatvárať na jar zmluvy s pestovateľmi kvôli poklesu dopytu a vysokým skladovým zásobám z predošlého roka. Mlyny deklarovali prioritný záujem odoberať slovenskú pšenicu. Cenu na domácom trhu však podkopáva ponuka z Ukrajiny, resp.
Z taktického hľadiska je dôležité zazmluvniť aspoň polovicu produkcie ešte pred žatvou, kedy je možné dosiahnuť lepšie zmluvné ceny. Vysoké ceny vstupov do výroby totiž pretrvávajú, a tak sa profit pre pestovateľov znižuje. Aj napriek vysokej úrode sa sotva dostávame na hranicu rentability.
Keď Európska únia priniesla aj k nám podporné schémy pre poľnohospodárov odpojené od produkcie, zrejme ani neočakávala, že podnikatelia na pôde sa prispôsobia trhovým požiadavkám tak dôkladne.
V máji 2023 Európska komisia informovala, že štáty susediace s Ukrajinou si rozdelia podporu 100 miliónov eur. Komisia vtedy uviedla, že ide o reakciu na vážne logistické problémy, ktoré sa vyskytli v piatich členských štátoch EÚ v súvislosti s dovozom niektorých agrokomodít z Ukrajiny po uvoľnení colných bariér a zrušení kvót. Zdvojnásobenie európskych zdrojov prostriedkami zo štátneho rozpočtu je maximálna možná podpora, ktorú dovoľujú európske pravidlá. Podľa informácií portálu poľnoinfo.sk túto sumu aj dostanú a celá by mala smerovať k pestovateľom pšenice. Nemá sa pritom rozlišovať to, o aký druh pšenice ide - ozimná, tvrdá, osivová alebo špaldová. Hektár pšenice by tak mal byť podporený sumou 38,32 eur. „V súčasnej dobe prebieha na MPRV SR príprava Nariadenia vlády, v ktorom budú zadefinované parametre pomoci pre pestovateľov, ktorým bude táto pomoc vyplácaná. Pôdohospodárska platobná agentúra bude pomoc vyplácať pravdepodobne v priebehu 4. Podľa informácií s ktorými disponujeme mala byť ešte nedávno v hre aj spoločná podpora pestovania pšenice a kukurice s tým, že každá z plodín by bola podporená sumou nepresahujúcou 26,82 eur na hektár. „Pšenicu pestuje takmer každý poľnohospodársky podnik na Slovensku. Najmä so začiatkom roka bolo zakolísanie cien v súvislosti s dovozmi z Ukrajiny výrazné. Uvedenú pomoc považujeme za dobrú a maximum, čo sa nám podarilo po rokovaniach s premiérom, ministrom financií a ministrom pôdohospodárstva dosiahnuť.
V ostatných dňoch vyšlo v médiách viacero článkov, ktoré upozorňujú na výrazné zisky pestovateľov obilnín v minulom roku. „Z bežných 20 až 30 miliónov eur ročne im vlani stúpol čistý zisk na 154 miliónov eur. V súčasnosti sú ceny pšenice na rozhodujúcej európskej burze v Paríži, ktorá ovplyvňuje náš trh, na úrovni 235 eur za tonu.
ZPO apeluje na štátne orgány, aby presadzovali, že poľnohospodárstvo na Slovensku bude podporované na úrovni vyspelých štátov EÚ (dofinancovanie) a zabezpečí otvorenú diskusiu k opatreniam, ktoré sú na Slovensku potrebné pre rozvoj poľnohospodárstva. Pre pestovateľov obilnín na Slovensku sú dôležité detaily opatrení, predovšetkým racionálny pohľad na striedanie plodín, spracovávanie bilancie živín, diverzifikáciu porastov, zaraďovanie neproduktívnych plôch a biopásov. Taktiež vnímajú ako dôležité vymieňať si skúsenosti a vzdelávať sa, napr. aj v spolupráci so susednými krajinami (Česká republika, Poľsko). Preto budú naďalej pripravovať zmysluplné aktivity pre svojich členov, resp.
RWA SLOVAKIA ako súčasť RWA koncernu zastupuje na slovenskom trhu mnohé špičkové odrody od renomovaných európskych i svetových šľachtiteľov. Čo sa týka ozimných obilnín, všetky odrody, ktoré zastupujeme na Slovensku, sú exkluzívne a právne chránené. Okrem osiva hybridnej raže, vyrábame osivá všetkých druhov obilnín zo slovenskej produkcie. Najdôležitejšími druhmi sú pšenica ozimná a jačmeň ozimný. Tu je náš sortiment naozaj široký a možno s istotou povedať, že máme „pre každého niečo“. V roku 2018 sme založili vlastnú značku združujúcu RWA osivá, ktorá nesie názov G-SEED. Tento názov je synonymom pre prémiové osivá a vybrané odrody, ktoré ponúkame pestovateľom a našim obchodným partnerom v rámci celej strednej a východnej Európy. Pod značkou G-SEED sa môžu uvádzať iba odrody poľných plodín, ktoré v predpredskúškach skupiny RWA vykonávaných v lokálnych podmienkach dosiahli najlepšie výsledky z hľadiska výšky úrod a ich stability.
Od 1.augusta 2019 spoločnosť RWA SLOVAKIA, spol. s r.o. Táto spolupráca nám umožní ešte intenzívnejšie sa integrovať v oblasti predaja osív, ale aj ich šľachtenia a výroby.Spoločnosť MAS Seeds v rámci svojho produktového portfólia kukurice, slnečnice (SU, CL, CLP, CL-HO), repky a zrnového ciroku umožní rozšíriť našu exkluzívnu ponuku o množstvo zaujímavých odrôd a hybridov.Medzi hybridy ktoré sa úspešne presadili u našich pestovateľov sú hybridy kukurice ako MAS16.B (FAO240) a MASTODON (FAO 270).Hybrid slnečnice MAS 920.CLP sa s úrodou nažiek 3,32 t/ha (priemer 4 lokalít) stal v roku 2022 víťazom poloprevádzkových pokusov SPZO. Široký je sortiment hybridov kukurice, ktorý zahŕňa okrem tradičných hybridov určených pre pestovanie na zrno a siláž aj hybridy na špeciálne využitie, tj.
Spolupracujeme s radom významných domácich pestovateľov pri výrobe osív v rámci celého Slovenska. RWA SLOVAKIA, spol. s r.o. Odrody, ktoré zastupujeme, máte možnosť vidieť a spoznať na dňoch poľa v poloprevádzkových pokusoch.
Jedným z rozhodujúcich agrotechnických úkonov, ktorý sa v značnej miere podieľa na úspešnom pestovaní pšenice, je správne vykonaná sejba. V súčasnosti sa na Slovensku pestujú viaceré druhy poľných plodín, ktoré poskytujú potravu a úkryt pre diviaky. Sú to najmä kukurica, slnečnica, repka či ciroky.
Populácia ľudí na Zemi rastie, a tým rastie aj dopyt po potravinách, predovšetkým bielkovinových zdrojoch. Pšenica sa používa pri výrobe asi 20 % potravín vo svete.
Extrémy počasia sa stávajú prirodzenou súčasťou poľnohospodárskej výroby. Ekologické poľnohospodárstvo vykazuje za posledné roky rastúci trend, kedy dopyt dlhodobo prevyšuje ponuku. Čoraz viac fariem už v tomto systéme hospodári alebo o tom uvažuje.
Vedci z Českej zemědělskej univerzity v Prahe (ČZU) prišli na spôsob, ako dosiahnuť dobré úrody pšenice ozimnej a súbežne dodržiavať obmedzenia v používaní hnojív prichádzajúce z Európskej únie.
Poľnohospodári musia obrábať polia a starať sa o hospodárske zvieratá za každých podmienok. Akú úrodu hlavných plodín môžu očakávať v tomto roku?
Úspešný pestovateľ hybridov kukurice na Slovensku
tags: #zmluvne #pestovanie #psenice