Divoké paradajky: Nenáročná a chutná alternatíva pre každú záhradu

Domestikácia divokej zeleniny sa takmer určite pričinila k úspechu ľudskej rasy. Pestovanie a selekcia väčších a praktickejších plodín viedla k zelenine, akú poznáme dnes. Dnes už vidíme množstvo záhradkárov, ktorí zeleninu nepestujú z ekonomických dôvodov, ale skôr pre radosť a čas strávený v prírode. Veľké množstvo dnešných moderných záhradkárov rieši problém s časom. Niekedy vám jednoducho nezvýši čas na vytrhávanie zálistkov rajčín a ich uväzovanie.

Prirodzene pochádzajúce z Peru, divoké formy paradajok sa od svojich moderných príbuzných značne líšia. Zásadným rozdielom je spôsob rastu, ktorý môžete využiť vo svoj prospech. Divoká paradajka rastie zjednodušene “nadivoko”, teda nie je potrebné ju tvarovať a obtrhávať. Postupom sezóny vytvorí hustý ker, ktorý neumožní rast buriny, čo je ďalšia výhoda.

Ako nevýhoda sa javí malá veľkosť plodov, ktoré vyzerajú ako menšie cherry paradajky. Na druhú stranu sú ale mimoriadne chutné, častokrát chutnejšie ako bežné odrody. Ak vás na začiatku sezóny chytila záhradkárska horúčka a sadili ste všetko, na čo vám oči padli, mohlo sa vám jednoducho stať, že v záhrade nezvýšilo miesto na niektorý druh zeleniny.

S rôznymi chorobami na pestovaných rastlinách sa už pravdepodobne stretol každý a dokážu znepríjemniť celú sezónu. Obávaná pleseň ničí celé úrody paradajok, hlavne ku koncu sezóny. V prípade, že sa radíte medzi záhradkárov, ktorí neradi používajú postreky, mohlo sa vám aj napriek prevencii stať, že celé rastliny uhynuli v priebehu pár týždňov. Ako príklad uvedieme opäť divoké rajčiny, ktoré sú často rezistentné voči plesňovým ochoreniam a ich spôsob rastu ich predurčuje k väčšej odolnosti.

Pôvod a charakteristika divokých paradajok

Len málokto tuší, že všetky paradajky, ktoré dnes bežne konzumujeme, majú svoj pôvod v divokých druhoch. Konkrétne ide o rastlinu známu ako Solanum pimpinellifolium, ktorá je považovaná za prapredka všetkých moderných odrôd. Tento nenápadný druh, niekedy označovaný aj zvláštnym názvom „pasák“, stojí na začiatku príbehu paradajok, ako ich poznáme dnes.

Kde rastú pôvodné divoké paradajky

Divoké paradajky dodnes rastú voľne v severnom Peru a južnom Ekvádore. Už v dávnych časoch ich konzumovali pôvodní obyvatelia Ameriky. Ich plody sú veľmi drobné - približne ako lúpaný hrášok - no rastlina je mimoriadne odolná. Dokáže prežiť v extrémnych podmienkach, či už ide o suché púštne oblasti, daždivé nížiny alebo chladnejšie horské regióny.

Vzhľad a rast

Divoké paradajky majú okrúhle červené alebo žlté plody s veľkosťou ríbezlí až čerešne. Rastliny zvyčajne dorastajú do výšky okolo 60 cm a do šírky asi 70 až 80 cm. Zaujímavosťou je, že im neprekáža ani previslý rast, takže sa hodia aj do závesných nádob. Ak im doprajete vhodné podmienky, vytvárajú husté strapce drobných plodov, ktoré pripomínajú ríbezle.

Rastliny rastú do šírky a veľa sa vetvia (jedna rastlina môže zabrať plochu až 4 m2), vzájomne sa prepletajú a nezriedka kedy vytvoria nepreniknuteľnú húšť. Nikdy ich však nezaštipujeme. Čím viac by sme ich zaštipovali, tým viac by sa rozrastali. Má to aj svoje výhody: húština si udrží dlhšie vlahu a vytesní burinu, ktorá tu neprerastie. Nevýhodou je, že paradajky môžu od spodnej časti plesnivieť. Kríky môžeme pestovať aj na opore (plody sa zberajú ľahšie a neplesnivejú).

Pestovanie divokých paradajok

Divoké paradajky sa pestujú takmer rovnako ako tie, na ktoré ste zvyknutí. Sú však odolnejšie, prinesú vám úrodu skôr a postačí im menej vašej starostlivosti. Semená divokých rajčiakov (Solanum pimpinellifolium) dostanete kúpiť ako iné osivá. Nájdete ich pod označením divé či divoké paradajky. Ide o odrody pochádzajúce z Ekvádoru.

Výsev a sadenie

Priesady je možné predpestovať rovnako ako u klasických paradajok. Semená vysievame v marci (v prvej polovici), do zmesi zeminy s kompostom (1:1). Na vyklíčenie vyžadujú teplotu 28 až 30 °C. Predpestované sadeničky vysadíme von po posledných jarných mrazoch. Stanovište im vyberieme slnečné a dbáme na to, aby sme rastlinám ponechali dostatočný priestor. Von ich môžete presadiť okolo polovice mája, prípadne už v apríli, ak ich ochránite netkanou textíliou.

Nároky na pestovanie

Divoké paradajky zvládajú rôzne podmienky, no najlepšie sa im darí na slnečnom a teplom mieste, chránenom pred vetrom. Môžete ich pestovať v črepníkoch, kvetináčoch, textilných vreciach či priamo v záhone. Dôležité je, aby mali dobre priepustnú pôdu bohatú na humus. Pravidelné zalievanie podporí ich rast a bohaté plodenie, no pôda by nemala byť premokrená - radšej zalievajte menej, ale častejšie.

V čase rastu im môžete dopriať prírodné hnojivá - výluh zo žihľavy alebo kompostový čaj, ktoré im dodajú potrebné živiny. Keďže ide o silne rastúce rastliny, vďačne využijú každý kúsok priestoru, a tak ich môžete nechať ťahať sa aj cez zábradlie alebo popri stene. Pri svojom bujnom raste potrebujú veľa živín - dobre ich možno pestovať v druhej trati, avšak pozor - čím viac vyhnojená pôda, tým menej plodia a rastú skôr listy.

Výhodou divokých paradajok je nenáročnosť ich pestovania. Sú odolnejšie voči plesniam a iným chorobám s ktorými sa kultivované formy paradajok nevedia sami vysporiadať. Bujný rast ich ochráni aj pred masívnymi nájazdami divokých slizniakov ktoré rýchlo rastúce výhony jednoducho nestíhajú konzumovať takým tempom aby to rastline priveľmi uškodilo.

Menej skúseností s pestovaním vyžadujú hneď od začiatku-od priesad. Aj zo slabých, vytiahnutých jedincov ktoré nevyrastali v ideálnych svetelných podmienkach dokážu po vysadení do záhrady narásť niekoľkometrové rastliny. Po vysadení už končí potreba akejkoľvek špeciálnej starostlivosti. Prežijú v bežnej záhradnej pôde, nevyžadujú tvarovanie ani vylamovanie výhonkov, zaobídu sa aj bez opory. Jediné čo budú potrebovať je dostatok svetla a vlahy.

Výhody a využitie divokých paradajok

Divoké paradajky sú odolné voči chorobám plodovej zeleniny a zachovávajú si pôvodný vzhľad aj chuť. Kým pri bežných rajčinách pleseň postupuje rýchlo od spodných listov k horným, bujný rast divokých rajčín často predbehne postup plesne. Viackrát sme sa už stretli so skúsenosťami záhradkárov, ktorí tvrdili, že to boli práve divoké paradajky, ktoré ostali v záhrade ako posledné.

Malé žltooranžové plody v malých strapčekoch len málokto v našej záhrade spozná. No každého udivuje ozrutnosť, do akej nám tu rastú. Plody zrejú od začiatku augusta a žať môžeme až do prvých mrazov. Z jednej rastliny zožneme ročne stovky sladkých plodov. Zrelé plody sa dajú zberať postupne a rastlina plodí dlhý čas, čo predlžuje sezónu zberu.

Chuť a nutričné vlastnosti

Divoké paradajky obsahujú vyšší podiel cukru, čo im dodáva výraznú, sladkú a typickú paradajkovú chuť. Vďaka ich sladkej chuti môžu slúžiť ako zdravá náhrada sladkostí pre deti aj dospelých. Pravidelná konzumácia týchto malých paradajok tak prospieva nielen chuti, ale aj celkovému zdraviu.

Divoké paradajky obsahujú lykopén. Tento karotenoid má silné antioxidačné účinky a pôsobí proti vzniku rakoviny. Má výrazné preventívne pôsobenie napríklad proti rakovine prostaty. Okrem lykopénu obsahujú divoké paradajky aj množstvo ďalších zdraviu prospešných látok, ako sú vitamíny A, C, K a skupiny B, ako aj minerály ako draslík, horčík a železo. Tieto látky podporujú imunitu, zdravie pokožky, srdca a správnu funkciu nervového systému. Vďaka vysokému obsahu vitamínu C prispievajú k vstrebávaniu železa a znižovaniu únavy. Divoké paradajky sú zároveň výborným zdrojom vlákniny, ktorá podporuje zdravé trávenie a črevnú peristaltiku.

Využitie v kuchyni

Paradajky sú najlepšie čerstvé, skvele chutia aj v miešaných šalátoch ochutených bazalkou. Môžeme ich aj sušiť či konzervovať. Divoké paradajky majú výraznú paradajkovú chuť, preto sú prioritne určené na priamu konzumáciu, nehovoriac o tom, ako potešíte vaše ratolesti, ak im z týchto milých guličiek pripravíte veselý tanier. Vhodné sú ale aj na sušenie, čo vám ušetrí veľa času aj práce, nakoľko ich nemusíte krájať, len vložiť celé do sušičky. Takto vám poslúžia počas celej zimy, napríklad s cestovinami.

V kuchyni ich využijete v studenej aj teplej podobe - do šalátov, omáčok, cestovín, ale aj ako základ do domácich kečupov či pečených jedál. Skvele sa hodia aj na ozdobu obložených mís alebo ako malá chuťovka k syrom a vínu.

Porovnanie s tradičnými paradajkami

Moderné druhy síce chutia dobre, no stratili časť prirodzenej odolnosti - sú citlivejšie na choroby aj škodcov. Vďaka tomu sa budete môcť z úrody tešiť dlhšie. Výhodou je aj ich odolnosť voči popraskaniu. Maličké paradajky, ale o to chutnejšie.

Nevýhodou divokých paradajok sú ich nároky na priestor. Jedna rastlina dokáže bez problémov narásť viac než meter do výšky aj do šírky. Keďže sa jedná o hustý ker, oberanie plodov je náročnejšie. Plody sú pomerne malé ale ich veľkosť je bohato kompenzovaná množstvom plodov.

tags: #ako #pestovanie #divej #paradajky

Populárne príspevky:

• O rozmnožovaní a dýchaní rastlín
• Význam viery v živote kresťana
• Viac o kráse ibišteka
• Pleťové sérum s čiernou orchideou
• Kompletný sprievodca pre živý plot