Ako rastie kvet
Jar je tu a naše kroky čoraz častejšie povedú na prechádzky do prírody. Poznáte jarné kvety? Pre rýchle tempo, ktorým dnes žijeme, nám občas unikajú krásne a jednoduché veci. Kým kedysi sme bez zaváhania vedeli pomenovať kvetiny, stromy, ich plody, vtáky a zvieratá, zrazu nám to robí problém. Hlavy máme plné iných starostí a tak sa občas stane, že pri zvedavej detskej otázke: "Čo je toto?" zostaneme len nemo stáť, lebo si nevieme spomenúť...
Prvé jarné kvety
Prvý jarný kvet, ktorý nájdeme v lesoch, na lúkach, ale aj v záhradkách. Kvitne od februára do apríla. Plodom je tobolka. Snežienka je jedovatá, obsahuje alkaloidy, najnebezpečnejšia je cibuľka.
Tento drobný voňavý kvietok, ktorý kvitne od konca marca do mája, pozná snáď každý. Existuje veľa druhov fialiek - voňavá, záhradná, poľná, trojfarebná a podobne. Nájdeme ich v svetlých lesoch, pri vode, na lúkach aj na medziach. Tie, ktoré rastú v tieni, sú obvykle tmavšie. Najčastejšie sú ich kvety fialové, no občas sa objaví biela, modrá aj ružová fialka.
Bledule sa objavia hneď, ako sa roztopí sneh. Najčastejšie ich nájdeme od marca do mája. Bleduľa je odolná voči chladu a rada rastie na vlhkých a podmočených miestach, napríklad okolo vodných plôch, v lužných lesoch, pod stromami.
Krókus vyzerá ako malý kosatec a nájdeme ho v záhradkách. Najčastejšie vykvitá v marci a v apríli. Najtypickejším je bledofialový krókus, ale kvitne aj inými farbami. Príjemne medovo voní. Rastie na trávnatých medziach, lúkach aj cestách. Má rada vlhko.
Kvitne od skorej jari až do jesene. Má drobné veselé kvietky a patrí medzi liečivé rastliny. Sedmokráska je osvedčeným prostriedkom proti kašľu, má tiež proti zápalové a hojiví účinky.
Tak túto rastlinu asi poznáme všetci. Deti ju milujú. Na jar má zlatožltú hlavičku, z ktorej si dievčatá pletú venčeky, po odkvitnutí sa premení na bielu páperovú gulôčku, z ktorej fúkame „padáčiky“. Vysoká dutá stonka roní mliečnu šťavu, ktorá sa nachádza vo všetkých orgánoch rastliny. Nájdeme ju od apríla až do septembra. Celá rastlina je jedlá. Púpava je liečivá, zbierajú sa všetky jej časti. Vyrába sa z nej med. Gurmáni si pochutia na púpavovom šaláte či čaji.
Túto žltú kvetinu, ktorú už skoro zjari nájdeme pri cestách, na okraji lesov, na lúkach, pri cestách, sídliskách aj na rumoviskách, môžete poznať aj ako babušku alebo matkino líčko. Podbeľ liečivý je drobná, trváca bylina a ako už názov napovedá, má liečivé účinky.
Prvosienka alebo ľudovo rukavička kvitne v mesiacoch marec až máj. Kvety má žlto alebo žlto-zelené. Nájdeme ju na lúkach, dubových a bukových hájoch, pasienkoch a vo svetlejších listnatých lesoch. Tiež patrí k liečivým rastlinám. Obsahuje saponíny, flavonoidy, vitamín C, silicu, kyselinu askorbovú a kremičitú.
Pochádza z Číny a pestujeme ju v záhradkách. Obľúbený jarný kvet sa zdobí na jar mnohé záhradky a je typickou veľkonočnou kvetinou. Dorastá do výšky 8 až 60 cm. Poznáme viacero odrôd. Rovnako ako anrcis patrí k najobľúbenejším jarným kvetinám našich záhradiek. Tulipány sa pýšia nádhernými kalichmi rôznych farieb a veľkostí. Sú vysoké od 10 do 70 centimetrov.
Kvety vo vysokohorskom prostredí
Vo vysokohorskom prostredí Vysokých, Západných a Belianskych Tatier žijú rastliny v extrémnych podmienkach, musia odolávať vetru, mrazu, suchu v zamrznutej pôde, horúcemu letnému slnku. Tomu všetkému sa museli v priebehu vývoja prispôsobiť - niektoré rozkvitajú už pod snehom, iné tvarom a pokrytím listov zabraňujú vyparovaniu vody, ďalšie majú odolné vankúšikové tvary, prispôsobené korene a pod. Napriek náročným podmienkam, alebo práve vďaka nim sú nezvyčajne krásne. Kvety majú žiarivé a výrazné farby pretože tvorba farbiva je podporovaná nižšou teplotou, intenzitu farieb podporuje ultrafialové žiarenie.
Horec jarný je chránený a kriticky ohrozený druh. Často vykvitne znova aj na jeseň. Podobne ako všetky horce, obsahuje trpké silice. Hrachor jarný.
Čo sa týka kvetov, mám v Tatrách obľúbené jedno čarovné miesto, ktoré som si len tak pre seba nazval „rajská záhrada“. Väčšina kvetov zobrazených v tomto článku je práve odtiaľto. Toto miesto sa nachádza na rozhraní Belianskych a Vysokých Tatier, v okolí Širokého a Kopského sedla, v záveroch dolín Monkova, Predné a Zadné Meďodoly. Ak by ste sa tam chceli pozrieť, najlepšie je túru začať v rázovitej obci Ždiar. Červená značka nás vyvedie hore Monkovou dolinou do Širokého sedla uprostred Belianskych Tatier. Ďalej po červenej, traverzom popod kopec Hlúpy sa dostaneme do Kopského sedla, ktoré tvorí hranicu medzi Vysokými a Belianskymi Tatrami. Z Kopského sedla sa nám ponúka viacero možností ako pokračovať ďalej. Jedna je na západ - cez Zadné Meďodoly do Tatranskej Javoriny. Druhá na východ k Veľkému Bielemu plesu, odkiaľ sa môžeme vydať buď po zelenej značke ku chate Plesnivec a do Tatranskej Kotliny, alebo po modrej značke do Tatranských Matliarov. Tiež je možnosť pokračovať po červenej na Chatu pri Zelenom plese, odkiaľ sa nám ponúka znovu viac možností ako ísť ďalej.
Atmosféra uprostred Belianskych Tatier - pohľad z Vyšného Kopského sedla na nižšie položené Široké sedlo a nad ním Ždiarsku vidlu.
Poniklec biely je chránená rastlina, svoje kvety otvára iba za slnečného počasia. Soldanelka karpatská je ohrozený a chránený druh. Vyskytuje sa iba v oblasti Západných Karpát, patrí medzi západokarpatské endemity. Tučnica alpínska je ohrozená a chránená rastlina. Dryádka osemlupienková je vždyzelený kríček, ktorý tvorí vankúšovité trsy veľké až niekoľko metrov štvorcových. Ako ochranu pred mrazom a vyparovaním má kožovité listy, ktoré sú zo spodnej strany plstnaté. Veternica narcisokvetá patrí medzi chránené druhy. Nezábudka a Bôľhoj sú rastliny, ktoré sa vyskytujú aj v nižších polohách. Silenka bezbyľová vytvára vankúšovité porasty, čím sa chráni pred silným vetrom a teplotným výkyvom. Je to prastará horká rastlina, ktorá sa k nám rozšírila v dobe ľadovej. Páperník pošvatý patrí tiež ku glaciálnym reliktom. Rastie na rašeliniskách a mokrinách, tu ho vidíme na brehu Trojrohého plesa. Mokrade okolo Trojrohého plesa sú vhodným biotopom pre páperníky. Zo všetkých 12 druhov žltohlavov je Žltohlav európsky jediný, ktorý sa vyskytuje na území Európy. Rastie na vlhkých horských lúkach, na brehoch potokov a plies. Patrí medzi ohrozené a chránené rastliny. Príbuzná Kuklica plazivá vedie zo stredu ružice až 1 meter dlhé plazivé výbežky, k ktorých vyrastajú bohaté kvety. Je chránená. Všivec Oederov je vzácny a chránený druh. K najznámejším horcom patrí Horec bodkovaný, ktorý tiež nesie názov podľa svojich typických znakov - bodiek na vnútornej strane kvetu. Jeho liečivé účinky sú známe - extrakt z koreňa sa využíva ako súčasť liečivých čajov a žalúdočných likérov. Kyprina úzkolísta (Vŕbovka úzkolistá) - pri rozkvitaní sa kvety postupne otvárajú zdola nahor. Súvislé porasty pokrývajú rúbaniská a stráne, tiež v Monkovej doline na obrázku. Je liečivá, pôsobí upokojujúco na nervovú sústavu. Ďalší obrázok z Monkovej doliny. Hadovník väčší má až 1 meter dlhú byľ ukončenú bohatým súkvetím. Zvonček tatranský je západokarpatský endemit. Na obrázku sú roztancované kvety zvončekovitého tvaru, ktoré vyzváňajú v Širokom sedle v Belianskych Tatrách. Stračonôžka tatranská je ohrozený, chránený druh. Je jedovatá. Je starým západokarpatským endemitom z obdobia treťohôr (paleoendemit). Chránený Kamzičník rakúsky má vysoký vzrast, až do 150 cm. V pozadí vidíme na poľskú stranu vybiehajúci bočný hrebeň, ktorý sa na hlavný hreneň Tatier napája na vrchu Svinica. Kamzičník chlpatý tiež patrí medzi chránené druhy. Lomikameň machovitý patrí medzi ohrozené druhy. Chránený a ohrozený druh Klinček pyšný zdobí svojimi krásnymi tvarmi vysokohorské lúky v stupni kosodreviny. Astra horská je chránený a ohrozený druh.
Vývin rastlín
Vývin rastlín je zložitý proces v ktorom sa z jednej bunky vytvára celé telo rastliny. Rozoznávame dve fázy vývinu. Vegetatívna fáza znamená vytvorenie koreňov, stonky a listov. Generatívna fáza zahrňuje kvitnutie a tvorbu plodov, čiže pohlavné rozmnožovanie rastlín.
Rastliny, ako aj ostatné mnohobunkové organizmy vznikajú z jednej oplodnenej vajcovej bunky, ktorú nazývame „zygota“ (samčie pohlavné bunky nazývame peľ). Po rozdelení zygoty sa niektoré bunky špecializujú, iné ostávajú naďalej deliacimi sa bunkami. Zhluk takýchto buniek nazývame meristémom. Meristém ostáva stále zachovaný na vrchole koreňov a stoniek, preto môžu rastliny rásť počas celého svojho života. Listy a kvety majú na rozdiel od koreňov a stoniek rast determinovaný - teda po dosiahnutí určitej veľkosti prestávajú rásť. Tieto orgány potom postupne vstupujú do senescencie, odmumierajú a opadajú (napr. Porovnanie rastu normálnej rastliny (vľavo) a mutanta s poruchou fungovania auxínov (Gray WM (2004) Hormonal Regulation of Plant Growth and Development.
Bunky, ktoré vznikajú delením meristému postupujú do fázy objemového rastu. Bunky naberajú vodu, čím sa zvyšuje ich osmotický tlak. Keďže rastlinné bunky sú obklopené pevnými bunkovými stenami, musí dôjsť počas objemového rastu k ich rozvoľňovaniu. To prebieha tak, že vplyvom zvýšenej kyslosti prostredia sa väzby medzi jednotlivými vrstvami celulózy uvoľnia a posunú sa v horizontálnom smere. Bezprostredne po predlžovaní dochádza k diferenciácii, k ktorom bunky nadobúdajú svoju budúcu funkciu. Väčšina buniek napriek svojim odlišným funkciám má trvalo zachovanú celú genetickú informáciu. V umelých podmienkach možno teda z každej rastlinnej bunky regenerovať celú rastlinu. Túto vlastnosť buniek nazývame totipotencia. Rast rastlín je regulovaný hormónmi rastlín, napr. auxínmi, giberelínmi a cytokinínmi. Preto sú tieto hormóny niekedy nazývané aj rastovými látkami.
Biológia pre GCSE - Rastlinné hormóny - Tropizmus a auxíny
Stromy s jedlými plodmi a ich kvety
Jarabina oskorušová, známa aj ako oskoruša domáca alebo jednoducho oskoruša, patrí medzi vzácne listnaté stromy s jedlými plodmi. Na našom území sa vyskytuje v teplejších oblastiach, kde sa dožíva aj 600 rokov. Oskoruša domáca (Sorbus domestica) je pomerne vzácny strom z čeľade ružovitých. Tento opadavý strom dorastá do výšky 10-20 metrov a je charakteristický svojou široko kužeľovitou korunou, ktorá môže dosahovať priemer až 10 metrov. Kmeň je pokrytý šedohnedou kôrou s pozdĺžnymi prasklinami. Listy oskoruše sú jednoduché, vajcovité a majú pílovitý okraj. Jarabina oskorušová rastie predovšetkým v teplých a suchých oblastiach strednej a južnej Európy. Na Slovensku je tento druh vzácny a pamätné stromy sú chránené.
Pod názvom "oskoruša" teda nájdeme rastlinu - jarabinu oskorušovú (Sorbus domestica), ktorú sme si bližšie popísali v predchádzajúcom odseku. Plodom jarabiny oskorušovej sú guľovité, hruškovité či vajcovité malvice zvané oskoruše, ktoré majú tmavo hnedú farbu s bodkovaným povrchom. Tieto plody sú jedlé a obsahujú veľké množstvo vitamínov, najmä vitamín C. Oskoruša začne plodiť medzi 10 až 20 rokom svojho života. Plody zrejú a opadávajú väčšinou od augusta do novembra. Úroda ovocia sa líši, u dospelého stromu môže dosahovať od 300 do 1200 kg. Avšak úroda nie je každoročná a niekedy sa môže stať, že strom neprodukuje žiadne ovocie. Na Slovensku vážia plody oskoruší z otvorených krajín 10 až 30 g a majú priemer 2,5 až 4 cm. Plody lesných stromov bývajú menšie - len asi 4-15 g. Vlastné plody tohto zaujímavého a netradičného ovocia môžete zberať aj vo svojej záhrade. Kvety sú drobné, biele alebo svetlo ružovej farby, zoskupené v chocholíkoch. Oskoruša kvitne v máji a júni a jej kvety poskytujú potravu pre mnoho druhov hmyzu. Strom kvitne asi len 14 dní, potom sa na miestach kvetov začnú objavovať drobné, nezrelé plody. Je to jednodomá drevina schopná samoopelenia. Z plodov sa najčastejšie pripravujú rôzne zaváraniny ako sú marmelády, džemy a kompóty, ale aj sirupy, mušty a šťavy. Dajú sa tiež sušiť a skvele chutia aj surové. Drevo oskoruší je tvrdé, pevné, ťažké a veľmi kvalitné. Na navodenie vhodných podmienok na rast stromu je ideálna hlinitopiesočnatá, priepustná a mierne vlhká pôda s neutrálnym až mierne kyslým pH. Pestuje sa ako solitéra, v blízkosti iných stromov či kríkov, vo voľnej prírode niekedy rastie aj na okrajoch listnatých lesov.
Lieska obyčajná (Corylus avellana) je opadavý ker alebo malý strom, ktorý sa vyskytuje predovšetkým v Európe a západnej Ázii. Liesky sú známe svojimi jedlými plodmi - lieskovými orieškami, ktoré sú obľúbenou potravou ľudí i zvierat. Ker má pomerne široké využitie, či už ako úžitková a okrasná drevina, zdroj dreva na remeselné účely alebo ako súčasť živých plotov. Pestovanie liesky nie je nijako náročné. Stanovište by malo byť slnečné až polotienisté. Liesky preferujú hlinitú a dobre priepustnú pôdu. Príliš vlhký až podmáčaný substrát im nesvedčí. Čo sa týka pH, poradí si s kyslými, neutrálnymi aj zásaditými pôdami. Pri výsadbe je dobré myslieť na to, že u niektorých druhov sa orechov dočkáme iba v prípade opeľovania. Na to potrebujeme ideálne dva exempláre na jednom pozemku. Skvelým opeľovačom je napríklad odroda Webbova. Tento rod obsahuje približne dvadsať jednotlivých druhov, ktoré sa vyskytujú predovšetkým v miernom až subtropickom pásme. Na našom území nájdeme hlavne najznámejšiu, voľne rastúcu liesku obyčajnú. V záhradách požadujeme od týchto kríkov obvykle dve vlastnosti - dostatok kvalitných plodov a estetický vzhľad. Ker tejto odrody je často veľmi rozvetvený, vďaka čomu získame bohatý zber veľkých a chutných plodov. Potrebuje dostatok priestoru, rastie do výšky asi 4 metre, na šírku potom zaberie približne dva až tri metre. Je plne mrazuvzdorná a odolná voči väčšine chorôb. Kultivar sa dorastá do pomerne veľkých rozmerov, a tak sa hodí skôr do väčších záhrad, parkov či iných priestranstiev. Plody sú stredne veľké až veľké, kvalitné a chuťou mierne sladkasté. Používa sa na opeľovanie iných odrôd. Patrí medzi samoopelivé liesky. Červenolistá odroda liesky, ktorá sa využíva aj ako okrasná. Úroda býva bohatá, ker plodí stredne veľké orechy. Od ostatných odrôd sa Contorta líši skrútenými vetvičkami, ktoré pripomínajú vetvy krútené vŕby. V čase kvetu sa na kríku objavujú žlté, veľké jahňady. Inšpirujte sa sortimentom a vyberte si sadenice liesky do vašej záhrady. Výsadba liesky do záhrady nemá iba úžitkový, ale aj estetický prínos. Niektoré odrody sa hodia skôr do veľkých záhrad ako solitéry, iné sa uplatnia aj na menšom priestore alebo v živých plotoch. Výsadba by mala prebehnúť na jar alebo na jeseň, pričom je potrebné zaistiť dostatočný priestor medzi jednotlivými kríkmi pre ich rast a údržbu. Jednotlivé kríky vysádzame asi tri až štyri metre od seba. Liesky sú atraktívne pre mnoho druhov vtákov a hmyzu, čo prispieva k rozmanitosti a udržateľnosti záhrady. Do plotu volíme rýchlo rastúce, mrazuvzdorné a ľahko tvarovateľné odrody. Ani tak nie je nutné plot strihať niekoľkokrát ročne, ako je to pri iných druhoch. Kríky nevyžadujú použitie chemických prostriedkov na ochranu proti škodcom a chorobám, čo prispieva k udržateľnosti životného prostredia. Prerezávanie liesky je dôležitým úkonom, ktorý pomáha udržovať strom zdravý a plodný. Najlepšie obdobie je koniec zimy alebo začiatok jari, keď strom ešte nie je v plnej miere vegetácie a je jednoduchšie identifikovať mŕtve alebo poškodené vetvy. Začnite tým, že si prezriete korunu stromu a vyčleníte všetky suché, lámavé alebo choré vetvy. Tieto vetvy odstraňujeme čo najbližšie ku kmeňu, ale s opatrnosťou, aby nedošlo k poškodeniu zdravého dreva. Ďalej sa zamerajte na odstránenie prekrývajúcich sa alebo konkurenčných vetiev, ktoré môžu brániť rastu ostatných vetiev alebo spôsobovať trenie a následné poškodenie kôry. Po dokončení prerezávania je vhodné ošetriť rezy špeciálnym stromovým balzamom, ktorý pomáha zabraňovať infekciám a podporuje hojenie rany.
Judášovec (Cercis), je nenáročná drevina atraktívna nielen pre svoje farebné a početné kvety, ale aj zaujímavé listy. Patrí do čeľade bôbovitých, čo poznáme okrem iného podľa typickej stavby kvetu. Ide o opadavé kríky alebo stromy, ktoré pochádzajú pravdepodobne z oblastí Číny, kde sa dodnes vyskytuje päť endemických druhov. Vďaka svojmu atraktívnemu vzhľadu a nenáročnosti je judášovec ideálnou voľbou pre rôzne záhradné kompozície. Môže byť pestovaný ako solitéra, v skupinách s inými kríkmi alebo ako súčasť kvitnúcich živých plotov. Práve pre tie sa kríky najčastejšie pestujú. Majú obvykle sýto ružovú, fialovú či purpurovú farbu, u niektorých odrôd (napríklad Album) sa stretneme dokonca s bielou. Zaujímavosťou je, že kvety nemajú žiadne stopky, vyrastajú v trsoch priamo z konárov či kôry. (Cercis chinensis) je opadavý ker alebo malý strom pôvodom z Ázie. Čínsky judášovec je ideálnou rastlinou do okrasných záhrad. Pestuje sa hlavne ako solitéra, prípadne v skupinách s inými kríkmi či kvetmi. Má zelené, srdcovité listy, ktoré na jeseň získavajú zaujímavú žltú farbu. Na trhu nájdeme mnoho zaujímavých odrôd. Kvety rastú priamo z kmeňa a vetiev, majú ružovú až fialovú farbu a rovnako ako u ostatných druhov, aj tu sa objavujú ešte pred vyrašením listov. (Cercis canadensis) je opadavý ker alebo strom, ktorý pochádza z východných oblastí Severnej Ameriky. Kvety sú ružové až purpurové a na jar pokrývajú väčšinu vetiev. Krík dorastá do výšky asi piatich metrov, rastie skôr priemernou rýchlosťou. Chcete si užiť kvetmi zasypané judášovce aj vo svojej záhrade? Najlepšie rastie na slnečných až polotienistých miestach, ale znesie aj tieň. Čo sa týka pôdy, judášovec preferuje priepustnú, humóznu a mierne vlhkú pôdu. Všeobecne platí, že judášovec kanadský je oveľa odolnejší, poradí si s tieňom aj horšou pôdou. Judášovce môžete vysadiť na jar alebo na jeseň. Pred výsadbou je vhodné pripraviť pôdu tak, že do nej pridáte kompost. Výsadbu vykonávajte tak, aby koreňový krčok bol približne 5 cm pod úrovňou terénu. Judášovec je nenáročný na starostlivosť. Jeho hlavnou požiadavkou je pravidelná zálievka, najmä v období sucha. Kríky môžete raz ročne (obvykle skoro na jar) prerezať, aby si udržali svoj kompaktný tvar. Nie je to ale nutné, niektorí záhradkári judášovce neprerezávajú vôbec, iba raz za čas odstránia staré, choré a nekvitnúce vetvy, prípadne vykonajú výchovný rez.
Popínavé rastliny a ich kvety
Brečtany (Hedera) sú vždyzelené popínavé rastliny. Ak sa plazí po zemi, ich výška nepresahuje 20 centimetrov, dĺžka je však aj niekoľko metrov. Brečtan má dva typy listov. Jedny sú laločnaté a slúžia na upínanie na povrchy, druhé sú srdcovité a majú voľný prístup k slnku. Kvety brečtanu sú drobné, majú zelenožltú farbu a produkujú veľké množstvo nektáru, ktorý láka opeľovače. Stanovište - preferuje rozptýlené svetlo až tieň a nižšie teploty. Nároky na pestovanie - jedná sa o veľmi nenáročnú a odolnú rastlinu. Zálievka - počas vegetačnej doby doprajeme brečtanu miernu zálievku, v zime ju ešte obmedzíme. Udáva sa, že jednotlivých druhov je 12 až 15. Nové druhy totiž s najväčšou pravdepodobnosťou vznikali alopatricky (z pôvodných druhov). Ako prvý bol popísaný brečtan popínavý, ktorý je u nás najbežnejší - niektoré druhy tak môžu byť skôr jeho krížencom. Ďalej sa potom môžeme stretnúť s rôznymi šľachtenými odrodami, ktoré sa od seba líšia napríklad veľkosťou či farbou listov. Hľadáte sadenice brečtanu do svojej záhrady? Brečtany vysádzame na jar a na jeseň. Ďalej postupujeme klasicky - pripravíme si dostatočne veľkú jamu, ktorú ideálne vysypeme rašelinou zmiešanou s hnojivom. Výsadbu brečtanu v malej záhrade si ale treba dobre premyslieť. Ak váš pozemok lemuje pletivový plot, ktorý neposkytuje príliš súkromie, môže byť pomerne lacným variantom výsadba brečtanu. Ten rastie pomerne rýchlo a pokiaľ zvolíme dostatočný počet sadeníc, bude plot počas jednej sezóny pokrytý zeleným „kobercom“ z listov. Pri výsadbe postupujeme podľa vyššie uvedených informácií. Keď sa stonky začnú vyťahovať a hľadať oporu, smerujte ich na plot. Okrem plotu je medzi záhradkármi obľúbenou oporou pre brečtan aj fasáda domu, chaty alebo napríklad garáže. Hoci by sa mohlo zdať, že ide o ideálne riešenie, ako zakryť rozpadajúcu sa omietku staršieho domu, opak je pravdou. Aby sme mohli nechať rastlinu voľne stúpať po fasáde, musí byť omietka úplne neporušená, bez prasklín, odkrytých tehál a podobne. Ďalšou nevýhodou brečtanu na fasáde domu je pomerne veľké množstvo obťažujúceho hmyzu v okolí otvorených okien. Mnohí sú toho názoru, že brečtan na stromoch je parazit, ktorý strom vyciciava. Nie je to však pravda. Je to klasická zelená liana, ktorá len kmeň využíva na šplhanie. Rez brečtanu vykonávame na jar. Pri zmladzovacom reze skracujeme všetky výhony na jeden meter nad povrch pôdy. Následne dochádza k rýchlemu rastu. V posledných rokoch sa stal brečtan veľmi obľúbenou súčasťou okrasných kvetináčov. Najlepšie sa hodí k previsnutým rastlinám, medzi ktorých kvety sa rád prepletá. Pri výsadbe je dôležité starostlivo vyberať rastliny, ktoré do jedného kvetináča s brečtanom vysadíme. Mali by to byť druhy, ktoré tiež preferujú skôr polotieň, kyslé pH pôdy a miernu zálievku. Pestovanie brečtanu v byte vyžaduje podobné pravidlá ako vonku - do kvetináča dáme rašelinový substrát, zálievka je skôr mierna, stanovište s dostatkom rozptýleného svetla. Brečtan je taká rastlina "dvoch tvárí" - hovorí sa o ňom totiž, že je liečivý aj jedovatý. Výťažky z tejto rastliny totiž môžeme nájsť dokonca v sirupoch proti kašľu, ale z toxikologického hľadiska sa jedná o jedovatú rastlinu, kedy pri neodbornom zaobchádzaní môžu uškodiť všetky jej časti. Vyššie množstvo toxických látok je koncentrované v plodoch. Šťava z listov a stoniek zase môže spôsobovať kožné alergické reakcie.
Pandorea jasminoides V našich končinách je táto rastlina neznáma, no našej pozornosti by určite ujsť nemala. Pochádza z Austrálie, takže potrebuje slnečné stanovište, ale znesie aj polotieň. Pôdu si vyžaduje priepustnú a výživnú. Vyžaduje si vlhkú zem, ale nie premokrenú. Živiny je dodajte vždy na jar a na zimu jej chráňte korene nástielkou. Pandorea kvitne bielymi kvetmi s jemným ružovým odtieňom. Vyžaduje si oporu.
Povoja (Calystegia hederacea) Je popínavý druh s rýchlym rastom, ktorý sa k nám dostal z Japonska. V našich podmienkach kvitne od mája do septembra veľkými ružovými kvetmi, ktoré pripomínajú ružu z diaľky trochu rododendron. Dosahuje výšku asi 3 m. Aby sa mu darilo vysaďte ju na teplé a slnečné miesto. Potrebuje vlhkú a humóznu pôdu.
Hortenzia popínavá (Hydrangea petiolaris) Táto popínavá sesternica známejších hortenzií kvitne počas leta súkvetiami malých kvetov. O oporu sa prichytáva bez toho, aby potrebovala oporu. V našich podmienkach je úplne mrazuvzdorná. Rovnako ako jej príbuzné potrebuje mierne kyslú pôdu, čo vyrieši substrát pre kyslomilné rastliny, ktorý do pôdy nasypte pri výsadbe. Nezabudnite na dostatok vlahy. Na výsadbu si zvoľte slnečné prípadne polotienisté stanovište.
Ruža Nemôžeme zabudnúť na kráľovnú kvetov, ktorá zahalí každú záhradu do omamnej vône. Vysádzajte ju do blízkosti pergoly alebo altánku. Bude potrebovať vašu pomoc s prichytením, kým sa sama začne o ňu ovíjať. Vysaďte ju na slnečné miesto s výživnou pôdou. Na vyhnojenie pôdy použite organické alebo minerálne hnojivo. Nezabúdajte ani na pravidelný rez, ktorý má zmysel hlavne na jar.
Jazmín nahý (Jasminum nudiflorum) Už podľa názvu druhu každý vie, že sa jedná o voňavý popínavý okrasný ker. Jeho nádherne voňajúce kvety sa na ňom objavujú počas celého leta. Na jeseň sa menia na dekoratívne plody. Tento mrazuvzdorný ker najlepšie prosperuje na slnečnom stanovišti vo výživnej priepustnej pôde. Aby naplno vynikla jeho krása postavte mu oporu v tvare oblúka. Môže rásť aj voľne, v takom prípade však potrebuje podstatne viac priestoru, a to až 2,5 m do šírky.
Kennedia nigracans Názvom pripomína meno jedného z prezidentov USA, je to však atraktívna Austrálčanka s nevšednými kvetmi čierno žltej farby. Pestovať ju môžete na opore, ale môžete jej dať aj voľnosť. V takom prípade sa, ale rozrastie do šírky až 5-6 m. Mrazy v našich podmienkach toleruje, no úplne mrazuvzdorná nie je. Darí sa jej najmä v priepustnej výživnej pôde. Najlepšie sa cíti na slnku, ale zvládne aj pobyt v miernom polotieni.
Jazmín sambakový (Jasminum sambac) Tento vždyzelený ker sa bez opory rozrastá ďaleko do svojho okolia, na opore vytvára atraktívne steny. Kvetmi s intenzívnou vôňou poteší od jari do neskorej jesene. V Číne sa sušené kvety tohto druhu jazmínu používajú na prípravu čaju. Poznáte známe kvetinové náhrdelníky, ktorými sa zdobia ženy na Hawaji? Sú vyrobené práve z kvetov jazmínu sambakového. Na starostlivosť jazmín náročný nie je, vyžaduje si slnečné a teplé miesto. Je citlivý na premokrenie. Počas leta mu treba venovať pozornosť a každý týždeň ho prihnojiť. V zime ocení prihnojenie tiež, ale postačí na to myslieť raz za dva týždne.
Trúbkovec koreňujúci (Campsis radicans) Často sa s ním stretávame na vidieku. Táto atraktívna opadavá liana zamaskuje nevzhľadnú stenu, vyšplhá sa aj po stĺpikoch pergoly o ktoré sa prichytí útvarmi podobnými prísavkám. Rastie rýchlo a počas leta kvitne voňavými lievikovitými kvetmi, ktoré môžu byť červenej či žltej farby. Kvety trúbkovca lákajú množstvo hmyzu. Bývajú posiate mravcami. Vyhovuje mu slnečné stanovište, ale nevadí mu ani polotieň. Zvláda občasné sucho, ale skôr je citlivý na premokrenie. Vo vhodných podmienkach sa intenzívne rozrastá po okolí. Ak sa ho rozhodnete pestovať, radšej ho umiestnite ďalej od domu.
Vistéria činska (Wisteria sinensis) Fialové vodopády voňavých kvetov vistéria vytvára na slnečnom stanovišti v mierne vlhkej a priepustnej pôde. Jej listy poskytujú v lete príjemný tieň, ak jej dovolíte ťahať sa po konštrukcii altánku. Vistéria svojou húževnatosťou prekryje aj nevzhľadný múr či fasádu, potrebuje však oporu. K bohatej násade kvetov prispieva pravidelný rez.
Zemolez kozí (Lonicera caprifolium) Na začiatku leta poteší voňavými kvetmi, na jeho sklonku zas plodmi. Zemolez je veľmi nenáročná rastlina, darí sa mu takmer v každej pôde. Neprosperuje len v pôde suchej chudobnej na živiny. Je mrazuvzdorný. Ak ho vysadíte len voľne, rozrastie sa do okolia. Bez opory má totiž pôdopokryvný charakter rastu.
Plamienok armandov (Clematis armandii) Zaujímavá je nová odroda ´Apple Blossom´, ktorej neopadávajú listy. Kvitne krásnymi voňavými kvetmi od marca do mája. Na rast potrebuje oporu. Plamienky si všeobecne vyžadujú výživnú pôdu, ktorá nemá sklon zlievať sa. Vyhovuje im mierne kyslé až neutrálne pH, podobne ako napríklad väčšine zeleninových druhov. Oproti predchádzahjúcim rastlinám v článku sa mu darí v tieni, prípadne polotieni. Je citlivý na vietor, preto ho vysádzajte na chránené polohy. Po zakúpení ho vysádzajte o 5 cm hlbšie ako bol v pôvodnej nádobe. Doprajte mu vzdialenosť asi 30 cm od okolitých rastlín. Nezabudnite ani na nástielku.
