Asparágy: Všetko o pestovaní, starostlivosti a rozmnožovaní

Asparágy sú dlhoveké dekoratívne rastliny pochádzajúce z tropických oblastí Afriky a Ázie. V lete je lepšie pestovať ich vonku. Dôležitý je dostatok svetla, skôr rozptýleného, určite nie priame slnko. Najmenej vhodný je pre tieto rastliny tieň. Výhodou je, že znesú aj vyššie letné teploty (30 - 35 °C). V zime je však dôležité pestovať ich pri nižších teplotách (okolo 15 °C). Rastliny obľubujú počas vegetačného obdobia vyššiu vlhkosť vzduchu, preto ich treba v lete často postrekovať vodou. Tiež je nevyhnutná výdatná zálievka odstátou vodou.

Asparágy patria do čeľade Asparagaceae, po slovensky asparágovité. Patrí medzi ne aj asparágus lekársky, ktorý poznáme ako špargľu. Asparágy sú často ťahavé alebo kríčkové. Väčšinou rastú najskôr vzpriamene a po dosiahnutí určitej veľkosti začnú prevísať. Tieto previsy môžu merať až okolo jedného metra. Asparágus je rastlina s hľuzami.

Asparágy čistia vzduch. Asparágus sa množí delením pri jarnom presádzaní.

Druhy Asparágusov

Existuje niekoľko druhov asparágusu, ktoré sa líšia vzhľadom a nárokmi na pestovanie:

Asparagus plumosus (Asparágus pierkovitý): Tento druh je obľúbený ako izbová rastlina vďaka svojim jemným, pierkovitým listom pripomínajúcim papraď. Vyžaduje vyššiu vzdušnú vlhkosť.
Asparagus densiflorus (Asparágus hustokvetý): Známý aj ako „foxtail fern“ (líščí chvost), má husté, vzpriamené výhonky, ktoré vytvárajú bohatý, kompaktný vzhľad.
Asparagus sprengeri (Asparágus Sprengerov): Populárny druh s tenkými stonkami a jemnými listami, ktoré pripomínajú ihličie. Má krovitý rast a efektné prevísajúce výhonky. Je nenáročný a rýchlo rastie.
Asparagus falcatus (Asparágus kosákovitý): Celá rastlina pripomína skôr bambus, púta množstvom širších listov.
Asparagus setaceus: Vyznačuje sa jemne členenými listami, ktoré pripomínajú papraď.
Asparagus aethiopicus: Ďalší druh s dekoratívnym vzhľadom.
Asparagus virgatus: Charakteristický svojimi štíhlymi výhonkami.
Asparagus officinalis (Špargľa lekárska): Tento druh je známy hlavne ako zelenina. Pestuje sa pre svoje jedlé výhonky, ktoré sa používajú v kuchyni.

Asparágusová papraď má vzdušné a jemné lístky, ktoré vyzerajú ako lístky špargle, ale majú ich elegantné ako papraď. Tak vznikol názov Asparagus. V skutočnosti to nie je papraď - je to člen čeľade ľaliovitých a pochádzajú z vlhkých lesov južnej Afriky.

Pestovateľské podmienky

Asparágy sú pomerne nenáročné rastliny, no pre optimálny rast a vzhľad je potrebné dodržať niekoľko základných pravidiel.

Svetlo

Asparágy sú svetlomilné rastliny. Preferujú miesta s jasným, ale rozptýleným svetlom. Priame slnečné lúče, najmä počas horúcich letných mesiacov, môžu spôsobiť popálenie ich jemných listov alebo žltnutie. Ideálne sú východné alebo západné okná. Asparágus perovitý (A. plumosus) preferuje skôr svetlý polotieň.

Teplota

V lete sa im darí pri bežnej izbovej teplote okolo 18 - 24 °C. Znesú aj vyššie teploty (30 - 35 °C), ale pri vyššej teplote a nedostatočnom vetraní môžu trpieť. V zime je ideálna chladnejšia teplota od 10 do 12 °C. Niektoré zdroje uvádzajú zimnú teplotu od 8 °C do 17 °C.

Vlhkosť vzduchu

Rastliny obľubujú počas vegetačného obdobia vyššiu vzdušnú vlhkosť. Pravidelné rosenie alebo sprchovanie, najmä v lete a v suchom prostredí, podporí ich zdravý vzhľad. Asparágus perovitý je na vlhkosť najnáročnejší.

Substrát

Vyžadujú dobre priepustný substrát. Vhodná je zmes pareniskovej zeminy, piesku a rašeliny, alebo substrát určený pre nekvitnúce izbové rastliny. Ideálne pH substrátu je mierne kyslé až neutrálne, okolo 6,0 - 6,5.

Zálievka a hnojenie

Zálievka

Asparágy sú húževnaté rastliny s hľuzami, ktoré akumulujú vodu, čo im dodáva odolnosť proti vysychaniu. Počas letného obdobia a vegetačného rastu polievajte pravidelne 2- až 3-krát do týždňa tak, aby bola pôda trvalo vlhká, ale nie premokrená. Nikdy by nemala úplne preschnúť. V zime zálievku znížte, aby substrát ostal len mierne vlhký. Ak asparágus perovitý preschne, jeho jemné lístky rýchlo zhnednú a opadávajú.

Hnojenie

Počas vegetačného obdobia (jar a leto) aplikujte univerzálne tekuté hnojivo pre izbové rastliny. Každých 14 dní pridajte do vody polovicu odporúčanej dávky, alebo hnojte raz za dva týždne. Počas jesene a zimy už asparágus neprihnojujte.

Presádzanie a rozmnožovanie

Presádzanie

Asparágy by sa mali presádzať, až keď je to nevyhnutné, zvyčajne raz za 3 až viac rokov. Najvhodnejším obdobím na presádzanie je jar, keď sa začína aktívne obdobie rastu. Pri presádzaní vyberte o trochu väčší kvetináč, doplňte ho čerstvou priepustnou pôdou a rastlinu jemne premiestnite, aby ste nepoškodili korene. Rastlina v priebehu času tvorí hľuzy, ktoré vytláčajú zeminu v kvetináči nahor, preto pri presádzaní myslite na dostatok priestoru medzi okrajom kvetináča a zeminou. Dôležité je na dno kvetináča umiestniť drenážnu vrstvu.

Rozmnožovanie

Asparágy sa najčastejšie množia delením trsov pri jarnom presádzaní. Opatrne rozdeľte koreňovú sústavu na dve alebo viac častí, pričom každá časť by mala mať nadzemné výhonky. Rastlina sa dá množiť aj stonkovými odrezkami alebo semenami.

Ak vaša špargľová papraď produkuje bobule, môžete ich zasadiť a vytvoriť nové rastliny. Bobule zbierajte, keď sú červené a zrelé. Mäsitú časť bobúľ odstráňte a ponechajte iba semená. Tie rozdrvte nožom alebo pretrite brúsnym papierom. Po týchto krokoch budú vaše semená pripravené na zasadenie. Použite rovnakú zeminu, akú používate na ich pestovanie v kvetináčoch. Zasaďte ich do pol centimetrovej hĺbky. Klíčenie by malo nastať za 3 až 4 týždne.

Najjednoduchší spôsob, ako rozmnožiť asparágus, je rozdeliť ju na jar - ideálne vtedy, keď ju presádzate. Jemne rozdeľte koreňovú sústavu na dve alebo viac častí.

Splitting and replanting asparagus

Možné problémy a ich riešenie

Strata listov (opadávanie fylokladií): Môže byť spôsobená nedostatkom svetla, príliš suchou pôdou, nízkou vlhkosťou vzduchu, alebo príliš intenzívnym slnečným žiarením.
Žltnutie listov: Často signalizuje nedostatok svetla, príliš veľa priameho slnka, príliš suchú pôdu alebo príliš nízku vlhkosť vzduchu.
Hnedé alebo "chrumkavé" listy: Nedostatok vody, príliš suchý vzduch, alebo naopak, nadmerná zálievka a premokrenie koreňov.
Pavúčinky na rastline: Indikujú napadnutie roztočom.
Hnedý stav listov spôsobený dotykom: Rastliny sa môžu poškodiť nadmerným kefovaním alebo dotýkaním sa ich listov.
Zahnívanie koreňov: Spôsobené nepravidelnou alebo nadmernou zálievkou.

Niekoľko žltých lístkov je normálny stav. Sú stará a dajú sa odrezať. Avšak rozšírené žltnutie môže mať viacero príčin. A vy musíte zistiť, čo to môže spôsobovať. Pokiaľ vám celé listy zhnedli/zožltli a sú “chrumkavé” - rastlina nemá dostatok vody, vzduch je veľmi suchý alebo rastlina môže byť vystavená veľkému množstvu vody. Pomôžete jej častejším zalievaním a zahmlievaním pomocou rozprašovača.

Pokial jej doprajete dostatočnú starostlivosť budete mať doma peknú retro rastlinku s jedinečným vzhľadom.

Asparágy v interiéri a exteriéri

Asparágy sa výborne hodia do rôznych typov interiérov, od moderných po rustikálne. Môžu byť umiestnené na parapetoch, stolíkoch, komodách, v závesných kvetináčoch alebo na stojanoch. Vďaka svojej schopnosti čistiť vzduch prispievajú k lepšej kvalite vnútorného prostredia.

V lete je možné asparágusy pestovať aj vonku na terase, balkóne či v záhrade. Letnenie im prospieva, no je potrebné rastliny postupne pripravovať na prechod z interiéru do exteriéru, najmä ich postupne zatieňovať počas poludnia.

Pri manipulácii s ,,papraďou´´ buďte opatrní. Drobné tŕnie pozdĺž stoniek môže poškriabať pokožku. Nechcete predsa spôsobiť krvavú kúpeľ pri aranžovaní či presádzaní. Dokonca je ideálne sa rastliny čo najmenej dotýkať. Pretože dotykom majú tendenciu listy hnednúť.

Je dôležité poznamenať, že plody - červené bobule - sú jedovaté a nemali by sa konzumovať.

tags: #ako #rozmnozit #asparat