Ako rozmnožiť kiwi a dopestovať chutné plody vo vašej záhrade
Kivi, známe aj ako aktinídia (Actinidia), je chutné, kyslasté a osviežujúce exotické ovocie s nutrične bohatou dužinou, pôvodom z Číny. V slovenských záhradách našlo svoje miesto vďaka rozmanitým klimatickým podmienkam a záujmu pestovateľov. Pestovanie kiwi na Slovensku predstavuje atraktívnu príležitosť pre záhradkárov a farmárov, ktorí hľadajú alternatívu k tradičným plodinám.
Prvé záznamy o pestovaní tohto ovocia možno nájsť v čínskych historických dokumentoch, kde sa spomína ako delikatesa vyhradená pre cisársku rodinu. Na Slovensku sa s jeho pestovaním začalo v druhej polovici 20. storočia, kedy sa začali skúmať možnosti adaptácie tejto rastliny na miestne klimatické podmienky. Prvé úspešné úrody kiwi vypestované na Slovensku boli zaznamenané v 80. rokoch, išlo o odrody dovezené z Nového Zélandu a Talianska, ktoré boli odolnejšie voči mrazom. Po týchto úspechoch pestovanie kiwi začalo naberať na popularite. Kiwi, známe pod botanickým názvom Actinidia deliciosa, patrí do rodu Actinidia, ktorý zahŕňa viac ako 50 druhov.
Základné charakteristiky aktinídie
Aktinídia je popínavá rastlina podobná viniču. Je to mohutná, rýchlo rastúca drevitá liana s opadavými listami, ktorá sa dožíva až 50 rokov. Vytvára výhonky dlhé 2-3 m, ktoré dokážu odparovať veľa vody. Plodí na jednoročných výhonkoch. Plody sú oválne, rôznej veľkosti, v závislosti od odrody. Šupka je prevažne hnedá, chlpatá, pri drobnoplodých odrodách väčšinou hladká, zelenej alebo hnedej farby. Výnimku tvoria červenoplodé kivi, ktoré majú šupku aj dužinu sfarbenú do červena až bordova. Plody majú vysoký obsah vitamínu C, B1, B2, E a karoténu, železa, horčíka a vápnika. Neobsahujú cholesterol a majú nízku energetickú hodnotu.
Opeľovacie pomery a druhy
Aktinídia je dvojdomá rastlina, čo znamená, že treba mať minimálne jednu samčiu a jednu samičiu rastlinu. Na opelenie 4-5 samičích rastlín stačí jedna samčia. Aby ste rozlíšili, či ide o samčiu, alebo samičiu rastlinu, všimnite si kvet. Samičí kvet má v strede chumáčik, ktorý tvoria čnelky na semenníkoch a vyrastá väčšinou samostatne. Samčie kvety obyčajne vyrastajú v zhlukoch, po troch. Existujú však aj rastliny jednodomé, samoopelivé, kde na tvorbu plodov stačí jedna rastlina, napríklad odrody 'Jenny' či 'Issai'. Aj keď je ich samoopelivosť neistá, pre majiteľov menších záhrad je to výhodná voľba. Mladé výhony za deň dokážu narásť o 5 až 20 cm.
Rod Actinidia zahŕňa niekoľko druhov, ktoré sa v pestovateľskej praxi delia na:
- Veľkoplodé: Patria sem druhy ako A. chinensis a aktinídia lahodná (A. deliciosa). Tieto druhy majú plody väčšie, ale sú menej mrazuvzdorné, znášajú teploty len do -15 °C, maximálne -20 °C. Možno ich pestovať len v najjužnejších oblastiach na výhrevných lokalitách alebo vo fóliových krytoch. K najznámejším odrodám patrí ‘Hayward’, ‘Jenny’ a ‘Solo’.
- Drobnoplodé: Sem patria aktinídia význačná (A. arguta), aktinídia pestrolistá (A. kolomikta) a A. purpurea. Tieto druhy sú vhodnejšie pre stredné a severné polohy, pretože bez ujmy prekonajú teploty -25 °C či -30 °C. Medzi ich výhody patrí nenáročnosť, vysoké a stabilné úrody, jednoduchšie spracovanie a vysoký obsah vitamínu C. K drobnoplodým patrí ‘Issai’ a ‘Weiki’.
Požiadavky na stanovište a pôdu
Aktinídia vyžaduje teplé slnečné až polotienisté stanovište v závetrí. Neznáša otvorené veterné polohy. Ideálne je čiastočné zatienenie a primerane otvorené miesto pre včely a opeľovanie. Ideálna poloha je južná, juhovýchodná, chránená východná alebo chránená západná. Rastlina je citlivá na preschnutie substrátu, má rada vlhšiu pôdu, preto je zálievka v letných mesiacoch veľmi dôležitá.
Najlepšie rastie v ľahkej piesočnatej pôde, obohatenej o kompost a s nízkym obsahom vápnika. Pôda by mala byť mierne kyslá, pH 5,5 až 6. Ak máte v záhrade ťažšiu pôdu, pri sadení do jamy pridajte rašelinový substrát a zmiešajte v pomere 1 : 1 so zeminou zo záhrady. Pre dobrý substrát sa odporúča zloženie: 25 % humusu, 25 % piesku, 30 % hlinitého ílu a 20 % rašeliny.
Výsadba a starostlivosť
V záhradných centrách možno zakúpiť obyčajne rastlinu zakorenenú v črepníku, ktorú môžete okrem zimy vysádzať počas celého roka. Najvhodnejšie obdobie je však jar, keď je záruka, že rastlina do zimy dostatočne zakorení a je pripravená na prezimovanie. Už pred výsadbou by ste mali mať premyslenú a zhotovenú opornú konštrukciu, pretože aktinídie vyžadujú oporu v podobe pevných kolov, drôteniek alebo pergoly, podobne ako vinič.
Aktinídie sa vysádzajú v sponoch s rozmermi 4 x 3 metre. Rastliny sa vysádzajú do vopred pripravenej jamky. Vloží sa do nej výživný kompost, ktorý sa zmieša s rašelinou. Ak je pôda ílovitá, vykopte hlbšiu jamu a na dno dajte kamene a štrk. Po vysadení je vhodné plochu pod rastlinou nastlať nastielacou kôrou. Tá dostatočne drží vlhkosť, zabraňuje rastu buriny a navyše sa jej spodná vrstva rozkladá, čím obohacuje pôdu o živiny. Mladé rastliny je vhodné prvé tri roky na zimu prikryť čečinou alebo obaliť netkanou textíliou, či tieňovkou, skrátka materiálom, ktorý prepúšťa vodu. Určite nepoužívajte fólie.
Rozmnožovanie kiwi
Rozmnožovanie kiwi sa vykonáva viacerými spôsobmi, a to semenami, odrezkami, očkovaním a vrúbľovaním.
Rozmnožovanie semenom
Rozmnožovanie semenom je zdĺhavé, pričom rastlina si nemusí zachovať vlastnosti materskej rastliny. Semená je vhodné stratifikovať vo vlhkom piesku po dobu 2 týždňov pri teplote 5 °C, alebo vystaviť v rytme 16 hodín kolísaniu teplôt medzi 10 až 25 °C. Semená vyklíčia pri teplote 20 °C asi o mesiac, semenáčiky rastú rýchlo. Začínajú kvitnúť a plodiť v 3. až 5. roku, ale nie vždy preberajú dobré vlastnosti rodičov. Nevýhodou je dlhé čakanie na kvet, podľa ktorého možno určiť pohlavie.
Rozmnožovanie odrezkami
Využite polovyzreté odrezky s 3-4 púčikmi, ktoré odoberte od polovice júla do polovice augusta. Spodný list odstráňte a vrchné listy skráťte na polovicu, aby ste zmenšili odparovaciu plochu. Konce odrezkov je vhodné namočiť do stimulátora na podporu zakorenenia. Napichajte ich do vlhkého substrátu, ktorý pozostáva z rašeliny a piesku, prípadne na zľahčenie zeminy pridajte perlit. Substrát s odrezkami umiestnite do vlhkého prostredia skleníka alebo fóliovníka. Snažte sa udržiavať teplotu v rozmedzí 21-25 °C. Do zimy by rastlinka mala zakoreniť.
Odolné kivi - jednoduchá technika rozmnožovania
Očkovanie a vrúbľovanie
Dvojročné semenáče s hrúbkou 8 až 12 mm sa očkujú v druhej polovici augusta až v prvej dekáde septembra. Očká sa berú z jednoročných výhonov a očkujú sa čo najnižšie pri zemi. Ďalší spôsob rozmnožovania je jarné vrúbľovanie na semenáč aktinídie.
Rez a tvarovanie
Rez je dôležitý na tvorbu plodov. Rastliny režte v lete alebo v zime. Ponechajte na nej 2-3 výhonky, ktoré v polovici júna skráťte. Odstraňujte výhonky, ktoré rodili v predchádzajúcom roku a naopak, v zime zrežte výhonky, ktoré priniesli plody, na dĺžku 10 - 20 cm. Rez kiwi je v mnohých ohľadoch podobný rezu viniča. Kiwi plodí na jednoročnom strome, ktorý vyrastá z dvojročného (minuloročného) výhonku. Plodné výhonky sa skracujú po 5 - 8 listoch u samičích rastlín. U samčích rastlín sa výhonky skracujú na 1 m. Po jarnom reze aktinídie veľmi silne slzia, rez robíme koncom zimy alebo na jeseň po opade listov, ďalšie skracovacie a presvetľovacie rezy robíme počas vegetácie.
Zber a skladovanie
Kvitnúť začína v máji až v júni, plody dozrievajú v septembri až decembri, v závislosti od odrody. Prvých plodov sa dočkáte asi v 4. - 6. roku po vysadení. Plody dozrievajú na jeseň, od októbra do decembra. Na kríku vydržia i niekoľko mesiacov po dozretí, ale strácajú chuť i vitamín C. Plody je dobré skladovať pri teplote 5 °C a 90-percentnej vlhkosti vzduchu. Veľkoplodé odrody sa môžu zbierať aj nedozreté, dozrievajú rýchlo aj vo vnútorných podmienkach. Existuje mnoho spôsobov spracovania kiwi, či už čerstvé, alebo v rôznych pokrmoch ako džemy, šťavy alebo sušené plody.
Odolnosť proti chorobám a škodcom
Aktinídia je vysokoodolná proti chorobám a škodcom. Ak sa už nejaká objaví, jedná sa o hniloby koreňov a plodov. Zo škodcov ju najčastejšie napádajú štítenky. Pravidelná kontrola rastlín je dôležitá. Kiwi je silný stimulátor imunitného systému, účinne pôsobí proti infekčným, onkologickým i zápalovým chorobám, paradontóze, reume, znižuje horúčku, pomáha pri pečeňových problémoch, zlepšuje metabolizmus, tlmí bolesť a opuchy, pomáha pri chronickej únave.