Pestovanie priesad: Všetko, čo potrebujete vedieť

Predpestovaním priesad sa dá urýchliť zber o 2 až 3 týždne. Vďaka predpestovaniu budú rastliny silnejšie a odolnejšie, získajú viac času na kvalitný vývoj koreňov a listov. Cieľom správneho načasovania je vypestovať priesady v čase, keď už budú dostatočne vyrastené na výsadbu do záhonov. Predpestovanie priesad je dôležité u viacerých druhov zeleniny a okrasných kvetín. Dôvodom môže byť, napríklad, dlhé vegetačné obdobie. Ak by ste predpestovanie vynechali, je možné, že by ste sa úrody nedočkali. To, či vybranú rastlinu budete musieť predpestovať, vám prezradí zadná strana obalu od semienok. Okrem toho na ňom nájdete mesiac, kedy je vhodné semienka zasadiť. Ak ho dodržíte, máte vysokú šancu, že sa dočkáte bohatej úrody, v prípade kvetín dlhého a pestrého kvitnutia.

Aj keď vonku stále panuje chlad a záhrada ešte nie je pripravená na pestovanie, od konca januára do konca marca predstavujú ideálny čas na predpestovanie priesad. Vďaka predpestovaniu budú rastliny silnejšie a odolnejšie. Dostanú viac času a kvalitnejšie podmienky na vývoj koreňov a listov. Navyše si vašu úrodu budete môcť pozbierať aj o dva či tri týždne skôr. V článku vám poradíme, kedy začať pestovať priesady jednotlivých rastlín a ako sa o ne starať.

Kedy začať s predpestovaním priesad?

Termín výsevu semien na priesady je potrebné naplánovať podľa plánovaného času výsadby do pôdy (uvedený na obale semienok). Netreba začať príliš skoro, no je vhodné počítať aspoň s pár dňovou rezervou v prípade nepriaznivého počasia v termíne plánovanej výsadby. Začíname náročnejšími rastlinami, ktoré sa dostali k nám z teplejších krajín a majú dlhšie vegetačné obdobie. Koniec zimy a začiatok jari tak predstavujú ideálny čas, kedy sadiť priesady paradajok a papriky. S výsadbou ich semienok na priesady môžete začať už vo februári alebo začiatkom marca.

Najvhodnejší termín výsevu plodovej zeleniny (rajčiaky, paprika) na predpestovanie priesad je február a začiatok marca. U uhoriek je najvhodnejším termínom apríl. Zeler a muškáty vysievame v januári.

Rozpis výsevu podľa mesiacov:

Február-Marec: paradajky a papriky.
Marec: kaleráb, hlávkový šalát, karfiol, brokolica, kapusta (biela aj červená).
Apríl: bylinky (bazalka, šalvia, pažítka, kôpor), uhorky.
Máj: čakanka a iné rastliny určené na neskorší zber.

Výber vhodného substrátu a nádob

Pri pestovaní priesad zo semien je výber správneho substrátu jednou z najdôležitejších úloh. Musí obsahovať dostatok živín a chrániť klíčiacu rastlinku. Ako zeminu zvoľte špeciálny substrát určený na predpestovanie. Niektorí záhradkári používajú ako jeho náhradu dobre vyzretý a preosiaty kompost, čo však nemusí byť vhodným riešením. Ešte horšie je použiť zeminu priamo zo záhrady. Dôvodom je možný výskyt mikroorganizmov, ktoré by nepriaznivo vplývali na klíčiace rastliny. Pôda, v ktorej plánujete rastliny predpestovať, by mala byť sterilná a preparená.

Odporúčame použiť kvalitný substrát určený špeciálne na výsevy a množenie rastlín. Prevencia a ochrana rastlín už začína so substrátom! Vedeli ste, že vďaka špeciálnemu supresívnemu substrátu boj proti chorobám a škodcom zvládnete oveľa ľahšie? Substrát je obohatený o hubu Trichoderma virens, ktorá aktívne potláča pôvodcu významných hubových ochorení (ktoré spôsobujú padanie a odumieranie klíčiacich a vzchádzajúcich rastlín). Ďalej je substrát obohatený o hubu Metarhizium anisopliae, ktorá predstavuje účinnú prevenciu pred poškodením škodcami, ktorí napádajú koreňový systém rastlín.

Možností, do čoho semienka vysiať, je nespočetne veľa. Vysievať môžete rovno do jednotlivých samostatných sadbovačov alebo zvoliť väčší plytký črepník na hromadný výsev. Na pestovanie priesad paradajok, papriky či zeleru vám okrem zakoreňovačov postačí aj téglik od jogurtu, umelé poháre či obal z vajíčok.

Na prípravu kontajnerov budete potrebovať:

Malé nádoby (napr. kvetináče, plastové poháre s otvormi na dne).
Staré obaly od jogurtov alebo vajíčok.
Sadbovače.

Proces výsevu a starostlivosť o priesady

Pri výbere nádob zvážte, kam priesady umiestnite, aby ste vybrali správnu veľkosť kvetináčov alebo iných nádob. Nádoby dajte na teplé a svetlé miesto.

Siať môžeme do debničiek, parenísk, črepníkov, zakoreňovačov ale aj priamo na záhony vo foliovníkoch. V hlbších nádobách si môžeme dopestovať prvé vitamíny zo zeleniny (pažítku, vňať petržlenu, zeleru, cibule kuchynskej, šalotky).

Postup výsevu:

Pripravte si kvalitnú pôdu - vhodný substrát pre výsev a naplňte ním nádobu na výsev.
Do jemne utlačenej pôdy vsaďte semienka rastlín a zasypte tenkou vrstvou substrátu.
Umiestnite ich na teplé miesto s dostatkom svetla.
Pravidelne kontrolujte vlhkosť pôdy a pridávajte vodu, len keď je potrebné. Vhodné je použiť krhlu s malým otvorom alebo rozprašovač. POZOR: Neprelievajte rastliny, pretože nadbytok vody môže spôsobiť hnilobu koreňov.

Pri vyberaní rastliniek zo substrátu, skracovaní korienkov a rozsádzaní, rastlinky pridržiavame za klíčny lístok aby sme predišli ich poškodeniu. Rastlinky z hustých výsevov v debničkách alebo na záhonoch rozsadíme, keď majú vyvinuté dva pravé listy.

Keď sa objavia prvé klíčky, teplota sa zníži na 20 °C. Vyhýbame sa poklesu teplôt pod 10°C. Pri vyberaní rastliniek zo substrátu, skracovaní korienkov a rozsádzaní, rastlinky pridržiavame za klíčny lístok aby sme predišli ich poškodeniu.

Pre klíčenie plodovej zeleniny je optimálna teplota 25 - 30 °C. Paprika je teplomilná rastlina, ktorej požiadavky na pestovanie sú podobné ako na rajčiaky. Na klíčenie je ideálna teplota 26 - 30 °C. Nočná teplota je nižšia cca 17 °C. Uhorky sú náročné na teplotu a vysokú vzdušnú vlhkosť.

Dôležité podmienky pre rast priesad:

Teplota: Pohybuje sa v rozmedzí od 20 do 25 °C, s prihliadnutím na požiadavky konkrétnej rastliny. Pre klíčenie plodovej zeleniny je optimálna teplota okolo 25 °C. Po prvých klíčkoch je vhodné teplotu znížiť na 20 °C. Pri ostatných klíčiacich semenách sa odporúča teplota okolo 18 °C. Všeobecne sa neodporúča pokles teplôt pod 10 °C.
Svetlo: Priesady sú náročné na svetlo. Pri jeho nedostatku vyrastajú slabé, vytiahnuté a málo odolné rastliny. Ideálne je južné okno alebo svietidlá. Ak sú rastlinky vysoké a tenké, znamená to, že sa „ťahajú“ za svetlom.
Vlhkosť: Zavlažujeme ich vodou teploty vzduchu, keď povrch pôdy začne zasychávať. Pozor na premokrenie, kedy hrozí padanie klíčnych rastlín. Pôda by nemala byť presušená, ale ani príliš mokrá. Na polievanie používajte rozprašovač alebo krhličku s jemným prúdom vody. Silný prúd by mohol vyplaviť semienka. Zavlažujte ideálne bezchlórovou, odstátou vodou izbovej teploty.
Hnojenie: Prihnojujeme, čím zabezpečíme rastline dostatok fosforu. Priesady potrebujú dostatočné množstvo živín na správny vývoj, preto je potrebné pravidelne hnojiť rastliny vhodným hnojivom na priesady, aby nedošlo k tzv. „spáleniu“ pri prílišnom obsahu živín.

Pikírovanie a otužovanie priesad

Keď sa objavia minimálne dva pravé listy, môžete rastlinky pikírovať - rozdeliť do väčších črepníkov alebo samostatných nádob. Rastlinky držte vždy za lístok, nie za stonku. Pri pikírovaní vyhĺbte menšiu ale dostatočne hlbokú jamku pre rastlinku, ktorá môže byť zasadená až po klíčne listy.

Asi týždeň pred výsadbou na záhony odporúčame rastliny otužovať napríklad intenzívnym vetraním. Približne 2 týždne pred výsadbou do záhrady začnite postupne rastliny otužovať. Tým ich pripravíte na prechod z interiéru do exteriéru. Tento prechod je pre rastliny veľmi náročný, preto nevynechajte tento dôležitý krok. Začnite 1 hodinou denne. Umiestnite do vonkajšieho priestoru svoje sadenice mimo priame slnečné žiarenie a do závetria. Postupne pridávajte čas, ktorý doprajete svojim rastlinám na otužovanie. Ku koncu druhého týždňa odkladajte rastliny do vnútra už len počas noci. Posledným krokom otužovania je nechať ich vo vonkajšom priestore aj v noci.

3 tipy ako ľahšie a príjemnejšie otužovať.

Výhody vlastných priesad

Predpestovaním priesad získate niekoľko vzácnych týždňov pestovateľského času. Teplomilné rastliny i tie s dlhou dobou rastu, ako paradajky, paprika, uhorky, melón či baklažán, ale i niektoré druhy letničiek, by v našich klimatických podmienkach nemali dostatok teplých pestovateľkých dní na to, aby bez predpestovania dozreli.

Pri vlastných priesadách máte záruku kvality. Niektoré predpestované sadenice možno kúpiť pestované kvalitne, no iné môžu byť nekvalitné, vypestované s nedostatočnou výživou, nevhodne chemicky ošetrované, napadnuté, či inak neprospievajúce. Keď si zo semien predpestujete vlastné sadenice, je predpoklad, že ich budete mať zdravšie, kvalitnejšie, odolnejšie, pretože im venujete starostlivosť od prvého dňa a viete, čo zahŕňa starostlivosť o ne.

Pri predpestovaní si vyberáte semená podľa odrôd, ktoré vy sami chcete. Nemusíte sa výberom prispôsobovať len tým odrodám sadeníc, ktoré sú dostupné v predaji. Predpestovaním si sami môžete naplánovať výsadbu do záhrady. Nemusíte sa prispôsobovať druhovej a časovej dostupnosti kupovaných sadeníc. Predpestovanie zo semien vás cenovo výjde oveľa lacnejšie. Nákup už vypestovaných priesad rastlín je finančne náročnejší ako cena osiva.

Porovnanie vlastných a kupovaných priesad

tags: #aku #zeminu #na #pestovanie #priesad