Starostlivosť o ovocné stromy: Očkovanie, rez a výber podpníka pre dlhovekosť

Výsadba stromčeka alebo kríka je len začiatok. Aby drevina dobre rástla, nevyschla a časom priniesla úrodu, potrebuje v prvých rokoch správnu starostlivosť. Hoci by si niektorí mohli myslieť opak, povýsadbovým rezom naša starostlivosť najmä o ovocné druhy drevín nekončí.

Význam a ciele výchovného rezu

Väčšina kultivovaných ovocných druhov je totiž výrazne plodnejšia a produkujú výrazne väčšie plody ako ich divokí predkovia. Preto sa pomocou výchovného rezu snažíme zabezpečiť, aby tieto veľké úrody ovocné stromy uniesli bez poškodenia. Podobne ako platí aj u detí, predtým, než môžu začať odovzdávať spoločnosti nejakú hodnotu, je potrebné, aby vyrástli a zmohutneli.

Naopak v teplejších a suchších oblastiach je čoraz častejší problém popálenia plodov slnkom, ktorý zhoršuje vysúšajúci vietor. V takom prípade pri výchovnom reze smerujeme skôr k trochu hustejšej, uzavretejšej korune. Rovnako týmto rezom obmedzujeme aj defekty vetvenia, ktoré môžu časom viesť k rozlámaniu stromu pod úrodou alebo vplyvom vetra či snehu: tlakové či konkurenčné vetvenie a ostré uhly nasadenia konárov.

Pre (ovocné) stromy je prirodzené (najmä v mladosti) rásť s jedným terminálom, teda s pokračovaním kmeňa. Ak sa v základe koruny vytvoria dva konkurenčné výhony, časom zhrubnú, začnú sa vytláčať a veľmi často vzniká miesto, kde môže dôjsť k rozštiepeniu. K tlakovej situácii dochádza aj vtedy, keď bočný konár vyrastá z kmeňa pod príliš ostrým uhlom.

Cieľom výchovného rezu je strom, ktorý sa vyvíja správnym smerom, má silné prírastky, do fázy plodnosti vstupuje postupne a jeho základný tvar zodpovedá druhu či odrode. Výchovným rezom stromom pomáhame udržať si „mladosť“, aby sa „nezababčili“ - teda aby ich príliš skoré a veľké úrody zbytočne nevyčerpali a nespustili predčasné starnutie.

Kedy a ako rezať?

Výchovný rez vykonávame v predjarí, spravidla vo februári, keď už pominú najsilnejšie mrazy, alebo v marci. Pri kôstkovinách je vhodné rezať čo najviac až v marci; pri broskyniach a marhuliach ideálne v čase, keď sú puky narašené. Ak režeme skôr, môžeme ponechať krátke pahýliky či čapíky a načisto (t. j. na púčik alebo na konárový krúžok) dorezať až v marci.

Predtým, než k samotnému rezu pristúpime, mali by sme si ujasniť, ako má strom približne vyzerať, a premyslieť si, aký efekt budú mať konkrétne zásahy.

Dĺžka obdobia výchovného rezu závisí od druhu, odrody, podpníka aj od podmienok lokality. Hlavným cieľom je udržať dobrý pomer medzi rastom a plodnosťou. Zjednodušene: ak strom rastie príliš slabo, režeme hlbšie (tzv. dlhý až stredný rez) a výchovný rez trvá dlhšie. Naopak, pri príliš bujnom raste oproti optimu (v prvých rokoch približne 60-70 cm) režeme plytšie (tzv. stredný až krátky rez) a po kratšie obdobie. Pri jadrovinách zvyčajne realizujeme výchovný rez dlhšie než pri kôstkovinách.

V teplých a suchých oblastiach, na pôdach slabšej kvality, pri tlaku hlodavcov či vošiek alebo v extenzívnych podmienkach lúčnych sadov vychovávame stromy spravidla dlhšie než tam, kde majú dostatok vlahy a živín a bez tlaku oslabujúcich živočíchov. Rovnako ako pri povýsadbovom reze zakracujeme predovšetkým jednoročné výhony. Ak sa strom vyvíja dobre, intenzitu zakracovania z roka na rok znižujeme - teda režeme postupne menej výrazne než v období povýsadbového rezu.

Podľa sily rastu volíme buď stredný rez (o ½ dĺžky jednoročného výhonu), alebo krátky rez (o 1/3 dĺžky). Sila rastu pritom závisí aj od vonkajších vplyvov, napríklad prítomnosti hlodavcov či vošiek, od sucha alebo od toho, či je výsadbová misa zarastená trávou.

Typy rezu a ich aplikácia

• Krátky rez: Výhon skracujeme o viac ako 1/2 až 2/3 dĺžky - výraznejšie podporíme vetvenie v bazálnej časti výhonu. Používame ho najmä pri povýsadbovom reze na jar. Naopak, krátky rez počas vegetácie potláča rastu.
• Stredný rez: Skracujeme približne o 1/2 výhonu - podporíme vetvenie v strednej časti výhonu; u niektorých druhov sa tvorí plodný obrast na báze výhonu. Využívame najmä v 2.-3. roku po výsadbe.
• Dlhý rez: Skracujeme o 1/3 až 1/2 výhonu - následne vyrastené letorasty bývajú kratšie, pod nimi sa diferencujú kvety a pod nimi môže ostať vyholený konár. Používame najmä v 4.-5. roku.

Rez terminálu a kostrových konárov

Pri reze stromu začíname vždy od vrchu a riadime sa princípom zjednodušovania. Zvolíme si iba jeden terminál - teda pokračovanie kmeňa - a ten ďalej upravujeme. Podobne ako pri povýsadbovom reze stromu „potvrdíme“ ako terminál ten výhon, ktorý si strom prirodzene vybral sám. Spoznáme ho podľa toho, že doň smeroval najsilnejší tok miazgy, čo sa prejaví najväčšou hrúbkou výhonu aj najväčším ročným prírastkom (= dĺžkou jednoročného výhonu). Terminál pritom nemusí rásť úplne kolmo hore - môže byť aj mierne vychýlený.

Výhony, ktoré terminálu najviac konkurujú, odstránime na konárový krúžok. Ak sú konkurenčné výhony hrubšie než 1/3 priemeru kmienka, najskôr ich zakrátime na pätky s 2-3 púčikmi, počas vegetácie ich priebežne pinzírujeme za 3.-5. listom a načisto odstránime až v nasledujúcom roku. Ostatné konkurenčné výhony skrátime stredným rezom približne na polovicu. Zároveň týmto postupom brzdíme predčasnú tvorbu druhého poschodia kostrových konárov. Druhé poschodie zakladáme až neskôr - v 4.-6. roku po výsadbe, keď je prvé poschodie dostatočne silne vyvinuté.

Krátke a vodorovné konáre, ktoré terminálu ani kostrovým konárom nekonkurujú, neodstraňujeme ani nezakracujeme - v ďalšom roku môžu niesť úrodu. Terminál zakracujeme v 2. roku po výsadbe približne o polovicu. Ak strom dobre prirastá, v 3.-5. roku už režeme terminál len plytko.

Strmo rastúce konkurenčné výhony (1) odstraňujeme úplne, prípadne ponecháme len pätky. Predlžujúci výhon (2) zakracujeme rezom na púčik; hĺbku rezu volíme podľa sily rastu. Ostatné konkurenčné výhony (3) skracujeme stredným rezom na púčik.

Keď máme terminál zjednodušený, pokračujeme prácou s kostrovými konármi. Ideálne si zvolíme tri kostrové konáre a ich zosilnenie podporíme zakracovaním. Aj tu platí jednoduché pravidlo: čím vyšší je počet kostrových konárov, tým slabšie budú jednotlivé konáre. Kostrové konáre vyberáme opäť medzi tými, do ktorých strom prirodzene smeruje najviac energie a ktoré majú dobré priestorové usporiadanie. Ich konkurenti odstraňujeme buď rezom na konárový krúžok, alebo ponecháme krátke pätky, ktoré počas vegetácie zaštipujeme.

V prvý rok po založení koruny skracujeme kostrové konáre tak, aby končili približne o 15 cm nižšie než terminál a zároveň zhruba v rovnakej výške. V 2. roku po založení korunky (a následne aj v ďalších rokoch) vyberáme aj polokostrové konáre vyrastajúce z kostrových konárov - postačia 2 na každý kostrový konár. Ak má stromček dobré prírastky, môžeme v 2. roku založiť aj tretí kostrový konár.

Špecifiká rezu broskýň a kríkov

Slnkomilné broskyne, ktoré plodia už na jednoročnom dreve a často ich trápi kučeravosť listov, je potrebné rezať každoročne a hlboko, aby zostali vitálne a zároveň plodné. Preto nám rez na kotlovitú korunu bez terminálu - ktorá vpustí dostatok slnka na plody aj listy - v praxi nezvyšuje nároky na prácu. Broskyne režeme tak, že viac konárov po reze ostane na zemi ako na strome. Vyberáme 3 kostrové konáre a postup je blízky rezu viniča: ponechávame konáre na tohtoročnú plodnosť (zakracujeme ich) a zároveň nechávame čapíky, z ktorých v ďalšom roku vyrastú rodiace konáre. Špecifická je aj previsnutá moruša, ktorú režeme každoročne, aby si udržala tvar, rast aj plodnosť.

Pri kríkoch je situácia zároveň jednoduchšia aj zložitejšia - záleží totiž na tom, o aký druh ide, keďže jednotlivé druhy sa správajú rozdielne. Keďže kríky spravidla vstupujú do plodnosti podstatne skôr než stromy, výchovný rez po povýsadbovom reze zvyčajne sústreďujeme najmä na približne prvé 2 roky. Zameriavame sa pritom predovšetkým na presvetľovanie, t. j. odstraňovanie výhonov, ktoré zbytočne zahusťujú korunu alebo rastú smerom dovnútra. Pri ovocných kríkoch potom viac nastupuje udržovací a zmladzovací rez, a to podľa toho, na akom starom dreve najmä plodia.

Kľúčové je mať na pamäti, že pre dobrú vitalitu a stabilnú plodnosť počas dlhého života je rozhodujúci rast. Dreviny preto hodnotíme individuálne a tomu prispôsobujeme aj intenzitu výchovného rezu. Spomalenie rastu však môže prísť aj už v prvých rokoch po výsadbe, najmä ak drevinu oslabujú nepriaznivé podmienky (napr. sucho, nedostatok výživy, poškodzovanie hlodavcami či hmyzom a pod.). Aj preto nerežeme schematicky: cieľom je „rez šitý na mieru“ a rez vnímame len ako jednu z častí celkovej starostlivosti o dreviny.

Očkovanie ako metóda rozmnožovania

Jeseň je ideálna na výsadbu stromov. Zdalo by sa, že keď na jar nestihneme zavrúbľovať všetko, čo by sme chceli, ostáva nám čakať zas rok na ďalšiu príležitosť. Ale našťastie opak je pravdou. V lete, keď je ostatných prác v škôlke pomenej, máme šancu namnožiť si želané odrody oveľa efektívnejšie. Očkovanie je spôsob rozmnožovania, kedy z materskej rastliny neprenášame celý kus konárika ako pri štepení, ale z letorastu alebo vrúbľa prenášame len jediné očko, teda púčik s plátkom kôry a dreva, z ktorého vyrastie celý nový strom. Očkovanie je oproti štepeniu jednoduchšie a dá sa naučiť ľahšie ako vrúbľovanie.

Podpníky očkujeme ušľachtilým očkom najčastejšie tesne nad zemou, ale dá sa očkovať aj do korunky. Najväčší význam má letné očkovanie - na spiace očko. Jarné očkovanie je alternatívou k štepeniu v prípade, že máme málo vrúbľov a chceme zužitkovať doslova každé očko. Júnové očkovanie na bdiace očko má význam len v najteplejších oblastiach, kde letorasty vyrastené v druhej miazge ešte stihnú do zimy dobre vyzrieť. V chladnejších oblastiach sa tento spôsob nevyplatí, ale stále ostáva možnosť očkovania na spiace očko v druhej časti leta. Niektoré druhy sa množia výhradne očkovaním, keďže vrúbľovanie je problematické.

Týmto očkovaním rozumieme spôsob, kedy očko rastie v tom istom vegetačnom období, kedy bolo naočkované, úkon sa robí v jarnom období z uskladnených vrúbľov, teda v apríli, koncom mája. V podmienkach s dlhým vegetačným obdobím prichádza do úvahy aj júnové očkovanie pred druhou miazgou. Pri jarnom očkovaní na bdiace očko podpník zrežeme na čapík ihneď po zaočkovaní (čapík dlhý 30 až 40 mm nad vloženým očkom).

Očko do konca sezóny prirastie, no vypučí až v nasledujúcom vegetačnom období. Termín očkovania spadá do druhej polovice vegetačného obdobia. Očká odoberáme z vyzretých letorastov od polovice júla až do konca augusta. V závislosti od zvoleného spôsobu očkovania sledujeme prúdenie miazgy.

Techniky očkovania

Podpník by mal byť približne rovnako hrubý, resp. len o trochu hrubší ako letorast, z ktorého odoberáme očká. Je závislé od prúdenia miazgy. Jej prítomnosť zisťujeme priamo v poraste, nakoľko závisí od priebehu počasia, najmä zrážok. Skoro strácajú miazgu podpníky St. Julien, marhuľa, hruška, jabloň, miazgu si dobre drží mahalebka, myrobalán a broskyňový semenáč. Slivkové podpníky (St. Julien A, Wavit, Wangenheim) si miazgu tiež držia dlho.

• Očkovanie T-rezom: Kôra na podpníku sa nareže dvoma na seba kolmými ťahmi a opačnou stranou očkovacieho noža sa otvorí. Očko s plátkom kôry a dreva sa vyreže z letorastu a následne sa zastrčí pod otvorenú kôru - tá sa musí dobre oddeľovať.
• Forkertovo očkovanie: Tento spôsob očkovania nie je závislý od prúdenia miazgy, čo je jeho veľkou výhodou.

Kontrola a následná starostlivosť po očkovaní

O dva až tri týždne skontrolujeme ujatie očiek. Spoznáme ho podľa sviežej farby očiek. Pozostatky listových stopiek sa ľahko oddelia pod dotykom prsta. Ak listové stopky držia, zaschli spolu s očkom, očkovanie sa nepodarilo. Podpníky preočkujeme nanovo Forkertovým očkovaním, očkovať môžeme do prvého septembrového týždňa, ak nie sú noci príliš chladné.

Vo februári zrežeme očkovance 30 až 40 mm nad ujatými očkami nožnicami, púčiky podpníka vyslepíme, výhonok priväzujeme k čapíku a opakovane odstraňujeme planý obrast. Jednoročný očkovanec priviazaný k čapíku. Pri dobrom raste očkovanca odrezávame čapík do konca júna. Vedenie rezu je naznačené čiarou (A). Možnosťou je aj vykonať rez naostro hneď nad kultúrnym očkom.

Výber podpníka pre broskyne

Broskyňa je pre nás možno prekvapivo čínskym symbolom dlhovekosti. Kým v Číne je broskyňa doma, v našich pestovateľských podmienkach by takúto povesť asi nezískala. Len málokedy má výber podpníka taký zásadný vplyv na vlastnosti stromu, ako je tomu pri broskyni. Máme na výber nasledujúce z používaných:

Ak si chcete pestovať strom od semienka, lepšiu možnosť ako siahnuť po broskyni a mandli asi nemáte. Kým pri jabloni a hruške by ste sa trápili s malými semenáčikmi, pri broskyni a mandli môžu rastliny v prvom roku dosiahnuť výšku cez jeden meter a hrúbku postačujúcu na očkovanie. Vysadené stromy ich nedobehnú.

Mnoho pestovateľov je z ich broskyňových stromov viac než nešťastných. Často sa totiž stáva, že od výsadby stromu po jeho skon neprejde viac ako 5 či 6 rokov, a to i pri stromoch vypestovaných zo semena bez presádzania! Odpoveď na tento problém je jednoduchá: broskyňa je druh extrémne rýchleho vývoja. Nie je raritou, že už jednoročný semenáč má založené kvetné puky a je schopný priniesť prvé plody. V ďalších rokoch schopnosť plodiť narastá s každým jednoročným prírastkom, pretože broskyňa plodí už na jednoročnom dreve. Tam, kde sú na jabloňových alebo hruškových výhonoch púčiky listové, sú na broskyniach púčiky kvetné.

tags: #aky #kvet #je #hruby #janko

Populárne príspevky:

• Rozmnožovanie klinčekov
• ako bojovať proti inváznej netýkavke žliazkatej
• ako pomáha rumanček pravý
• Prezimovanie budleje: Sprievodca
• jar do vášho domova