Netýkavka žliazkatá: Invázna krása Himalájí a jej manažment

Netýkavka žliazkatá (Impatiens glandulifera Royle, syn.: Impatiens roylei Walp.), známa aj pod označením „himalájska balzamína“ alebo „himalájska netýkavka“, je veľká jednoročná rastlina pochádzajúca z Himalájí. Vďaka introdukcii človekom sa teraz vyskytuje na veľkej časti severnej pologule a v mnohých oblastiach sa považuje za invázny druh.

Pôvod a rozšírenie

Pôvodným areálom výskytu netýkavky žliazkatej sú subtropické oblasti západných a stredných Himalájí, Nepálu a Kašmírska kotlina. Zvyčajne sa vyskytuje vo výškach okolo 2000 m, môže sa však objaviť aj vo výške až 4000 m nad morom.

Do Európy sa rastlina dostala cez Veľkú Britániu v roku 1839 ako okrasná a medonosná rastlina. Počas 10 rokov sa rozšírila popri brehoch riek do celej Veľkej Británie a odtiaľ do Európy. Na územie bývalého Československa sa rozšírila už v 60. - 80. rokoch 19. storočia. Úspešnému rozšíreniu napomohla i obľúbenosť medzi pestovateľmi okrasných rastlín pre jej lacné semeno, nenáročné pestovanie, robustnosť rastliny, ako aj to, že cenovo konkurovala v tom čase obľúbeným, ale drahým orchideám.

V súčasnosti je ako invázny druh klasifikovaná v takmer všetkých krajinách mierneho pásma Európy. V Severnej Amerike sa šíri hlavne v západných a severovýchodných štátoch USA. Na Slovensku a v celej Európe je splanený a udomácnený druh. Od roku 2017 je v Európe zaradená do zoznamu inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Únie.

Charakteristika rastliny

Netýkavka žliazkatá je statná ročná bylina dorastajúca až do výšky 2,5 až 3 metre. Dutá byľ je v spodnej časti až 5 cm hrubá, hnedé farby, ktorá u zeme môže prechádzať v červenú či purpurovú. Listy sú kopijovité, dlhé až 30 cm a široké okolo 8 cm, po okraji zubato pílkovité. V dolnej časti rastliny striedavo prisadajú na byľ, v hornej časti sú protistojné, niekedy rastú v praslene. Pri báze listu má rastlina žľazy, ktoré produkujú lepkavý, sladko voňajúci a jedlý nektár. Rozdrvené lístie má silný zatuchnutý zápach.

Kvety sú 3-4 cm dlhé a asi 2 cm široké, výrazne voňajúce, pripomínajúce vôňu semišu, či broskýň. Korunné lístky sú najčastejšie ružovo fialové, niekedy fialové alebo biele, usporiadané v strapci a smerom ku kvetnej stopke prechádzajú do purpurovej. Kvety prevísajú na tenkých stopkách a vzadu majú výrazne končistú ostrohu, ktorá obsahuje nektár lákajúci hmyz. Rastlina výrazne sladko vonia po ovocí. Kvitne od júna do októbra (v Česku začína kvitnúť neskôr).

Rozmnožovanie

Rastlina sa šíri semenami, ktoré sú po 5 až 10 vo veľkých tobolkách dlhých až 30 milimetrov. Dozreté tobolky pukajú a vystreľujú semená až do vzdialenosti 7 metrov. Tento mechanizmus šírenia semien, spolu s distribúciou vodou a človekom, umožňuje rastline rýchle osídľovanie nových stanovíšť. Väčšina semien je schopná prežiť v pôde len jednu zimu, len malé percento semien si dokáže zachovať klíčivosť aj po dvoch rokoch. K osídľovaniu nových stanovíšť prispieva aj možnosť zriedkavejšieho vegetatívneho rozmnožovania.

Ekologické požiadavky a výskyt na Slovensku

Rastie primárne vo vlhkých nivách okolo potokov a riek, občas aj ako plevel na mýtinách a pasekách alebo na rumištích. Preferuje výživnú a približne neutrálnu pôdu s priemernou vlhkosťou a darí sa jej v oblastiach s vyššou eutrofizáciou. Vyžaduje polotieň a vlhkú pôdu, preto ju nájdeme aj v lužných lesoch.

Na území Slovenska sa už vyskytuje takmer vo všetkých fytogeografických oblastiach, najmä pozdĺž vodných tokov, miestami na okrajoch alebo vo vnútri preriedených lužných lesov. Preniká aj na podmáčané nelesné stanovištia a polorudeálne plochy. Na niektorých územiach vytvára také plošné zárasty, že na ich odstránenie nebude dostatok finančných, fyzických ani iných prostriedkov. Tam, kde sa tento druh už raz vyskytne, obsadí v priebehu krátkeho času rozsiahle plochy. V posledných rokoch sa stala vážnym problémom na celom území Slovenska, najmä v Korytnickej doline, Demänovskej doline, na Kysuciach, vo Vajskovskej doline v okrese Brezno, v okolí Starého Smokovca a Tatranských zrubov, v okresoch Banská Bystrica a Žiar nad Hronom.

Dopady na ekosystémy a manažment

Ekologické dopady

Netýkavka žliazkatá má v miestach hojnejšieho výskytu potenciál znižovať pôvodnú druhovú diverzitu a meniť charakter brehových zón, najmä v období kvitnutia. Svojou schopnosťou priťahovať opeľovače a rozptylom (vystreľovaním) semien sa stáva veľmi agresívnou voči pôvodným rastlinným druhom. Vďaka vysokej produkcii nektáru môže potláčať opeľovanie iných druhov rastlín, ako napríklad Stachys palustris. Uvažuje sa aj o alelopatii, pri ktorej rastlina vylučuje inhibičné látky negatívne ovplyvňujúce susedné rastliny, čím zvyšuje svoju konkurenčnú výhodu.

Má nepriaznivý účinok aj z vodohospodárskeho hľadiska, pretože sa invazívne rozširuje popri vodných tokoch, kde v zime vysychá. Tým po zničení pôvodnej vegetácie zapríčiňuje eróziu brehov, čo je obzvlášť nebezpečné pri povodniach. Existujú teórie, že ak sa bylina stáva dominantným druhom v brehových porastoch, môže sa vyskytnúť zvýšené riziko erózie následkom obmedzeného koreňového systému. Na druhej strane, podľa štúdie Hejdu a Pyška z oddelenia ekológie invázií BÚ AV ČR z roku 2006, môže vypleňovanie netýkavky otvoriť priestor pre ešte invaznejšie rastliny, ako napríklad krídlatku japonskú.

Manažment a prevencia

Ničenie netýkavky žliazkatej je veľmi obtiažne. V zmysle zákona č. 543/2002 Z. z. patrí medzi veľmi nebezpečné druhy.

1. Prevencia

   Znížiť využívanie byliny na okrasné účely, najmä vo vlhkých oblastiach.

2. Mechanické opatrenia

   Mechanické opatrenia sa používajú len v obmedzenej miere, najmä na územiach významných z hľadiska ochrany prírody. Druh sa vďaka malému koreňovému systému pomerne ľahko odstraňuje vykopávaním alebo kosením. Účinné je kosenie niekoľkokrát ročne, ktoré by malo byť zrealizované ešte pred kvitnutím druhu, aby sa zabránilo tvorbe semien. V dostupných lokalitách sa môže využívať aj pastva dobytka. Opatrenie má však len krátku účinnosť, pretože semená rastliny sa veľmi ľahko šíria vodou a vďaka nim je rastlina schopná rýchlo znovu osídliť miesta, na ktorých bola potlačená.

3. Chemické opatrenia

   Postrek herbicídmi je účinný len v prípade mladých rastlín. Menej účinný je v prípade kvitnúcich jedincov, ktoré sú aj napriek tomu schopné produkovať životaschopné semená.

4. Biologické opatrenia

   V súčasnosti nie sú dostupné biologické opatrenia pre kontrolu netýkavky žliazkatej.

tags: #netykavka #zliazkata #latinsky

Populárne príspevky:

• Prečítajte si viac o návrate divadelnej legendy Ľubomíra Záhona
• Rozmnožovanie architektonických plánov
• praktické tipy pre váš kvetinový záhon
• Pozrite si Fialku trojfarebnú
• Všetko o medovke lekárskej