Ľubomír Záhon: Návrat legendy slovenského divadla
Ľubomír Záhon, legenda slovenského divadla, sa po takmer troch desaťročiach na doskách Štátneho divadla a po dlhej pauze vrátil na scénu v nezabudnuteľnej úlohe vo hre Floriana Zellera „Otec“. Ľubomír Záhon je výraznou postavou slovenskej divadelnej scény, ktorý po dlhšej pauze opäť preukázal svoj herecký talent na doskách Štátneho divadla Košice.

Umelecká dráha a počiatky kariéry
Ľubomír Záhon strávil na doskách Štátneho divadla takmer tri desiatky rokov, počas ktorých stvárnil postavy vo viac ako stovke divadelných hier a televíznych filmov. Napriek náročným životným okolnostiam si Záhon udržal povesť jedného z najväčších talentov silnej hereckej generácie na prelome 70. a 80. rokov minulého storočia. Svoje pôsobenie v divadle hodnotí spätne ako intenzívne obdobie, počas ktorého bol maximálne vyťažený.
Návrat v hre „Otec“
V roku 2016 sa Ľubomír Záhon vrátil na scénu v hre „Otec“ od francúzskeho dramatika Floriana Zellera. Táto hra je hlboko dojemným príbehom o starnutí, strate pamäti a odchádzaní mysle, ale zároveň poukazuje na zodpovednosť detí voči svojim rodičom. Režisérom tejto náročnej inscenácie bol Ján Luterán.

Záhon stvárnil hlavnú postavu otca, Andrého, ktorý trpí Alzheimerovou chorobou. Jeho herecký výkon bol opísaný ako fascinujúci a presvedčivý, dokonale zachytávajúci mentálne rozpoloženie človeka s touto chorobou. V hereckom prejave Ľubomíra Záhona sa striedajú pocity úzkosti s výbuchmi hnevu, ktoré sú prerušované sarkastickým humorom a ironickými poznámkami.
Osobná perspektíva a autenticita
Pre režiséra Jána Luterána bola hra „Otec“ osobnou výzvou, pretože jeho stará mama trpela stareckou demenciou a už ho ako svojho vnuka nespoznávala. Luterán sa snažil prostredníctvom hry doslova zhmotniť stav chorej mysle. Autenticita spracovania témy bola natoľko silná, že primárka psychiatrického oddelenia Univerzitnej nemocnice L. Pasteura, Eva Pálová, uviedla, že v niektorých momentoch mala pocit, akoby bola vo svojej ambulancii.
OTEC je najťažší film aký som kedy točil - Milan Ondrík I NERUDACAST 78
Životné výzvy a osobný rast
Po dlhej kariére nasledovala dvadsaťročná pauza, ktorú Ľubomír Záhon neberie ako stratu času. V minulosti sa musel s herectvom rozlúčiť kvôli problémom s alkoholom, ktoré boli následkom stresu a napätia z náročného života a nutnosti uživiť sedemčlennú rodinu. „Problémy nastali, keď už nie ja som vyhľadával alkohol, ale pálenka si našla mňa. A piť som prestal nie preto, že som chcel, ale preto, že mi prestalo chutiť,“ priznáva herec.
Tabuľka: Profil umelca
- Meno: Ľubomír Záhon
- Hlavné pôsobisko: Štátne divadlo Košice
- Kľúčová rola po návrate: André (hra „Otec“)
- Počet odohraných postáv: viac ako 100
- Ďalšie aktivity: Divadelná adaptácia „Adamove jablká“ (2018)
Jeho návrat na divadelné dosky je dôkazom jeho neutíchajúcej vášne pre herectvo a schopnosti znovu zaujať diváka bez ohľadu na vek. „Výhodou herectva je, že môžete hrať do vysokého veku. Dôležitý je najmä živý kontakt s divákom a je jedno, či máte dvadsať alebo sedemdesiat rokov,“ dodáva umelec.
