Bromélie: Exotická krása vo vašej domácnosti

Bromélie sú rastliny s exotickým vzhľadom, ktoré pochádzajú z južnej Ameriky. Patrí napríklad do tej istej čeľade ako ananás. Odkiaľ rastlina pochádza je pri starostlivosti o ňu dôležité vedieť, hlavne keď je z jednej rastlinky známych tak veľa druhov. Niektoré sa podobajú na juku, iné zas na zelenú trávu. Väčšina má však typické podlhovasté listy a kvet, ktorý kvitne celé mesiace. Nie je vôbec náročné pestovať broméliu aj doma. Bromélie priťahujú pozornosť pestovateľov rastlín už po stáročia najmä svojím tropickým výzorom a výraznými farbami kvetov. Tieto exotické rastliny vynikajú typickými podlhovastými listami, vyrastajúcimi zo stredovej rozety a centrálnym kvetom, ktorý vydrží kvitnúť celé mesiace. Bromélia je ľudový názov pre všetky rastliny z čeľade broméliovité, ktorá pozostáva z viac ako 3 500 druhov. Bromélie pochádzajú z tropickej časti amerického kontinentu, kde sa prispôsobili na rôzne podmienky, takže sa značne líšia tvarom, veľkosťou a rôznymi farbami. Väčšina v súčasnosti pestovaných bromélií v našich podmienkach sú epifytické rastliny pochádzajúce z tropických oblastí. Označenie “epifytické” znamená, že tieto rastliny rastú vo voľnej prírode na iných stromoch a rastlinách, pričom na nich nijakým spôsobom neparazitujú. Ich korene sú prispôsobené na absorpciu vlhkosti a živín zo vzduchu a z okolitého prostredia, takže pestovanie týchto rastlín v mnohom pripomína pestovanie orchideí. Napriek svojmu tropickému vzhľadu nie je bromélia náročná na údržbu a s trochou starostlivosti sa z jej krásy môže tešiť každý. Bromélie sú členom rodiny rastlín známej ako Bromeliaceae s 2877 opísanými druhmi v približne 56 rodoch. Najznámejšou broméliou je ananás. Rodina obsahuje širokú škálu rastlín vrátane niektorých veľmi málo podobných ananásu ako je napríklad Španielsky mach (ktorý nie je ani španielsky, ani mach). Iní členovia pripomínajú aloe alebo juku, zatiaľ čo ďalší vyzerajú ako zelené listové trávy. Väčšina bromélií pochádza z tropických oblastí. Značný počet druhov bromélií pochádza z podhubia tropických dažďových pralesov. Tieto pôvodné biotopy formujú správanie rastlín v rôznych podmienkach. Ak budete vedieť, na aké pôvodné prostredie je váš druh bromélie prispôsobený, môže vám to pomôcť vybrať ideálne miesto na pestovanie rastliny, či už v interiéri alebo exteriéri. Po dlhú dobu sa bromélie považovali za izbové rastliny, vhodnejšie pre skleník ako pre typický domov. Je to možno kvôli extrémnej dekoratívnosti týchto rastlín - o tak krásnych exemplároch sa často predpokladá, že sú „prieberčivé“. Bromélie sa však nakoniec tohto nelichotivého označenia zbavili, pretože sa dokážu ľahko prispôsobiť priemerným domácim podmienkám. Títo bratranci obyčajného ananásu sú k dispozícii v úžasnej škále farieb a textúr. Aj keď mnohé majú veľmi okázalé kvetinové displeje, bromélie sú rovnako populárne aj ako nádherné listové rastliny so strapcovitými listami v červenej, zelenej, fialovej, oranžovej, žltej farbe a s pásikmi, pruhmi, škvrnami a inými „dezénmi“. Bromélie sú nielen krásna a exotická, ale aj nenáročná rastlina, ktorá dokáže skrášliť každú domácnosť. Bromélia (čeľaď Bromeliaceae) je exotická rastlina pôvodom z tropických oblastí Južnej a Strednej Ameriky. Preslávila sa svojimi pestrofarebnými kvetmi a dekoratívnymi listami. Existuje viac ako 3 000 druhov bromélií. Bromélia je pomerne nenáročná rastlina, no pre jej úspešné pestovanie je dôležité dodržať niekoľko základných zásad. Bromélie - tieto pôvabné exotické rastliny nás okúzľujú svojou nezameniteľnou krásou a jedinečnými vlastnosťami. Výrazné kvetinové vrcholy a pestrofarebné listy sú charakteristické pre túto rodinu rastlín, ktorá patrí do skupiny tropických epifytov a terestrických rastlín. Bromélie sú pôvodné z tropických oblastí Ameriky, a ich rôznorodosť odhaluje širokú škálu tvarov, farieb a veľkostí. Listy môžu byť dlhé a úzke, alebo krátke a široké, a niektoré druhy vytvárajú dokonca aj nádoby, ktoré zadržiavajú vodu. Kvety, ktoré vyrastajú zväčša na vrchole rastliny, sú nádherné a majú schopnosť dlhodobého kvitnutia, čo je v rastlinnom kráľovstve veľmi zriedkavé. Pestovanie a starostlivosť o broméliu je zároveň príležitosťou pre hlbšie porozumenie biologickej rozmanitosti a životného prostredia, odkiaľ tieto rastliny pochádzajú. Je to cesta, ako spojiť našu lásku k prírode s praktickými zručnosťami pestovania a starostlivosti. Bromélie, so svojou jedinečnou krásou a variabilitou, prinášajú do pestovateľskej skúsenosti úžasné dimenzie. Z jednej rastliny dve. Bromélie môžete rozmnožiť vegetatívne, oddelením bočných výhonkov. Každá rastlina z čeľade Bromeliacea rozkvitá len raz. Pri zakladaní ružice s kvetom vytvára aj nové výhonky. Keď novovzniknuté rastliny dosiahnu približne polovicu výšky materskej rastliny, treba ich odrezať a nechať zakoreniť vo vlhkom substráte pri teplote asi 25 °C. Bromélie sú veľmi odolné proti škodcom aj chorobám. Ohrozuje ich najmä suchý vzduch alebo strapky. Problémy sa objavujú skôr pri nesprávnej starostlivosti, nedostatok svetla a nadbytok vody spôsobujú hnitie spodnej časti rastliny. Pri prehnanom polievaní môže bromélii ružica hniť, preto buďte opatrní. Bromélie rastúce v črepníkoch si vyžadujú veľké množstvo rozptýleného svetla. Ak je intenzita veľmi nízka, listy strácajú farbu a blednú. Bromélie, ako tropické rastliny, majú radi teplo, optimálna teplota na ich rast je 20 až 25 °C. Zaujímavosťou je ich tolerancia k teplote v miestnosti, kde sa pestujú. Neprechádzajú obdobím vegetačného pokoja. Zalievanie a prihnojovanie vyžadujú po celý rok. Substrát by mal byť stále mierne vlhký. Na polievanie je najvhodnejšia mäkka voda, ktorú počas leta lejte do listovej ružice. Rastliny sú citlivé na vysokú koncentráciu živín, preto pri hnojení dávajte do zálievky iba polovičnú dávku tekutého hnojiva. Vysádzajte ich do vzdušného, priepustného a mierne kyslého substrátu. Počas zimy si môžeme skrášliť interiér broméliami. Patrí k nim množstvo atraktívnych druhov. K vďačným rastlinám patria rôzne druhy bromélií, ako napríklad guzmánie, neoeregélie, neprehliadnuteľná je aj vrízea či echmea. Pri nákupe týchto exotických krások si všímajme celkový vzhľad rastliny, dostatočnú vyfarbenosť súkvetí a nepoškodenosť listov. Ideálne je nakupovať ich počas príjemných slnečných dní, keď nemrzne. Samotné pestovanie bromélií nie je zložité, ale, samozrejme, občas im treba venovať trocha pozornosti. Sú náročné najmä na dostatok vlahy. Zalievame ich tak, aby bol substrát stále vlhký, no nie premáčaný. Medzi každým ďalším zaliatím by však mal mierne preschnúť. Vo všeobecnosti platí, že po odkvitnutí sa musia rastliny zalievať menej. Vodu dopĺňame aj do listových lievikov, a to do dvoch tretín. 1. Bromélie sú náročné na prísun živín. Prihnojovanie je vhodné nielen v čase kvitnutia, ale aj počas vegetačného obdobia. 2. Kvety, ktoré odkvitli, nepôsobia príťažlivo, navyše, môžu byť zdrojom chorôb a úkrytom pre škodcov, takže ich radšej odstránime. 3. Prach rastlinám neprospieva. Veľkolisté druhy pravidelne zbavujeme prachovej vrstvy. Nepoužívame však lesky na listy, ale špeciálne čistiace utierky. 4. Listy bromélií majú niekedy nepekné, zaschnuté končeky. Bromélia je jednou z najzaujímavejších a najexotickejších izbových rastlín, ktorá si svojou krásou a nenáročnosťou získava stále viac priaznivcov. Bromélie patria do čeľade Bromeliaceae, ktorá zahŕňa viac ako 3 000 druhov. 1. Guzmánie sú známe svojimi žiarivými kvetmi a hladkými listami. 2. Tento druh je atraktívny vďaka svojim pestrofarebným listom, ktoré pripomínajú kvet. Bromélia je celkom odolná aj voči vybraným chorobám kvetov. Väčšinu problémov jej spôsobujú skôr nevhodné podmienky, najmä zlá poloha, nedostatok svetla či nízka teplota v izbe, kde ju pestujeme. Bromélia kvitne iba raz za celý svoj život. Na jej rozkvet si dokonca musíme počkať 3 až 4 roky.

Druhy bromélií a ich charakteristika

Existuje obrovské množstvo druhov bromélií, ktoré sa líšia vzhľadom, nárokmi na pestovanie a pôvodom. Tu sú niektoré z najpopulárnejších:

Guzmánie kvitnú žiarivými farbami. Bežná je červená, žltá, oranžová či ružová. Sú zo všetkých bromélií najpopulárnejšie. Guzmánie sú známe svojimi žiarivými kvetmi a hladkými listami. Tento druh je atraktívny vďaka svojim pestrofarebným listom, ktoré pripomínajú kvet. Guzmánie sú nenáročné na starostlivosť a kvitnú žiarivou kvetnou stonkou v strede rastliny, ktorá vydrží mesiace.
Achmea má veľké kvety a zelenostrieborné listy. Pestujú sa skôr ako izbové rastliny, pretože nepotrebujú veľa svetla. Táto tropická bromélia sa vyznačuje zeleno-striebornými listami vyrastajúcimi zo stredu a veľkými, žiarivými kvetmi (kvetné listy s menšími kvetmi v strede), ktoré vydržia svieže mesiace. Známych je viac ako 250 druhov rodu achmea a viaceré sa pestujú aj ako izbové rastliny (najznámejšia je achmea pásikovaná (aechmea fasciata)). Achmea je ideálnou broméliou do interiéru, pretože znesie aj menej svetla a nevyžaduje si veľa starostlivosti, takže je vhodná aj pre začiatočníkov.
Tilandsie, bez substrátu dokážu prežiť, preto ich nazývame aj lietajúcimi kvetmi. Tilandsie sú epifytické rastliny, ktoré dokážu žiť úplne bez substrátu a preto sa často prezývajú aj ako ‘vzdušné‘ či ‘lietajúce‘ kvety, ktoré pestovatelia často pestujú pripevnené na konštrukciách alebo v sklenených nádobách zavesených vo vzduchu, čo vytvára veľmi zaujímavý efekt. Tilandsia preferuje mať svoje korene voľné, čiastočne prikryté len trochou machu a polievanie vo forme poprašovania. Väčšina druhov v tomto rode má rada nepriame svetlo, preto ich neumiestňujte do obzvlášť jasného okna, inak rýchlo vyschnú. Tieto rastliny pravidelne zahmlievajte, pretože vodu prijímajú prostredníctvom šupín na listoch a nie pomocou koreňov.
Vrízea, nenáročná na starostlivosť, taktiež vhodná hlavne do interiéru. Pod rod vrízea patria stovky druhov, z ktorých sa niektoré pestujú aj v interiéri. Tieto bromélie sú charakteristické nádhernou, perovitou kvetnou stonkou, ktorá dokáže rozžiariť svoje okolie. Vrízey sú prispôsobivé na rôzne svetelné podmienky (od tienistých až po svetlé miesta) a nie sú náročné na starostlivosť. Najznámejšou predstaviteľkou rodu vrízea je azda Vrízea lesklá (vriesea splendens), ktorá je zaujímavá hnedo-zelenou rozetou listov a žiarivo-červeným kvetom.
Kryptantus má mohutnejší koreňový systém a vyžaduje si priedušný substrát. Na rozdiel od väčšiny bromélií nie je kryptantus epifytická rastlina a má mohutnejší koreňový systém. Vyžaduje si preto priepustný substrát, ktorý udrží aj vlahu a nepostačí mu len borovicová kôra ako iným druhom bromélií. Kryptantus sa skôr pestuje kvôli jeho zaujímavej textúre listov, keďže jeho drobné kvety sú menej výrazné.
Neoregelie majú otvorenú rozetu listov a listy so zaujímavými vzormi. Pestujú sa práve kvôli ich zvláštnej textúre. Môžu byť napríklad mramorované alebo pásikavé. Neoregelie sú charakteristické otvorenou rozetou listov s centrálnou nádržkou, kde zadržiavajú vodu a organické zvyšky, z ktorých čerpajú živiny. Centrálna časť neoregelie počas kvitnutia zmení sfarbenie a objavia sa na nej drobné kvietky.
Puya sú odolné aj voči mrazom, pretože pôvodne pochádzajú z Ánd a sú tak zvyknuté na drsnejšie klimatické podmienky.
Dyckie sú v prvom rade rastlinou suchozemskou a mnohé majú aj ostré tŕne. Práve vďaka nim sú jedinečné. Druhy v rodoch Dyckia a Hechtia sú prispôsobené jasnému, suchému podnebiu, ako sú púšte v Texase a Mexiku. U týchto bromélií si nemusíte robiť starosti s vlhkosťou. Najlepšie sa cítia keď budú vystavení dostatku priameho slnečného žiarenia. Buďte však opatrní, pretože väčšina druhov má veľmi ostré tŕne, ktoré obklopujú okraje listov.

Mnohé bromélie sú epifytmi, to znamená, že rastú na iných rastlinách, napríklad na stromoch. Nie sú však parazitom, čo ich odlišuje napríklad od imela. Nečerpajú z rastliny ani vodu, ani živiny. Majú ju len ako oporu. Vedia však absorbovať vlhkosť zo vzduchu pomocou vzdušných koreňov.

Pestovanie bromélie v domácnosti

Pri pestovaní bromélií sa snažíme vytvoriť podmienky podobné tým, ktoré majú tieto rastliny aj v ich prirodzenom prostredí. Väčšina v domácnosti pestovaných orchideí sú tropické epifytické rastliny, žijúce v korunách stromov, či na podraste a preto spôsob ako sa starať o broméliu sa značne líši od pestovania iných druhov rastlín.

Svetlo

Rôzne druhy bromélií majú rôzne nároky na svetlo, no v každom prípade by malo ísť o nepriame svetlo (priame slnko by broméliu spálilo - najmä pri južnom, či západnom okne). V prípade nedostatku svetla sa listy bromélie sfarbia viac do tmavo zelena a naopak v prípade nadbytku slnka majú tendenciu žltnúť a na povrchu listov sa môžu objaviť bodky. V každom prípade by sme mali broméliám dopriať maximum svetla, ktoré zvládnu, pretože lepšie znášajú viac ako menej svetla. Takisto si je potrebné uvedomiť, že bromélie pestované v našich podmienkach pochádzajú z trópov a vyhovuje im konštantná dĺžka dňa (12 až 14 hodín) počas celého roka. Všeobecne platí, že odrody s mäkkými, pružnými listami bez tŕňov zvyčajne uprednostňujú nižšiu úroveň svetla, zatiaľ čo odrody s tuhými, tvrdými listami uprednostňujú jasné nepriame svetlo. Rastliny, ktoré sú žltkasté, môžu dostávať príliš veľa svetla, zatiaľ čo rastliny, ktoré sú tmavozelené alebo predĺžené, môžu dostávať príliš málo svetla. Zvyšovanie svetelnej expozície môže pomôcť rastline kvitnúť za predpokladu, že sú splnené ďalšie podmienky.

Teplota a vlhkosť

Ideálne je rozpätie medzi 13 a 27 stupňami Celzia. Väčšina bromélií pestovaná v domácich podmienkach bude prosperovať pri denných teplotách od 20 do 30 °C, ktoré cez noc ideálne poklesnú o cca 7 °C. Broméliám vyhovuje tiež vyššia vlhkosť vzduchu (cca. 60 %), ktorú môžeme zabezpečiť zvlhčovačmi, prípadne pravidelným poprašovaním orchidey vodou (najmä v zimných mesiacoch). Alternatívou môže byť polievanie bromélie do jej centrálnej rozety listov, či umiestnenie misky s vodou a okruhliakmi (kamienkami) v blízkosti bromélie, prípadne pestovanie bromélie medzi inými rastlinami, ktoré udržujú vyššiu vlhkosť v miestnosti. Bromélie vysoko tolerujú aj teplotné výkyvy, ale rastliny v teplejších podmienkach potrebujú viac vlhkosti. Nemali by byť vystavené teplotám pod 5 stupňov. Rastú dobre v interiéroch pri vlhkosti od 40 do 60 percent. V mnohých klimatických podmienkach sa môže bromélia počas leta presťahovať do exteriéru.

Substrát a kvetináč

Keďže väčšina tropických bromélií rastie vo voľnej prírode v korunách stromov, či na podraste a nie v pôde, sú zvyknuté na dobrú cirkuláciu vzduchu v koreňovej sústave bez prebytočnej vlhkosti. Substrát na bromélie by preto mal v prvom rade zabezpečiť dokonalú cirkuláciu vzduchu a okamžitý odtok prebytočnej vody od koreňov rastliny. Substrát by tiež mal plniť úlohu opory pre broméliu. Ideálnym substrátom pre broméliu sú kúsky kôry ihličnanov s trochou rašeliny, no na tento účel môžeme použiť aj zmes perlitu, keramzitu kokosového vlákna, rašeliny, hrubého štrku, prípadne lávových kamienkov. Všeobecne však platí, že ak sa pestujú v interiéroch ako izbové rastliny, vysádzame ich do zmesi zeminy a piesku. Môžeme použiť aj špeciálny substrát pre orchidey a bromélie, určený na presádzanie a pestovanie týchto izbových rastlín. Základným pravidlom je, že bromélie potrebujú taký substrát, ktorý dobre odvádza vodu. Preto je vhodná napríklad zemina obohatená o rašelinu. Pre dostatočnú cirkuláciu vzduchu je dôležitý aj správny kvetináč na broméliu, ktorý by mal mať extra otvory v spodnej časti. Priesvitné plastové kvetináče sú ideálnou voľbou pri pestovaní bromélií. Takéto kvetináče prepúšťajú ku koreňom svetlo, ľahko sa s nimi manipuluje a navyše máme prehľad o stave koreňovej sústavy rastliny.

Polievanie

Polievanie je teda tiež špecifické a záleží od druhu. Niektorým zvlhčujeme pôdu, iným vypĺňame vodou kalich, ktorý tvoria ružice listov. Väčšina bromélií lepšie znáša sucho ako prebytok vlahy. Bez dostatočnej cirkulácie vzduchu v koreňovej sústave sa totižto orchidea zadusí a zahynie. Prebytočná voda musí preto vždy úplne odtiecť a nemala by zostať v kontakte s koreňmi. Bromélie sú výborne prispôsobené aj na zadržiavanie vody v centrálnej rozete, takže je možné broméliu polievať aj zhora na listy a rastlina túto vodu pomaly vstrebe. V každom prípade by sa však na zalievanie bromélií nemala používať tvrdá voda ale skôr dažďová voda, ktorá neobsahuje minerály. Medzi jednotlivými zálievkami by mal mať substrát, či listy čas preschnúť, čo pre väčšinu bromélií znamená polievanie raz týždenne. Frekvenciu polievania bromélií znižujeme v období vegetačného pokoja rastlinky. Bromélia je veľmi tolerantná k suchu. V typickom dome zvyčajne nie je potrebné udržiavať centrálny kalich rastliny neustále naplnený vodou. Ale toto je možnosť, ak sú úrovne svetla a teplota vysoké. Ak zalievate svoju broméliu centrálne, nezabudnite vždy prepláchnuť centrálny kalich, aby ste odstránili prípadné usadené soli. Ale všeobecne stačí, ak tieto rastliny počas vegetačného obdobia týždenne veľmi striedmo zalievate pôdou a počas zimného odpočinku obmedzujete zálievku. Nikdy nenechajte rastlinu odpočívať v stojatej vode. Rastliny, ktoré pestujete ako epifity (ako vzdušné rastliny bez pôdy), potrebujú dôslednejšie zalievanie; raz denne ich zmáčajte a poriadne nechajte nasiaknuť tak, že ich raz týždenne ponoríte do vody.

POLOPATĚ 17 11 2019 Bromélie

Hnojenie

Bromélie netreba veľmi hnojiť. Počas vegetačného obdobia používajte tekuté hnojivo zriedené na 1/8 alebo 1/4, aplikované každé dva až štyri týždne. Ak používate peletové hnojivo s pomalým uvoľňovaním, pri zalievaní centrálneho pohára naneste každú sezónu jednu peletu. Vyvarujte sa hnojeniu dospelých rastlín v zime alebo keď rastlina začne kvitnúť. Je to rastlinka, ktorú nemusíme hnojiť často. Môžeme však počas vegetačného obdobia v malom množstve použiť tekuté hnojivo, ktoré je však potrebné rozriediť. Rasliny zásadne nehnojíme v zime, ale až keď začínajú kvitnúť. Použiť môžeme aj peletové hnojivo. S hnojením to ale určite nepreháňajte, aj keby sa vám zdalo, že vaša bromélia rastie pomaly. Chvíľu jej napríklad trvá aj to, kým zakvitne.

Presádzanie a rozmnožovanie

Bromélie majú malé koreňové systémy a väčšina z nich rastie najlepšie, keď je pestovaná v malých kvetináčoch. Mladé rastliny môžu byť bezpečne zasadené v 12 cm. Mladá bromélia môže mať z presadenia úžitok, ak prerastie svoj kvetináč. Najlepšie je to urobiť na jar. Väčšina plnohodnotných bromélií nebude vyžadovať kvetináč väčší ako 15 cm. Použitie väčšej nádoby na rastliny, ako je potrebné, môže viesť k problémom s nadmerným zalievaním. Či už presádzate veľkú broméliu alebo malé odnože, dávajte pozor, aby ste rastliny nezasadili príliš hlboko alebo príliš plytko. Výsadba bromélie po základňu listov pomôže zabrániť hnilobe koruny. Ak rastlina nemá dostatočný koreňový systém na to, aby mohla vo svojej novej nádobe zostať vzpriamene, zaistite jej polohu drevenými kolíkmi. Hneď ako rastlina vytvorí koreňový systém, ktorý je schopný uniesť jej hmotnosť, môžu byť kolíky odstránené. Rastlinku podľa potreby presadíme, ale robíme tak približne každé dva roky. Broméliám sa však najlepšie darí v menších kvetináčoch, preto ich presádzame naozaj až vtedy, keď svoj kvetináč prerastú. Tak isto to robíme zásadne na jar a kvetináč zväčšujeme o minimum. Bromélia sa množí odnožami. V prirodzenom rastovom cykle zrelá rastlina vystrelí kvetinový hrot, ktorý obsahuje malé, niekedy bezvýznamné kvety obklopené efektnými listeňmi. Tieto listene sú na týchto rastlinách najatraktívnejšie a sú často naozaj trvácne - niekedy aj celé mesiace. Po odumretí kvetu začne v nasledujúcich mesiacoch odumierať aj rastlina. Materská rastlina však vytvorí na svojej základni jedno alebo viac menších odnoží. Tieto je možné opatrne odstrihnúť sterilnými nožnicami a zasadiť jednotlivo do vlastných kvetináčov. Mladé rastlinky by sa mali do kvetináča zasadiť až po vyvinutí niekoľkých koreňov a vytvorení centrálneho kalicha, ktorý je charakteristický pre bromélie. Rastlina sa rozmnožuje vegetatívne, to znamená, že broméliu rozmnožujeme odnožami. Nadzemná časť bromélie totiž asi po troch rokoch zavŕši svoj životný cyklus kvitnutím a vyženie jeden, niekedy aj viac bočných výhonkov. Na týchto výhonkoch sa postupne vyvinú aj korienky. Opatrne výhonky odstrihneme od materskej rastliny a samostatne zasadíme do kvetináča so vzdušným substrátom. Na korene dávame veľký pozor. Ponecháme ich čo najviac. Nové rastlinky budú zasa 2 až 3 roky rásť, až znovu vykvitnú.

Starostlivosť o kvety a listy

Odkvitnuté kvety odstraňujeme. Nielen z estetického hľadiska, ale aj kvôli škodcom, ktorí sa tu môžu usídliť. Tak isto striháme suché a zažltnuté listy. Dávame však veľký pozor na mladé výhonky. Odstrihneme aj špičky listov, ktoré zoschli.

Najčastejšie problémy pri pestovaní

Aj keď sú bromélie niekedy náchylné na vlnatky, vošky a červce, zväčša sa nemusia pasovať so závažnými chorobami a škodcami. Môžu však byť citlivé na niektoré chyby v starostlivosti: zalievanie - ak sa omylom zalieva nadmerne pôda namiesto toho, aby sa naplnil stredový „kalich“ tvorený listami, môže sa u bromélií vyvinúť hniloba. Ide o rastliny, ktoré majú rady relatívne suché podmienky. tvrdá voda - voda s vysokým obsahom minerálov môže spôsobiť škvrny vodného kameňa na základni rastliny a v strede kalicha. Najlepšie je polievať demineralizovanou vodou. nesprávny kvetináč - bromélie nemajú veľký koreňový systém, preto ich zasaďte do malých, dobre priepustných kvetináčov, v ktorých sa nebude hromadiť veľa vody, čo môže viesť k hnilobe.

Bromélie a ich umiestnenie v byte

Ideálne umiestnenie bromélie vo vašom domove by malo zodpovedať jej pôvodnému prostrediu. Skleník by poskytoval ideálnu teplotu, dostatok vlhkosti a vynikajúcu cirkuláciu vzduchu, ako aj jasné, ale nepriame svetlo. Mnohým broméliám sa darí v kuchyniach, kde je dostatok slnečného žiarenia a vyššia vlhkosť. Kúpeľne sú vynikajúcim priestorom pre mnoho druhov bromélií kvôli prirodzene vyššej vlhkosti, ale často je tam málo prirodzeného svetla. Niektoré druhy, ako Cryptanthus, budú prosperovať pri slabom osvetlení. Väčšina bromélií nie je vhodná na parapetné dosky a mali by byť umiestnené ďalej od okna. Môžu napríklad zdobiť stôl.

tags: #aky #kvet #zasadit #k #bromelii