Prehľad udalostí a života v okrese Čadca v rokoch 1934 – 1937

V období rokov 1934 až 1937 prešiel okres Čadca, najmä obce Lieskovec, výraznými zmenami a udalosťami, ktoré ovplyvnili život jeho obyvateľov. Od hospodárskych výziev a prírodných katastrof až po spoločenské a politické dianie, tento čas zanechal trvalú stopu v histórii regiónu.

Životné podmienky a hospodárstvo (1934 - 1937)

Rok 1934 bol mimoriadny. Počasie v apríli a máji bolo horúce. Leto mierne. Jeseň dlhá a tak teplá, že v októbri a novembri dozrievali jahody a maliny v lesoch, v záhradách rozličné ovocie. Májové mrazy zapríčinili miestami škodu, úroda však bola dobrá, asi taká, ako v predošlom roku. Práce pre nezamestnaných bolo dosť. Tieto sa konali na troch miestach: jedna pri Skačkove, kde bola krajinská cesta valcovaná, druhá bola zamestnaná pri kopaní takzvaného "Štefkovho vŕšku" a tretia opravovala cestu vedúcu do Lodného.

V roku 1935 sa počasie podobalo predchádzajúcemu roku. Jar bola začiatkom teplá, no 1. mája sa premenila na zimu, nastali snehové fujavice, ktoré trvali tri dni. Leto bolo horúce, suché, takmer bez dažďa. Jeseň bola príjemná a trvala skoro do Vianoc, kedy sa ukázalo trochu snehu, no nestáleho. Gazdovia sa obávali slabej úrody pre veľké a trvalé suchá, no veľmi sa mýlili. Ako obilia, tak aj zemiakov a kapusty bolo dovezených vo veľkom množstve, nadovšetko zemiakov vykopali 2 - 3 razy viac ako v iných rokoch. Mnohým však ani toto hojné požehnanie úrody nestačilo.

Rok 1936 začal krásnym počasím, takým krásnym, že ľudia už aj v januári orali svoje polia. Sľubne začatý rok takto aj pokračoval, takže jar bola veľmi pekná celá. Leto bolo horúce a hoci krátke, prinieslo dostatočnú a včasnú úrodu obilia, ktoré bolo z poľa zobraté tohto roku skôr ako v iných rokoch, čo si ľudia samozrejme pochvaľovali, keďže im na úrode ako roľníkom veľmi záleží. Okrem toho ešte aj jeseň bola spočiatku dosť dobrá počasím aj úrodou, avšak potom sa počasie hnusne zhoršilo. Pršalo, sneh padal, mrzlo, takže veľa ľudí malo kapustu a zemiaky pokryté snehom. Ťažká to bola práca v týchto časoch na poli, keď ľudia kopali zemiaky alebo vytínali kapustu v zimných odevoch. Vyzeralo to, ako keby Eskimáci prevádzali poľné hospodárstvo. V takýchto časoch chudákom roľníkom nikto nezávidel tú božiu úrodu, pri braní ktorej si museli klásť oheň, aby sa občas mohli ísť obriať.

Rok 1937 sa začal teplými dňami, takže ľady na potokoch a Kysuci sa roztopili, rozlámali a odplávali. Koncom januára však bola zasa tuhá zima, načo pripadol snehový poprašok, takže ľudia vyvozili hnoj na polia, na ktoré by sa s vozmi nedostali, to je do kopcov. Avšak počiatkom februára bolo počasie zasa mierne a také bolo aj v marci a apríli, kedy najviac len pršalo. Zato máj bol pekný, teplý. Jarné počasie teda bolo uspokojujúce, zato však koncom leta sa nečas vyvŕšil na ľuďoch. Celý august pršalo, čo sťažovalo poľné práce, nakoľko vtedy je u nás žatva v plnom prúde. Ľudia sa na poli močili. Zaslúžili si tú úrodu, ktorá tak náramne skvelá nebola, čo naznačuje úkaz, že niektoré poľné produkty proti minulému roku boli drahšie. Platí to najmä o kapuste, ktorej cena bola 40 Kčs za 1 q. Cena zemiakov sa pohybovala okolo 30 Kčs za 1 q.

Ovocinárstvo a obchod

V roku 1934 sa konal popis ovocných stromov, ktorých počet je z roka na rok väčší. Gazdovia uznávajú, že ich pestovanie im pekný osoh donáša. Začínajú príklad brať od susedných Lodňanov, ktorí takrečeno - len odpredávaním ovocia sa živia. Starší teda obchodujú ovocím, mládež však už od 15. roku, a to najviac pred Vianocami 2 - 3 týždne, odchádza na Moravu, do Sliezska, väčšia čiastka však do Čiech, kde vedie podomový obchod ponúkajúc pasce a vešiaky tamojšiemu ľudu na predaj.

Na obec z podpornej akcie došlo obilie, ktoré lacnejšie dostali tí gazdovia, ktorí si dali upísať škodu utrpenú na obilí vymrznutím oziminy. Pozoruhodný úkaz v hospodárstve nastal zvýšením ceny dreva. Na drevo bola tohto roku dobrá konjunktúra až do konca roka. Cena dreva sa pohybovala okolo 100 Kčs za 1 m3 na mieste, okolo 145 Kčs na píle v Krásne nad Kysucou. Mnohí ľudia popredali takmer všetko svoje drevo z hôr, čím si mnohí pomohli od dlhov, lebo lieskovskí občania sú veľmi zadĺžení.

Demografický vývoj a spoločenské udalosti

V roku 1934 sa narodilo v obci 27 chlapcov a 20 dievčat, spolu 47 detí. V roku 1935 sa narodilo v Lieskovci 14 chlapcov a 23 dievčat, spolu 37 detí, zomrelo 11 chlapcov a 24 dievčat, spolu 35 osôb. Počet narodených je teda väčší. V tomto roku dostala obec nových obyvateľov z Holandska, ktorí sa dorozumievajú maďarskou, nemeckou, talianskou a len dvaja slovenskou rečou. Sú to usilovní ľudia rozumejúci sa rozličným remeslám. Od týchto by si mali príklad brať mnohí. Máme však v obci aj takzvaných pašerákov, ktorí kupectvo prevádzajú koňmi dovezenými z Poľska. Tiež iným spôsobom by radi niektorí zbohatli.

V Lieskovci sa tiež ročne viac ľudí rodí, ako zomiera. Tohto roku (1936) sa narodilo 21 chlapcov a 26 dievčat, okrem toho 3 nemanželské deti, teda celkom o 13 detí viac ako vlani, naproti čomu zomrelo 8 osôb mužského a 4 ženského pohlavia, to je o 23 osoby menej ako vlani. Celkový prírastok obyvateľstva proti minulému roku je teda 36 osôb, z čoho ženský svet má väčší podiel, avšak o tie je tiež postarané, keďže sa oženilo iba 6 mužských a vydalo 12 ženských z Lieskovca, teda dvojnásobok.

Požiare a nehody

Dňa 12. mája 1934 vypukol oheň u gazdu Kolibača, ktorý za okamihom znivočil osem gazdovských domov. Začiatkom júla sa utopila Hermína Šutá, 32-ročná, v Kysuci, keď prechádzala cez lávku na cestu vedúcu ku železničnej stanici. Dňa 15. júla 1934 zahynul v Budatíne Eduard Lehocký, tunajší mládenec, a to v štvrtú hodinu rannú, keď prechádzal s vozom cez železničnú koľaj. Práve dochádzajúci osobný vlak ho zachytil a usmrtil.

V roku 1935 povstal požiar u troch gazdov. Dňa 27. apríla zhorel dom Paulusa a dve humná. Dňa 20. júna domy Kondoka a vdovy Školníkovej. V máji začala horieť stavba Štefana Ondreáša st. Oheň bol zavčasu pozorovaný a uhasený. Pri vyšetrovaní pre nerozvážnu vec tamojšej susedy bol gazda Ondreáš četníkmi zatknutý a uväznený. Jeho nevinnosť sa však dokázala a tak menovaný, ktorý je medzi tunajším ľudom veľmi obľúbený, bol z trenčianskeho žalára vypustený.

Dňa 14. apríla (1936) v noci vypukol požiar u obyvateľa Mateja Hmiru, pričom drevené stavanie zhorelo celé aj s humnom. Škoda bola krytá poistením. V najlepšom prúde zábavy (po stromkovej slávnosti) bolo odrazu počuť signál hasičskej trúbky: "Horí!", čo spôsobilo medzi veseliacim sa občianstvom úžas, takže zábava prestala a každý bežal von, či to nehorí jeho chalupa. Zistilo sa, že veľká žiara, ktorá sa rozprestierala nad obcou, ide z horného konca obce, bútorského, ktorý je na vyvýšenom mieste nad obcou. Horeli stavania vdovy Anny Králikovej a jej detí. Škoda bola krytá poistením, až na 1/7 celku, ktorá patrila Vincentovi Králikovi. O mesiac neskôr, v noci o 12. hodine zo dňa 27. na 28. mája, vypukol požiar u vdovy Zelinovej. Požiar spozoroval nočný strážnik Mitka, takže sa ho podarilo včas zneškodniť. Avšak podpaľač bol veľmi húževnatý tvor. Keďže sa mu nepodarilo dielo prv, chcel ho previesť neskôr. O 3. hodine ráno vypukol požiar znova. Tento raz sa ho už nepodarilo lokalizovať a preto mu padlo stavanie za obeť. Zhorelo humno a všetko ostatné na dome okrem múrov, takže Zelinovci si na mieste, kde prv humno stálo, postavili takú provizórnu búdu z dosák a v tej bývali až do neskorej jesene. Ako do tretice patrí prípadného nového požiaru zo dňa 5. na 6. septembra, kedy zhorelo Bendovi humno.

V noci dňa 8. novembra (1936) zhorel v Rovniach letný chliev krčmára Frišu a v noci dňa 13. novembra neznámi páchatelia sa vlúpali do miestnej predajne družstva "Budúcnosť", kde pokradli rozličný tovar, zvlášť však slaninu a liehoviny. Páchateľov sa nepodarilo dosiaľ dopadnúť. Pred koncom kalendárneho roku 20. decembra bol obecný starosta u miestneho obyvateľa Vincenta Sopka, o ktorom sa vyprávalo, že sa zbláznil, pretože susedovi aj sebe vytrepal obloky, 4 dni nejedol a mater zbil poriskom zo sekery. Starosta obce však tvrdil, že Sopek nerobí dojem blázna.

Školstvo a kultúra

Čo sa školstva týka (1934), poneváč počet školopovinných sa v tomto roku zväčšil, bolo potrebné postarať sa o novú učebnú silu. V súčasnosti má obec päť učebných síl, a to troch učiteľov a dve učiteľky. Vyučovanie sa deje v troch triedach: v štátnej, v novozavedenej štátnej a cirkevnej. V prvých dvoch sa vyučuje 1. - 5. ročník, v tretej však 6. - 8. r. Vyučovanie v štátnych školách je polodenné, kdežto v cirkevnej celodenné. Školský lekár v tomto roku tri razy navštívil tunajšie školy. Chyťľavá choroba medzi školskou mládežou zistená nebola.

Čo sa školstva týka (1935), v učebných silách nastala zmena. Pavel Galvánek, učiteľ ľudovej školy po 32-ročnom účinkovaní v tunajšej obci, 1. júla odišiel do penzie. Jeho miesto zaujal jeho syn Zoltán Galvánek, ktorý všetkými členmi školskej stolice, teda jednohlasne, za učiteľa tunajšej ľudovej školy vyvolený bol. Predseda školskej stolice, František Miklošovič, kysucko-novomestský kaplán s voľbou nebol spokojný z tej príčiny, poneváč ním navrhnutý Milan Matísek, v tomto roku vychodivši učiteľský ústav, pri voľbe ani len povšimnutý nebol. To menovaného predsedu tak nahnevalo, že voľbu bez príčiny zrušil a o vyvolenom učiteľovi ani počuť nechcel. Po tomto čine sa zišli členovia školskej stolice a zaslali prosbu, ktorá bola všetkými členmi školskej stolice podpísaná, na biskupský úrad, by vyvoleného za učiteľa tunajšej školy potvrdil. Medzitým však predseda, ktorý ustavične urážal vyvoleného, ako jedného člena školskej stolice, Zoltána Galvánka pred biskupským úradom rozličnou nepravdou tak očernil, že ho za učiteľa tunajšej školy potvrdiť nechcel. Poneváč čas vyučovania sa blížil, prinútený bol otec vyvoleného učiteľa odcestovať do Nitry a vec predostrieť biskupskému úradu. Po tomto biskup, ktorý, ako sa vyslovil, v tejto veci nič nevedel, poneváč hlavný cirkevný školdozorca ho v tom neupovedomil, vyvoleného za učiteľa tunajšej školy uznal. Biskupský úrad to hneď dal aj na písme, ktoré predsedovi ešte v ten deň doručené bolo. Ako v cirkevnej, tak aj v štátnej ľudovej škole nastala zmena. Miesto Oldricha Velíska štátneho učiteľa, ktorý 1. septembra nastúpil na štátnej ľudovej škole v Lieskovci, prevzal Bohumír Fučík, ktorý prišiel z Makova.

Kultúrne (1936) miestny MOK (miestna osvetová komisia) pracoval pomerne dobre, o čom svedčí to, že 16. februára zahraté dielo Františka Urbánka "Strašidlo" dostalo na okresných divadelných závodoch, usporiadaných v Kysuckom Novom Meste v dňoch 14. a 15. marca, druhú cenu.

Stromková slávnosť

Po prvý raz vôbec sa v obci 19. apríla (1936) konala stromková slávnosť, ktorej sa obyvateľstvo obce zúčastnilo vo veľkej miere, nakoľko počasie bolo krásne, ako k tomu účelu zvlášť u Prozreteľnosti objednané. Slávnosť usporiadal miestny učiteľský zbor za súčinnosti hasičstva a školských detí. Za DHZ prednášal o význame slávnosti veliteľ miestneho DHZ starosta Štefan Šutý, o kultúrnom význame stromkov prehovoril miestostarosta obce a podveliteľ DHZ Jozef Mičjan a o hospodárskom osohu stromov vôbec a ovocných zvlášť predniesol reč učiteľ Jaroslav Kuranda. Slávnosť bola spestrená recitáciami žiactva, ako aj spevnými číslami žiakov, ktoré nacvičili učitelia Jaroslav Kuranda a Zoltán Galvánek. Po slávnosti, ktorá sa konala na obecnom pozemku kúpenom od Friša pre školu, kde bolo aj zasadených 7 stromčekov, odišlo obecenstvo v sprievode do dediny, kde sa rozišlo.

Politické a samosprávne dianie

V dňoch 7. a 8. septembra (neznámy rok, pravdepodobne 1930s) sa v Senci konal 33. Snem ZMOSu, na ktorom boli aj zástupcovia okresu Čadca. Nakoľko príhovory vládnych činiteľov nepriniesli odpovede na spôsob riešenia aktuálnych problémov samospráv, 33. Snem ZMOS sformuloval a prijal vo svojom uznesení hlavné tézy, ktoré budú predložené na riešenie Vláde SR a jednotlivým ministerstvám. Okres Čadca na Sneme ZMOS reprezentovali JUDr. Ľubomír Golis, primátor Turzovky, Ing. Pavol Gomola, starosta obce Čierne, PaedDr. Jozef Cech, starosta obce Skalité a Mgr.

Voľby 1935

Voľby boli 19. a 26. mája 1935. Dňa 19. mája sa volili členovia do poslaneckej snemovne a senátu, 26. mája členovia do okresného a krajinského zastupiteľstva. Ako vidíme, pri týchto voľbách viedli v našej obci dve strany: Hlinková ľudová a fašistická.

Výsledky volieb 1935

Cesty a infraštruktúra

Regulácia ciest toho roku (1935) sa neprevádzala. Krajinská cesta je už v poriadku, nie však obecná, ktorá väčšiu opravu požaduje. Priechod na Kysuci je už lepší, ako v predošlých rokoch. V októbri (1936) bola vymeriavaná trasa novej vicinálnej cesty do Lodna, avšak, kedy sa k stavbe pristúpi, ako aj k regulácii miestneho potoka Lodňanky, sa nevie.

Civilná protipožiarna ochrana

Tohto roku (1936) tiež prvý raz tu bola zorganizovaná služba CPO a prevedené zatemňovacie cvičenie. Obyvateľstvo je dosť chápavé pre tieto veci a s porozumením pomáhalo pri tomto cvičení udržovať poriadok.

Udalosti v okrese Čadca (2016)

Dňa 8.10.2016 v amfiteátri Poľovnícke združenie Skaľanka, Obec Skalité a Rímskokatolícka cirkev Farnosť Skalité, pripravili 6. roč. „Slávenia sv. omše ku cti sv. Huberta“, ktorú celebroval biskupský vikár pri MV SR František Bartoš, pplk. Mons. ThDr. Poďakovanie patrí aj sponzorom tohto podujatia, a to: p. Matys - Hotel Koloniál, p. Majchrák - Penzión Silvester, P. Urbánek - f. VERONIKA FASCHION, f. UNI-CITY SERVICE, spol. s.r.o. Čadca, MUDr. Pišček, MUDr. Vojtašová, p. M. Krenželák, p. Klieštik - Kysucké pekárne, a.s. Čadca.

tags: #anton #gomola #kvetinarstvo #cadca

Populárne príspevky:

• zdravotné benefity chrenu
• Pestovanie plodín na Východoslovenskej nížine
• Kalifornský orgován vo vašej záhrade
• Kompletný sprievodca orchideami
• Ekologické postreky vodkou na rastliny