Astra: Medonosný kvet, ktorý oživí vašu záhradu od jari do jesene

Astry (lat. Aster) sú nádherné, farebné kvety, ktoré do záhrady prinášajú pôvab a krásu, najmä na jeseň, keď väčšina ostatných rastlín už nekvitne. Každý astra kvet dodá záhonu bohatú farbu a pritiahne pozornosť aj v období, keď záhrada utícha. Vďaka svojej rozmanitosti sú astry populárnou voľbou pre záhradkárov, ktorí hľadajú dlhodobú krásu a jednoduchú starostlivosť. Astry predstavujú mimoriadne rozmanitú skupinu kvitnúcich trvaliek, ktoré sa vyznačujú dlhým obdobím kvitnutia a nenáročnou starostlivosťou.

Ich latinský názov aster v preklade znamená „hviezda“, čo odkazuje na tvar ich kvetov. Tieto rastliny sú symbolom lásky, múdrosti a viery. Rod astra patrí do čeľade astrovité (Asteraceae) a zahŕňa niekoľko desiatok druhov trvaliek rozšírených najmä na severnej pologuli. Astry sú cenené pre svoje bohaté a dlhé kvitnutie, keď záhrady oživujú množstvom drobných kvetov v odtieňoch bielej, ružovej, modrej, fialovej či červenej. Astry sa uplatňujú v zmiešaných trvalkových záhonoch, vidieckych záhradách aj ako rezané kvety.

Farebné astry oživia vašu záhradu počas jesenných mesiacov, v čase, kedy ostatné trvalky už odkvitajú. Astry sú odolné trvalky, ktoré pôvodom pochádzajú z oblasti Severnej Ameriky. Ich latinský názov aster v preklade znamená hviezda, za čo vďačia tvaru svojich kvetov. Tie môžu byť biele, ružové, červené, bordové, fialové alebo modré a sú typické svojím žltým terčíkom. Vyrastajú na vrcholoch pevných a rovných stoniek. Listy sú úzke, tmavozelené a kopijovité. Kvitnú od júla až do septembra, prípadne ešte dlhšie. Dnes narazíte na nespočetné množstvo druhov a kultivarov astier, ktoré sa vzájomne líšia tvarom okvetných lístkov, vlastnosťami či výškou rastliny.

Rozdiel medzi astrou a chryzantémou

Astru si ľudia často mýlia s chryzantémou. Aký je teda rozdiel medzi nimi? Astra má jemnejšie kvety, ako chryzantéma a menšie listy. Kvety sú podobné sedmokráskam. Lupienky kvetov sú najčastejšie ružovej a fialovej farby v rôznych odtieňoch, uprostred ktorých je žltý stred. Možno trochu ohraničenú paletu farieb astier vyvažuje bohatosť ich kvetov. Je vďačná trvalka, známa zo záhrad našich starých mám. Nikdy nesklame svojou krásou. Astry sú skvelými spoločníčkami jesenných trvaliek ako sú chryzantémy, japonské veternice a priľbice.

Astra vs chryzantéma - porovnanie kvetov

Rozmanitosť Astier: Od Nízkych Pokrývačov po Vysoké Dominanty

Aštry sa delia na letničky a trvalky, pričom trvalé druhy sú často označované aj ako hviezdnice. Letné aštry, s latinským názvom Callistephus chinensis (astra čínska), pochádzajú z oblastí severovýchodnej Číny, Mongolska a severu Kórejského polostrova. Tieto teplomilné dlhodenné rastliny dorastajú do výšky 20 až 100 cm a na kvitnutie potrebujú teplotu okolo 18 °C. Väčšina druhov astry kvitne na jeseň, od augusta do októbra, no niektoré druhy, ako napríklad Aster alpinus, kvitnú už na jar.

Podľa vzrastu môžeme aštry deliť na:

Vysoké vzpriamené a krovité: Tieto druhy môžu dosahovať výšku až 150 cm v ideálnych podmienkach. Medzi ne patria napríklad Aster novae-angliae (astra novobelgická), ktorá vytvára mohutné trsy vysoké okolo 120 cm a je vhodná do zadnej alebo strednej časti záhona. V spodnej časti však postupne stráca listy, preto je vhodné pred ňu vysadiť nižšie trvalky.
Stredne vysoké druhy: Tieto aštry majú výšku od 70 do 100 cm a sú ideálne do stredu kvetinového záhona pri pohľade z viacerých strán.
Nízke krovité druhy: Dosahujú výšku okolo 30 cm a sú vynikajúce na olemovanie chodníkov, záhonov, do štrkových záhonov, skaliek, predzáhradiek a na svahy, kde vytvoria súvislý porast. Príkladom je Aster dumosus (astra krovitá) s kompaktným rastom a bohatým kvitnutím.

Špecifické druhy astier

Špecifické druhy zahŕňajú:

Astra talianska (Aster amellus): Kvitne v neskorom lete a má jemné modrofialové kvety.
Astra srdcovitolistá (Aster cordifolius): Vyšší druh (až 120 cm) s menšími kvetmi, ktoré sa objavujú na jednej stonke vo veľkom počte, často vo fialových odtieňoch.
Astra vresovcovitá (Aster ericoides): Hoci nie je tak často pestovaná, jej bohato kvitnúce výhonky s drobnými bielymi alebo jemne fialovými kvetmi sú ideálne do skalky, vresoviska alebo na okraj kvetinových múrikov.
Astra alpínska (Aster alpinus): Nízky druh, ktorý kvitne už na jar. Dorastá do výšky asi 25 cm, hlavným obdobím kvitnutia je máj až začiatok júna. Kvety môžu byť biele, ružové a v rôznych odtieňoch fialovomodrej. Čoraz viac sa objavujú vegetatívne rozmnožované plnokveté odrody, ktorých veľkou výhodou je v porovnaní s ostatnými dlhé obdobie kvitnutia.
Astra trpasličia (Aster sedifolius): Menej pestovaná, no pôvabná a odolnejšia voči suchu, tvorí husté kompaktné porasty s drobnými fialovými kvetmi.

Populárne kultivary

Existujú aj špecializované kultivary, ako napríklad:

Prúhonický trpaslík: Drobné kultivary astry, ktorý dorastá len do 25 cm a je vhodný do záhonov, skaliek či kvetináčov, alebo Americká kráska, vysoký kultivar s priemerom kvetu 5-7 cm, dostupný v rôznych farbách. Má jemné, elipsovité okvetné lístky, vyrastajúce okolo sýtožltého stredu.
Americká kráska: Vysoký kultivar astry, ktorý dorastá do výšky 50 cm. Kvety sú veľké s priemerom 5 až 7 cm. Môžu mať rôznu farbu od bledoružovej cez červenú až po fialovú.
‘Astra alpínska Goliath‘: Je trsovitá trvalka nízkeho vzrastu, ktorá vynikne najmä v záhrade vidieckého štýlu. Jednoduché kvety sa na rastline objavujú na konci jari a začiatku leta. Môžete ju pestovať v skalke, v rôznych výsadbách v črepníkoch ako balkónovú rastlinu alebo v prednej časti kvetinových záhonov.
Aster kríčkový ‘Starlight’: Je nízka, kompaktná trvalka s hustým rastom a veľmi bohatým kvitnutím. Kvitne v septembri a októbri, keď väčšina letných rastlín už nekvitne.

Ďalšie tipy na odrody astier zahŕňajú:

‘Albus’
‘Dunkle Schöne’
‘Happy End’
‘Sabine’

Pestovanie a výsadba Astier

Pestovanie astier je jednoduché, vďaka čomu sú skvelou voľbou do akejkoľvek záhrady. Aštry sú všeobecne nenáročné rastliny, ktoré si nevyžadujú špeciálnu starostlivosť. Pre ich úspešné pestovanie je však dôležité dodržiavať niekoľko základných pravidiel.

Výber stanovišťa a pôdy

Astry potrebujú plné slnko na to, aby bohato kvitli. Astry preferujú slnečné stanovištia, kde budú vystavené priamemu slnečnému žiareniu aspoň 6 hodín denne. Hoci znesú aj polotieň, na plnom slnku kvitnú najbohatšie. Intenzívny celodenný úpal však nie je ideálny. Vyber miesto v záhrade, kde budú astry vystavené priamemu slnečnému žiareniu aspoň 6 hodín denne. Ochrana pred vetrom: Astry sú náchylné na ohýbanie alebo lámanie stoniek, ak sú vystavené silnému vetru.

Astre vyhovuje výživná a priepustná pôda. Pôda by mala byť výživná, mierne vlhká a priepustná. Ideálna je hlinitá až hlinito-piesočnatá pôda s mierne kyslým pH (5,8 - 6,5). Rastú síce aj na suchších a piesočnatých pôdach, ale ich vzhľad nemusí byť taký pekný. Pred výsadbou je vhodné pôdu obohatiť kvalitným preosiatym kompostom, ktorý možno zapracovať aj každoročne na jar.

Výsadba

Semená astry môžete vysievať priamo na stanovisko, a to na jar v mesiacoch apríl až máj. Saďte plytko na pripravené a odburinené záhony. Zasypte len veľmi jemnou vrstvou zeminy. Druhou možnosťou je predpestovanie v skleníku. V takom prípade vysievajte už v marci.

Výsadba zo semien: Výsev skorých druhov začína skoro na jar. Neskoršie kvitnúce druhy sa sadia v druhej polovici jari. Semená sa umiestňujú do plytkých brázd (nie hlbších ako 4 cm), ktoré sa po zasiatí zohrejú alebo prikryjú kompostom pre vytvorenie skleníkového efektu. Po prvých výhonkoch je možné úkryt odstrániť. Rastlina sa zriedi, keď sa vytvoria prvé 2-3 listy. Alternatívou je predpestovanie v skleníku už v marci.

Výsadba sadeníc:

Jar: Druhá polovica jari je vhodná na výsadbu. Rastliny sa vysádzajú do pripravenej pôdy, ktorá by mala byť uvoľnená a mierne vlhká.
Jeseň: Pre jesennú výsadbu platí, že čím skôr, tým lepšie, ideálne do začiatku októbra, aby sa rastliny stihli dobre zakoreniť pred zimou.

Rozstupy pri výsadbe: Rozstup riadkov by mal byť minimálne 40-50 cm. Medzi kríkmi je potrebné nechať vzdialenosť najmenej 15-20 cm, pri niektorých druhoch až 25x25 cm alebo 25-30 cm, v závislosti od ich rastových tendencií. Pri výsadbe do skupín sa na štvorcový meter odporúča 3-4 rastliny.

How to Grow Asters from Seed

Zavlažovanie a hnojenie

Astry potrebujú pravidelnú zálievku, najmä počas horúcich a suchých období. Pôda by mala byť stále mierne vlhká, ale je dôležité zabrániť premokreniu, ktoré môže viesť k hnilobe koreňov a hubovým chorobám. Závlahu smerujte priamo ku koreňom, nikdy nie na listy, ideálne v ranných hodinách. Záhony a nádoby s astrami pravidelne polievajte v závislosti od počasia. Pôda by mala byť stále vlhká, no znesú aj krátkodobé sucho. Polievajte vždy ku koreňom a nestriekajte vodu na listy. Astry sú náchylné na hubové choroby, ktoré sa na mokrých listoch rýchlo šíria. Staršie rastliny sú na starostlivosť nenáročné.

Na jeseň pred výsadbou sa odporúča vykopať pôdu s pridaním hnoja. Na jar po výsadbe sa pridáva superfosfát. V priebehu roka by malo byť hnojenie minimalizované na trikrát:

Jarné kŕmenie, 14 dní po zriedení, aplikácia hnojív obsahujúcich dusík.
Po vytvorení púčikov - hnojivá s obsahom fosforu a draslíka.
Priamo počas kvitnutia - opäť fosfor a draslík.

Aštry oceňujú organické hnojivo alebo kompost dodávaný každoročne na jar. Zeminu môžete každoročne na jar obohatiť o preosiaty, vyzretý kompost.

Starostlivosť a údržba

Aštry sú odolné rastliny, no niektoré úkony prispievajú k ich lepšiemu rastu a dlhšiemu kvitnutiu.

Pletie a hilling: Pletie by sa malo vykonávať opatrne, ideálne po daždi, aby sa nepoškodil koreňový systém. Pri prehustených porastoch sa riziko výskytu chorôb zvyšuje. Hilling (prihrnovanie pôdy ku koreňom) sa môže uskutočniť po objavení sa prvých znakov vetvenia, čo podporí rýchlejší rozvoj koreňov.
Odstraňovanie odkvitnutých kvetov a zber semien: Odstraňovanie zvädnutých kvetov je dôležité pre podporu tvorby nových kvetov a predĺženie obdobia kvitnutia. Robte to pravidelne počas sezóny. Po odkvitnutí suché časti rastliny zrežeme. Zber semien sa môže začať po tom, čo jadro kvetu stmavne a vytvoria sa „vatové“ štruktúry.
Presádzanie a delenie trsov: Vybrané viacročné odrody môžu rásť na jednom mieste až 4-5 rokov. Potom je vhodné ich vykopať a rozdeliť na menšie kríky. Toto delenie, spolu s presádzaním, sa najčastejšie vykonáva na jeseň alebo na jar (ideálny termín). Staršie rastliny zvyknú v strede rednúť. Vtedy je potrebné ich zmladiť. Môže sa to stať približne po troch rokoch pestovania. Niektoré druhy astry, napríklad astru novobelgickú môžete deliť aj každý rok. Najvhodnejšie obdobie je jar. Mladé rastlinky počas vegetácie zavlažujte, staršie rastliny nevyžadujú zvláštnu starostlivosť.
Príprava na zimu: Pred príchodom prvých mrazov je vhodné rastliny prihrnúť suchým lístím alebo vrstvou mulču pre ochranu koreňov pred extrémne nízkymi teplotami. Na zimu treba korene chrániť pred mrazom nahrnutím zeminy alebo prikrytím čečinou. Astry znášajú mrazy do -30 °C. Po zhubnutí listov sa stonky zostrihnú na výšku približne 10 cm. Po zhubení lístia zostrihnite stonky až k zemi.

Ochrana pred chorobami a škodcami

Aštry, rovnako ako iné rastliny, môžu byť napadnuté škodcami a chorobami. Pestovanie v dobre priepustnej pôde, správna zálievka ku koreňom a dostatočné rozostupy medzi rastlinami pomáhajú predchádzať mnohým problémom.

Choroby

Fusarium: Hubová choroba, ktorá sa môže vyvinúť, ak sa aštry vysadia po rastlinách z čeľade ľuľkovitých alebo v ťažkých pôdach.
Čierna noha: Ničí rastlinu od koreňa. Prevenciou je ošetrenie rastlín slabým roztokom manganistanu draselného.
Hrdza: Prejavuje sa pľuzgiermi na listoch, čo vedie k úhynu rastliny.
Múčnatka a pleseň sivá: Časté pri vysokej vlhkosti, zlej cirkulácii vzduchu alebo prihustej výsadbe.

Pri nájdení chorých rastlín je dôležité ich ihneď odstrániť a zničiť.

Škodcovia

Vošky: Prispievajú k šíreniu žltačky, ktorá sa prejavuje bledými, žltnúcimi listami, spomaleným rastom a zelenými púčikmi. Napadnuté rastliny je lepšie odstrániť a spáliť.
Slimáky, slizniaky a roztoče: Môžu aštrám vážne ublížiť.

Kombinácie a využitie v záhrade

Aštry sa výborne hodia do rôznych typov záhrad a dajú sa kombinovať s mnohými inými rastlinami.

Kombinácie s inými rastlinami

Vyššie druhy sa dobre kombinujú s okrasnými trávami, vyššími rozchodníkmi, rudbekiami, echinaceou, japonskými veternicami a chryzantémami.
Nižšie druhy sa hodia k starčeku, santolíne, heuchere a čistcu.
Sú skvelými spoločníčkami jesenných trvaliek ako sú chryzantémy, japonské veternice a priľbice.
Vhodné sú aj k rastlinám s farebne nápadným olistením.
K astrám môžete vysadiť napríklad tulipány, konvalinky alebo narcisy, lebo astry pomerne neskoro pučia. Skrášlime tým predzáhradku.
V lete nám pomôže napríklad levanduľa, slnečnica či mak, ale aj rôzne druhy tráv.

Využitie

Záhonové výsadby: Vytvárajú farebné akcenty, najmä na jeseň.
Lemovanie: Nízke druhy sú ideálne na olemovanie chodníkov a záhonov.
Skalky a štrkové záhony: Nízke a plazivé formy.
Kvetináče a nádoby: Nízke formy sú vhodné na pestovanie na balkónoch a terasách.

Astra ako medonosná rastlina

Medonosné rastliny sú okrem samotných včiel prospešné aj pre včelárov a pestovateľov ovocia či zeleniny. Vyznačujú sa vysokou produkciou nektáru, z ktorého včely vyrábajú med, no takisto poskytujú včelám peľ, ktorým kŕmia svoje larvy a môžu tak rozvíjať svoje včelstvo. Pre včely a ich znášku medu je prospešná väčšina druhov kvitnúcich rastlín no niektoré druhy sú mimoriadne cenné. Za takéto medonosné rastliny sa považujú najmä druhy, ktoré kvitnú a produkujú nektár mimo hlavnej jarnej sezóny kvitnutia (kedy kvitne väčšina rastlín vrátane ovocných stromov a nektáru spolu s peľom je zvyčajne v tomto období dostatok), prípadne rastliny ktoré kvitnú a produkujú veľké množstvo nektáru dlhé obdobie počas vegetačnej sezóny.

Ďalšie medonosné rastliny

Vo výbere nájdete okrasné aj úžitkové rastliny, od menších trvaliek a letničiek, až po väčšie kry a stromy.

Jarné cibuľoviny: Ako sú snežienky, krokusy, modrice no aj skoré trvalky ako je napríklad čemerica, poskytujú včelám prvotné impulzy na rozvoj včelstva produkciou peľu a nektáru. Tieto rastliny sú prispôsobené na nízke teploty a často kvitnú ešte keď je v ich okolí sneh.
Zemolez: Väčšina druhov zemolezov sú vynikajúcimi medonosnými rastlinami, z ktorých niektoré kvitnú počas leta a jesene, no zemolez voňavý kvitne veľmi skoro (na prelome zimy a jari) drobnými, bielymi kvietkami, pričom produkuje veľké množstvo nektáru a peľu, ktoré priťahuje počas slnečných jarných dní včely zo širokého okolia.
Vŕba: Pre včely a včelárov je jednou z najcennejších rastlín práve vŕba vďaka jej bohatému kvitnutiu už počas skorej jari, kedy ešte nekvitnú takmer žiadne iné rastliny. Vzrastlé vŕby produkujú veľké množstvo peľu a nektáru, takže počas teplejších jarných dní môžu včely naštartovať svoje rozmnožovanie a produkciu medu podstatne skôr. Najlepšou voľbou sú najmä naše pôvodné druhy vŕb: vŕba rakytová a vŕba trojmužná.
Kocúrnik: Patrí k najdlhšie kvitnúcim rastlinám a preto je súčasťou mnohých okrasných záhrad. Kvitne záplavou fialových súkvetí, ktoré sú pre včely neodolateľné a poskytujú im nektár od jari až do jesene. Ak kocúrnik po prvej vlne kvitnutia zostrihneme o polovicu, bude bohato kvitnúť až do prvých mrazov, no aj bez zostrihu kvitne do skorej jesene. Táto odolná kvitnúca trvalka je nenáročná na starostlivosť a vyniká nespútaným rastom.
Levanduľa: Je všestranná okrasná aj úžitková rastlina, ktorá sa používa sa ako okrasná trvalka do záhrady, repelent, levanduľa ako liečivá rastlina, no v neposlednom rade je to aj veľmi produktívna medonosná rastlina. Vytrvalo kvitne od júna do augusta a pritom zaplavuje svojou nezameniteľnou arómou svoje okolie.
Glejovka: Je jedna z najznámejších medonosných rastlín tvoriaca zhluky malých kvietkov, ktoré produkujú veľké množstvá nektáru počas dlhého obdobia (a to aj počas najteplejších a najsuchších mesiacov v roku). Ako medonosné rastliny sa môžu pestovať viaceré druhy glejovky (Asclepias speciose, A syriaca, A.).
Lipa malolistá: Je v našom klimatickom pásme azda najznámejším medonosným stromom a nie je to náhoda. Počas jarného obdobia bohatého na kvitnutie nemajú včely zvyčajne núdzu o nektár a peľ, no s príchodom leta je kvetov omnoho menej, takže početné včelstvo je potrebné nakŕmiť z iných zdrojov. Práve v tomto období začína kvitnúť lipa, ktorú včely milujú, pretože jeden vzrastlý strom dokáže poskytnúť potravu pre mnoho včiel.
Borák: Je vďaka jeho multifunkčnosti jednou z najznámejších rastlín na pestovanie v úžitkovej aj okrasnej záhrade. Je vynikajúcou jedlou a liečivou bylinkou, využíva sa pri spoločnom vysádzaní rôznych druhov zeleniny a zároveň je jednou z najcennejších medonosných rastlín, ktoré si môžete v záhrade vysadiť. Svieža chuť tejto jedlej bylinky (jedlé sú listy aj kvety) pripomína uhorku, takže môže byť osviežením každého šalátu a zároveň je táto rastlina neodolateľná pre včely a iných opeľovačov.
Hluchavkovité bylinky: Tieto kvitnúce trvalky ponúkajú úžasnú diverzitu s tisíckami druhov rôznych veľkostí, tvarov a farieb. Väčšina z nich sa vyznačuje dlhým obdobím kvitnutia od leta až do jesene a veľkou produkciou nektáru, ktorý láka včely zo širokého okolia. Napríklad šalvia kvitne od júna až do októbra nádhernými súkvetiami na dlhých stonkách, no vynikajúce medonosné vlastnosti majú aj ďalšie aromatické bylinky z čeľade hluchavkovité (medovka, mäta, oregano, tymian, rozmarín, saturejka, bazalka, yzop lekársky, monarda a ďalšie).
Echinacea: Je stredobodom nejednej kvitnúcej zahrady. Táto trvalka kvitne väčšinou od júla do septembra a to aj v horúcich a suchých podmienkach. Echinacea je ako magnet pre včely a iných opeľovačov, ktorých zásobuje peľom a nektárom po hlavnej vlne jarnej kvitnutia väčšiny iných rastlín. Existujú stovky kultivarov a hybridov tejto kvitnúcej trvalky, vrátane kultivarov echinacey purpurovej vyhľadávanej aj pre jej liečivé účinky.
Rudbekia: Je právom považovaná za jednu z najvďačnejších okrasných trvaliek v záhrade, no zároveň je to produktívna medonosná rastlina, ktorá má dlhé obdobie kvitnutia od leta až do jesene. Je odolná a nenáročná na pestovanie a pritom dokáže vytrvalo kvitnúť bez akéhokoľvek zostrihu.
Chryzantémy: Všetky tieto dlho kvitnúce rasltiny patria pod kmeň coreopsideae a vyznačujú sa dlhým kvitnutím od leta až do neskorej jeseňe. Chrizantémy kvitnú aj po príchode prvých mrazov a dokážu tak poskytnúť včelám a iným opeľovačom posledné zásoby nektáru pred príchodom zimy. Tieto okrasné medonosné rastliny je možné pestovať vo forme letničiek aj trvaliek. Dôležité pri týchto druhoch rastlín je vybrať si vždy druhy s jednoduchými kvetmi, pretože kultivary so zložitejšími (poschodovými) kvetmi produkujú nektáru menej. Sú to napríklad medonosné rastliny so skorým kvitnutím (čemerica, scilovka sibírska, prvosienka, zbehovec), najproduktívnejšie medonosné rastliny, ktoré kvitnú počas hlavnej sezóny v apríli a máji (čerešne, púpava, mahónia,…) a rastliny s neskorým kvitnutím počas leta a jesene(gaštan, aksamietnice, cínie, agát, liatra klasnatá, javor, brečtan, rozchodníkovec nádherný) a mnoho ďalších. Za zmienku stoja tiež úžitkové rastliny vhodné na výsadbu aj na väčšie plochy (pohánka, lucerna, ďatelina).

tags: #astra #kvet #medonosny