Aukuba japonská: Vždyzelený ker do tieňa s dekoratívnymi listami

Aukuba japonská (Aucuba japonica), známa aj ako japonský vavrín alebo „gold dust plant“, je vždyzelený ker pochádzajúci z východnej Ázie - konkrétne z Japonska, Kórey a Číny. Do Európy bola z Japonska dovezená prvýkrát v roku 1783. Vďaka svojej nenáročnosti, dekoratívnemu vzhľadu a odolnosti voči nepriaznivým podmienkam je vynikajúcou voľbou pre rôzne typy záhrad. Je veľmi obľúbená najmä v Anglicku, v štátoch Beneluxu a vo vlhších oblastiach Nemecka, kde vysoká vzdušná vlhkosť a mierne zimy fungujú ako výborný katalyzátor a ker rastie do výšky aj šírky. Vďaka správnej starostlivosti sa aukube japonskej darí v európskych záhradách už viac ako 200 rokov.

Aukuba je celoročne krásna a sviežo zelená, s nezameniteľnými fŕkancami. Je to vďačný a nenáročný vždyzelený ker hojne využívaný predovšetkým pre pestovanie v nádobách ako mobilná zeleň pre tienisté zákutia. Už ste ju nepochybne videli a obdivovali. Odolná rastlina, ktorú môžeme využívať ako živý plot, alebo ako solitér, vynikne predovšetkým svojou hustotou. Na veľkosť listov je jej hustota úctyhodná.

Charakteristika a vzhľad

Aukuba japonská je nižšia až stredne vysoký a vždy hustý, vždyzelený ker s veľkými listami. Základná forma japonskej aukuby je elegantný ker so sýto zelenými listami bez ďalšieho prefarbenia. Jednotlivé rastliny sa môžu mierne líšiť podľa pôvodu sadenice, ale väčšinou má veľké, až 20 cm dlhé listy, jemne či riedko pílkovité pri krajoch. Sú neopadavé, veľmi lesklé a majú oválne elipkovitý tvar. Listy sú slabo kožovité, lesklé a môžu dosahovať dĺžku 10-15 cm. V polovici mája tvoria husté trsy drobných kvetov, z ktorých na samičích rastlinách za prítomnosti peľu zo samčích rastlín dozrievajú nápadné, jasne červené, lesklé plody. Sú nejedlé.

Aukuba japonská (Aucuba japonica) patrí do čeľade Garryaceae. Vyskytuje sa pôvodne v horských lesoch a krovinách Japonska, Kórey, Taiwanu a Číny. V našich podmienkach dorastá vo voľnej pôde veľkosti 1,2-1,8 metra, rastliny v nádobách sú zvyčajne menšie 0,8-1,2 metra. Ker rastie pomaly až stredne rýchlo, obvykle 1,2 - 1,8 m × 1,2 - 1,8 m, v teplejšej mikroklíme až okolo 2 m. Plnú veľkosť dosahuje približne za 10 až 20 rokov. Aukuba dorastá do výšky 3 m v závislosti od kultivaru.

Pestovanie a starostlivosť

Aukuba japonská je mimoriadne prispôsobivá a dokáže rásť v rôznych pôdach, pokiaľ sú dobre priepustné a nie sú trvalo zamokrené. Vyžaduje živnú, prednostne kyslú, rovnomerne vlhkú ale dobre odvodnenú zem. Pôda by mala mať neutrálne až mierne kyslé pH. Vhodná pôda pre Aukubu japonskú Variegata je priepustná, vlhšia, živná, s drenážou. Dobre prospieva v humóznej, výživnej, rovnomerne vlhkej, ale priepustnej pôde, s odporúčaným pH približne 5,5 - 7,2, pričom na ťažkých a zamokrených pôdach sa zvyšuje riziko poškodenia koreňov.

Stanovište: Preferuje polotieň až tieň, no znesie aj slnečné stanovište, ak je pôda dostatočne vlhká. Veľmi dobre znáša silné zatienenie pod veľkými stromami, kde už trávnik neprospieva. Aukuba priame svetlo nepotrebuje vôbec. Ker je citlivý na priame slnečné žiarenie, zvyčajne má potom spálené listy, čo sa prejavuje zasychaním končekov listov, ich zožltnutím a následným opadom, prípadne sa na listoch vytvoria hnedé až čierne škvrny. Rastlina s takto poškodenými listami neprosperuje a rastie pomalšie, často pri masívnejšom poškodení hynie. Odporúčame umiestniť ju mimo dosahu zimného oslnenia v oblastiach so silnými zimami.

Zálievka: Vyžaduje rovnomerne vlhkú pôdu. V mladosti potrebuje pravidelnú zálievku, no keď sa zakorení, stáva sa odolnejšou voči suchu a znesie aj obdobie bez dažďa. V zime, pokiaľ nie je zamrznutá zem, zalievajte. Mladé rastliny vyžadujú pravidelné zavlažovanie, zatiaľ čo staršie exempláre sú odolnejšie voči suchu. Pri pestovaní v nádobách je dôležitá pravidelná zálievka. V lete by sme ju mali hnojiť každý mesiac.

Hnojenie: Odporúča sa aplikovať pomaly uvoľňujúce hnojivo na jar a vyhnúť sa nadmernému hnojeniu. Na jar sa odporúča prihnojiť ju pomaly sa uvoľňujúcim hnojivom, čo podporí zdravý rast a farebnosť listov.

Rez: Na jar po mrazoch je možné ju tvarovať rezom, alebo staršie rastliny omladzovať aj radikálnym rezom. Rez sa obmedzuje na jarný priesek a skrátenie výhonkov po zime, rastlina dobre obrašuje aj zo staršieho dreva. Ak sa stane, že nám omrzne, môžeme ju orezať až po zdravé drevo, vyženie nové výhonky a rastlina sa zahustí.

Kultivary

Existuje niekoľko druhov a kultivarov aukuby japonskej, ktoré sa líšia najmä sfarbením listov:

• Aukuba japonská Variegata: Vždyzelený široko guľovito rastúci ker s pevnými, kožovitými, protistojnými listami s výraznou žltou kresbou.
• Aucuba japonica 'Crotonifolia': Kultivar cenený pre veľké kožovité lesklé listy so zlatožltými škvrnami. Tvorí červené podlhovasté plody.
• Aucuba japonica 'Golden King': Vždyzelený, pomerne hustý ker s nápadnými žltozelenými panašovanými listami.
• Aucuba japonica 'Variegata': Patrí medzi najrozšírenejšie a najviac odolné kultivary. Má pomerne veľké listy, svetlozelenej farby, ktoré sú posiate množstvom zlatožltých drobných fľakov.
• Aucuba japonica 'Rozannie': Má tmavozelené veľké zelené listy, bez panašovania, na pozadí tmavozelených listov v jesennom období výrazne žiaria a vyniknú červené plody.
• Aucuba japonica 'Longifolia': Typ aukuby s užšími zelenými listami.
• Aucuba japnica 'Picturata': Veľmi zaujímavý typ aukuby s výraznými žltými fľakmi na listoch.
• Aucuba himalaica: Pochádza z Himalájí a dorastá do výšky 3 až 4 metre. Má úzke, podlhovasté listy so zaujímavým bronzovým odtieňom.

Použitie

Aukuba je ideálna na výsadbu ako solitér, v skupinách, ako živý plot alebo dokonca ako izbová rastlina. Vďaka svojej odolnosti voči tieňu je vhodná na miesta, kde iné rastliny ťažko prosperujú. Je ideálna do tienistých kútov záhrady, kde sa iným druhom často nedarí. Dobré znáša aj polotieň, čo z nej robí univerzálny doplnok aj pre menej slnečné stanovištia. V interiéri je Aukuba obľúbená ako dekoratívna izbová rastlina vďaka svojim pestrofarebným listom a nenáročnej údržbe. Pre živý plot sa rastliny vysádzajú približne 0,8 - 1,2 m od seba podľa cieľovej hustoty.

Odolnosť a problémy

Aukuba je všeobecne odolná voči škodcom a chorobám, no môže byť náchylná na niektoré problémy. Medzi bežné ochorenia patrí listová škvrnitosť spôsobená hubou Phyllosticta, odumieranie stoniek, černenie listov, popáleniny listov a nepatogénna hniloba koreňov. Hniloba koreňov môže nastať, ak je rastlina príliš zalievaná alebo ak rastie v zle priepustnej pôde. Ďalším častým problémom sú popáleniny listov, ku ktorým dochádza pri vystavení rastliny priamemu intenzívnemu slnečnému svetlu, najmä počas letných mesiacov. Napriek tomu môže trpieť na hnilobu koreňov, ak je dlhodobo vystavená nadmerne vlhkej pôde bez dostatočného odtoku.

Aukuba je dvojdomá rastlina, čo znamená, že samčie a samičie kvety sa nachádzajú na oddelených rastlinách. Ak chcete, aby rastlina vytvárala červené bobule, musíte pestovať samčie aj samičie jedince. Pre nasadenie plodov býva potrebná blízka samčia rastlina aukuby, napríklad Aucuba japonica 'Golden King' alebo 'Mr. Goldstrike'.

Z hľadiska klimatickej odolnosti ide o rastlinu, ktorá znáša mierne mrazy, pričom bez poškodenia prežije teploty do približne -15 °C. Mrazuvzdornosť vyzretých rastlín sa v našich podmienkach pohybuje približne okolo −23 až −24 °C, mladé kríky ocenia zimný kryt a stanovište bez zimného slnka. Vo vyšších a chladnejších oblastiach Slovenska je vhodné rastliny pestovať ako kontajnerové a na zimu ich preniesť na chránené miesto. Pri chladnom zimovaní môžu byť rastliny až 3 mesiace prakticky v tme - studená garáž, šopa, pivnica atď.

Plody aj listy sú pri požití mierne jedovaté, preto je vhodná zvýšená opatrnosť pri deťoch.

tags: #aukuba #japonska #pestovanie

Populárne príspevky:

• Od tradičných po exotické druhy ovocia
• Sprievodca pestovaním tekvíc
• Pestovanie cibule inovatívnym spôsobom
• Všetko o pestovaní paradajok bez pôdy.
• Návod na látkové kvety